Umelá inteligencia v digitálnych hrách sa v posledných rokoch stala jednou z najdiskutovanejších tém. To, čo kedysi slúžilo len na zlepšenie výkonu či správania NPC postáv, dnes zasahuje priamo do tvorby digitálnych hier. AI už nepomáha len s technickými aspektmi, ale čoraz viac ovplyvňuje samotný vizuál, obsah aj atmosféru digitálnych svetov a prostredia.

Zatiaľ čo niektorí vývojári vnímajú tieto technológie ako zrýchlenie produkcie a zníženie nákladov, časť hráčov upozorňuje na stratu originality a kreativity. Hry, ktoré boli dlhé roky považované za umelecké diela, sa podľa nich môžu začať meniť na „technologicky optimalizované produkty“.

AI ako nástroj alebo náhrada?

Umelá inteligencia v digitálnych hrách sa v herných štúdiách používa na generovanie textúr, obrazov či dekorácií, aby prostredie pôsobilo detailnejšie. Namiesto toho, aby každý detail prostredia navrhoval grafik a dizajnér, môže byť obrovská časť obsahu automaticky doplnená algoritmom.

Na tento trend upozorňujú aj médiá ako The Verge či IGN, ktoré v posledných rokoch publikovali viacero článkov o využívaní generatívnej AI v kreatívnych odvetviach. Kým niektorí vývojári hovoria o efektivite, kritici (najmä hráči) upozorňujú na posun od ľudskej tvorby a kreativity k automatizácii.

Nestíhate vydať hru? Nevadí, použite AI

Jedným z najdiskutovanejších problémov posledných rokov je stav, v akom dnešné digitálne hry vychádzajú. Kým kedysi bolo cieľom vývojárov doručiť technicky čo najlepšie optimalizovaný produkt, dnes sa čoraz častejšie stretávame s opačným prístupom. Hry sú vydávané v nedokončenom alebo technicky slabšom stave s tým, že časť problémov „zachráni“ umelá inteligencia.

Týka sa to najmä výkonu. Technológie ako DLSS od spoločnosti NVIDIA umožňujú pomocou umelej inteligencie dopočítavať snímky alebo zvyšovať rozlíšenie, čím dokážu zlepšiť plynulosť daného titulu. Problém však podľa hráčov nastáva v momente, keď sa tieto technológie stávajú nutnosťou a samozrejmosťou. Daná hra už nie je optimalizovaná sama osebe: počíta sa s tým, že ju AI „dorovná“.

Umelá inteligencia v digitálnych hrách však nezasahuje len do výkonu, ale ako sme si spomínali vyššie, aj do samotného obsahu hier. Vývojári ju čoraz častejšie využívajú ako rýchle riešenie na zaplnenie prostredia. V digitálnych hrách sa tak objavujú automaticky vytvorené vizuálne prvky či detaily, ktoré maju navodiť dojem komplexného a živého prostredia bez potreby rozsiahlej manuálnej práce.

Konkrétny príklad priniesla čerstvá hra Crimson Desert. Podľa portálu GamesRadar sa v nej objavili AI generované obrazy, ktoré vývojári pôvodne použili ako dočasnú náhradu. Hráči si však všimli, že tieto prvky pôsobia nekonzistetne a „umelo“. Vývojári ich následne museli pre silnú kritiku odstrániť a nahradiť ich ručne vytvorenými verziami.

Takéto prípady ukazujú, že sa AI často používa ako rýchla výplň, a nie ako finálne riešenie. Z krátkodobého hľadiska síce môže zrýchliť produkciu a znížiť náklady. Zároveň však otvára otázku, či sa tým z hier postupne nevytráca autorský rukopis a dôraz na detail.

DLSS 5 a obavy hráčov

Diskusiu v hráčskej komunite ešte viac rozprúdili informácie o pripravovanej technológii DLSS 5 od spoločnosti NVIDIA, píše portál TechRadar. Táto technológia má podľa dostupných informácií posunúť využitie AI ešte ďalej – nielen v oblasti výkonu, ale aj samotného vizuálu.

