Autobus, bicykel, vlak, taxi, kolobežka alebo tvoje nohy. Ktorý spôsob je časovo a finančne najefektívnejší? Rozhodla som sa po dobu 6 dní vyskúšať každý typ dopravy a zistiť odpoveď.
Pred pár týždňami som sa so svojou novou spolubývajúcou Andreou rozprávala o MHD v Trnave a ako sa dá dostať z internátu Miloša Uhra na Skladovú. Po správe, že zrušili spoj na Skladovú ostala mierne prekvapená. Pretože MHD-čkov veľmi nechodím, s neistotou som jej odporučila nech skúsi ísť autobusom na Hospodársku a odtiaľ ďalším na Skladovú.
Andrea vybavená týmito informáciami na ďalší deň vyrazila do boja. Veľké prekvapenie nastalo, keď sa asi po polhodine vrátila. „Čo sa stalo? Nemáš byť v škole?“ pýtam sa jej. Ona mi rozpovedala príbeh, ako pred dverami autobusu čakala pokiaľ jej šofér otvorí, no ten jej ich neotvoril a namiesto toho odišiel. Rozhodla sa vrátiť naspäť na internát a počkať na ďalší spoj.
Keď som to počula bola som v šoku. Aby sa vám nestalo to isté, čo Andrei odhodlala som sa na vlastnej koži vyskúšať, ako sa dá časovo aj finančne najefektívnejšie dostať z internátu M. Uhra na Skladovú. Počas 6 dňoch v popoludňajších hodinách som každý deň skúšala iný typ dopravy.
Šofér autobusu jazdil ako hulvát
Pretože sa v spojoch mestskej hromadnej dopravy veľmi nevyznám, vyskúšala som navštíviť webovú stránku MHD Trnava. Pomohol mi plánovač cesty, kde som zadala štart a cieľ, a plánovač mi našiel najideálnejšie spoje.
Pri internáte M. Uhra som o 14:07 nastúpila na autobus č. 3, ktorým som sa odviezla 3 zastávky na Hospodársku. Autobus bol relatívne prázdny. Čakala som, že sa v ňom budem tlačiť so študentami. Aj napriek voľným miestam som si povedala, že postojím. Veď predsa o pár minút aj vystupujem. Ale toto rozhodnutie som trpko oľutovala, lebo šofér jazdil ako hulvát. Počas jazdy dvakrát prudko zabrzdil, že som skoro spadla.
Po prežití smrtonosnej jazdy som vystúpila a prešla na druhú stranu cez prechod. Tu ma čakalo 20 minútové čakanie na linku č. 2, ktorá chodí len raz za hodinu. Posledný autobus ide o 17:31. Zo Skladovej o 18:21. To isté platí aj o linke č. 7, ktorá chodí posledná o 17:50.
Autobus č. 2 prišiel na zastávku načas aj napriek tomu, že na tabuli svietilo meškanie. Cesta druhým autobusom bola o niečo dlhšia. Pri kalvárii sme sa dostali do miernej kolóny. Na zastávku na Skladovej sme však neprišli s veľkým meškaním. Odtiaľ to trvalo 5 minút peši do školy.
Celkovo cesta trvala 40 minút. Cena cestovného lístka ma z MHD karty vyšla 0,45 centov. Pri prestupe do hodiny nič nedoplácate.
Len pre vyvolených
Je niečo pred 13:00 a ja sa ponáhľam na Skladovú. Otváram aplikáciu Bolt, ktorá je v mojom mobile často navštevovaná a zadávam do nej svoj vysnívaný cieľ – Skladová. Aplikácia mi vyhodí, že najbližší šofér tu môže byť za 3 minúty. Cena je 3,50 €. Beriem. Rýchlo sa obliekam, obúvam a schmatnem svoje veci.
