Dôkazov, že #fmkpeople sú ľudia šikovní a zruční, je na Slovensku mnoho. Jedným z nich je aj mladá, no úspešná marketingová agentúra Ponyhouse, ktorú založili absolventi našej fakulty. Sedita, Redbull, vodka Familia, ZUNO či festival Tatraflowers – aj vďaka Pony tímu content creatorov sa ich zákazníci premenili na vlastných fanúšikov. Mať vlastnú kreatívnu agentúru musí byť dream job každého marketéra, preto sme vyspovedali BRAŇA MACKA, jedného zo zakladateľov, ktorý si ten svoj sen žije.

Branislav Macko je bývalý študent FMK, ktorý dokončil magisterské štúdium pred tromi rokmi. Počas štúdia naberal skúsenosti vo viacerých významných agentúrach. Ako stážista sa staral o sociálne médiá v Asociácii Digitálnych Marketingových Agentúr (ADMA), neskôr začal ako junior copywriter pracovať na veľkých kampaniach v MUW;Digital. Pozície digital copywritera v agentúre Digitask sa musel takmer po roku vzdať, aby sa mohol naplno venovať tej vlastnej, ktorú založili v roku 2014. V Ponyhouse sa venujú content marketingu, teda firmám píšu blogy a starajú sa o ich sociálne siete. Okrem toho stál v roku 2011 za vznikom Dosky – študentskej súťaže v online marketingu.  

Content marketingová agentúra Ponyhouse, ktorej si spolumajiteľom, existuje už viac ako 4 roky. Aké boli vaše začiatky, kto prišiel s nápadom?

Úplne na začiatku sme s partičkou spolužiakov mali spoločný sen – založiť si agentúru. Boli sme šiesti kamoši, študenti na začiatku druhého ročníka a snívali sme, aké by bolo super mať niečo vlastné. Potom prišli stáže, začali sme všetci pracovať v marketingu a náš spoločný sen šiel postupne do úzadia. Po tom, čo som nabral skúsenosti v MUW;Digital a neskôr v Digitasku som si povedal, že je na čase sa na to pozrieť znova. Dôvody, pre ktoré sme začali robiť content boli viaceré. Konkurencia bola nízka, trh rastie, klienti začali pociťovať potrebu tieto veci riešiť a nás to neuveriteľne baví. S mojim spolužiakom Marekom Lenčuchom sme si sadli, pozreli na to, či nám content marketing ako produkt dáva zmysel a rozhodli sme sa. Založili sme eseročku a začali makať.

Zakladali ste ju ešte počas štúdia?

Založili sme ju v septembri 2013, vo štvrtom ročníku. Všetci z našej partičky sme však od druháku či tretiaku pracovali. Od roku 2014 sme sa ja a Marek osamostatnili, dali výpovede vo svojich joboch a venovali sa len Ponyhousu.

Kto bol vašim prvým klientom?

Podarila sa nám jedna veľká vec – dostali sme ZUNO banku a starali sme sa jej o všetok content. Písali sme im blogy, starali sme sa im o Facebook a všetky social kanály. Bol to dosť veľký job na to, aby nás to mohlo uživiť, a aby sme sa mohli venovať len Ponyhousu.

Ako ste sa k ZUNO dostali? Oslovili ste banku vy alebo si k vám cestu našla sama?

Story, ako sme dostali ZUNO je celkom vtipná. Keď som pracoval v agentúre MUW;Digital, jeden môj kolega mi dohodil bokovku, copywriterský job pre webovú stránku. Zhodou okolností to bol web, ktorý vlastnil vtedajší marketingový riaditeľ ZUNO a riaditeľ digitálnej agentúry Paravan Interactive. Ja som sa s nimi spojil, napísal som im texty na ich web. O dva roky neskôr sa mi ozval znova, vraj otvárajú novú pozíciu v ZUNO, ktorá by sa úplne pre mňa hodila. Tak som mu povedal, že: „Paráda, ďakujem, ale nechcem. Založil som si vlastnú agentúru presne na to, na čo hľadáš človeka. Čo ty na to?“ Zo začiatku sa tomu veľmi bránil, no prešlo pár dní a na svete bol prvý veľký klient.

Ako si súčasne zvládal školu a prácu? Dalo sa dohodnúť s pedagógmi, rešpektovali tvoj nedostatok času?