To vyvoláva obavy najmä medzi hráčmi, ktorí upozorňujú na problémy, ktoré sa pri AI generovanom obraze objavujú už dnes. Medzi najčastejšie problémy patrí nekonzistnosť. Jedna a tá istá postava môže v rôznych scénach vyzerať odlišne a detaily sa nemusia zhodovať. Objavujú sa aj tzv. vizuálne artefakty, teda drobné chyby v obraze, ktoré vznikajú pri generovaní alebo dopočítavaní pixelov.

Diskustie o týchto problémoch sa objavujú napríklad na platformách ako Reddit alebo Steam, kde hráči silno upozorňujú, že výsledný vizuál môže pôsobiť neprirodzene alebo „umelo“. V extrémnych prípadoch prirovnávajú niektoré efekty k umelým filtrom zo sociálnych sietí ako Snapchat či Tiktok, čo narúša celkový umelecký dojem, najmä v serióznejších tituloch.

Pohľad odborníka: Čo sa týka AI v digitálnych hrách, ide o prirodzený vývoj

Na tému využívania umelej inteligencie v digitálnych hrách sme oslovili aj odborníka z akademického prostredia. K problematike sa vyjadril Zdenko Mago, docent Katedry digitálnych hier na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM v Trnave. Dlhodobo sa venuje herným štúdiám a ich prepojeniu s marketingovou komunikáciou.

Vo svojom vyjadrení upozorňuje, že ide o prirodzený technologický vývoj, ktorý však nemusí prebiehať rovnomerne: „Ide o prirodzený vývoj súvisiaci s evolúciou technológie, avšak niekedy nadšenie môže predbehnúť dobu potrebnú na adaptáciu.“ Zároveň však zdôrazňuje, že hráči patria medzi najcitlivejšie skupiny publika, pokiaľ ide o kvalitu herného zážitku. Akékoľvek zásahy doň dokážu veľmi rýchlo a výrazne kritizovať.

Ako príklad uvádza technologický posun v podobe grafických kariet NVIDIE RTX s podporou DLSS, ktoré umožnli zvýšiť výkon hier pri zachovaní vysokej vizuálnej kvality. Tento vývoj nepriniesol len technické zlepšenie, ale aj kultúrny efekt. Spomenul tiež popularizáciu Minecraftu so shadermi, ktoré menia jeho minimalistický štýl na realistickejší.

Tento paradox podľa neho jasne ukazuje, že vývoj v hrách často nevedie len k „viac realizmu“, ale aj k novým spôsobom, ako hráči vnímajú a reinterpretujú už existujúce herné svety.

Strata ručnej práce?

Pre mnohých hráčov sú videohry viac než len forma zábavy; vnímajú ich ako umenie. Grafika, dizajn postáv, prostredie či samotný príbeh sú výsledkom práce konkrétnych ľudí, ktorí do hry vkladajú vlastný štýl, kreativitu a myšlienky.

Práve preto vyvoláva nahrádzanie týchto aspektov umelou inteligenciou obavy. Ak softvér dokáže vytvárať vizuály alebo textový obsah rýchlejšie a lacnejšie než človek, časť hráčov sa obáva postupného oslabovania ľudskej kreativity v hernej tvorbe.

Na druhej strane je potrebné priznať, že umelá inteligencia prináša aj množstvo pozitív. Umožňuje menším tímom vytvárať rozsiahle projekty, zrýchľuje vývoj a otvára nové možnosti experimentovania.

Otázkou preto nie je, či umelá inteligencia patrí do herného priemyslu; dôležité je skôr to, akú úlohu bude v tvorbe digitálnych hier zohrávať. A ďalšou otázkou zostáva, či umelá inteligencia ostane len nástrojom pre tvorcov, alebo sa postupne stane dominantnou silou, ktorá ich nahradí. V takom prípade by sa herný trh mohol zaplniť generickými titulmi vytváranými „ako na páse“ – príliš rychlo, bez originality a autorského rukopisu.

Vývoj digitálnych hier si často vyžaduje množstvo času, úsilia, ale aj odriekania. Študent teórie digitálnych hier Samuel to okúsil na vlastnej koži. Počas letnej školy vývoja hier Summer Game Dev 2022 sa venoval programovaniu takmer celé dni. Tento kolobeh trval štyri týždne z piatich.

Spolu s ďalším programátorom na hre neprestali pracovať, ani keď opustili kanceláriu. Na internáte, kde počas konania letnej školy prebývali, neraz programovali do skorých ranných hodín. Inak tomu nebolo ani poslednú noc, pred skončením výučbového programu, a teda pred odovzdaním finálneho produktu.

