Kysucký región je často folklorizovaný, ale aj napriek tomu v ňom vznikajú iniciatívy o novú súčasnú kultúru. Svojou tvorbou k nej prispieva aj režisér Kristián Grupač, absolvent hranej réžie Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Vo svojich filmoch sa dlhodobo venuje témam, ktoré úzko súvisia s kysuckou kultúrou, ako aj s ním samým.

V rozhovore sa dočítate:

• ako ho rodné prostredie a Čadca formovali ako filmára,
• čo pre neho znamená underground a sloboda tvorby,
• ktoré spolupráce považuje za kľúčové,
• aké sú zákonitosti jeho filmového jazyka.

Vo svojej tvorbe sa venujete kysuckému regiónu. Prečo je dôležité o ňom hovoriť?

Príde mi to prirodzené. Nie je to tak, že by som si vopred určil, že budem hovoriť práve o tomto regióne. Vzniklo to ruka v ruke so sebaanalýzou a určitou formou fascinácie. Dnes už mám dostatok odstupu na to, aby som sa mohol vracať, spomínať a reflektovať na časť svojho života, ktorú som v ňom prežil a ktorá ma formovala.

Je kysucký underground reakcia na niečo konkrétne alebo ide skôr len o vzdor bez manifestu? 

Keď som bol mladší, chcel som byť súčasťou ,,undergroundu”. Čím som však starší, tým viac ho vidím ako súbor hodnôt spojených so slobodným vyjadrením. Nie je to jednotná reakcia, ani manifest, ani vzdor. Závisí od projektu k projektu, ide skôr o spektrum.

Kysuce v tom spektre vnímam ako priestor pre svoj duševný a tvorivý monológ. Samotný termín kysucký underground v podstate neexistuje. Keď si položíme otázku, čo je “kysucký mainstream”, zistíme, že akákoľvek terminológia je na tieto definície prikrátka.

Spolupracujete aj s ďalším Kysučanom Andrejom Dlabáčom či so svojím otcom Mariánom Grupačom. Je to otázka náhody, osobného vzťahu alebo veríte, že práve oni majú autentický pohľad na dané prostredie? 

Spolupráca s otcom má inú dynamiku ako s Andrejom. Otec má obrovské množstvo príbehov, ktoré som mohol sfilmovať. Prirodzene v nich nachádzam inšpiráciu. S Andrejom sme sa spoznali ešte pred školou, formovali sme sa v rovnakom čase a priestore. To ako dnes fungujeme a tvoríme je viac než spolupráca, ide o plnohodnotný vzťah. Vytvorili sme si vlastnú poetiku. Takéto spojenie je výnimočné a zažije ho len málo filmárov.

Film vnímam ako kolektívne dielo a vždy chcem mať pri sebe ľudí, ktorí dokážu obohatiť jeho konkrétny tvar. Patrí medzi nich napríklad aj Stano Kubica, známy pod umeleckým menom Duch, ktorý tvorí hudbu a tiež pochádza z Čadce.

Stotožňujú sa obyvatelia Kysúc s vašou tvorbou?

Mám pocit, že sme si vytvorili istý druh vzťahu s tamojším publikom. Od prvého filmu robíme premiéry priamo v Čadci. Tým, že tam tieto filmy uvádzame spolu so sprievodným programom, prinášame do mesta inú kultúru. Ak sa s tým niekto stotožní, je to fajn, a ak nie, je to tiež v poriadku.

Aj keď niektoré filmy môžu pôsobiť vulgárne, nechcem nikoho pohoršiť. Len ponúkam iný pohľad a priestor na zamyslenie.

Ako by ste opísali kysuckú kultúru?

Som z generácie, ktorá videla, že predchádzajúce sa o kultúru starali. Vždy bol niekto, kto riešil alternatívnu scénu, a my sme to čiastočne nasledovali. Po nás nastal trocha útlm.

Sú pokusy, ale nie je tam podhubie na to, aby tam dlhodobo fungovala sieť ako vo veľkých mestách. V tejto otázke patrí veľká vďaka ľuďom z Déjavú clubu, ktorý sa dlhodobo tieto biele miesta snažia zafarbiť. O oficiálnej mestskej kultúre asi radšej pomlčím.

V jednom rozhovore ste uviedli, že vaše filmy sú trochu čadčianske – postavy často nemajú jasný cieľ a prostredie je determinujúce. Má sa človek z takéhoto prostredia snažiť vymaniť alebo sa s ním len musí naučiť žiť? 

Hovoril som to v čase, keď som bol do veľkej miery determinovaný prostredím Čadce a stále čiastočne som. Dnes by som to však povedal inak. Prostredie môže človeka ovplyvniť, ale neznamená to, že sa nemôže posúvať. Je ťažké popísať tento vzťah.

Kysuce sú veľmi špecifické a ľudia tam žijú v určitom zakódovanom priestore, kde prevláda skôr konzervatívne premýšľanie a pragmatizmus. Domnievam sa, že na niektoré súčasné témy tam je ešte priskoro. Zároveň je nutné meniacemu sa svetu začať viac otvárať.

Vnímať Čadcu a Kysuce ako svoju devízu som sa naučil od staršej generácie v súvislosti s výtvarníkmi ako Ján Bátorek a Lukáš Škorvánek. Vo svojich dielach reflektujú svoj kysucký pôvod spôsobom, ktorý mi je veľmi blízky.

Vnímate aj vy na sebe niečo čadčianske? 

Čadcu si človek neostrihá ako vlasy, nesie si ju so sebou. Je ťažké ju verbalizovať, ide skôr o celok, nedá sa hovoriť len o jednej veci.

Film Varso pokračuje vo vašej línii záujmu o undergroundové prostredia a osobnosti. V čom vás zaujala tvorba a osobnosť Petra Varsavíka?

Mal som obdobie, keď som mapoval alternatívnu čadčiansku scénu. Varsa som spoznal na pive, kde sedel väčšinu roka. Jeho hudba je presne taká, aký je on sám. Je dobre, že film vznikol, pretože už nemusím o ňom rozprávať, stačí si ho pozrieť.

Pri adaptácii poviedky Vášho otca Cigánka/Krásna ide o veľmi osobný materiál, zatiaľ čo dokument ponúka viac vonkajší pohľad. Ako sa tieto rozdielne vzťahy k materiálu odrazili v spôsobe, akým ste filmy tvorili?

Vždy sa snažím robiť veci, pre ktoré som dlhodobo nadchnutý. Dôležitý je samotný proces a jeho výsledok, nie forma alebo škatuľka, do ktorej majú tendenciu vás vopchať.

Máte ako režisér vo svojej tvorbe nejaké zákonitosti, ktorým sa snažíte vyvarovať? 

Nemám rád žánrové zaradenia a príkazy. S Andrejom sa snažíme vytvoriť štylizovaný svet, ktorý ma vlastné zákonitosti a jazyk. Nechcem sa pohybovať v komerčnom svete, je mi cudzí.

Snažím sa zachytiť vzťah, nielen jednoduché rovnice typu jeden a jeden sú dva. V počiatku sa nesústredím na štruktúru ani tému. Tvorím podľa toho, čo v danej chvíli cítim, a až v určitej fáze sa to začne kultivovať. Vždy je to náročné a svojím spôsobom utrpenie. Keď si však ten svet sám vytváraš, nestratíš sa v ňom.

Ako postupujete pri práci s nehercami?

Zo začiatku som pracoval len s nehercami, pretože mám rád typologické postavy. Pri práci s nehercami sa ich vždy snažím posadiť do polohy, v ktorej sa cítia ako oni. Nie vždy to vyjde, ale mám rád, keď sa ,,naturščici” miešajú s profesionálnymi hercami. Často na takýchto prirodzených ,,performerov” narazíte v krčme.

Obyčajní ľudia, ktorí nie sú dokonalí a nemajú herecké vzdelanie, dodávajú filmu inú kvalitu a atmosféru.

Čo vo vás prehĺbilo lásku k filmovému jazyku?

Začalo to asi v roku 2015, keď sme s Andrejom natáčali jeho prijímačkový film Vypaty. Najhorší film, ktorý kedy uzrel svetlo sveta. Samozrejme, že na školu sa vtedy ešte nedostal.

Dovtedy som sa venoval písaniu a postupne sa mi budoval vzťah k umeniu. Naše pozície aj vzťah sa postupne vykryštalizovali a potom to už išlo samo. Občas síce krvopotne, ale trvá to dodnes.

Napísali ste aj básnický debut Sme nevinní. V čom sa váš rukopis v poézii líši od toho, čo robíte vo filmoch?

Bol som mladý, nahnevaný a nemal som na nič odpoveď. Za tie básne sa už dnes postaviť neviem, bol to kôš na moje emocionálne pretlaky.

Pri tvorbe filmu očakávam konfrontáciu, zatiaľ čo pri básni nie. Spája ich najmä minimalizovanie celku do nejakej črty. Sú to síce odlišné médiá, ale v oboch prípadoch vyjadrujem osobnú výpoveď, ktorá vychádza odo mňa.

Kristián Grupač (1995) je absolventom hranej réžie na FTF VŠMU v Bratislave. Jeho študentské filmy Leporelo z mojej naničhodnosti (2020), Otváram dvere a neviem / čo sa s nimi deje / pomaly vŕzgajú / oči sa dívajú (2021), Nebo má dve poschodia (2024) boli uvedené na filmových prehliadkach doma aj v zahraničí. V roku 2018 vydal básnickú zbierku Sme nevinní.

Sympatická panda menom Po, ktorá sa neustále učí a zdokonaľuje v bojovom umení kung-fu, sa tento rok vrátila do kín. Fanúšikovia mali veľké očakávania. Mal to byť úžasný a pravdepodobne najlepší animovaný film zo všetkých častí doterajšej série Kung Fu Pandy. Diváci však odchádzali z kina sklamaní.

Po sa má stať vodcom

Každá jedna doterajšia časť Kung Fu Pandy testovala Poa (Jack Black) v niečom inom. Prvá časť bola o sile, druhá o srdci a mysli, tretia o duši a štvrtá…? Tá prináša nový problém, ktorému musí Po čeliť.

Podľa Majstra Shifua (Dustin Hoffman) sa má Po vzdať titulu Dračieho bojovníka. Musí nájsť nového nástupcu a stať sa novým duchovným vodcom Údolia mieru. To však nie je Poovi po chuti, pretože vie o duchovnom vodcovstve asi toľko, čo o diéte.

Nie je dôvod sa čudovať. Po bol odjakživa odvážlivcom, ktorý sa chcel naučiť bojové umenie kung-fu, a bojovať po boku Zúrivej päťky. Okrem toho je jeho charakter plný humoru a vášnivého jedenia knedlíčkov či iných pochutín. To je zdanlivo v rozpore s tým, aby bol predurčený byť vizionárom ako bol kedysi Majster Oogway, či niekým múdrym ako Majster Shifu.

