Študoval v USA a vrátil sa naspäť na Slovensko. V roku 2019 kandidoval za prezidenta a neskôr sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. Robert Mistrík založil na Slovensku dve úspešné firmy, ktorých metódy využívajú aj svetoví giganti ako Apple či Samsung.
V rozhovore s Robertom Mistríkom sa dozviete:
- či dokážu slovenské univerzity pripraviť rovnako kvalitných vedcov ako tie zahraničné
- aký má názor na novelizáciu vysokoškolského zákona
- či dokáže umelá inteligencia nahradiť vedcov
- prečo sa rozhodol vrátiť na Slovensko
- či považuje za dôležité, aby antivaxeri mali k dispozícii priestor v médiách
- čo v súčasnosti najviac komplikuje výskum Alzheimerovej choroby
Ako si spomínate na vaše študentské časy? Vždy ste chceli byť vedcom?
Od určitého veku áno. Veda a technika ma vždy bavili. Mladý človek nie vždy presne vie pomenovať, čo konkrétne by chcel robiť, ale v mladosti som nejak cítil, že chcem byť výskumníkom či vynálezcom.
Okrem STU ste študovali aj na Viedenskej univerzite. Dokážu slovenské univerzity pripraviť rovnako dobrých a kvalifikovaných vedcov ako tie zahraničné?
Bez ohľadu na to, na akej vysokej škole študujete, je to často o individuálnom prístupe študenta. Aj nie veľmi dobrá univerzita dokáže pripraviť veľmi dobrého vedca. Ale pravdepodobnosť, že sa tak stane, je dosť nízka. Nalejme si čistého vína, naše univerzity upadajú a aj v stredoeurópskom merítku patríme k tým slabším. O európskom a nebodaj svetovom ani nehovoriac.
Nekvalitné univerzity jednoducho produkujú nekvalitných absolventov, česť výnimkám. Slabý futbalový tím, ktorý toho veľa nenatrénuje a má slabých trénerov, neláka špičkových hráčov. Dnes je to téma nanajvýš aktuálna a v prípade vysokoškolského zákona stojím na strane ministerstva. Zákon prináša aspoň šancu, že sa systém zlepší.
Nebude tento zákon vyvíjať politické tlaky na akademickej pôde?
Tomuto argumentu absolútne nerozumiem. To, že ministerstvo navrhne šiestich členov Správnej rady, neznamená, že títo členovia budú hlasovať tak, ako si predstavuje ministerstvo. Do Správnej rady sa už dnes nominujú kvalifikovaní ľudia, ktorí majú už niečo v živote za sebou. Samozrejme, toto hovorím za predpokladu, že si tam ministerstvo nezačne dosádzať straníckych pusipajtášov.
Viem, že univerzity argumentujú tým, že by im tam niekto z vonku mohol robiť mikromanažment, ale toho sa neobávam. Všade na svete sú impulzy od uznávaných osobností z mimoakademického prostredia pre univerzity obrovským obohatením. Najlepšie školy to tak majú. Len my do nášho „teplúčka“ nikoho nevpustíme.
Čo by ste dnes odkázali vášmu študentskému ja?
Aby pristupovalo k štúdiu ešte zodpovednejšie, pretože to môže neskôr v živote zužitkovať a mať dobrý základ v odbore. Niekedy majú študenti pocit, že učivo nebudú potrebovať a že musia len prežiť skúšku. Fakt je ten, že keď to nezanedbávate, v živote to môžete skutočne dobre využiť. To sú také tie rodičovské a profesorské rady, ktoré mladí prijímajú jedným uchom dnu, druhým von. Ale je na tom kus pravdy.
Počas svojej vedeckej kariéry ste pôsobili aj v Spojených štátoch amerických v National Institute of Standards Technology. Vrátili ste sa však na Slovensko a založili tu firmu. Prečo?