Keďže sa domnievali, že je hra hotová, chystali sa do postele. Namiesto zaslúženého oddychu však dostali správu od herného dizajnéra: „Chalani, máme tam dosť blbú chybu.“ Pri testovaní zistil, že sa v hre nedokáže hýbať. Hra bola teda nefunkčná. Ak by sa na to vtedy vykašlali, ich dovtedajšia snaha by bola zbytočná.

Nie je to pre každého a určite to nie je dlhodobo udržateľné, no hráme s kartami, ktoré máme práve na ruke.

„Tak sme si pospali,“ poznamenali, keď sa zriekli spánku, aby hru opravili. Nakoniec sa to oplatilo, pretože získali 2. miesto. Samuel obdobné nadčasy pozná dobre, keďže dôležitú prax sa snaží získať rôzne. Zažil ich pri vývoji vlastných projektov, ale aj pri práci v jednom zo slovenských herných štúdií.

Fenomén povinných nadčasov sa v hernom priemysle udomácnil pod názvom „crunch“. Počas posledných 20 rokov získal aj množstvo prezývok – kríza, pasca, pochod smrti či hrdza na „digitálnej vznešenosti“ vývoja hier – ktoré poukazujú na fakt, že ide o nežiadanú súčasť práce v tomto odvetví.

Pád predchádza úspech

Herné štúdio Naughty Dog je známe tým, že ich hry vyzerajú vizuálne krásne a zároveň rozprávajú špičkové príbehy. Herný novinár Jason Schreier v knihe Blood, Sweat, and Pixels vysvetľuje, že táto spoločnosť má dvojitú povesť. Práve odvrátená strana mince skrýva dôvod, prečo sú ich hry oceňované kritikmi i hráčmi.

„Všetky herné štúdiá používajú ‚crunch‘, ale len máloktoré je známe tým, že ide do toho tak naplno ako Naughty Dog,“ napísal Schreier. Jeho vývojári mali na pracovisku zostávať až do tretej rána, pričom nadčasy robili vždy pred dosiahnutím dôležitých míľnikov pri vývoji hier zo série Uncharted alebo The Last of Us.

Lenže nie všetky tituly vytvorené pod časovým tlakom zožali okamžite úspech. Tvrdú lekciu si z tohto zobralo poľské štúdio CD Projekt RED pri vývoji hry Cyberpunk 2077. Tá vyšla s obrovským počtom chýb a bez niektorých mechaník, ktoré hráčom predstavili počas marketingovej kampane, napríklad v traileroch.

Zamestnanci tohto štúdia počas vývoja hovorili o povinnom šesťdňovom pracovnom týždni, pričom sľuby vedenia o minimalizácii nadčasov sa nenaplnili. Až tri roky po vydaní základnej hry a vydaní rozšírenia Phantom Liberty sa reputácia hry zlepšila natoľko, že získala prestížne ocenenie počas The Game Awards.

Hazardujú so psychikou zamestnancov

Na prítomnosť neprimeraných nadčasov v hernom sektore upozorňuje aj prieskum z roku 2023 zameraný na americký pracovný trh. Vykonala ho organizácia International Alliance of Theatrical Stage Employees a vyplýva z neho, že až polovica respondentov zažila počas posledných dvoch rokov „crunch“.

Fenomén však nepozná hranice, a preto sa vyskytuje aj v našich končinách. Katarína Zacharová z Pixel Federation ozrejmila, že „crunch“ sa u nich vyskytuje výnimočne, napríklad pred vydaním novej hry. Obdobie nadčasov môže vtedy trvať od pár dní po niekoľko týždňov. Svojich zamestnancov za to kompenzujú.

Darí sa nám optimalizovať náklady na strane procesov, nie ľudí.

Podľa producenta Team Vivat Romana Lipku je „crunch“ v kreatívnom prostredí úplne bežná vec a mrzí ho, že je to spájané iba s herným priemyslom. „Nie je to pre každého a určite to nie je dlhodobo udržateľné, no hráme s kartami, ktoré máme práve na ruke,“ vysvetlil, že pred „deadlinom“ sa robí viac, ako by bolo zdravé.