Keď sme začali v Ponyhouse riešiť ZUNO, tak som ešte stále robil v Digit asku. To znamená, že som mal vlastnú agentúru, full-time prácu vo veľkej agentúre a popritom ešte štúdium. Bolo to náročné, hlavne časovo a mentálne. Málo spánku a času, veľa Redbullu. Je však fajn otestovať si svoje kapacity, zistiť, kde sú tvoje limity a či tá práca je vôbec pre teba. Pretože už nikdy nebudeš mať neskôr v živote tej mentálnej energie toľko, ako máš teraz. Nie je to však dlhodobo udržateľné, ani zdravé pre psychiku či telo. Nikto by to nemal skúšať dlhšie ako rok, maximálne dva, lebo hrozí, že vyhoríš alebo sa naučíš zlej životospráve. Som rád, že som to obdobie zažil, ale ešte radšej, že ho už nemusím teraz zažívať znova. Malo to za následky rôzne veci, okrem iného aj to, že som neštátnicoval s mojimi spolužiakmi, ale až na druhý termín. Vždy som sa snažil mať dobré vzťahy s pedagógmi. Ohľadom školy a dochádzky mi veľa pedagógov vyhovelo, keď som im vysvetlil, že robím v odvetví, na ktoré ma univerzita pripravuje. Žiadal som, aby mi dovolili namiesto 100% dochádzky urobiť niečo navyše a bol som pedagógom veľmi vďačný, keď mi vyšli v ústrety.

Vaša agentúra potvrdzuje fakt, že našu fakultu študuje množstvo šikovných a ambicióznych ľudí. Koľko ľudí z FMK pracuje v Ponyhouse tíme?

Všetci. Momentálne pracujeme v tíme piatich kolegov. Ja s Marekom sme absolventi, ďalší dvaja kolegovia sú štvrtáci Jakub Latka a Ladislav Macko, môj brat. Jedinou ženskou silou je Peťa Jurgošová, taktiež absolventka FMK, ktorá má na starosti account management, komunikuje s klientmi a nastavuje v tíme úlohy. Okrem nášho tímu máme veľmi dobrú sieť kamarátov, šikovných odborníkov na veci, ktoré my nevieme alebo na ne nemáme priestory. Spolupracujeme napríklad s Borisom Holečkom, ktorý nám vždy ochotne pomôže s videom.

Medzi projekty, na ktorých ste sa ako agentúra podieľali bol aj festival Tatra Flowers. Bol to  zaujímavý projekt ale názory ľudí sa rozchádzali. Patrí alebo nepatrí festival a hudba do Tatier?

Všetci organizátori eventu k tomu pristupovali s maximálnym rešpektom. Mnoho členov z tímu boli ľudia z Tatier a okolitých regiónov. Ľudia, ktorí to tam poznajú, milujú prírodu a majú k nej rešpekt. Jedna vec je, že mali všetky potrebné povolenia, konzultovalo sa s TANAPom, mestom Vysoké Tatry a inými orgánmi. Druhý rozmer bol ich pocit, že do hôr chcú priniesť trochu kultúry. Z tohto dôvodu tam nebol Desmod či Tublatanka, ale alternatívna hudba, jazz či Billy Barman s dievčatami zo SĽUK-u. Na miestach, kde sa nesmie robiť hluk, koncertovali bez ozvučenia a veľkých aparatúr a ľudia dokonca netlieskali normálne, ale len znamením. Tieto opatrenia boli kvôli tomu, aby neprekročili hranicu hluku, ktorý je v horách prípustný. Každý, kto tam naozaj bol, hovoril o veľmi citlivom, decentnom zážitku. Väčšina ľudí začala písať negatívne komentáre až potom, čo sa objavil prvý „hejterský“ blog o tom, ako sa tento festival do Tatier nehodí. Bol to moment, ktorý roznietil zlosť a rozruch okolo festivalu a pripadalo mi to, akoby ľudia, ktorí sa chcú hnevať, sa začali hnevať na prvú vec, čo im prišla pod ruku. Autori festivalu splnili všetko, čomu sa zaviazali a návštevníci to sami potvrdili.  

Na čom presne ste sa na evente ako agentúra podieľali?

Oslovila nás agentúra Art Active, autor idey eventu, že majú vymyslený koncept udalosti Tatra Flowers a od nás by potrebovali návrh identity a celú kampaň. Náš návrh sa im spomedzi viacerých oslovených agentúr páčil najviac, a tak sme sa dali dokopy. Zadaný sme mali iba názov, takže s logom, farbami a fontami sme sa mohli do sýtosti vyhrať. Pre nich sme dokonca robili TV spot aj tlačoviny.