Panda súperí s Chameleónkou

Počas cesty hľadania nástupcu Dračieho bojovníka sa Po spojí s prefíkanou líškou menom Zhen (Awkwafina). Je zručnou zlodejkou, ktorá má svoje vlastné plány. Spoločne sa rozhodnú čeliť novej protivníčke – čarodejnici menom Chameleónka (Viola Davis). Ona sa snaží ukradnúť Poovu Palicu múdrosti a priviesť späť všetkých Poových porazených protivníkov.

Chameleónka sa môže v traileri zdať desivá a takmer neporaziteľná (už len tým, že ju dabuje Viola Davis). V skutočnosti ide o najslabšieho a zároveň najzbytočnejšieho protivníka doterajších častí Kung Fu Pandy. Tai Lung (Ian McShane), Lord Shen či Generál Kai sú kvôli ich minulosti skôr tragické postavy, a ich zlé činy sa teda dali pochopiť. Dokázali divákovi prirásť k srdcu, no u Chameleónky tento pocit chýba a jej dôvod pre konanie zla je absurdný.

Jej veľkou ambíciou bolo stať sa majsterkou kung-fu a získať nadvládu nad svetom. Trénovacie strediská ju však v minulosti odmietli z dôvodu, že je príliš malá, čo je veľkou zvláštnosťou filmu. Aj samotná modlivka Zúrivej päťky ovládala toto bojové umenie a nikdy nebola odmietnutá. Chameleónka si preto zvolila inú cestu ku kung-fu, a to prostredníctvom čarodejníctva, menenia podoby a mágie. Získala tým bojové schopnosti všetkých predošlých Poových protivníkov.

Na konci filmu môžeme vidieť, ako Chameleónka pre splnenie svojej veľkej ambície postupne vyvoláva zo sveta duchov každého porazeného protivníka. Následne začne ich moc Chi zbierať ako Pokémonov, aby sa stala silnejšou a ovládala ich bojový štýl kung-fu.

Pre bývalých bojovníkov pôsobí scéna ponižujúco. Týmto sa štvrtá časť veľmi podobá tretej, no na rozdiel od Generála Kaia, Chameleónka bojové umenie kung-fu neovláda, ale kradne. Napokon sa však ukáže, že jej snaha je len stratou času a je veľmi jednoducho porazená Poom a líškou Zhen.

Známi zloduchovia sú späť, ale nie až tak veľmi

Najväčším lákadlom mnohých fanúšikov Kung Fu Pandy do kín bol sľubovaný návrat predošlých protivníkov do filmu. To prinieslo mnohé očakávania a mnoho fantastických teórií, čo by sa v štvrtej časti mohlo odohrať, a ako by to mohlo na konci filmu dopadnúť.

Dúfalo sa, že starí protivníci budú znova bojovať proti Poovi alebo proti Chameleónke po jeho boku. A čo by bolo najlepšie – Tai Lung mohol nejakým spôsobom odčiniť svoju minulosť a stať sa novým Dračím bojovníkom, čomu bol pôvodne predurčený. Nič z toho sa však nestalo, a žiadne prekvapenie sa nekoná.

V skutočnosti bolo známym protivníkom vo filme venované minimum priestoru a jediný, komu sa venovalo trochu pozornosti bol Tai Lung, ktorý mal krátku interakciu s Poom. Ten sa na konci filmu spolu s ostatnými predošlými protivníkmi Poovi ukloní, a tu nastáva otázka – prečo by to po tom všetkom robili?

Samotný Lord Shen a Generál Kai navyše vyzerajú trochu inak ako v predošlých častiach Kung Fu Pandy, a taktiež si divák môže klásť otázku: Ako sa Lord Shen dostal do sveta duchov, keď bol v druhej časti Kung Fu Pandy údajne zabitý?

Zúrivá päťka zmizla

Žiaľ, ako nám už aj trailer napovedal, Zúrivá päťka vo filme Kung Fu Panda 4 výrazne chýba. Tvorcovia to odôvodnili tým, že všetci členovia Zúrivej päťky sú zamestnaní riešením problémov vo svete. Zúrivá päťka pritom mohla napríklad asistovať pri záverečnom boji s Chameleónkou.

Namiesto nich Poovi a Zhen napokon pomôžu zloduchovia mesta Juniper City, kde je Zhen hľadaná za mnohé podvody a krádeže. Noví neznámi zločinci, ktorí sa Zhen kedysi dočasne ujali, si na konci filmu hravo poradia s Chameleónkinou armádou jašterov, čo vo filme pôsobí trochu zbytočne. Rovnako, ako dvaja Poovi otcovia, ktorí sa rozhodnú Poa hľadať a zachrániť.

Zúrivá päťka sa na chvíľu objaví iba na konci filmu popri záverečných titulkoch, kedy spolu s Poom trénujú Zhen, ktorú si Po zvolil ako následníčku titulu Dračieho bojovníka. Diváci môžu mať pocit, že práve Zhen je tou poslednou, ktorá by si titul zaslúžila. Očakávali by skôr Tai Lunga alebo zručnú Tigricu zo Zúrivej päťky.

Dôvodov je hneď niekoľko: Zhen nemá takú dlhú históriu ani skúsenosti ako ostatní členovia Zúrivej päťky či bývalí protivníci Poa. Zhen je síce talentovaná, ale dopúšťa sa mnohých nemorálnych činov a krádeží, a keďže je líškou, jej osobnosť je prefíkaná a zradná. Vidíme to napríklad vtedy, keď sa Zhen nevie rozhodnúť, či byť na strane Poa alebo Chameleónky.

Príbeh je nedomyslený, ale deti pobaví

Skvelý príbeh bol silnou stránkou Kung Fu Panda série do druhej časti. Tretia časť bola výrazne slabšia, no štvrtá je na tom ešte horšie. Zdá sa, že autori filmu príbeh orientovali na roztomilosť a humor, ktorého je vo filme priveľa, než na hlbšie emócie a napätie. Taktiež sa príbeh oveľa viac zameriaval na líšku Zhen než na samotného Poa. Film teda pripomínal skôr seriál než pokračovanie obľúbenej série.

Okrem toho vo filme nenájdeme jediný moment prekvapenia, príbeh je veľmi predvídateľný. Jednotlivé scény sú pekne plynulo spracované, no na druhej strane je príbeh jednoduchý a urýchlený. Výrazne tu chýba väčší priestor pre prostredie a už spomínaných známych (anti)hrdinov.

Pozitívnym aspektom filmu Kung Fu Pandy 4 bol soundtrack, ako aj v predošlých častiach, ktorý pre štvrtý diel vytvoril Hans Zimmer za pomoci Steva Mazzaru. Nesklamal ani vtipný hudobný videoklip populárnej piesne speváčky Britney Spears „Baby One More Time“, ktorý pre nový diel Kung Fu Pandy naspieval Jack Black a Kyle Gass.

Film časť pobaví najmä mladších divákov. Jednotlivé chyby, nedomyslený príbeh či slabá protivníčka totiž nesplnia očakávania tých starších. Štvrtá časť však pravdepodobne nie je posledným dielom Kung Fu Pandy, a teda fanúšikovia môžu dúfať, že sa spoločnosti DreamWorks nabudúce podarí priblížiť napríklad výbornej úrovni filmu Kocúr v čižmách: Posledné želanie.

Skutočné kriminálne príbehy patria medzi najpopulárnejší žáner vo všetkých typoch médií. Ak človek strávi nejaký čas skúmaním tejto oblasti, rýchlo si všimne, že takmer vždy sa zameriava na jeden druh zločinu: vraždu. Nie lúpež, útok alebo vlámanie, ale vraždu, ktorá je exotická, bizarná a obzvlášť znepokojujúca.

Dan Rusu, lektor kriminológie na Birminghamskej univerzite, poukázal na to, že vnímanie tohto fenoménu sa objavuje desaťročia, aj keď v rôznych obmenách: „Fascinácia traumami a záhadami má v našej kultúre dôslednú tradíciu. Smrť je všadeprítomná a preniká do každodenného života. Skutočné zločiny a ich príbehy predstavujú priestor, v ktorom môžeme zažiť aj si vytvoriť vlastné chápanie smrti ako súčasti života.“

Zvedavosť je ľudská prirodzenosť

Priťahuje nás psychológia prípadov. „Časť našej lásky k skutočnému zločinu sa zakladá na niečom veľmi prirodzenom: zvedavosti. Sme zvedaví, kto sú tí ľudia, aké sú motívy ich zločinov. Chceme vedieť niečo o mysli vraha. Tiež máme radi skladanie puzzle – zisťovanie, ako sa to stalo,“ vysvetlila doktorka Katherine Ramsland pre magazín Bustle.

Zaujímajú nás ľudia konajúci veci, o ktorých sme nikdy predtým neuvažovali. V jednej chvíli sme fascinovaní aj znechutení, interakcia vraha a obete nám dáva možnosť pozrieť sa na temnú stránku ľudskej povahy. Stratiť sa v takýchto príbehoch ale môže byť až príliš jednoduché. To, čo začalo ako koníček zrodený zo zvedavosti, si môže ľahko vyžiadať daň na duševnom zdraví.

Venujeme pozornosť veciam, ktoré nám môžu ublížiť

Psychológia hrá veľkú rolu v tom, prečo sa nám páčia konkrétne veci. Fascinácia skutočnými kriminálnymi príbehmi nie je výnimkou. Sérioví vrahovia vzrušujú a dráždia ľudí, podobne ako dopravné nehody alebo prírodné katastrofy – potenciálne hrozby, ktoré by mohli ohroziť ľudstvo. Zo štúdie publikovanej Americkou psychologickou asociáciou vyplýva, že ľudia majú tendenciu automaticky venovať viac pozornosti negatívnym udalostiam a informáciám ako pozitívnym.

Sme zvedaví, kto sú tí ľudia, aké sú motívy ich zločinov. Chceme vedieť niečo o mysli vraha.

Vidieť alebo počuť o vraždách v nás v skutočnosti spúšťa inštinkty prežitia. Klinický psychológ John Mayer to vysvetlil v rozhovore pre NBC News: „Do nášho podvedomia vstupuje negatívny vnem, ako keď sledujeme správy o hurikáne alebo havárii. Tieto dáta, ktoré vnímame, potom stimulujú amygdalu, časť mozgu zodpovednú za emócie, taktiku prežitia a pamäť. Mozog vyhodnotí či sú údaje hrozbou, a tak sa zapojí úsudok. Vo výsledku sa vyvolá odpoveď ,boj alebo útek‘.“

Adrenalín, ktorý pumpuje do nášho tela, sa počas konzumácie skutočných kriminálnych príbehov môže stať návykovým. Profesor sociológie a kriminológie Scott Bonna v rozhovore pre Psychology Today povedal: „Verejnosť tieto príbehy lákajú, pretože v nás všetkých vyvolávajú najzákladnejšiu a najsilnejšiu emóciu: strach.“ Tento euforický nával emócií je podobný ako pri horských dráhach, kedy adrenalín zo strachu má silný stimulujúci účinok na ľudský mozog.