Zdá sa, že výnimkou sú menšie štúdia. Producent z Fonolabs Peter Gonda tvrdí, že v ich štúdiu „crunch” nepraktizujú. Avšak priznal, že pred „deadlinom“ už mali deň, kedy v práci zostali dlhšie. Ak by sa to však vyskytovalo dlhodobo, môže sa to podpísať na mentálnom zdraví zamestnancov.

Vyhoreniu sa snažia predchádzať

Vedenie týchto štúdií sa stará o mentálnu pohodu svojich podriadených. Vo FonoLabs majú voľnú pracovnú dobu, počas ktorej môžu pracovať z domu. „Relatívne pravidelne organizujeme teambuildingy, po práci sa porozprávame, zahráme hry alebo vyskúšame prototypy,“ ozrejmil Gonda.

Team Vivat pracuje iba na diaľku. Podľa Lipku sa ovocné raňajky, chladnička plná Red Bullov či pizza obedy preto uskutočňujú ťažšie. S kolegami sa rozprávajú jeden na jedného, aby vedeli, čo ich v práci baví, a čo naopak štve. Zároveň dodal, že dbajú na dodržiavanie výplatných termínov: „Nie je nič horšie pre mentálne zdravie, než mať stres, či mi o mesiac v obchode zamietne kartu.“

Zamestnanci Pixel Federation majú množstvo benefitov zameraných na zlepšovanie zdravia a udržania rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Štúdio im preto ponúka terapie so psychológom, masáže či fyzioterapie. Okrem toho robia aj osvetu ohľadom syndrómu vyhorenia.

Vyhodia aj mňa?

Zamestnanci herných štúdií si nemôžu vydýchnuť ani po skončení obdobia nadčasov. Ich pracovné pozície sú totiž neisté v dôsledku hromadného prepúšťania. Portál Obsidian monitoruje tento problém, pričom dáta poukazujú na zhoršujúci sa trend. Zatiaľ čo v roku 2022 prišlo o prácu asi 8 500 ľudí, o rok neskôr to bolo zhruba 10 500 a minulý rok skončil s viac ako 13-tisíc výpoveďami zo strany zamestnávateľa.

PlayStation počas roku 2024 prepustilo viac ako 1 200 zamestnancov a zatvorilo niekoľko herných štúdií. Prezident spoločnosti Hermen Hulst to v rozhovore pre Variety obhajoval tým, že povinnosťou generálneho riaditeľa je aj to, aby zabezpečil udržateľné podnikanie.

Isté zmeny v počte zamestnancov nastali aj v slovenských štúdiách. Producent Team Vivat Lipka hovorí, že pri modelovaní Bratislavy pre ich hru Vivat Slovakia mali viacero 3D modelárov. Časť z nich neskôr prešla na iné pozície, ktoré na hre pracujú aktívne, ostatní už s nimi nespolupracujú.

Často čítame, že je veľké prepúšťanie, no zároveň všetci hlásajú, že majú nedostatok kvalitných ľudí.

Menšie prepúšťanie postihlo aj Pixel Federation, keďže ako vysvetlila Zacharová, počas jesene 2023 zrušili pobočku štúdia v Brne. „Všetci jej zamestnanci dostali ponuku relokácie do Bratislavy, nie všetci ju však prijali,“ vysvetlila zmenu z 270 na približne 250 zamestnancov.

V štúdiu Fonolabs, ktoré podľa prehľadu Slovak Game Developers Association malo v roku 2024 sedem zamestnancov, sa taktiež zmenil ich počet. Jeho producent Gonda ozrejmil, že najprv klesol, neskôr opäť stúpol, no stále sa pohybujú v jednociferných číslach.

„Často čítame, že je veľké prepúšťanie, no zároveň všetci hlásajú, že majú nedostatok kvalitných ľudí,“ upozornil na paradox Lipka. Dodal, že hromadné prepúšťanie sa ich štúdia vzhľadom na jeho veľkosť nemôže týkať, čo potvrdil aj Peter Gonda z FonoLabs.