Ako prebieha spolupráca s vodkou Familia? Nie je náročné vymýšľať relevantný obsah, keďže ide o alkohol? Existujú predsa isté zásady, čo sa komunikovať smie, a čo už nie…

Výrobcovia alkoholu majú svoje samoregulačné orgány. Tie nastavujú prísnejšie pravidlá nad rámec zákona. Firmy to robia preto, aby si boli isté, že neporušujú žiadny zákon, a aby mali od zákonodarcov pokoj. Tieto pravidlá musíme rešpektovať aj my. Napriek cieľu, ktorý chceš dosiahnuť, a teda aby zákazníci ten alkohol kúpili, im nemôžeš povedať, že vďaka alkoholu budeš obľúbenejší, vtipnejší a podobne. Familia má však rada zábavnú komunikáciu, pretože ich cieľovka sú prevažne mladí ľudia. Cieľovka, ktorej nevadí, keď je komunikácia občas provokatívnejšia. Práve preto robíme FB a Instagram tak, aby sme ich bavili. Snažíme sa im dať najavo, že im rozumieme, no zároveň si musíme dávať pozor, aby sme to neprepískli. Spolupracujeme s nimi pomerne krátko, ale zatiaľ sme sa do rozporu s pravidlami nedostali.

Pred tým, ako ste založili Ponyhouse si získaval skúsenosti vo viacerých agentúrach. V čom si sa posunul najviac?

Ako úplne prvú stáž som dostal v ADME (Asociácia Digitálnych Marketingových Agentúr), kde som sa staral o blogy a sociálne médiá. V tejto stáži mi pomohlo asi najviac to, že som sa stretával s riaditeľmi agentúr. Oni videli moju prácu, mohol som sa im dostávať do povedomia, že tu je nejaký študent, ktorý sa snaží. Vďaka skúsenostiam som dostal stáž v MUW a po mesiaci ma prijali ako junior copywritera. V MUW som okamžite začal robiť na veľkých kampaniach. Robil som veľa zlej roboty a málo efektívne, ale tak začína asi každý junior. Avšak to, že som tú zlú robotu mohol robiť pod mega skúsenými ľuďmi ma naučilo rozoznať, ktorá robota je zlá, dobrá a výborná. Pokiaľ si junior, tak rozoznáš zlú robotu od veľmi dobrej. Vtedy je najdôležitejšie čo najviac robiť a získavať feedback a čím viac skúseností máš, tým jemnejšie odtiene kvality roboty rozoznáš. V Digitasku som ako copywriter spolupracoval taktiež s veľkými značkami ako Samsung, IBM a Microsoft, čo mi dalo obrovské skúsenosti.

Vedel by si poskytnúť nejaké rady pre začínajúcich marketérov? Ako sa majú popri škole vzdelávať, čo je dôležité pre ľudí, ktorí by chceli byť na tvojom mieste – mať vlastnú agentúru?

Pokiaľ by som mal dať radu študentovi, ktorý chce ísť robiť do agentúry, tak by som mu povedal: Určite sa prihlás na nejakú stáž! Urob to čím skôr, aby si zistil, čo ťa baví a snaž sa získať akékoľvek skúsenosti, ktoré sú relevantné. Okrem toho dostaneš feedback od seniorov, ktorí ti povedia, čo robíš dobre, a čo zle. Snaž sa ísť k čo najlepším ľuďom, lebo od tých sa naučíš najviac. Ja som mal obrovské šťastie, že som sa mohol učiť od kreatívneho riaditeľa MUW, ktorý je úžasný kreatívec a má vysoké nároky, čo ma poháňalo k lepším výkonom. 

Otázka na záver. Prečo názov Ponyhouse?

Vzniklo to na jednej krúžkovici v prvom ročníku. Jeden zo spolužiakov si chcel fixkou na ruku nakresliť jednorožca. Veľmi mu to nevyšlo a vyzeral ako poník s rohom, takže sme ho namiesto unicorn nazvali ponycorn. Byt, v ktorom Marek so spolužiakmi býval, dostal preto názov Ponyhouse. Koniec koncov, tam aj padlo rozhodnutie o založení agentúry Ponyhouse.