Kvetinárstvo prevádzkuje vyše 20 rokov. Prečítajte si rozhovor s viceprezidentkou Slovenskej asociácie kvetinárov a floristov. Má vôbec obľúbený kvet?
Kvetinárstvo Kvety Silvia má v Považskej Bystrici niekoľkoročnú tradíciu. Súčasná majiteľka Silvia Pavúrová ho prevádzkuje už od roku 1999. V rozhovore priblíži, ako dokáže úspešne viesť svoj podnik, zastávať úlohu viceprezidentky Slovenskej asociácie kvetinárov a floristov (SAKF) a zároveň byť aj milujúcou matkou a manželkou.
Ako ste sa k tejto práci dostali? Chceli ste sa vždy stať floristkou a majiteľkou kvetinárstva?
Obchod som zdedila po mojich rodičoch. Keď som dosiahla vek dospelosti, stala som sa oficiálnou majiteľkou tohto kvetinárstva. V tej dobe som mala šesť zamestnancov a bolo to pre mňa určite náročné obdobie. Ako osemnásťročná viesť obchod bola pre mňa obrovská výzva. Učila som sa hlavne spolupracovať s ľuďmi. Za pozitívum považujem to, že som vyrastala v kvetinárskom prostredí a vďaka tomu som mala aký-taký náskok. Od jedenástich rokov som už obsluhovala prvých zákazníkov za pomoci rodičov. Tí mi dokonca vyčlenili aj vlastný malý pult a vzácne bolo pre mňa aj to, že ľudia ma brali vážne.
Čo považujete vo svojej profesii floristky zatiaľ za najväčší úspech?
Za môj najväčší úspech pokladám svoj biznis, resp. to, že mám svoj obchod. Vážim si aj dosiahnuté ocenenia a získané tituly z rôznych súťaží, ale nepokladám to až za taký úspech. Úspechom je pre mňa predovšetkým fakt, že si ľudia kupujú moju prácu, moje výtvory, ktoré vyrábam.
Aká je podľa vás úroveň floristiky na Slovensku vs. vo svete?
Užasnú úroveň floristiky vo svete má napríklad aj susedné Rakúsko či Nemecko. Je to spôsobené hlavne tým, že ich záhradnícke školy, na ktorých sa vyučuje floristika, majú špičkovú úroveň. U nás je v porovnaní s týmito krajinami omnoho menší záujem o odborné školy vôbec, čo mi je veľmi ľúto. Deti prejavujú záujem skôr o rôzne gymnáziá. Myslím si však, že pomalými krôčikmi sa tá úroveň u nás zvyšuje a dúfam, že to tak bude aj naďalej pokračovať.
U nás je v porovnaní s inými krajinami omnoho menší záujem o odborné školy.
Kde ste získavali aranžérske zručnosti?
Tým, že som viceprezidentkou SAKF, sa dostávam do kontaktu s veľkým množstvom iných floristov, či už s domácimi, alebo zahraničnými. Navzájom si s nimi vymieňam skúsenosti a zručnosti. Chodievame spoločne na rôzne workshopy a semináre, kde sa vzájomne učíme novým veciam.
Čo sa očakáva od viceprezidentky spomínanej asociácie?
Mám na starosti školenia a zúčastňujem sa na všetkých podujatiach, ktoré ako asociácia organizujeme. Máme vytvorený internetový časopis, v ktorom ľudí informujeme, čo sa bude konať, aké výstavy sa budú organizovať. Dopĺňame informácie aj o aktuálnych trendoch a novinkách vo svete floristiky.
Kde a ako sa vo vašom voľnom čase inšpirujete? Je prioritou internet a sociálne siete alebo skôr iné médium?