Najväčšie slovenské štúdio Pixel Federation nedávno prešlo ozdravovaním, ktoré podľa Zacharovej prebehlo spôsobom, aby nemuseli obmedzovať zamestnanecké benefity či znižovať kvalitu hier: „Darí sa nám optimalizovať náklady na strane procesov, nie ľudí.“

Obavy z umelej inteligencie sa nenaplnili

Príchod umelej inteligencie vyvolal v mnohých odvetviach obavy o stratu pozície. Výnimku netvoril ani herný sektor. Herný výtvarník Peter Ondo z Pixel Federation, ktorý sa venuje téme umelej inteligencie, hovorí, že prvotné nadšenie z novej technológie neskôr nahradil strach. Postupne sa s ním vyrovnali.

„Ako firma sme dospeli k výsledku, že AI chceme začleniť do našich nástrojov a procesov, ale tiež, že kvôli AI nikto nepríde o prácu. Zároveň sme však nechceli nikoho nútiť používať umelú inteligenciu nasilu proti svojmu presvedčeniu,“ vysvetlil, že sa mohli rozhodnúť, či chcú pracovať vo firme, ktorá ju používa.

Všetky tri štúdia dovoľujú svojim zamestnancom používať tento nástroj, keďže vidia potenciál v šetrení zdrojov a urýchľovaní vývojových procesov. Team Vivat ju použil pri tvorbe výkrikov a nepodstatných dialógov nehrateľných postáv. Nahrávali si ich sami a umelá inteligencia im zmenila hlas.

Obdobne ju využívajú vo FonoLabs, aby nahovorila dialógy. Tie však považujú za dočasnú náhradu, keďže na konci vývoja ich veľmi pravdepodobne nahrá herec. Aj zamestnanci Pixel Federation používajú novodobý technologický fenomén čoraz častejšie.

Peter Ondo zároveň vysvetľuje, že takmer každá moderná hra do určitej miery používa umelú inteligenciu. Dodáva, že najnovšie nástroje na báze tejto technológie, s ktorými by sa hráč mohol stretnúť priamo počas hrania, zatiaľ neobsahuje žiaden z titulov, ktoré vytvorili.

Ani študent Samuel, ktorého sme spomínali v úvode, sa umelej inteligencie nebojí. Z nástroju nemal nikdy obavy, ba práve naopak, radosť. Má pocit, že ChatGPT sa počas rokov zdokonalil, čím uľahčuje jeho prácu. Rovnako sa nebojí, že by mu ostatné krízy znemožnili uplatniť sa v hernom priemysle.

Joseph Staten, ktorý pracoval na úspešnej videohernej franšíze Halo, oznámil 17. apríla spoluprácu prostredníctvom svojho twitteru. Potvrdil, že bude pracovať na poste kreatívneho režiséra pre novú multiplatformovú hru.

Podľa techcrunch už v novembri dala spoločnosť najavo, že plánuje vytvoriť vlastný AAA titul, čo sa dalo zistiť z jej ponuky pracovných pozícií. Hľadali napríklad Game Directora na veľký titul aj napriek tomu, že spoločnosť doteraz ponúkala hry len pre smartfóny a tablety. Môžeme teda očakávať, že Joseph Staten nie je posledný veterán, ktorého Netflix na svoju hru zamestnal.

Prvé kroky do herného sveta

Streamovacia služba v roku 2018 spolupracovala na interaktívnom filme Black Mirror: Bandersnatch, v ktorom si recipient volil, ako bude príbeh prebiehať. Následne sa v máji 2021 začali objavovať správy o prieniku spoločnosti na videoherný trh.

Keď v septembri toho istého roku oznámili odkúpenie vývojového štúdia Night School Studio, v správe tiež uviedli, že budú spolupracovať s ďalšími vývojármi z celého sveta. Chcú zamestnať najlepšie talenty v priemysle, aby priniesli kolekciu exkluzívnych hier pre všetky druhy hráčov každej úrovne.

Netflix zamestnal viacero veľkých mien

V novembri 2021 spoločnosť vydala 5 hier pre smartfóny, spojených so svojím seriálovým hitom Stranger Things. Netflixu tak odpadla nutnosť hru lincencovať a pritom naplno využiť potenciál fanúšikovskej základne. O správnosti kroku vypovedá aj najnovší prieskum marketingovej spoločnosti Deloitte. Ako informoval portál gameindustry.biz, 45 % hráčov chce viac hier založených na filmoch a seriáloch a 44 % sa rozhodlo zahrať si hru po zhliadnutí filmu či seriálu.