Do taxíka nastupujem necelé štyri minúty od jeho objednania. Šofér ma zdraví a pýta sa, že či idem na Skladovú. Ja odpovedám, že áno. Po zvyšok jazdy sa ma už nič nepýta. A ja som rada. Cesty sú relatívne prázdne, na križovatkách a semaforoch nie sú kolóny. Ja sa preto po 10 minútach jazdy ocitám na Skladovej. Zatiaľ moja najrýchlejšia cesta.
Cesta aj s objednaním Boltu trvala 15 minút. Cena sa pohybuje cca od 3,50 do 5€.
Cesta vlakom ma prekvapila
Cestovať vlakom na Skladovú som v minulosti neskúšala aj napriek tomu, že som o tomto spôsobe dopravy vedela. Od cesty vlakom som toho veľa neočakávala, veď predsa len sú to Železnice Slovenskej republiky. No napriek tomu som ostala milo prekvapená. Vlak zo železničnej stanice smerom na Kúty chodí každú hodinu počas špičky. Mimo špičky chodí, každé dve hodiny. Ja som sa vybrala na Skladovú vlakom s odchodom 16:34.
Na stanicu som sa rozhodla vybrať peši. Pretože sa mi nechcelo utekať ako vždy na poslednú chvíľu, tak som sa rozhodla ísť o niečo skorej. Z internátu som odišla niečo po 16:10. Podľa Google Maps to trvá na stanicu v priemere 15 minút. Na moje prekvapenie bolo nástupište plné ľudí, ktorí čakali na vlak. Ten po chvíli prišiel a vystúpili z neho cestujúci. Aj napriek tomu koľko ľudí stálo na peróne, tak vlak bol prázdny. Cestovali v ňom prevažne študenti, ktorí išli domov zo školy.
Vlak odišiel načas. Po chvíli som začala mať mierne obavy či mi vlak zastane, pretože v ňom nehlásili nasledujúcu zastávku a nevedela som či Trnava – predmestie nie je na znamenie. Tieto obavy sa nakoniec nenaplnili a asi po 5 minútach som vystúpila v mojej cieľovej destinácii. Na moje prekvapenia cesta bola rýchla a prijemná. Zo zastávky to pešo na Skladovú trvalo cca 6 minút.
Cesta na Skladovú ma celkovo vyšla 37 minút. Pred cestou som si v aplikácii ZSSK – Ideme vlakom kúpila lístok, ktorý mám ako študentka zadarmo.
Šetri čas aj nohy
Vďaka rozvinutej sieti cyklochodníkov je Trnava mestom bicyklov. Je viacero spôsobov, ako sa dá k nemu v Trnave dostať. Viete si požiadať o žltý bicykel od mesta za 30 euro na rok. Memoáre ale píšu, že naň čakám dodnes. Alebo môžete využiť zdieľaný bicykel na ulici. Na to, aby sa tieto bicykle mohli používať si musíte stiahnuť si aplikáciu Freebike, zaregistrovať sa a zaplatiť registračný poplatok. Potrebná je aj návšteva klientskeho centra Mestského úradu pre podpísanie zmluvy o nájme.
Medzi ďalšie možnosti, ako získať bicykel patrí vysokoškolská organizácia Kolokolo Trnava.Od nich si viete požičať dopravný prostriedok za 30 euro na rok. Tak som sa aj ja dostala ku svojmu vysnenému bicyklu. Tento zelený pomocník mi nielen šetrí čas, ale aj moje nohy. Tak tomu bolo aj pri tejto ceste.
Na Skladovú som sa vybrala niečo po 16:30. Smerovala som po ulici Jána Bottu, až na ulicu Štefana Moyzesa a odtiaľ na Trstínsku. Pomaly, ale isto som predbiehala kolóny áut, ktoré sa tvorili na križovatkách. Počas celej cesty fúkal studený vietor, takže keď som prišla na Skladovú mala som ruky červené a zmrznuté. Najviac ma ale prekvapilo, že som nebola jediný odvážlivec, ktorý to v tomto počasí skúša.