Tie trendy sa podľa mňa na internete príliš nemenia. Ak sa mám už niečím inšpirovať, snažím sa to prispôsobiť našej krajine a mestu, v ktorom moje kvetinárstvo Kvety Silvia pôsobí. Na sociálnych sieťach sledujem aj veľa floristov, veľa webových stránok so zameraním na floristiku, ale to sa u nás bohužiaľ nedá len tak ľahko aplikovať. Kedysi som sa nevedela inšpirovať ničím iným ako nemeckou floristikou, ale momentálne som sa preorientovala na švajčiarsku. Uprednostňujem skôr ľúbivé veci pred tými extravagantnými. Moja inšpirácia a vhodný výber aranžmánov závisí aj od toho, či idem zdobiť do moderného, alebo rustikálneho interiéru. Viem sa prispôsobiť aj v prípade, keď chce niekto ozdobiť kolibu alebo luxusnú vilu, kde sa nachádza veľa skla, kovu alebo kameňa.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň v porovnaní s dňom, keď je sviatok?
Keď sa blíži nejaký z významnejších sviatkov, je toto obdobie pre nás určite náročnejšie. Týmito sviatkami sú pre nás prioritne považované Valentín, Medzinárodný deň žien a Deň matiek. Deň pred týmito udalosťami venujeme dôkladnejšej príprave, ako sme obvykle zvyknutí. Nachystáme si večer už aj hotové kytice, aby sme vedeli efektívnejšie obsluhovať zákazníkov, keď ich príde väčšie množstvo. Napríklad pri otvorení predajne, počas obedových prestávok alebo pred záverečnou. Jednoznačne pociťujem rozdiel v porovnaní s bežným pracovným dňom. Viac úsilia vyvíjame aj pri organizácii podujatí u nás v podniku. Poslednou akciou, ktorá sa u nás pravidelne organizuje každý rok, bola vianočná výstava. Trvala tri dni a počas jej trvania nás navštívili ľudia z celej republiky.
Pýtať sa kvetinárky na obľúbený kvet je skoro ako Sofiina voľba, ale predsa – keby ste si mali vybrať ten naj, ktorý by to bol a prečo?
V každom ročnom období mám svoj obľúbený kvet. Počas jari sú to jarné voňavé kvety, predovšetkým frézie a narcisy. V lete sú to pivónie, ruže, predovšetkým anglické a v jeseni zase typické jesenné šípky alebo šišky. V zime mi radosť robia anemonky a iskerníky.
Ktorý kvet je vo vašom kvetinárstve najdrahší? Sú Slováci ochotní priplatiť si za kvety alebo sme skôr taký národ, že „poprosím kyticu do 8 € a je mi jedno, čo tam dáte“?
U nás v kvetinárstve náš personál spraví kytičku aj pre babičku, aj pre paničku. To znamená, že vytvoríme kyticu aj za osem eur, aj za dvesto. Nie sme závislí od jedného štýlu, ale snažíme sa vyhovieť každému zákazníkovi a splniť všetky jeho želania a požiadavky. Za najdrahší kvet u nás môžeme považovať napríklad aj vzácnejšiu orchideu, ktorej cena je 150 eur.
Zdobili ste svadbu alebo inú slávnosť niekomu slávnemu na Slovensku či v zahraničí? Ak áno, mal nejaké bizarné želania?
Zdobila som svadbu hokejistovi Andrejovi Meszárošovi. To bola asi najväčšia svadba, čo sme vôbec robili. Potom som zdobila svadbu aj dramaturgičke. Pre mňa je táto osoba pomerne slávna, ale neviem, či ju veľa ľudí pozná. Bizarné želania mala práve teraz už pani Meszárošová. Na svojej svadbe chcela len červené kvety. A bolo to obrovské množstvo kvetov. Použili sme okolo päť a pol tisíca červených ruží. Zdobili sme nimi celý kostol desaťmetrový pás a dokonca aj koč.
Aký je váš názor na vianočné stromčeky v kvetináčoch?
Otázka vianočných stromčekov v kvetináčoch je v dnešnej dobe veľmi populárna. Vydrží to v byte dlhšie ako samotný živý stromček. Pestovatelia nepestujú však tieto stromčeky priamo v kvetináčoch, pretože v nich by ten strom nedokázal dorásť do 1,5- až 2-metrovej výšky, ale po vypestovaní ich vyrýľujú a nasadia do nich. Stromčeky v kvetináčoch by mali ľudia umiestňovať do chladnejších miestností, najlepšie do zimnej záhrady, ak majú nejakú k dispozícii, a pravidelne ich polievať.