Čeliť strachu v bezpečí má terapeutické účinky

Sledovanie alebo počúvanie skutočných kriminálnych príbehov dáva príležitosť čeliť strachu zo smrti, bolesti, zúfalstva a súženia v reálnom čase, ale pritom stále cítiť určitú úroveň bezpečia. V hlave si prehrávame rôzne scenáre, ktoré nám pomáhajú zosúladiť to, čo je nekontrolovateľné, s našou potrebou zostať pod kontrolou. Pýtame sa samých seba, čo by sme robili alebo ako by sme reagovali v podobnej situácii.

Podľa klinického psychológa Johna Mayera je zdravým mechanizmom sledovania katastrof to, že ide o mechanizmus zvládania: „Emocionálne sa môžeme inkubovať sledovaním katastrof, čo nám pomáha zvládať ťažkosti v našich životoch.“ Čeliť tomu, čoho sa bojíme znova a znova v malých dávkach v bezpečnom prostredí, nám posúva hranice. Vo výsledku sa pre nás stáva daný podnet menej desivý.

Vo všeobecnosti máme tendenciu myslieť negatívne, aby sme sa chránili pred realitou.

U ľudí, ktorí zažili traumu, však môže byť oslobodzujúce počuť vyjadrenú bolesť. Podľa štúdie Univerzity v Južnej Karolíne to pre obete domáceho násilia, ktoré počúvajú podcasty o skutočnom zločine, môže mať potenciálnu terapeutickú hodnotu.

Na druhej strane doktor Stephen Rosenburg poukazuje na to, že táto empatická reakcia môže vplývať aj negatívne: „Byť človekom a mať empatiu môže spôsobiť, že sa budeme cítiť znepokojene alebo depresívne. Vo všeobecnosti máme tendenciu myslieť negatívne, aby sme sa chránili pred realitou.“

Psychologicky negatívne udalosti aktivujú náš mozog viac ako pozitívne udalosti

Treba venovať pozornosť tomu, ako sa človek cíti, keď sleduje alebo počúva skutočné kriminálne príbehy. Tieto emocionálne a grafické udalosti môžu mať negatívny vplyv na duševné zdravie. Zvýšený strach a paranoja môžu byť výsledkom pripustenia si vražedných prípadov k telu.

Prejavuje sa to tým, že sa začneme obávať robiť každodenné činnosti, akými je napríklad prechádzka so psom v prírode. Bežné aktivity, pri ktorých sme sa predtým cítili bezpečne a príjemne, sú zrazu strašiakom či možným rizikom.

V takýchto prípadoch sa emocionálne zážitky uložia do mozgu a narúšajú rutinu človeka. Pri počúvaní alebo pozeraní príbehov o vrahoch môže telo začať reagovať pocitom úzkosti alebo nočnými morami. Taktiež sa môže stať opak, kedy človek znecitlivie voči násiliu, hlavne ak ide o mladšieho poslucháča alebo diváka, ktorý sa stále mentálne vyvíja.

Fascinácia skutočnými kriminálnymi príbehmi nie je výnimkou ani u nás na Slovensku. V rebríčku najúspešnejších podcastov je aj Vražedné psyché. Jeho tvorcom je Richard Mažonas, študent právnickej fakulty Trnavskej univerzity a jeho starý otec súdny znalec. „Pevne verím, že počúvanie nášho podcastu má na poslucháčov len dobrý vplyv – podobný, ako po prečítaní dobrej detektívky, alebo pozretí napínavého trilleru. S tým rozdielom, že od nás si možno odnesú aj nejaké poznatky z forenznej psychiatrie,“ povedal pre časopis Atteliér Mažonas.

Ženy tvoria väčšinu publika

Podľa štúdie psychologičky Amandy Vicaryovej príbehy o skutočných kriminálnych prípadoch zaujímajú hlavne ženské publikum. Pri podcastoch s touto tematikou tvorí publikum až 80 % žien. Paradoxom je, že násilné zločiny páchajú v 80 % prípadoch hlavne muži.

Odborníci v tejto oblasti tvrdia, že diváčky sa zaujímajú o tento žáner, aby sa naučili ako sa nestať obeťou. Konzumácia týchto príbehov umožňuje ženám predovšetkým zvládnuť svoje najhoršie obavy v bezpečnom prostredí. Napríklad sa môžu cítiť silnejšie, menej znepokojené a informovanejšie, a tak si osvojiť schopnosti prežitia a zistiť, ako reagovať v podobnej situácii. Do svojho podvedomia si vštepia praktické tipy a techniky sebaobrany, ktoré im môžu pomôcť rozpoznávať červené vlajky v správaní vrahov či predátorov.

Tvorca Richard Mažonas z podcastu Vražedné psyché nám prezradil, že ich podcast počúva vyrovnaný pomer žien a mužov. O prevládajúcom ženskom publiku v zahraničí ale vie: „Ťažko povedať prečo to tak je, osobne si však myslím, že ženy majú radšej príbehy celkovo – či už knižné, filmové alebo dokonca podcastové.“

Kriminalita v médiách sa do istej miery môže javiť ako skúška nášho vedomia. Ako väčšina vecí v našom živote aj fascinácia skutočnými kriminálnymi príbehmi má dvojsečnú moc. Je na každom z nás ako s ňou budeme zaobchádzať a do akej miery sa ňou necháme pohltiť.

Študentský festival filmu a videa má na Fakulte masmediálnej komunikácie v Trnave dlhodobú tradíciu: „ Ide o koncept, v ktorom študenti môžu prezentovať svoje kreatívne práce z oblasti filmu, animácie, fotografie, grafiky a dnes už aj digitálnych hier,” povedal odborný asistent Ján Proner, ktorý je jedným z hlavných organizátorov podujatia.

Koncept filmového festivalu FREJM na fakulte vznikol už dávnejšie. Vtedy išlo o skupinu študentov, ktorí sa stretli, premietali si svoje filmy a navzájom ich recenzovali. Organizátori posunuli nápad na vyšší level a prehliadku doplnili o prednášky, diskusie či filmový kvíz.

Minuloročný tretí ročník FREJM-u zrušili kvôli nastupujúcim pandemickým opatreniam. Hosťami mali byť moderátor Markízy Boris Pršo a herec Juraj Bača. Tento rok sa však organizátori rozhodli FREJM zorganizovať aj napriek stále prebiehajúcej pandémii. Bude teda výlučne v online priestore a uskutoční sa 5. mája 2021 so začiatkom o 10:00 hod.

Tentokrát bude festival moderovať Simona Mičová, ktorá minulý rok spravovala sociálne siete FREJM-u a plnila pri jeho organizovaní „manažérsku“ funkciu. Chod jednotlivých diskusií budú mať na starosti denní doktorandi FMK Branislav Oprala a Pavel Bielik:. „Pripravujeme diskusiu so zaujímavými hosťami z filmového priemyslu a divadla. Budeme sa v nej venovať pandémii a jej vplyvu na celé odvetvie kultúry. Pozvanie prijali filmová a televízna producentka Zuzana Mistríková a mladý divadelný a filmový herec David Hartl, ktorého môžu študenti poznať napríklad z úspešnej série Trhlina či drámy Ostrým nožom,” prezradil Oprala.

FREJM-u sa zúčastní aj režisér nového výpravného seriálu Slovania

Študentský festival FREJM každoročne navštevujú zaujímaví hostia. Inak to nebude ani tento rok. Okrem spomínanej Zuzany Mistríkovej a Davida Hartla majú organizátori pripravené ešte jedno prekvapenie: „Azda najzvučnejšie meno bude opäť Peter Bebjak,” hovorí Ján Proner. „Tento rok môžeme v kinách očakávať jeho film Správa, ktorý bol v kategórii Medzinárodný celovečerný film nominovaný na Oscara.” Televízia JOJ aktuálne vysiela jeho seriál Slovania, ktorý bude tiež predmetom diskusie.

Študenti mali štyri týždne na to, aby prihlásili svoje diela. Organizátori registráciu príspevkov spustili už 1. apríla 2021. Skúsená porota ich ohodnotí a vyberie tie najlepšie. Prihlasovanie bude možné v dvoch sekciách a hlasovať môžu aj diváci, konkrétne o udelenie špeciálnej ceny.

Online stream študentského festivalu uvedie moderátorka Simona Mičová a následne premostí na prvú diskusiu s režisérom Petrom Bebjakom.

„Po prvej prednáške sa pustia filmy zo študentskej produkcie. Na premietanie sme vyhradili 90 minút a veríme, že nám aj napriek pandémii  prídu kvalitné snímky,” očakáva Ján Proner. Nasledovať bude druhá zaujímavá diskusia na tému pandémie a jej vplyvu na umelecký priemysel.

Súčasťou programu bude tiež hlasovanie návštevníkov streamu o najlepší film, filmový kvíz či krátky workshop v programe Adobe Premier Pro. Na webe udalosti FREJM-u budú umiestnené zaujímavé práce študentov, ktoré odprezentujú aj počas programu. Ukončenie streamu bude sprevádzať vyhodnotenie troch najlepších filmov, vyhlásenie víťaza diváckeho hlasovania či odovzdanie cien.

Organizátori FREJM-u sa tešia na veľkú účasť. Festival bude vôbec po prvýkrát streamovaný online cez fakultný Facebook. Veria, že atmosféru celej udalosti dokážu účastníkom preniesť aj do ich domáceho prostredia.

Fotografie maloletých dievčat, zdieľané na ich sociálnych sieťach, zneužíva bot aplikácie Telegram, ktorý pomocou deepfake metódy vytvára ich nahé varianty. Takéto znepokojivé nepravdivé fotografie vytvára umelá inteligencia, ktorá vie virtuálne vyzliecť oblečené ženy. Informovala o tom spoločnosť Sensity a následne aj britský denník Daily Mail.

Deepfake je počítačom generovaná a často veľmi reálne vyzerajúca fotografia alebo video vytvorené podľa predlohy z reálneho sveta. Táto forma hoaxov sa používa na manipulovanie s voľbami, v pornografii alebo na presadenie dezinformácií.

Jednoduché ovládanie bota ako najväčšie nebezpečenstvo

Medzi júlom 2019 a 2020 sa online objavilo viac než 100 000 botom vytvorených nedobrovoľných deepfake fotografií so sexuálnym podtónom, ktoré patria 10 000 ženám a dievčatám.

Väčšina obetí bola súkromnými osobami a zdrojom ich fotografií boli sociálne siete – všetky osoby boli ženského pohlavia a niektoré z nich boli „viditeľne maloleté”, informovala spoločnosť Sensity.

Táto forma „deepfake porna” nie je žiadnou novinkou. Technológia spomínaného bota je pravdepodobne založená na nástroji nazývanom DeepNude, ktorý sa objavil minulý rok.

Spomínanú službu umelej inteligencie spustili online, avšak jej použitie bolo relatívne náročné. Nástroj ľuďom poskytol možnosť nahrať fotografiu ženy a zistiť, ako by fotografia vyzerala, keby žena nebola odetá. Nikto nebude nikoho vydierať kvôli nahým fotografiám, ktorých kvalita je nereálna.

DeepNude síce do 24 hodín odstránili z internetu, Sensity však podozrieva bota z toho, že je založený na cracknutej verzii pôvodnej aplikácie.