Cesta na Skladovú bicyklom mi trvala 15 minút. Pri nájomnom 30 euro na rok, jeden deň prenájmu stojí 0,08 €.
Nočná mora
Pre ďalšiu cestu som využila zdieľanú kolobežku. Nachádzam sa pred internátom, rozhliadam sa, ale nevidím žiadnu kolobežku. Preto otváram aplikáciu Dott (predtým Tier). Aplikácia mi ukazuje, že najbližšia je vzdialená 300 metrov odo mňa. Po prejdení nemalej vzdialenosti sa dostávam na ulicu, kde stojí kolobežka zaparkovaná na kraji chodníka. Otváram aplikáciu a skenujem QR kód. Vyrážam na cestu. Cesta na nej nie je najpohodlnejšia, aj na tej najmenšej nerovnosti sa začne triasť. Asi je pokazená.
Po asi 15 minútovej jazde som na Skladovej. Zastanem a chcem ukončiť svoju jazdu. Otváram aplikáciu a zisťujem, že sa nenachádzam v zóne. Dott chce odo mňa aby som zaplatila 1 € za parkovanie mimo zóny. Preto sa otočím a vrátim späť do zóny, kde zaparkujem a odtiaľ pôjdem peši. Nočná mora sa práve začína.
Kolobežku odstavím a v aplikácii stlačím – koniec jazdy. Otvorí sa mi pole s potrebou odfotenia kolobežky. Mobil preto namierim na kolobežku, keď mi zrazu toto pole zmizne. „Ako dobre. Jazdu som už ukončila,“ nahováram si. Keď sa ale lepšie pozriem, tak si všimnem, že jazda stále prebieha. Ešte niekoľko ráz zopakujem celý proces, ale bez výsledku. Aplikácia sa pokazila. Po hlave mi začnú behať scenáre, ako prídem o všetky peniaze na účte. Čo teraz? Aplikáciu na tvrdo zatvorím, vymažem z histórie a otvorím nanovo. Po tomto kroku sa mi našťastie podarí ukončiť jazdu.
Celkovo ma táto nočná mora stála 9,40 €. Cesta na kolobežke aj s peripetiami trvala 28 minút a ďalších 20 som musela ísť peši.
Po vlastných
Moje nohy ma zachraňovali celý minulý rok, keď som na Skladovú musela chodiť pešo. Autobus v nedohľadne, k bicyklu sa neviete dostať a cestovanie taxíkom nie je najlacnejšie. Z tohto dôvodu je mi cesta z internátu na Skladovú po vlastných veľmi známa.
Čaká ma skoro 2 a pol kilometrová prechádzka. Vychádzam pred internát a moje kroky smerujú po ulici J. Bottu, cez Š. Moyzesa. Na ulici stretávam mnoho žiakov ale aj bežcov. Na konci ulice Š. Moyzesa pri kruhovom objazde idem doprava a pokračujem popri City Parku až na Trstínsku ulicu. Potom znova odbočím doprava na Skladovú a dorazím do svojho cieľa.
Celkovo mi cesta trvala 35 minút a nestála ma nič.
Najlepší spôsob dopravy?
Pre mňa osobne bol vlak najväčším prekvapením. Nečakala som, že sa dá tak rýchlo a v podstate zadarmo dostať na Skladovú. Tento spôsob dopravy určite ešte využijem, keď bude zlé počasie. Milo ma prekvapil aj bicykel. Dá sa na ňom relatívne rýchlo a pohodlne prepravovať a zároveň buduje fyzickú kondíciu.
Čo ma naopak vôbec neprekvapilo, bola MHD a taxi. Dostala som presne to, čo som očakávala. Naopak, najväčším sklamaním bola zdieľaná kolobežka. Po tejto skúsenosti už v živote nevyužijem služby aplikácie Dott.