Ako florista vníma umelé kvety? Ako vplývajú na vás? Prekážajú vám, neznášate ich alebo ste voči nim apatická?
Vnímam umelé kvety ako niečo trvanlivé. Čo sa týka svadieb, v tomto prípade umelé kvety neznášam. Svadobnú výzdobu z umelých kvetov vnímam tak, ako keby mal niekto umelú svadobnú tortu. Rovnako sa neviem zmieriť s faktom, keď niekto ide na pohreb s umelou kyticou. Ja to považujem za neúctu k tomu blízkemu človeku, ktorý mi odišiel. Ten kvet by mal zvädnúť rovnako ako život, jednoducho to má určitú symboliku. V prípade zdobenia hotelov, kedy si klienti želajú trvácne kvety, používame hodvábne z Belgicka, ktoré vyzerajú takmer ako živé. V tomto prípade mi tie umelé kvety neprekážajú.
Zaveďte nás do zákulisia dovozu kvetov. Odkiaľ ich bežne získavate?
My dovážame kvety z Holandska. Jeden z dôvodov je aj, že do Holandska dovážajú kvety z celého sveta. Záhradníci, ktorí niečo vypestujú, prinesú svoju úrodu tam na burzu. Na tejto burze sa kvety potom dražia. Systém dražby spočíva v tom, že sa draží od najdrahšej po najlepšiu sumu a nie naopak, ako býva bežne zvykom. Snažím sa mať však aj niečo zo slovenského trhu. Teraz to však záhradkárom na poliach bohužiaľ nekvitne, takže sme nútení brať všetko práve z Holandska, kde to pestujú v skleníkoch. Naše kvety sú dovážané na vode. To znamená, že nie sú balené v škatuliach na sucho a vedia preto vydržať aj o týždeň dlhšie.
Pravidelne sa objavujete v relácii Teleráno na Markíze. Pri akých príležitostiach vás pozývajú? Pomohla táto skúsenosť vášmu podnikaniu? Zvýšil sa počet zákazníkov v obchode?
Veľmi často ma do tejto relácie pozývajú, keď sú tie významnejšie sviatky, aby to bolo reálne. Napríklad keď je Medzinárodný deň žien, ukazujeme divákom a vo všeobecnosti ľudom, čo je aktuálne v trende. Vždy sa tam snažím priniesť nejakú novinku, ktorú mi pošlú napr. z Holandska, a predstaviť ju. Nejakú veľkú zmenu v počte zákazníkov v obchode som osobne nespozorovala po návštevách v televízii. Nikdy som tam nechodila za víziou zviditeľniť svoj podnik a dosiahnuť vypredanie tovaru v ňom.
Nájdu sa ešte súťaže, na ktorých sa zúčastňujete ako súťažiaca? Stačí sa na celoslovenskú súťaž len prihlásiť alebo sa musia uchádzači nejakým spôsobom nominovať?
Na súťažiach sa už ako súťažiaca nezúčastňujem. Momentálne na nich plním funkciu porotkyne a tým, že som organizátor majstrovstiev Slovenska v aranžovaní, sa odo mňa rovnako očakáva účasť a pomoc napr. so sponzoringom. Na celoslovenskú súťaž sa stačí len prihlásiť. Nevyžaduje sa žiadna nominácia. Každý, kto má odvahu, je vítaný. V iných krajinách majú iné pravidlá a podmienky, ale u nás sa môže prihlásiť ktokoľvek.
Floristka Silvia by na záver rada odkázala ľuďom, ktorí sa o túto oblasť zaujímajú alebo uvažujú o tom, že sa tejto činnosti budú v budúcnosti venovať, aby sa hlavne vzdelávali. Ako odborníčka v tomto odbore má pocit, že dnes si môže kvetinárstvo otvoriť takmer každý bez potrebných vedomostí, vzdelania či samotnej praxe. Tým pádom to má veľký dopad na znižovanie úrovne floristiky na Slovensku.