Sensity hovorí o tom, že tento bot je obzvlášť desivý pre jeho jednoduché použitie, pretože vyžaduje len prosté nahratie fotografie dievčaťa a kliknutie na pár tlačidiel. Následne využije svoju „neurálnu sieť” na zistenie toho, čo sa nachádza pod oblečením, a vytvorí nahú fotografiu.

 „Inováciou v tomto prípade nemusí byť nutne akákoľvek forma umelej inteligencie,” tvrdí Giorgio Patrini, výkonný riaditeľ deepfake-výskumnej spoločnosti Sensity a spoluautor správy pre CNet. „Faktom je, že dokáže veľmi jednoducho zasiahnuť množstvo ľudí.”

Patrini tvrdí, že tento nový krok, použitie fotografií súkromných osôb a ich transformácia do hanlivej podoby, je relatívne nový a každého užívateľa sociálnych sietí stavia do nebezpečenstva.

Bot, ktorý ešte nemá svoje meno, operuje na Telegrame – platforme pre výmenu súkromných správ, ktorá si zakladá na idei slobody prejavu.

Ako sa k situácii vyjadril admin nebezpečného bota?

Administrátor bota, známy ako ,,P”, povedal BBC, že táto služba bola určená čisto na pobavenie a „neprináša so sebou násilie.”

„Nikto nebude nikoho vydierať kvôli nahým fotografiám, ktorých kvalita je nereálna,” tvrdí „P”, pričom dodáva, že všetky fotografie maloletých sú odstránené a používateľ následne blokovaný.

Kde bol bot najviac propagovaný?

Sieť bota, kde sú deepfake fotografie vytvorené a zdieľané, má viac než 100 000 členov, pochádzajúcich najmä z Ruska a východnej Európy, podotklo Sensity.

„Zdieľanie tvojich fotografií alebo videí, bez známosti prístupnosti tohto obsahu verejnosti – kto to môže vidieť, kto to môže ukradnúť, kto to môže stiahnuť bez tvojho vedomia – otvára rôzne možnosti, ako sa môžeš stať obeťou útoku,” povedal Patrini pre Buzzfeed News.

Bot bol primárne propagovaný na ruskej sociálnej sieti VK. Sociálna platforma sa vyjadrila, že takýto obsah netoleruje a odstránila ho, keď sa dostala k týmto informáciám.

Koho užívatelia bota najčastejšie vyzliekali?

 „Množstvo týchto webstránok alebo aplikácií sa neskrýva, pretože nie sú prísne ilegálne,” povedal Patrini pre BBC.

Autori vyjadrili taktiež obavu, že so zlepšením deepfake technológie môžu byť boty využívané na vydieranie žien.

Zatiaľ čo sa väčšina takýchto fotografií doteraz zameriavala na celebrity alebo politikov, používatelia tejto aplikácie javili väčší záujem o fotografie ľudí, ktorých poznajú.

Anketa pre používateľov bota, vytvorená spoločnosťou Sensity, zistila, že 63 % ľudí nástroj používalo na to, aby zistili, ako asi vyzerá žena, ktorú poznajú, bez oblečenia.

Ako to vyzerá s právnou reguláciou?

Autori pôvodnej správy o falošných fotografiách zdieľali svoje poznatky s agentúrami, ktoré presadzujú právo, Vk a Telegramom, avšak k ich znepokojeniu nedostali žiaden ohlas .

 „Naše právne systémy nie sú vhodne nastavené na riešenie takýchto problémov,” povedala Nina Shick, autorka  knihy Deep Fakes and the Infocalypse, keď hovorila s BBC.

Spoločnosť sa zásluhou technologických vymožeností mení rýchlejšie, ako si dokážeme predstaviť, a my sme ako spoločnosť ešte nerozhodli, ako to celé regulovať.

Pre obete fake porna je to skutočne zdrvujúce, pretože to môže prevrátiť celý ich život – cítia sa byť zneuctené a potupené.

Pôvodný článok nájdete na stránkach Sensity.

Čo sa deje u nás? Niektorých usvedčuje dokumentárny film

Tému ohľadom sexuálnych predátorov veľmi dobre zachytil český dokumentV siti. Zameriava na pedofilov z českej sociálnej siete lide.cz.

Poburujúcim spôsobom zobrazuje priebeh onlinového vzťahu od prvého stretnutia až po jeho koniec. Niektorí sú umiernenejší, iní nie. Každopádne na spôsobe nezáleží, protizákonná činnosť a ničenie životov detí sa deje tak či tak.

iDnes sa o tomto dokumente vyjadrilo ako o „experimente, ktorý posiela za mreže”. Vďaka projektu V síti polícia začala vyšetrovať hneď niekoľko sexuálnych predátorov, ktorí v spomínanom dokumente nevedomky účinkovali.

Správy z februára 2020 hovoria o celkom 9 osobách podozrivých z prečinu nadväzovania nedovolených kontaktov s dieťaťom v štádiu pokusu, za čo hrozia až 2 roky vo väzení.  Policajný hovorca uviedol, že žiadna z vyšetrovaných osôb predtým nemala kriminálnu minulosť.

Jeden z prípadov bol kvôli miestnej príslušnosti ďalej riešený v Ústí nad Labem. Druhý prípad bol odložený, pretože nešlo o trestný čin a tretí bol podmienečne zastavený štátnym zástupcom.

Návrh na podanie obžaloby zo strany kriminalistov figuroval v ďalších dvoch prípadoch. Jeden z týchto prípadov je už ukončený, rozhodnutie súdu pre páchateľa znamenalo 10-mesačný trest odňatia slobody s odkladom na 3 roky.

Vo zvyšných prípadoch stále prebieha vyšetrovanie podozrivých. Kriminalisti totižto zistili, že majú na svedomí aj iné trestné činy, ktoré s filmovým dokumentom nemajú súvislosť – zvádzanie k pohlavnému styku, sexuálny nátlak, šírenie pornografie a zneužitie dieťaťa k výrobe pornografie.

Policajný hovorca uviedol aj to, že žiadna z vyšetrovaných osôb vo veku 21 až 62 rokov nemala kriminálnu minulosť.

Je potrebné svojmu dieťaťu zakázať internet?

Film otvoril oči mnohým ľuďom. Internet deťom rozhodne nie je vhodné zakazovať, veľmi vítané je však deti informovať o jeho nástrahách a zároveň im ukázať, ako túto technológiu používať na vzdelávacie a kreatívne účely. Zákaz by spôsobil len to, že sa nám deti prestanú zdôverovať.

Takýto postup odporúča pedagóg doc. Mgr. Kamil Kopecký, Ph.D., ktorý pôsobí na Univerzite Palackého v Olomouci, špecializuje sa na kyberšikanu, sexting a iné riziká sociálnych sietí

Pandémia zasiahla celý svet a ako prvá obeť v tom filmovom padla Čína. Filmové štúdiá začali výrazne meniť dátumy premiér. Koronavírus v krajine vychádzajúceho slnka, kde pandémia aj vypukla, zastavil celý spoločenský a kultúrny život.

Čína predstavuje pre filmový svet krajinu s najväčším podielom na ziskoch. Krajina má vyše 70 000 kín a minuloročný podiel zisku na trhu pre Hollywood predstavoval 9,2 miliardy dolárov. Pritom je hollywoodskych filmov v tejto krajine odpremiérovaných len niekoľko desiatok. Čína svoje kiná uzatvorila začiatkom marca a v apríli sa k nej pridali aj USA.

Prvým výraznejším filmom, ktorý oznámil posun, sa stal James Bond: Nie je čas zomrieť. Film mal zmenený dátum premiéry už tretíkrát, keďže dátum vydania posúvali nezhody medzi tvorcami a neustále prepisovanie scenára. V poradí dvadsiata piata bondovka s posledným vystúpením Daniela Craiga ako agenta 007 dostala nový dátum – 12. november.

Veľkú zmenu v posúvaní premiér oznámil aj gigant Marvel. Pripravená sólovka Čiernej vdovy sa taktiež presunula na koniec roka 2020. Rovnako sa presúvajú viaceré premiéry od Marvelu, pôvodne naplánované v týchto a nadchádzajúcich mesiacoch.

Marvel u susedov Čechov nakrúcal pripravovaný seriál Falcon and Winter Soldier. Práce na projekte v Prahe boli prerušené a tak isto aj celé nakrúcanie seriálu.

Celková škoda pre Hollywood je zatiaľ odhadovaná na 20 miliárd dolárov, čo predstavuje veľký problém nielen pre menšie projekty, ale tiež pre veľkofilmy. Cena nákladov narastá aj pri marketingu, keďže filmy už mali rozbehnutú propagáciu. Je teda veľmi pravdepodobné, že straty budú len narastať.

Festivaly veria do poslednej chvíle

Jeden z najvýznamnejších filmových festivalov v Cannes pôvodne nechcel počúvať nariadenia a odmietal nadchádzajúci ročník presunúť na nový dátum. Následne prišiel s nápadom vytvorenia digitálneho festivalu, voči ktorému sa však ohradil riaditeľ Thierry Fremaux. Argumentoval, že takáto možnosť transformácie festivalu neprichádza do úvahy. Organizátori nakoniec ustúpili a festival je momentálne odložený na neurčito.

Český minister zdravotníctva Adam Vojtěch vyhlásil, že masové akcie s tisíckami ľudí sa toto leto konať nebudú. Preto treba s vysokou pravdepodobnosťou rátať, že ani jeden z domácich či zahraničných filmových festivalov  sa toto leto neuskutoční. Napriek jeho vyjadreniu organizátori festivalov, zdá sa, stále čakajú na ďalšie oficiálne vyjadrenie vlády.

Najvýznamnejším festivalom v našom okolí je Filmový festival v Karlových Varoch. Päťdesiaty piaty ročník festivalu by sa mal konať od 3. do 11. júla. Do dnešného dňa (18. 4. 2020) organizátori nevydali stanovisko, či sa festival bude rušiť, alebo len presúvať na neskorší dátum. Česká republika má momentálne koronavírusom nakazených vyše 6000 obyvateľov a od začiatku marca zatvorené hranice. Zakázané sú taktiež všetky kultúrne a spoločenské akcie nad 100 ľudí. Organizátori napriek tomu stále zháňajú personál a nabádajú na podávanie prihlášok do súťažných sekcií.

Produkcia seriálov na Slovensku je zastavená

RTVS 4. apríla namiesto galavečera OTO musela zmeniť programovú štruktúru. Televízia tento ročník udeľovania cien OTO odložila na neznámy termín. Programový riaditeľ Marek Ťapák sa vyjadril: „V tejto situácii je dôležité ochrániť zdravie ľudí a vyvinúť maximálne úsilie na zamedzenie šírenia koronavírusu, preto považujeme posunutie vyhlásenia výsledkov za logický krok. O novom termíne vysielania galavečera budeme včas informovať.“

Minulý mesiac mala RTVS taktiež prerušené natáčanie viacerých relácií. Stopnuté boli Tajomstvo mojej kuchyne, Zlaté časy, rodinná zábavná súťaž 5 proti 5, diskusná relácia Večera s Havranom či detský program Smajlíci.  Pandémia sa dotkla aj vysielania výpravnej folklórnej šou Zem spieva, ktorá bola prerušená.

