Nielen Veľkou Britániou, ale i celým svetom otriasla správa o zmiznutí a vražde Sarah Everard. Otvorila sa bolestivá spoločenská téma. Ženy na internete začali zdieľať svoje vlastné zážitky, kedy sa v uliciach necítili v bezpečí.

Bol večer 3. marca. 33-ročná marketingová manažérka Sarah Everard sa vracala domov od kamarátky v južnom Londýne. Domov už nikdy nedorazila. Naposledy ju zachytila bezpečnostná kamera krátko po deviatej večer. Londýnska metropolitná polícia oznámila pár dní potom, že pri pátraní objavila telesné pozostatky Sarah v lese. Zatkli aj podozrivého Waynea Couzensa, príslušníka mestskej polície.

Kráčala len domov. Normálne dievča v bežný večer. Urobila všetko, čo sa ženám odporúča. Vybrala si dlhšiu cestu, pretože bola osvetlená. Mala svetlé oblečenie a športové topánky, v ktorých sa dá dobre utekať. Dala vedieť priateľovi, že je na ceste. Nepomohlo jej to.

vražda Sarah Everard
Združenie Reclaim Our Streets usporiadalo smútočný pochod za Sarah, kde ich polícia násilne vyhnala z ulíc. Zdroj: unsplash.com

Ženy nie sú v bezpečí vo verejných priestoroch, ani keď urobia všetko správne. Niekedy začneme nahlas rozprávať do telefónu a pretvarovať sa, že s niekým voláme. Inokedy máme v rukách kľúče na sebaobranu. Vypneme hudbu v slúchadlách, aby sme počuli, či nás niekto neprenasleduje. Vysoký tep, vyhýbanie sa očnému kontaktu a v hlave plánovanie cesty úniku. Tento prípad vyvolal debatu o tom, či sa ženy môžu pri večerných prechádzkach cítiť bezpečne.

Vražda Sarah Everard otvorila bolestivú spoločenskú tému. Ženy naprieč kontinentmi to podnietilo k zdieľaniu svojich vlastných zážitkov na internete, kedy sa v tmavých uliciach necítili v bezpečí. Chcú tak poukázať na to, ako je každá z nás blízko k tomu, aby sa stala obeťou. Mnoho žien otvorene prehovorilo o osobných skúsenostiach s tým, že sa polícia a spoločnosť tomuto problému dostatočne nevenujú.

Prieskumy, z ktorých ide mráz po chrbte

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zažije každá tretia žena počas svojho života násilie či sexuálny nátlak. Avšak ženy, ktoré prehovoria o tomto traumatickom zážitku, bývajú často stigmatizované. Podľa WHO môže byť skutočné číslo útokov omnoho vyššie.

Marcový prieskum od YouGov, ktorý si objednala organizácia U.N. Women, zistil, že 97 % britských žien vo veku od 18 do 24 rokov zažilo sexuálne obťažovanie na verejných priestranstvách a viac ako 70 % žien všetkých vekových skupín.

Naprieč veľkomestami či malými mestečkami sa ukazuje, že každá žena aspoň raz za život pocítila strach z neznámeho muža na ulici. Podľa OSN je násilie na ženách jedno z najčastejšie porušovaných ľudských práv súčasnosti. Vražda Sarah Everard otriasla nielen britskou spoločnosťou, ale poukázala na nebezpečie, ktorému ženy čelia dennodenne po celom svete.

Zažilo Slovensko obdobný prípad?

Viola Macáková je otrasným prípadom násilia na ženách na Slovensku. V novembri 2019 mladú ženu našli podchladenú v kríkoch v bratislavskom prístave. Mala byť znásilnená, ťažko zranená a napokon zomrela pri prevoze do nemocnice. Polícia najskôr vo veci viedla stíhanie pre trestný čin zabitia, vyšetrovatelia však po vyše roku dospeli k záveru, že pod jej smrť sa nepodpísala cudzia osoba. 25. februára 2021 oznámili, že bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie činnosti srdca, ktoré nastalo po opakovanom pôsobení „tupého násilia”.