Z viacerých dôvodov. V prvom rade sa tu cítim dobre. Každý je najradšej, keď je doma. Preto som sa vrátil aj ja. Ďalšia vec je, že začať v tom čase podnikať v Spojených štátoch, bolo pre mňa nerealizovateľné a finančne náročné.
Doma som mal ľahšie možnosti zamestnávať ľudí. Vtedy už nastupoval v plnej miere internet, ktorý svet tak zglobalizoval, že keď vyvíjate softvérové systémy, je v podstate jedno, kde na svete ste. Aj napriek tomu, že v čase môjho návratu tu stále vládol Mečiar, nikdy som svoje rozhodnutie neoľutoval.
V rozhovore pre Forbes ste uviedli, že sa s vašou firmou snažíte efektívne využiť možnosti umelej inteligencie. Je umelá inteligencia základom pre ďalší vývoj vedy?
Najprv si povedzme, čo je umelá inteligencia. Ide o sofistikované algoritmy, ktoré dokážu riešiť mnohé užitočné problémy. Zatiaľ ani z ďaleka ale nedokážu úplne nahradiť činnosť inteligentnej bytosti, akou je napríklad človek.
Jednoduchá kalkulačka je v počítaní oveľa lepšia ako akýkoľvek génius na svete. Odmocninu z tridsaťmiestneho čísla nikto nevyráta v zlomku sekundy, kalkulačka áno. Pod pojmom umelá inteligencia si preto predstavujeme riešenie komplexnejších problémov.
V prírodných vedách nie je nič stopercentné.
Je však nutné dodať, že metódy umelej inteligencie tu boli dávno pred touto vlnou. Aj metóda neurónových sietí je stará niekoľko desaťročí. Pracovali sme s nimi už v 90. rokoch. Ja a moji kolegovia sme používali aj heruistické alebo Machine Learning algoritmy (dokážu sa zlepšovať na základe nadobudnutej skúsenosti a získaných dát – pozn. red.) už takmer pred tridsiatimi rokmi.
Napriek tomu, metódy, ktoré zahŕňame pod umelú inteligenciu, čoraz viac patria k dôležitým stavebným kameňov modernej vedy a v budúcnosti budú hrať jednoznačne dominantnú rolu.
Čo by sa stalo, ak by umelá inteligencia zle namerala štruktúru molekuly? Nie je jej využitie vo vede riskantné?
V prírodných vedách nie je nič stopercentné. Nejaká chybovosť je v každej komplexnejšej metóde. Dôležité je však poznať limity a mieru nepresnosti a správne s nimi naložiť. 95 % úspešnosť metódy je v mnohých oblastiach veľmi dobrý výsledok, ale nie vždy a všade. Očakávaná nepresnosť musí byť zohľadnená pri riešení problému.
Nezvyšuje umelá inteligencia riziko chybovosti?
Nekvalitné a nedokonalé veci sú vždy rizikom, umelú inteligenciu nevynímajúc. Pri tejto otázke je ale jeden dôležitý pojem – Explainable Artificial Intelligence (inteligencia, ktorá dokáže uviesť dôvody svojho rozhodnutia – pozn. red.) Je dôležité vedieť, prečo sa umelá inteligencia rozhodla pre daný výsledok. Tieto metódy však často fungujú ako „black box“. Spravia rozhodnutie a my nevieme prečo.
Existujú matematické metódy, napríklad Principal Component Analysis, pomocou ktorých vieme zistiť, prečo sa algoritmus dopracoval ku konkrétnemu výsledku. Tým ich dokážeme lepšie kontrolovať a aj vylepšovať.
Výskum v oblasti umelej inteligencie sa stále vyvíja, no i napriek tomu ju využívame vo viacerých odvetviach. Ako sa dá uplatniť v chémii?
V našej firme identifikujeme chemické látky na základe hmotnostnej spektrometrie. Bežne sa to robí tak, že sa v databáze prehľadá spektrum neznámej látky a hľadá sa zhoda. Problém je, že mnohokrát látku v databáze nenájdeme, pretože tam žiadna taká nie je.