Konkurenčná súkromná televízia JOJ však nakrúcanie všetkých svojich programov nateraz nestopla a napriek nepriaznivej situácii sú v súčasnej ponuke JOJky dokonca dva nové seriály – Nový život a Jenny: „Prijali sme prísne opatrenia, aby sme ochránili zdravie našich zamestnancov a spolupracovníkov. Projekty, ktoré si nevyžadujú vysokú koncentráciu osôb, nakrúcame naďalej. Sú nimi Inkognito bez komparzu, takisto aj relácia Sedem bez komparzu, kuchárska relácia Moja mama varí lepšie ako tvoja v tejto chvíli nakrúca epizódy, v ktorých sa nesúťaží, no naši špecialisti radia divákom, ako zaujímavo navariť zo surovín, ktoré majú v zásobe doma,” vysvetlila Lucia Kulihová, vedúca PR a hovorkyňa JOJ Group.

Podľa vyjadrení Kulihovej sa teda programová štruktúra televízie výraznejšie meniť neplánuje. Pre divákov sa pripravilo špeciálne spravodajstvo: Noviny špeciál. Politická relácia Na Hrane je nakrúcaná taktiež bez komparzu. Väčšie a nákladnejšie projekty televízie sú však taktiež pozastavené.

Aj televízia Markíza stopla natáčanie niektorých vlastných programov, napríklad obľúbeného rodinného seriálu Oteckovia. Tiež sa na neurčito stopli niektoré rozbehnuté projekty. Kvôli prerušenému natáčaniu seriálov sa programová štruktúra vysielania posunie. Podľa aktuálnych nariadení vlády sa zatiaľ nedá predpokladať, kedy by natáčania televíznych programov mohli byť obnovené.

Vďaka pandémii sa môže zmeniť budúcnosť filmov

Pandémia koronavírusu si okrem ľudských obetí vyberá aj tie filmové. Svet sa nachádza v kríze, ktorá prináša izoláciu a minimum možností socializácie. Preto sa súčasným únikom pre ľudí stáva televízia a streamovacie služby. Netflix si vyťaženie pre európsku sieť uvedomil a znížil kvalitu videí. Čo sa týka HBO Go a Otto, tie kvalitu zatiaľ znižovať neplánujú.

Filmové odvetvie zatiaľ netuší, čo ho v nasledujúcich mesiacoch čaká. Kiná sú v súčasnosti zatvorené už niekoľko týždňov a zmena je v najbližších mesiacoch v nedohľadne. Pre mnohé kiná a distribučné siete, ktoré rovnako prichádzajú o desiatky až stovky miliónov, to môže mať dokonca likvidačný charakter. Opatrenia sa navyše môžu predĺžiť a náklady zvyšovať. Pandémia koronavírusu bude mať veľký dopad na všetky projekty a je zrejmé, že budú padať najmä tie nízkorozpočtové. Ak ich nepodržia väčší giganti, bude filmový svet o takéto filmy alebo seriály pravdepodobne chudobnejší.

Lexis Production je filmová produkcia, ktorú študenti založili počas štúdia na FMK. Tvoria ju Mário Puzder, Pierre Fabo a Martin Krolák. Fabovi v jeho práci vždy chýbal tím ľudí, s ktorým by to mohol ešte viac rozbehnúť. Vedel, že sám nedokáže urobiť veľký klip alebo krátky film. Na vysokej škole spoznal Mária Puzdera a Martina Kroláka a založili Lexis Production. V druhom ročníku si už natáčaním a strihaním videí začali zarábať.

Film poukazuje na dva typy extrémizmu

Snímku dokopy nakrúcali 6 dní a s filmom pracujú zhruba rok a tri mesiace. Príbeh je o mladej židovke a chlapcovi, ktorý ju miluje v dobe deportácií židov na Slovensku počas 2. svetovej vojny.

Námet, réžiu a strih mal pod taktovkou Pierre Fabo, kameramanom bol Mário Puzder, ktorý si tiež zahral dobového gardistu. Hudbu mal na starosti súbor FidliCanti z Horných Orešian a Michal Arvay z londýnskej hudobnej školy Point Blank Music School sa postaral o celú zvukovú postprodukciu.

Svoj nápad dokázali zrealizovať najmä s pomocou scenáristky Andrey Gregušovej, scénografky Barbory Labudovej a svojho kameramana Mária Puzdera. K vytvoreniu čo najreálnejšej snímky sa im podarilo zohnať viacero zaujímavých rekvizít, ako napríklad obleky Hlinkovej gardy. Na spolupráci sa podieľal aj klub historických vozidiel s názvom “Oldtimer” zo Serede, ktorý na pár záberov prispel svojimi cennými historickými kúskami.

Hlavnou myšlienkou filmu Ulička je podľa Faba poukázať na dva typy extrémizmu, ktoré sa v spoločnosti šíria. Na jednej strane sú ľudia, ktorí spochybňujú dejiny a históriu, na tej druhej sa nájde pár ďalších jednotlivcov, ktorí za deportácie vinia všetkých vtedajších obyvateľov Slovenského štátu. „Z histórie vieme, že existovalo mnoho odvážnych ľudí, ktorí u seba doma schovávali židovských spoluobčanov alebo sa im snažili pomôcť rôznymi spôsobmi. Riskovali pri tom svoje životy aj životy svojich rodín,“ uviedol Fabo a následne pokračoval, „problémom súčasnosti však je prekrúcanie dejín. Netreba zabúdať na ťažké časy, ktorými si na našom území prešli naši predkovia. Tak dávno to ale nebolo.“ 

Medzi najvýraznejšie úspechy zaraďuje Fabo umiestnenie sa v prvej trojici najlepších snímok študentského filmového festivalu Frejm z roku 2019, kde v spolupráci so skupinou Smola a Hrušky a ich spoločným vtipným videoklipom s názvom “Český turista v Tatrách” získal 3. miesto. Spolupracovali taktiež so speváčkou Simou, jazzovým majstrom Petrom Lipom či huslistom Marcom Rajtom.

V minulosti nakrútili úspešný krátky film Kobieta

Film Kobieta mal byť pôvodne len splnením zadania na jednom z predmetov na FMK. Študenti mali napísať scenár a nakrútiť krátky, 5- až 7-minútový film. Prácu do konca semestra odovzdať nestihli. Podľa ich slov termín nedodržali, keďže začalo vznikať dielo, ktoré si na dokončenie vyžadovalo oveľa viac času.

S námetom a scenárom prišiel Pierre Fabo. Spolu s Máriom Pudzerom a Alžbetou Horváthovou pracovali na filme sedem mesiacov, pričom si v ňom aj zahrali. „Kobieta bola mojím prvým dielom. Nabral som pri nej množstvo skúseností, ktoré som zúročil v ďalších projektoch. S odstupom času ju nevnímam až tak kvalitne, čo je v rámci rozvoja prirodzené,“ dodal Fabo. V kinách bude film Ulička 21. 3. 2020, a to v Smoleniciach a neskôr aj v Trnave.

1. apríl 2020 v Kine OKO na Námestí J. Herdu 2 v Trnave prinesie opäť obľúbený študentský festival filmu a videa FREJM, ktorý sa na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave organizuje už tretí rok. Bohatý program festivalu obsahuje tentokrát diskusie so zaujímavými hosťami, prídu Boris Pršo a Juraj Bača. Môžete sa tešiť aj na premietanie súťažných študentských snímok, na filmový kvíz či na afterparty. Vstup je zdarma.

Súťažná sekcia programu je rozdelená do dvoch kategórií. V prvej si svoje diela porovnajú prváci a druháci, v druhej študenti tretieho, štvrtého a piateho ročníka FMK. Príspevky môžu tvorcovia na FREJM 2020 prihlasovať do 22. marca 2020.

Festival FREJM na fakulte existoval oveľa skôr než len posledné tri roky, no akosi upadol do zabudnutia. V roku 2018 ho noví organizátori, medzi nimi aj Ján Proner a Ivan Rokošný, znovu nakopli. „Festival si pamätajú starší doktorandi, možno ani tí už nie. Vtedy išlo o skupinu študentov, ktorí sa stretli a púšťali si svoje filmy, navzájom si ich recenzovali. Vzali sme dobrú myšlienku a posunuli ju na vyšší level,“ vysvetľuje Ján Proner. Súťažnú prehliadku študentských filmov sa rozhodli obohatiť o prednášky, diskusie či filmový kvíz.

Filmy z FREJM-u dosahujú aj medzinárodné úspechy

Organizátori vyzdvihujú fakt, že FREJM nie je len pre študentov UCM. „Otvorený je pre každého, minulý rok sa dokonca prišlo pozrieť aj niekoľko študentov z Bratislavy,“ hovorí Ivan Rokošný. Zaujímavosťou je aj to, že televízie Markíza a Nova nedávno organizovali 12. ročník Noci filmových nádejí. Do širšieho výberu súťaže sa presadilo sedem filmov z FREJM-u, pričom film 7:21:56 Na Orbite obsadil v československej konkurencii 3. miesto v kategórii dokument. „Snímky študentov sú teda na úrovni, aj keď FMK nie je primárne filmová fakulta,“ potvrdil Ivan Rokošný.

Súťažné filmy hodnotia pedagógovia FMK venujúci sa audiovízii a dvaja odborníci v tejto oblasti, ktorí nepôsobia na univerzite. „V predošlých ročníkoch festivalu sa prihlásilo vyše 80 filmov,“ povedal Ján Proner, ktorý sa z toľkého záujmu podľa vlastných slov veľmi teší.

Prezradí, aký je Will Smith či Cameron Diaz

Po minulých rokoch patrili medzi najznámejších spíkrov Peter Bebjak, režisér úspešného slovenského filmu Čiara, ktorý v tom čase vyhral na festivale v Karlových Varoch cenu za jeho réžiu. Zaujímavý bol aj Dominik Bari, mladý Košičan, ktorý nakrútil dokumentárny film o Ojmjakone, najchladnejšom obývanom mieste na Zemi. Jeho film bol kvalifikovaný na Oscara, čím sa dostal medzi 80 najlepších svetových dokumentov. „Tento rok sme sa na to pozreli z iného uhla. Chceme dať priestor ďalším oblastiam filmovej tvorby. Príde herec Juraj Bača a novinár Boris Pršo,“ prezradil Ján Proner.

Juraj Bača si zahral v seriáloch ako Búrlivé víno, Rex či vo filme Amnestie, ktorý má 12 nominácií na filmové ceny Slnko v sieti. Na diskusii bude rozprávať o tom, aké je nakrúcanie v leopoldovskej väznici a prečo musel kvôli tejto role podstúpiť špeciálny tréning. Od celebritného novinára Borisa Prša sa dozvieme, aké je to komunikovať so svetovými hviezdami ako Will Smith, Cameron Diaz či Dwayne Johnson, a v čom spočíva jeho práca.