Polícia však bezprostredne po medializácii prípadu mlčala, čo ľuďom nahnalo strach.

Ešte predtým, ako polícia definitívne ukončila vyšetrovanie Violinho prípadu, sa podľa denníka SME ozval možný svedok, ktorý bol v čase zmiznutia v blízkosti miesta činu a žiadal o vypočutie. Uviedol, že v tejto veci ešte začiatkom minulého roka kontaktoval vyšetrovateľku ako prípadný svedok, no predvolanie na výsluch nedostal. „V trestnej veci Violy M. je dňom 2. marca právoplatné uznesenie vyšetrovateľa PZ o zastavení trestného stíhania, keďže v zákonom stanovenej lehote nebola voči uvedenému uzneseniu podaná sťažnosť,“ uviedol 17. marca prokurátor Matej Izakovič.

Simona Petrík SPOLU – občianska demokracia:TAKÚTO SMRŤ SI NEZASLÚŽI NIKTOKeď som pozerala reportáž o brutálnej smrti…

Posted by SPOLU – občianska demokracia on Tuesday, November 19, 2019

„Násilie v našej spoločnosti ticho tolerujeme, málo o ňom hovoríme. Muž dobije ženu a nezriedkavá reakcia je: ‚No asi si to zaslúžila, keď dostala.’ Nie. Facku, úder, bitku, kopance si nezaslúži nikto. A už vôbec nie takúto násilnú smrť. Dávam si to ako osobný záväzok. Musíme o násilí hovoriť viac. Musíme naň ukazovať, vzdelávať o ňom, brániť sa mu. Odsúdiť ho. A hlavne sa nevyhovárať, že to bol ojedinelý prípad, ktorý nič nehovorí o našej spoločnosti. Násilie je medzi nami denne a kým si to otvorene nepriznáme, nezmeníme to,“ napísala 19. novembra 2019, kedy sa verejnosť dozvedela o úmrtí Violy Macákovej, na Facebooku Simona Petrík.

Heslom zmeny je Educate Your Sons

Násilie sa stalo normou. Zodpovedné je za to nastavenie spoločnosti, na ktoré vražda Sarah Everard upozornila. Vzdelávame ženy, ako sa majú správať, čo musia a nemôžu robiť, ako sa obliekať, kedy môžu chodiť von. Ale edukácia nesmeruje vôbec k mužom. Prečo by žena mala mať sadu vecí, ktoré musí urobiť predtým, ako vstúpi do verejného priestoru? Muži nič takéto nemusia.

Tieňový minister vnútra Nick Thomas-Symonds v reakcii na tento prípad uviedol, že nie ženy by mali meniť svoje správanie, ale sú to práve muži, ktorí sa musia zmeniť. Práve heslo „Vzdelávajte vašich synov” je často skloňované na postoch na sociálnych sieťach súvisiacich s prípadom.

Ak sa má však niečo zmeniť, je potrebný dramatický posun vnímania tejto problematiky v spoločnosti. Namiesto normalizácie či bagatelizovania sa musia jednoznačne odsúdiť a odmietnuť prejavy sexuálneho obťažovania. Zodpovednosť za násilie a harašment sa musí prestať pripisovať ženám. Len tak môžeme ako spoločnosť urobiť krok vpred a vytvoriť tak pre ženy bezpečný priestor, kde sa môžu bez obáv zveriť s podobnou skúsenosťou.

„Sarah Everard zavraždil jeden muž, ale spoločnosť, v ktorej žijeme a tolerujeme násilie na ženách, tvoríme my všetci. Spoločnosť, kde je normálne obchytkávať cudzie ženy, pokrikovať na nich a obťažovať ich. Nie všetci muži obťažujú, ale musíme sa dostať do bodu, keď všetci muži budú s nami na jednej lodi,“ napísala pre ženský portál ŽENY v meste Zuzana Kovačič Hanzelová.