Známych je okolo 150 miliónov malých molekúl a naše databázy majú možno niekoľko desaťtisíc spektier. To je gigantický nepomer, preto ani v bežných biologických vzorkách neidentifikujeme 90 % látok.
My metódy umelej inteligencie využívame na to, aby sme neznáme spektrum priradili k niektorej zo 150 miliónov látok a presnejšie vytvoríme poradie pravdepodobných kandidátov. Tento algoritmus našiel komerčné uplatnenie. To znamená, že nejde o akademickú hračku, ale o nanajvýš praktickú aplikáciu, ktorú využívajú renomované firmy po celom svete.
Aké látky zvyknete vo firme analyzovať?
Látky sami neanalyzujeme, vyvíjame metódy, ktoré následne využívajú tisíce laboratórií vo veľkom diapazóne najrôznejších aplikácií. Prinášame riešenia pre biomedicínsky výskum a farmaceutický priemysel, kde je napríklad potrebné identifikovať metabolity pri vývoji liekov.
Zisťovanie metabolizmu liekov je pri ich vývoji veľmi podstatný krok, pretože niekedy môže byť toxickejší ako samotné liečivo.
Druhý okruh je životné prostredie. Keď vezmete vzorku z Dunaja, sú v nej tisíce a tisíce látok. Ak je nejaká z nich vo vyššej koncentrácii, je životne dôležité poznať, o akú látku ide. Môže byť neškodná, ale môže byť aj vysoko toxická.
Ďalšou oblasťou je potravinársky priemysel. Je potrebné overovať, aké látky sa v danom produkte, surovine, alebo nápoji nachádzajú. V kriminalistike sa tiež určujú látky, ktoré nie sú v databáze. Takmer na týždennej báze sa vo svete objaví nová droga, tzv. designer drug, a tá sa musí náročne identifikovať a následne pridávať do databáz.
Pandémia nás utvrdila v poznaní, že predvídať budúcnosť, je veľmi ťažké.
Vaše systémy využívajú aj svetoví giganti.
Naše systémy využíva Apple v rámci overenia environmentálnej bezpečnosti. V každom kroku musia kontrolovať, či ich výrobky neobsahujú toxické látky.
Využíva ich aj Samsung pri vývoji OLED displeja. Spektrum aplikácii je preto také široké, lebo chemická analýza látok je životne dôležitá v mnohých oblastiach výskumu a priemyslu.
Mohla by umelá inteligencia niekedy v budúcnosti nahradiť vedcov?
Nemyslím si, že nahradiť, ale bude ich veľmi dopĺňať. Opäť spomeniem príklad s kalkulačkou. Je bezkonkurenčne lepšia než ktorýkoľvek vedec. V tejto oblasti ho nahrádza. Podobných oblastí bude len pribúdať.
Hľadanie zhodných spektier je pre človeka nemožné. Ja, ani nikto na svete, by som nedokázal priradiť neznáme spektrum k 150 miliónom chemických štruktúr. V tom nás umelá inteligencia už nahradila.
Okrem vedeckej činnosti ste sa v minulosti angažovali aj v politike. Konkrétne v roku 2019 ste kandidovali za prezidenta a neskôr ste odstúpili v prospech Zuzany Čaputovej. Prezidentka je takmer v polovici výkonu mandátu, ako spätne hodnotíte svoje rozhodnutie?
V danom momente som svoje rozhodnutie považoval za správne. Komplexnejšie hodnotenie by som si však rád nechal na neskôr. Dnes na to nie je vhodná doba.
Plánujete sa ešte niekedy v politike angažovať?
Určite sa budem angažovať vo verejnom priestore. V straníckej politike sa už angažovať neplánujem a či v inej ako straníckej, to ukáže čas.
Slovenskí politici pomerne často obhajujú svoje rozhodnutia vedeckými publikáciami. Igor Matovič tak urobil v prípade nákupu Sputnika V. Vtedy sa odvolal na vedecký časopis Lancet, ktorý v minulosti publikoval aj falošnú publikáciu o tom, že očkovanie spôsobuje autizmus. Sú vedecké publikácie dôveryhodný zdroj informácií?