Festival prinesie viacero prekvapení

Organizátori navyše pripravujú 24-hodinovú výzvu pre kreatívnych študentov. Ich úlohou bude za jeden deň vymyslieť, nakrútiť a zostrihať krátky film, ktorý ohodnotia odborníci. Okrem toho sa priaznivci FREJM-u večer po festivale stretnú na už tradičnej afterparty v Zelenom kríčku. „Tam budú mať tí, ktorí nestihnú prísť cez deň, možnosť pozrieť si projekciu súťažných filmov. Je toho viac, nechajte sa prekvapiť,“ láka návštevníkov Ivan Rokošný.

Ďalšie aktuálne informácie o festivale nájdete na oficiálnom webe FREJMu, Instagrame a na jeho facebookovej stránke. FREJM 2020 podporili: UCM, FMK, GOHR, Zelený kríček, Cornico, Herbert sirupy, FeFe café, Divadlo Jána Palárika a Red Bull. Medzi mediálnych partnerov tejto akcie patrí Rádio Aetter, časopis Atteliér a FMK TV.

Toto odvetvie sa rýchlo stalo biznisom a vzniká neustále viac a viac ďalších spoločností. My vám preto dnes poskytneme porovnanie, tých najznámejších streamovacích služieb s video obsahom.

NETFLIX

CENA: základný balík stojí 7,99 € / mesiac

LOKALIZÁCIA: české titulky

Jednou z najznámejších spoločností je rozhodne Netflix. Veľkou výhodou je možnosť vyskúšať si službu na celý mesiac zadarmo. Následne poskytuje niekoľko balíkov, ktoré sa líšia kvalitou obrazu, možnosťou využívania služby súčasne na viacerých obrazovkách a cenou. Je dostupný pre rôzne zariadenia: notebook, televízor, smartfón a iné možnosti, pre ktoré je dostupná aplikácia Netflix.

Ďalej ponúka momentálne asi najbohatšiu knižnicu filmov, seriálov, dokumentov a anime. V závislosti od krajiny, v ktorej si službu aktivujete, sa obsah líši. Plusom je aj možnosť preskočenia “intra” pri seriáloch a možnosť sťahovania pre sledovanie obľúbených produktov offline. Všetko je to dostupné bez reklám.

Tento rok sme sa už konečne dočkali nielen českých titulkov, ale aj slovenských a českých filmov. Nevýhodou je, že titulky stále nie sú dostupné pri všetkých filmových a seriálových tituloch, a tak môže byť využívanie služby značne obmedzujúce.

HBO GO

CENA: 5,99 € / mesiac

LOKALIZÁCIA: české / slovenské titulky a dabing

Spoločnosť HBO GO taktiež ponúka skúšobné obdobie, ktoré je však možné využívať len po dobu siedmich dní a následne bude služba poskytovaná za 5,99 € mesačne. V cene je možnosť prihlásenia sa až na piatich rôznych zariadeniach a využívať HBO GO môžete na dvoch súčasne. Dostupné je pre Android, iOS zariadenia, počítače, herné konzoly a Android TV, LG a Samsung televízie.

V knižnici nájdeme mnoho filmových či seriálových titulov (o niečo menej ako pri Netlixe) a rovnako ako Netflix tvorí aj vlastný obsah. Výhodou je aj vysoká kvalita, na ktorej si platforma zakladá a využívanie hodnotenia filmovej databázy IMDb. Služba je taktiež prijateľnejšia pre predplatiteľov, ktorí nehovoria anglicky, kedže tituly sú naozaj dostupné v slovenskom alebo českom dabingu či aspoň s titulkami.

Medzi nevýhody patrí napríklad chýbajúce pozeranie filmov a seriálov offline. Mnohým používateľom taktiež nevyhovuje umiestňovanie reklám HBO GO na svoje produkty. Pozeranie služby na obrazovke televízora či v aplikácii bolo hodnotené používateľmi negatívne. Ako časté problémy uvádzajú najmä neprehľadnosť a celkovo sa diváci dožadujú vylepšenia.

Prime video

CENA: 5,99 € / mesiac

LOKALIZÁCIA: nedostupnosť slovenských či českých titulkov alebo dabingu

Streamovacia platforma Prime video neposkytuje skúšobné obdobie zadarmo. Je však možné zadovážiť si službu na 6 mesiacov za zvýhodnenú sumu 2,99 € mesačne. Následne bude účtovaná plná cena, čo je 5,99 € mesačne. Vzhľadom na ponuku obsahu ide o niečo chudobnejšiu možnosť, ale rozhodne je aj tu z čoho vyberať.

Medzi plusy patrí možnosť sťahovania produktov pre offline sledovanie ako pri Netflixe. Počas samotného sťahovania aj pozerania môžete sledovať využívanie dát, a tak ho zároveň aj kontrolovať. Prime video môžete pozerať v aplikácii na telefóne, tablete, Smart TV, a to až na troch zariadeniach súčasne.

Hlavným problémom je lokalizácia, ktorá neposkytuje dabing ani titulky v českom či slovenskom jazyku. Rovnako tak krajina ovplyvňuje aj obsah knižnice, ktorý sa všade líši.

Otta

CENA: 4,99 € / 5,99 €

LOKALIZÁCIA: český / slovenský dabing, titulky

Slovenská streamovacia spoločnosť ponúka zadarmo na začiatok 30-dňové skúšobné obdobie. Následne za sumu 5,99 € mesačne (pokiaľ sa rozhodnete pre ročný odber, tak 4,99 €/mes.) dostanete na výber vyše 1500 domácich filmov a seriálov. Knižnica je aj napriek tomu oveľa menšia než pri HBO GO alebo Netflixe. Nájdete tu staršie filmy, ako napríklad Marečku, podejte mi pero! alebo Tři oříšky pro Popelku, no aj novšie, akými sú napríklad Vlk z Wall Street alebo Čiara. K hlavným výhodám patrí online TV vysielanie a 7-dňový archív.

Medzi problémy tejto platformy však patrí napríklad fakt, že predplatné nevyužijete v zahraničí, keďže je lokalizačne viazané na územie Slovenska. Rovnako tak množstvo televízorov zatiaľ nepodporuje Otta aplikáciu.

Plex

CENA: zadarmo alebo 4,99 € / mesiac

LOKALIZÁCIA: nedostupnosť slovenských a českých titulkov alebo dabingu

Zatiaľ čo vznikali mnohé nové platformy, ktoré sú mediálne známejšie, vytváral sa v pozadí aj Plex. Zaujímavosťou tejto spoločnosti je, že ponúka seriály, filmy, dokumenty a iné celkom zadarmo. Vyvažuje to využívaním reklám, ktoré platia obsah za vás, no napriek tomu dostávate prístup ku knižnici filmov bezplatne. Nenájdete tam síce tie najväčšie trháky a najnovšiu tvorbu, ale aj s ponúkaným obsahom sa človek dokáže uspokojiť. Navyše je táto platforma stále novinkou, a tak sa mnohé tituly ešte len budú pridávať.

Medzi súčasné nedostatky patrí chýbajúci dabing alebo aspoň slovenské a české titulky. V bezplatnej verzii nie je možné sledovať filmy offline, a ako sme už spomínali, nenájdete tu ani najnovšie a najobľúbenejšie filmy.

Pokiaľ sa však rozhodnete pre prémiový účet, zaplatíte 4,99 € / mesiac a dostanete tak prístup k niekoľkým výhodám:

Apple TV+

CENA: 4,99 € / mesiac

LOKALIZÁCIA: slovenský dabing alebo titulky

Apple TV+ je dostupné na Slovensku už od prvotného spustenia v novembri. Rovnako nečakane ponúka dokonca slovenský dabing alebo aspoň titulky. V porovnaní s konkurenciou HBO GO alebo Netflix je zaujímavejšia aj nižšou cenou predplatného. Možnosťou je aj využívanie služby na týždeň zadarmo a pre majiteľov nových Apple zariadení (zakúpených po 10. septembri 2019) firma dokonca ponúka ročné predplatné. Tento krok ale nie je prekvapivý vzhľadom na veľmi limitovaný obsah. Zameriava sa totiž najmä na vlastnú tvorbu, no postupne by mala pridávať nové tituly.

V rámci zdieľania zariadení je možné využívať Apple TV+ až na šiestich zariadeniach. Filmy a seriály môžete pozerať bez reklamného prerušenia s možnosťou online aj offline. Dokonca aj filmoví nadšenci si prídu na svoje s možnosťou okamžitého nahliadnutia do zoznamu účinkujúcich či zobrazenia ďalších filmov jednotlivých hercov.

Novinky v streamovacích službách

Disney+

Nová služba Disney+ patrila medzi jedny z najočakávanejších. Svojím obsahom totiž zjednocuje Walt Disney Animation Studios, Pixar, Marvel Studios, Lucasfilm, 20th Century Fox, Blue Sky Studios a National Geographic. Ponuka je teda bohatá, no problémom je súčasná dostupnosť. Spustenie pre západnú Európu je naplánované až na 31. marca 2020. V zozname sprístupnených krajín však Slovensko ani po tomto dátume nenájdeme, a preto máme len hrubú predstavu, kedy skutočne dorazí k nám.

Cena je stanovená na 6,99 $, no taktiež si môžete zaplatiť 69,99 $ za ročné predplatné.

Ghibli on HBO MAX

Dobrá správa pre milovníkov anime. V máji 2020 sa celá produkcia svetoznámeho štúdia Ghibli sprístupní na službe HBO MAX. Japonská spoločnosť bola spočiatku zásadne proti možnosti streamovania svojho obsahu, no nakoniec súhlasila. HBO MAX bude jediná oficiálna dostupná platforma pre ich tituly.

Nepotvrdené špekulácie uvádzajú, že cena za mesačné predplatné služby bude niekde medzi 15 až 17 dolármi. Pri tejto sume by patrila platforma medzi tie najdrahšie. No tak, ako cenovka, ani presný dátum sprístupnenia na Slovensku nie je známy, a tak nám neostáva nič iné, ako trpezlivo čakať.

Zrušenie pirátskych služieb

Kto by si nepozrel svoje obľúbené filmy a seriály zadarmo? Problémom však je, že to nie je tak celkom s „kostolným poriadkom”, a preto sa rozhodlo o vypnutí mnohých pirátskych služieb, ktoré nám túto možnosť poskytovali. Množstvo divákov, tak zostalo zo dňa na deň bez svojho obľúbeného zdroja zábavy a zdvihla sa veľká vlna odporu. No kým mnohí sa snažili o zbieranie hlasov a vypisovanie petícií, iní sa rozhodli pre predplatenie streamovacej služby. Štatistiky dokonca ukazujú, že počty predplatiteľov stúpajú. Celkovému pirátstvu sa ale predísť nedá, a tak aj naďalej služby evidujú podobné aktivity.

