Počas strednej školy si zarábal, ako sa len dalo, aby si splnil svoj životný sen – cestovanie. Po maturite sa zbalil a s jednosmernou letenkou odišiel do Ázie. Lukáš Chovan je mladý chalan, ktorý si žije svoj sen každý deň.
Minulý rok po maturite si sa zbalil a odišiel si do sveta na vlastnú päsť. Mesiace si cestoval po Ázii. Nebojíš sa byť vo svete sám?
Paradoxne nikdy nie som sám vo svete. Vždy tu nájdem či už miestnych, turistov alebo Slovákov a Čechov. Keď mám pocit, že chcem byť sám, tak som. Momentálne som na Azorských ostrovoch a mám tu miestnu rodinku, zopár kamarátov, no najmä, keďže sa Azory stávajú populárnejšie pre Slovákov, aj veľa Slovákov.
Zrušila pandémia nejaké tvoje plány?
Počas jari som mal ísť do Cappadocie či do Japonska. Cez leto napríklad do Iránu či Turkmenistanu. Všetko toto som musel zrušiť, ale nesmútim. Času mám dosť a aspoň viac spoznávam život na ostrove, v raji, na Azoroch.
Na Instagrame ťa sledujem dlhšiu dobu a viem, že si na Azoroch už predtým bol, no aj tak si sa tam vrátil. Prečo si práve túto časť sveta navštívil opäť?
Na Azoroch som štvrtýkrát, v januári sem prídem po piatykrát. Počas aktuálnej situácie, keď sme sa ocitli v pandémii, je to pre mňa ideálne miesto na únik od reality. Mám tu miernu zimu, úžasnú prírodu, termálne kúpele, chutné jedlo či lacný život. To boli dôvody, prečo som sa tu zabýval a som tu tento rok tak dlho. Aj keď sa tu situácia ohľadne koronavírusu o niečo zhoršila, stále tu o tom nepočúvam toľko veľa ako na Slovensku. Jednoducho slobodný život.
Koronavírus ovplyvnil naše životy a vo veľkej miere aj cestovanie. Nebolo pre teba ťažké riešiť počas pandémie odchod zo Slovenska?
Ťažké to nebolo, zvykol som si robiť náhle rozhodnutia. Keď som v októbri videl, aká je situácia na Slovensku, tak som bol aj úprimné rád, že idem po dvoch týždňoch opäť preč.
Vidíš nejaké rozdiely medzi Slovenskom a Azorskými ostrovami?
Rozdiely sú obrovské vo všetkom. Všeobecne vo vnímaní koronavírusu, v šírení hoaxov či čakaniu na vakcíny. Sú tu však aj negatívne veci. Určite spomeniem veľký výskyt drog, ktoré sú na Azoroch populárne, najmä pre svoju špecifickú polohu – blízko Maroka, Južnej a Severnej Ameriky. Rovnako sa tu žije viac taký dedinský život, kde každý každého pozná, ohovára. Na druhej strane si tu veľmi vážia prírodu a snažia sa využiť maximum z ostrova na pestovanie ovocia, zeleniny, chovu dobytka či využívaní energie z geotermálnej zóny.
Kde vlastne bývaš?
Žijem zo svojich úspor a mám v prenájme dom – izbu v hlavnom meste Ponta Delgada.
Je niečo, na čo si zmenil názor po tom, čo si začal cestovať?
Cestovanie je pre mňa najlepšia škola života. Zmenil som sa vo veľa veciach. Človek zrazu vidí rôzne kultúry, ochutná nové jedlá, vidí rôzne mestá, krajiny, prírodu. Cestovanie naozaj každého obohatí o rôzne veci. A sólo cestovanie ešte viac.
Za veľkú zmenu však považujem aj to, že už si nevyberám iba najlacnejšiu možnosť, aby som ušetril, ale rád investujem aj do drahšieho zážitku, ak to za tie peniaze stojí. Snažím sa žiť naozaj prítomnosťou a to je pre mňa základ. Dať svojmu telu to, čo naozaj potrebuje, aby bolo šťastné. Počas strednej školy som to zanedbával a potom som bol často chorý.
Svet je taký krásny, ak vyjdeme z našej bubliny.
Čo si sa naučil počas cestovania?
Spoliehať sa sám na seba, byť zodpovedný, samostatný, vážiť si každú maličkosť, byť tolerantný a rešpektovať ľudí. Svet je taký krásny, ak vyjdeme z našej bubliny.
Je niečo, o čom si myslíš, že si v tom iný ako ostatní cestovatelia a travelblogeri?
Nesnažím sa byť ako ostatní. A toto mi chýba na veľa ľuďoch, ktorí mi píšu. Chcú byť ako ja, mať online prácu ako ja, cestovať tak ako ja. Nesnažme sa byť všetci rovnakí. Práve v tej rozmanitosti je krása. Ja sa snažím byť proste reálny, autentický. Tak, že keď ma ľudia spoznajú naživo, tak si povedia, že som taký ako na Instagrame, a to je základ. Byť rovnaký online aj offline.
Kedy sa chceš vlastne vrátiť domov?
Prídem na sviatky na Slovensko, 20.12, no Silvester už strávim v Lisabone a 1.1 letím opäť na Azory.
Doma dlho nezostaneš. Nechýba ti predsalen na cestách po svete rodina?
Snažím sa mať s rodinou taký vzťah, aby som nebol na nej citovo závislý. Som rád, keď sa s nimi na pár dní stretnem, keď som s nimi v kontakte počas mojich ciest. Všetci však máme svoje životy, a tak je lepšie stretnúť sa párkrát do roka ako keby sme sa mali vidieť každý deň. Samozrejme, rodina mi chýba, ale tak normálne. Mne to vyhovuje aktuálne tak, že keď prídem vždy na pár dní, dáme si spoločný obed alebo večeru, porozprávame sa, ukážem im fotky, videá. A je to všetko oveľa úprimnejšie.
Vrátim sa späť k tvojej práci na Instagrame. Často vo svojich príbehoch kritizuješ našu vládu. Čo konkrétne sa ti na nepáči?
Počas leta sa mi nepáčilo chaotické rozhodovanie o krajinách na zelenom a červenom zozname, pretože to všetko bolo o politike a nie o reálnej situácii. Celkovo sa mi nepáči chaotické rozhodovanie o všetkom, nemajú plán. Všetci si vyjadrujú svoj názor, každý sa na každého vyhovára. Potom ľudia strácajú dôveru k vláde, neveria na koronavírus, nedodržiavajú pravidlá a nechcú sa dať zaočkovať. Aj keď sem-tam sa nájdu nejaké chyby, veľkým príkladom v komunikácii je Portugalsko. Aj to je jeden z dôvodov, prečo som tu, pretože dôverujem tej vláde.
Dáš sa teda zaočkovať?
Rozhodne sa dám zaočkovať. Hneď ako bude vakcína dostupná, idem do toho. Očkovanie je totižto jediná možnosť na svete, ako sa zbaviť tohto šialeného obdobia. Očkovanie nás zachránilo pred mnohými chorobami. S tým, že sa dám zaočkovať, pomôžem nielen sebe, ale aj ostatným.