Jasné, že sú. Nič na tomto svete nie je stopercentné a aj v najlepšom časopise sa môže objaviť článok, ktorý sa ukáže ako chybný či zmanipulovaný. Tomu sa nedá zabrániť. Ale na základe zopár chybných článkov nemôžeme zatracovať celý systém vedeckých publikácií. Vedecké články sú bezpochyby dôveryhodný zdroj informácií. Aj keď je pravda, že s narastajúcou a miestami až neúnosnou masovosťou trpí kvalita.
V decembri minulého roka slovenskí vedci vyzvali spoločnosť na opatrnosť pred Vianocami. Dnes sme v situácii, keď denne padajú rekordy v počte nových prípadov a hospitalizácií. Chystá vedecká obec ďalšiu výzvu?
Pandémia nás opäť utvrdila v poznaní, že predvídať budúcnosť, je veľmi ťažké. Vidíme trendy, tie sú jednoducho nespochybniteľné, ale sám som sa nenechal strhnúť na klzkú plochu predikcií. Ukazuje sa, že predikcie nemusia vždy vychádzať. Treba si dávať pozor, aby sa z epidemiológie a jej matematických simulácií nestala astrológia.
Čo sa týka vedeckej obce, výziev bolo viac a z rôznych kruhov. Vedecká obec sa snaží apelovať na obyvateľov, aby pandémiu nepodceňovali, nechali sa zaočkovať a riadili sa len relevantnými názormi – nie názormi facebookových šarlatánov.
Viacero vedeckých osobností sa priznalo, že museli čeliť fyzickým alebo verbálnym útokom zo strany verejnosti. Vy ste boli jeden čas členom permanentného krízového štábu. Zažili ste niečo podobné?
Každá verejne činná osoba tieto útoky v nejakej miere zažíva. Kto vstupuje do verejného priestoru, musí čeliť miernym alebo niekedy aj brutálnym útokom. Žiaľ, je taká doba, v ktorej sa agresivita a nenávisť šíria spoločnosťou ako ničivý oheň.
V staršom komentári pre portál aktuality.sk spomínate na to, ako vás pred niekoľkými rokmi pozvali do televíznej diskusie s odporcami očkovania. V spoločnosti sa objavuje požiadavka práve po takomto type diskusie. Je dôležité dať antivaxerom mediálny priestor a diskutovať s nimi?
Je dôležité dať priestor ľuďom, ktorí vedia racionálne argumentovať. Ak má niekto k tejto téme na odbornej úrovni čo povedať, v poriadku. Môžeme mu dať priestor. Ak však niekto šíri hoaxy a nezmysly, priestor by som mu nedával.
So svojou firmou ste prispeli aj v oblasti výskumu diagnostiky zákerných chorôb, akými sú napríklad rakovina či Alzheimerova choroba. Čo vás k tomu priviedlo?
Veľmi dobre sa na to dajú použiť naše metódy. Pred 10 rokmi sme boli oslovení jedným konzorciom, či nechceme pracovať na výskume rakoviny prsníka. Oslovili nás preto, že sme mali jedny z najlepších, ak nie najlepšie, metódy na identifikáciu malých molekúl. Nie je nič dôležitejšie, ako vedieť, o aké molekuly v prípade tohto zákerného ochorenia ide, aby sme pochopili mechanizmus vzniku a šírenia, ale využili ho aj na diagnostiku.
Pôvod Alzheimerovej choroby je pre vedcov stále nejasný. Čo najviac komplikuje výskum?
Alzheimer je jedna z najväčších záhad súčasnosti. Na výskume sa podieľa neuveriteľne veľa ľudí, využíva neuveriteľné množstvo prostriedkov a aj napriek tomu netušíme, čo je spúšťačom choroby. Je tam viacero hypotéz, ale či je nejaká správna, to nikto nevie.