„V drvivej väčšine prípadov nám po nahlásení vychádzajú v ústrety a súbory zmažú,“ vysvetľuje P. Brožková, hovorkyňa HBO Europe. „To sa, bohužiaľ, netýka práve streamovacích služieb podobného typu. V týchto prípadoch býva takmer nemožné domôcť sa zmazania nahláseného videa,“ hovorí, pričom ďalej vysvetľuje, že je to predovšetkým z dôvodu, že daný súbor je uložený v zahraničí, teda mimo Európy a jej platnej legislatívy.

„Pravdepodobne neexistuje spôsob, ako podobným prípadom zabraňovať. Je však na nás, aby sme boli potenciálnemu zákazníkovi čo najdostupnejší aj s kvalitnou a širokou ponukou titulov,“ hovorí Brožková pre magazín interez.sk.

Diváci by boli ochotní platiť.

A presne to považuje množstvo konzumentov za kľúčové. Po zrušení nelegálnych služieb sa veľa divákov vyjadrilo, že by boli naozaj ochotní platiť za streamovacie služby, pokiaľ by na jednom mieste združovali všetko, a to za malý poplatok. To ale nie je možné, pretože takto trh nefunguje a nikdy fungovať nebude. Ba dokonca presne naopak. Do budúcna budú vznikať stále ďalšie a ďalšie platformy, a tak sa vojny o obsah a divákov ešte len začnú.

Zdroj: theverge.com, interez.sk, rewind.sk, yakube.sk, techbox.dennikn.sk, kombo.sk

Predtým, ako Joker znepríjemňoval Batmanovi jeho hrdinské skutky, boli tu nepriatelia ako Dr. Death, Profesor Hugo Strange či The Monk. Boli však len planým načrtnutím toho, čo malo nasledovať po nich. Vtedajší komiksoví tvorcovia Bob Kane, Bill Finger a Jerry Robinson vytvorili Jokera sfilmovaním novely Victoria Huga „Muž, ktorý sa smeje” (1928). 

Tvorcovia mu len pridali bielu pokožku, zelené vlasy a fialový oblek, ale jeho charakter, príbeh a meno sa za posledných 80 rokov neustále formovali. Bolo to tak až donedávna, kedy sa nám predstavil Joaquin Pheonix vo filme Joker.

Jeho charakter, výrazný make-up a inteligencia sú črty, ktoré sú neporovnateľné s jeho podobou pred 80 rokmi, avšak robia z neho najobľúbenejšieho darebáka populárnej kultúry. Aby sme lepšie pochopili túto postavu, predstavíme si jeho vývoj v komiksovej a filmovej kultúre.

Komediant z nenávisti (1940)

Batman sa ako charakter neustále vyvíjal už od svojho komiksového debutu v sérii Detective Comics (1939). Jeho príbeh sa rozvíjal od rozprávkového žánru až po ten hororový. Stelesnením takéhoto mixu je aj jeho nepriateľ, Joker. Medzi vtedajších antihrdinov, Moriatyho a Fantóma opery, prichádza Joker ako rafinovaný protivník, ktorý sa nebojí vystúpiť na verejnosti s oznamom, koho sa chystá zabiť či okradnúť. Pre čitateľov komiksov predstavovalo Jokerovo vypočítavé vystupovanie vítanú zmenu a nový antihrdina si hneď našiel prvých fanúšikov.

„Prečo tak vážne?”

Veľkým odlíšením od súčasnej verzie je i to, že v prvej verzii sa Joker maniakálne nesmial, nehral sa s obeťou a nevytváral svoje kruté vtipy. Joker si postupne vytvoril svoju prvú rozpoznateľnú črtu a vďaka zdeformovanej tvári a ikonickému glasgowskému úsmevu sa okamžite stal nezabudnuteľným charakterom.

Korunovaný princ kriminálu (1966)

Krátko po prvom uvedení Jokera v komiksoch sa z bezcharakterného vraha prelievajúceho krv stal prankster s kvetmi a jednoduchý hlupák. Táto upravená verzia postavy pre rodiny sa objavila v seriáli od produkcie ABC – Batman (1966). Dovtedajší Joker bol prevažne chladný, bez vtipu, ale v seriáli získal svoju charizmu.

Herec Cesar Romero si stvárnením tejto roly, ktorú bol schopný obohatiť o staré vtipy a podivné interpretácie, získal priazeň miliónov fanúšikov. Pre svoju oddanosť hlavnej úlohe si oholil i fúzy, aby mohol nosiť biely make-up čo najvernejšie.

https://youtu.be/SK6mDZGNjcg?t=17

Sociopatický zabijak (1986)

Po dvoch rokoch od svojej premiéry bol seriál Batman zrušený. Postava sa vrátila späť k svojim brutálnym koreňom a na konci 80. rokov sa hlavnými predlohami stali komiksy The Killing Joke, Arkham Asylum a A Death in the Family.

V tomto období boli najväčšími komiksovými obľúbencami bezcitní zabijaci ako Punisher alebo Wolverine, a preto veľká zmena v komiksoch prišla od Franka Millera. Ten v Návrate Temného rytiera (1986) predstavuje Batmana ako chladnokrvného hrdinu, ktorý láme kosti a Joker je stvárnený ako vraždiaci maniak. Po rokoch v Arkhamskom ústave prichádza Joker späť na scénu so svojím vyjadrením: „Zabijem každého v tejto miestnosti.”

Frank Miller taktiež pracoval s postavou Batmana nosiaceho plášť, ktorý mal predstavovať možný objekt túžby Jokera. Ten zase nosil feminínny make-up. Dokazoval by to i fakt, že v komiksoch ho Joker rád nazýval „miláčikom, mojou láskou”. Táto skutočnosť je taktiež dodnes veľkou záhadou pre fanúšikov, ktorí sa niekoľko rokov snažia dokázať, či ich vzťah bol skutočne milostný.

Gangster (1989)

Návrat Temného rytiera a Killing Joke boli perfektné komiksové predlohy pre filmového tvorcu Tima Burtona.  Jack Nicholson ako Joker svojím výkonom zatienil aj samotnú hlavnú postavu Batmana, ktorého hral Michael Keaton. Film si zachoval grotesknosť filmov z 30. – 40. rokov 20. storočia. Joker vystupuje ako pravá ruka Gothamskej mafie na čele s Jackom Napierom, ale jeho druhá postava sa mení na Jokera, postrach mesta Gotham.

„Niektorí muži chcú vidieť tento svet len horieť.”

Burtonov film bol v tej dobe čerešnička na torte s gangsterskými filmami ako Nepodplatiteľní (1987), Dick Tracy (1990), Wall Street (1988). Všetky spájal fakt, že diváci milujú zloduchov, ktorí sú inteligentní a oblečení v smokingu s pocitom perfektnej kontroly nad všetkým.

Anarchista (2008)

Tim Burton označil príbeh Killing Joke ako svoj najobľúbenejší a keďže jeho spracovanie malo celosvetový úspech, museli to mať na pamäti aj Christopher Nolan s bratom Jonathanom Nolanom pri písaní scenára k druhej časti Christopherovej trilógie o Batmanovi, ktorý niesol názov Temný rytier.

V Killing Joke je Joker anarchistický filozof preferujúci tvrdenie, že je racionálne byť neracionálny a túto stránku stvárnil Heath Ledger dokonale. Tvorca chaosu, ako sa vo filme rád prezentuje, si práve týmto stvárnením rozšíril fanklub o niekoľko miliónov fanúšikov.

Vo filme sa objavuje scéna, kde pri vypočúvani Joker priblížil svoj svet vetou: „Jediný spôsob, ako prežiť v tomto svete, je žiť bez pravidiel.” Joker sa nezaujímal o jednoduché zločiny ako kradnutie diamantov či vládnutie nad Gothamom. Filmová snímka prináša niečo nové, nepoznané a jeho cieľ nie je nikdy jasný. Hlavnú myšlienku Jokerovho stvárnenia v Temnom rytierovi dokonale uchopil výrok Alfréda: „Niektorí muži chcú len vidieť tento svet horieť,” a taktiež ikonická veta: „Prečo tak vážne?“

Psychopat (2016)

Jednotka samovrahov priniesla okrem Jokera aj jeho dlhoročnú komiksovú partnerku Harley Quinnovú. V celkovom obraze sa nám predstavuje potetovaný chlapík s lesklými zubami šoférujúci fialové Lamborghini, ktorý je evidentne zaťažený na majetnosť. Oproti svojim predchodcom vytvára len povrchný obraz svojej postavy, ktorá vďaka svojmu krátkemu a príliš povrchnému prevedeniu vo filme nedostáva dostatočný priestor. V konečnom dôsledku sa viac pozornosti venuje jeho „výtvoru” – Harley Quinnovej.

Obeť (2019)

Najnovší počin Joker si tiež prepožičal niektoré znaky z komiksu Killing Joke. V porovnaní s Temným rytierom ho režisér filmu Todd Phillips prezentuje ako mamičkinho miláčika odmietnutého a týraného spoločnosťou, a tým sa stáva skôr obeťou ako zloduchom. Zabíja len vtedy, keď mu niekto ubližuje, nie pre zábavu. Zaslúži si kvôli tomu sympatie ľudí?

Tu sa názory divákov rozdeľujú. Na jednej strane jeho vystupovanie vyvoláva masívne krvavé protesty, ale pre iných sa stáva zhmotneným symbolom revolúcie. Postava ako Joker však vždy bude vyvolávať mnoho otázok a protichodných pocitov u každého diváka.

Chaos v chaose

Posledná dekáda priniesla okrem skvelých zápletiek aj nových predstaviteľov Jokera – anarchistu, sociopata i obeť. Najnovší počin Joaquina Pheonixa si vyslúžil 7-minútový standing ovation na festivale v Cannes a ukázal viac z Jokerovho nobjaveného pôvodu. Tvorcovia sa síce nevyjadrili, či je skutočným Jokerom, alebo len jeho predchodcom; je však jasné, že sme získali náhľad do niečoho doteraz nepoznaného. Sami sme sa stali obeťou a ľahko dokázali Arturovi fandiť v jeho rebelovaní.

Naopak, Jared Leto predstavil chladnú postavu, s ktorou sa vďaka krátkemu výskytu vo filme nedokáže takmer nikto stotožniť. Jediným prínosom je výkon Jareda Leta a jeho umenia prevteliť sa do svojej postavy gangstra vládnuceho mestu Gotham.

V neposlednom rade sa predstavuje zosnulý Heath Ledger, ktorému postava Jokera ukradla nakoniec aj život. Jeho výkon ocenený nespočetnými uznaniami potvrdzuje i fakt, že herec predstavujúci Alfréda (Michael Caine) sa pri prvom stretnutí s Ledgerom na pľaci jeho hereckého stvárnenia natoľko zľakol, že zabudol scenár.

Posledné roky nám Jokera predstavili najlepší z najlepších. Samotný výkon jednotlivých postáv sa ťažko zrovnáva kvôli rôznorodosti filmov a príbehov. Postava Jokera jednoducho nie je jednotvárna postava na jedno využitie.

V slovenských kinách mal tohtoročný Joker úspešný otvárací víkend, keď v 79 kinách po celom Slovensku film zarobil viac ako 302 940 €, Do dnešného dňa film zarobil na slovenskom území viac ako milión eur. Film je napokon na 31. mieste v rebríčku ziskov počas otváracieho víkendu v našej krajine. Na prvom mieste tohto rebríčka je zatiaľ posledný film od spoločnosti Marvel – Avengers Endgame.

Kto by mohol byť Jokerom 

Je príliš jednoduché si myslieť, že Jokera vie zahrať každý, pretože okrem charakteru je treba do tejto roly dať omnoho viac.

Richard R. Grant – k hercovmu žraločiemu úsmevu a psychopatickému výrazu stačí doplniť len biely make-up, zelené vlasy a stane sa z neho plnohodnotný Joker. Podstatu postavy ukázal Grant vo videu ako reakciu na svoju prvú nomináciu na Oscara. Psychózu je z tohto videa ľahko pocítiť.

Nicolas Cage – herec si už mal v minulosti zahrať v komiksovom svete, konkrétne Supermana.

Daniel Day-Lewis – trojnásobný víťaz Oscara je okrem talentu aj dokonalou postavou vďaka brade, nosu a účesu. Škoda, že už ukončil svoju filmovú kariéru.

Christian Bale – sám si zahral protipól Jokera – Batmana. Keď sa však zahľadíme na jeho zmenu postavy/charakteru, v každom jeho filme je jasné, že by bol skvelou voľbou. Jeho výkonom vo filme Americké psycho sa inšpiroval aj samotný Jared Leto v stvárnení Jokera v Jednotke samovrahov.

Jim Carrey – Carrey hral Hádankára vo filme Batman navždy, sám už vtedy hral Jokera, ktorý vystupoval pod iným menom. Pre niekoho možno komediálny herec, ale Jim Carrey sa narodil byť Jokerom.

V spolupráci s Terezou Šuveríkovou.

Piata loď
Dráma/Rodinný
Slovensko/Česko/Maďarsko, 2017, 85 min
Réžia: Iveta Grófová
Predloha: Monika Kompaníková (kniha)
Scenár: Iveta Grófová, Marek Leščák
Kamera: Denisa Buranová
Hudba: Matej Hlaváč

V Trnave si Piatu loď môžete pozrieť v kine Hviezda alebo v Maxe. Zrejme však nebude mať takú dlhú životnosť ako Všetko alebo nič či Únos, takže sa poponáhľajte. Oplatí sa ho vidieť na veľkom plátne, kde možno pozorovať umelecky spracovaný príbeh, ktorý sa nesnaží byť na city hrajúcou sociálnou drámou. A tiež je príjemné na konci len tak sedieť a počúvať mrazivý soundtrack Kde sa slzy berú, od Katarzie. Snímka nám predstavuje príbeh desaťročnej Jarky (Vanessa Szamuhelová), ktorá sa o seba musí starať viac-menej sama, pretože jej nevyspelá mama Lucia si nechce pripustiť, že má dcéru a teda aj zodpovednosť. Nevládna stará mama, ktorá s nimi býva, situáciu tiež príliš nezlepšuje. Jarka chce, aby ju mama mala rada, aby si ju všímala. Lucia namiesto toho upevňuje Jarkin strach a túžbu po pozornosti vetami ako: „Nevolaj ma mama, nie som žiadna stará krava,“ alebo „Nerob problémy, lebo ťa nebudem mať rada.“ Jarke teda neostáva nič iné, ako sa ponárať do svojho detského sveta. Slovo ponárať je príznačné, pretože viackrát vidíme symboliku vody, topenia sa. Symbolika sa používa aj na ukázanie túžby po úteku. Jarka sa, totižto, doma necíti dobre, a tak väčšinu času trávi vonku s jej mladším kamarátom Kristiánom (Matúš Bačišin). On je zase v opačnej situácii. Rodičia sú v jeho prípade až príliš ochranárski a neustále ho musia mať pod kontrolou. Príbeh je síce inšpirovaný skutočnými udalosťami, pripletie sa tam však pomerne nepravdepodobná zápletka, keď Jarka nájde dve bábätká a rozhodne sa o ne so svojím kamarátom postarať. Dokážu rolu rodičov zvládnuť lepšie, než ich rodičia? Alebo všetci dopadneme podľa príslovia: „Aká matka taká Katka?“

Piata loď otvára viacero nie práve jednoduchých tém, napriek tomu ju v Berlíne veľmi pozitívne ohodnotili práve deti, čím si vyslúžila cenu Krištáľový medveď. Režisérka snímky tvrdí, že Piatu loď sa snažila nakrútiť skôr pre dospelých. Film slúžil napríklad na poukázanie toho, že za nešťastnými deťmi stoja hlavne rodičia a dospelí by si mali uvedomiť svoju dôležitú rolu v živote dieťaťa. Napriek tomu nie je až také zvláštne, že Piata loď oslovila aj deti. Mnohé z nich môžu v hlavných hrdinoch vidieť niečo zo seba. Taktiež môže slúžiť ako most medzi detským a dospelým svetom. U toho, kto si ešte aspoň trochu spomína na svoje detské ja, vyvolá spomienky na to, ako sme od rodičov vyžadovali pozornosť a ponárali sa do „dospelákmi“ nepochopeného sveta fantázie. Tento film tiež upozorňuje, že aj deti bývajú nešťastné, cítia sa osamelo a túžia po možnosti ukázať svoju samostatnosť. A koho nepresvedčilo nič z tohto, možno ho naláka to, že snímka ukazuje naše miestne lokality, hlavne Bratislavu, tak ako sme ich možno nikdy úplne nevnímali.

Kto sa bojí príliš umeleckého filmu ťažkého na pochopenie, nemusí. Nie je to však ani tuctovka, ktorá vám odpovie na všetky otázky a nechá vás s pokojným svedomím odísť bez toho, aby ste sa aspoň trochu nezamýšľali.

Autor: Jana Fridrichová

Moffat s Gatison nám od júlového Comic-Con-u prinášajú rôzne informácie, ktoré nás nechávajú v riadnom napätí a prinášajú nové nezodpovedané otázky. Kto je Sherriford? Čo má spoločné Thatcher s Mycroftom? A čo vytiahne Smith na Mary?

Všimli ste si však ukryté detaily v promo plagátoch? Nie!? Pretože tvorcovia do nich ukryli viacero nenápadných detailov, ktoré odkazujú nielen na možné spoilery, ale aj na iné televízne seriály. Sherlockovským deduktívnym spôsobom rozanalyzujeme filmové postery, pretože hra sa začína!

Návrat Napoleona zločinu? (1;3)

Bez Moriartyho by nebol Sherlock tým, čím je. Tak isto si nevieme predstaviť Baker street 221B bez husieľ. Všimli ste si názov hudobného podkladu? Miss me? Nepočuli ste to už niekedy? Je to odkaz na posledné sekundy tretej série, ktoré viacerým vyrazili dych a nechápavo sledovali niekoľko minút záverečné titulky. Žeby Sherlock na jeho počesť zložil skladbu?

Pamätáte si na scénu, kedy Jim Moriarty čakal na Holmesa v jeho byte a popíjal čaj? Presne táto čínska čajová šálka s kráľovskou korunou odkazuje na nášho milovaného nepriateľa.

Tretí Holmes? Kto to je? Zahrá si ho Tom Hiddleston? (2)

„Nezabudni, čo sa stalo tomu tretiemu.“ Mycroftove slová si pamätá každý. Odkazujú na tretieho brata Holmesovcov, ktorý je záhadou ako Columbova žena. Sir Arthur Conan Doyle najskôr pomenoval Holmesa Sherrinford, až neskôr ho zmenil na Sherlocka. V ďalších poviedkach ho použil ako meno pre brata.

Okrem toho je tam skrytý odkaz na britského herca cez plávajúcu koženú knižku – Henrich V. od Williama Shakespeara. Herec známy z Marveloviek si zahral kráľa Henricha V. v televíznom spracovaní hry v sérií Hollow Crown od BBC. Benedict Cumberbach si zas zahral Richarda III. v druhom pokračovaní Hollow Crown. Navyše v  Henrichovi V. sa nachádza aj obľúbená Sherlockova pasáž:

„Ste ako chrty na dostihoch,

ktoré čakajú na štart.  Lov/ Hra sa začína.

Vpred! Nech sa vás šťastie drží.

Za kráľa, za vlasť, za sv. Juraja.“

Gatiss (Mycroft) zavesil spoločnú fotku spolu s Amandou Abbington (Mary) a  Tomom Hiddlestonom na Twitter s popisom #blud – čo v slangu znamená brat. Ďalšie tajomstvo, či prekvapenie tvorcov? Niekoľko tisíc fanúšičiek by sa tomu potešilo, no možno je to len dokonalé vodenie za nos.

Záchytné body na poslednú epizódu? (4,6)

Nožík zapichnutý skrz nezodpovedané listy umiestnené na krbe a plávajúca perzská topánka, v špičke ktorej si uchovával tabak do svojej fajky. (Presne tento zvyk využili tvorcovia aj v minuloročnom vianočnom špeciáli). Je to odkaz na jeho zvyky z Doylových poviedok. Oba boli popísané doktorom Watsonom v poviedke Dobrodružstvo Musgraveského rituálu.

Dobrodružstvo Musgravského rituálu, starobylá rodinná hádanka, ktorá vedie ku zakopanému pokladu, patrí medzi Gattisove najobľúbenejšie príbehy o slávnom detektívovi.

Doctor Who a Sherlock? (5)

Autorom knihy je Lavina Smith, známa ako teta Sarah Jane Smith, obľúbenkyňa Doktora, ktorú vychovala po smrti rodičov. Takúto poctu a návnadu na ďalší kultový seriál vzdali scenárista Mark Gatiss a jeho spolupracovník a spoluautor nových sérií Steven Moffat.

Na poslednom zverejnenom plagáte je zas vidieť jednotlivé postavy, ktoré na seba hľadia. Sherlock hladí priamo. John Watson drží v rukách dcéru Rosamund. Z jeho tváre by sa dalo vyčítať, že zo svojej novej funkcie otca nie je najšťastnejší. Jeho žena Mary stojí priamo za ním a namiesto toho, aby milujúco pozerala na dcéru, vražedným pohľadom prebodáva Molly Hooper. Mycroft Holmes pozorným okom sleduje svojho brata. Pani Hudson zaujato sleduje Johna s dcérou, inšpektor Lestrade sa popri tom tvári ako piate koleso na voze. Oproti promo plagátu k tretej sérii je cítiť napätie a vypätú atmosféru medzi jednotlivými postavami.

Od novej dlhoočakávanej série môžeme očakávať oveľa viac vyhrotenejšie konflikty, odhaľovanie temných tajomstiev a zobrazovanie postáv v tých najtemnejších polohách. Už len z mála informácií a fotografií, ktoré nám poskytli tvorcovia, sa máme na čo tešiť.  

Autor: Kristína Doktorová

Zdroj.Foto: James Gil, Paul Jones, Mark Gattis (Twitter), HARTSWOOD FILMS