Po odkúpení niekoľkých ďalších štúdií služba oznámila založenie svojho vlastného vo Fínsku a následne ďalšieho v Kalifornii. Na ich vedenie Netflix zamestnal Marka Lastikka, bývalého výkonného producenta v Electronic Arts, a výkonného producenta hry Overwatch od spoločnosti Blizzard Entertainment Chacka Sonnyho.

Streamovacia služba chce vydávať hry na svojej platforme

Netflix už v roku 2021 spustil niekoľko herných titulov vo svojej aplikácii a k dnešnému dňu je ich dostupných pre predplatiteľov až 50. Podľa doughnut sa riaditeľka externých hier Leanne Loombe vyjadrila, že Netflix chce vydávať hry aj od iných štúdií. Potvrdila, že rokujú s viacerými nezávislými štúdiami o tom, že by vydali ich hry na svojej platforme.

O ďalších streamovacích službách sa môžete dočítať tu.

V dnešnej epizóde sme sa rozprávali aj o:

• hrách, ktoré vyšli a vyjdú v tomto roku,
• spore medzi spoločnostiami Sony a Microsoft,
• kontroverziách spojených s počítačovými hrami,
• jeho skúsenostiach so štúdiom žurnalistiky,
• slovenských herných štúdiach a ich hrách,
• hernej žurnalistike na Slovensku.

Vypočujte si aj ďalšie podcasty časopisu atteliér.

Nachádza sa na Kollárovom námestí 10 v Bratislave, kde nie je veľa možností parkovania. Ak vám ale nevadí zhruba 15-minútová prechádzka od jedného nemenovaného obchodného centra ako nám, tak ísť na výstavu autom nepredstavuje veľký problém.

V galérii sa už síce zhromažďovali ľudia, no bolo ich pomerne málo. Hneď pri vstupe nás uvítali dve mladé slečny, ktoré nám s veľkými úsmevmi podali magnetky v tvare diskety s názvom výstavy. Veľmi originálne vzhľadom na zameranie výstavy.

Expozície

Exponáty boli v piatich miestnostiach. Vďaka nášmu skorému príchodu sme stihli prečítať a pofotiť expozície ešte pred návalom ľudí. V prvej miestnosti sa nachádzajú staré herné časopisy. Ak chcete vidieť slovenských predchodcov legendárnych českých časopisov Level či Score, ste na správnom mieste. Je veľmi pravdepodobné, že vás prekvapí, aké kvalitné boli niektoré na začiatku 90. rokov.

Troška ma mrzelo, že tam nebolo viacero druhov, ale výstava bola zameraná na 8-bity a časopisy, ktoré sa im venovali. Časopisy boli pootvárané tak, aby si návštevníci mohli pozrieť, čo obsahovali. Za výborný nápad som považovala tablety, ktoré obsahovali naskenované čísla, čo umožnilo priblíženie textu a výber rôznych čísel.

Retro nábytok

Vo vedľajšej miestnosti sa premietali ukážky z hier s komentárom. Súčasťou bol aj exponát listu z roku 1996, v ktorom pani reaguje na dotazník v hre Quadrax. Ďalej sme mali možnosť vidieť retro obývačku. Všetka česť autorom za pekné spracovanie. Obývačka obsahovala televízor, na ktorom sa dalo hrať, ako aj sekretár s významnými publikáciami z 80. a 90. rokov. Nechýbali retro kreslá, kde sa dalo usadiť k hraniu hry.

Za obývačkou boli ilustrácie hier a ich popisy. Viaceré z nich sme už poznali, no napriek tomu sme sa dozvedeli nové zaujímavosti o vývoji. Keď už sme pri tom, na ďalšej strane nájdete veľmi zaujímavý príbeh našich tínedžerov z predrevolučného obdobia a ich odboj v hrách.

V predposlednej miestnosti je k dispozícii video rozhovor so Stanislavom Hrdom, v ktorom opisuje nielen vytváranie týchto hier, ale aj pirátstvo, firmu ULTRASOFT, ktorá distribuovala hry, a časopis Bit.

Československé počítače

V poslednej miestnosti sa nachádzajú vystavené československé mikropočítače. Ak ste niečo také ešte nevideli – rovnako ako ja -, vrelo odporúčam. V pozadí ide archívne video z televízie. Súčasťou bol aj jeden počítač s emulátorom, ktorý umožňoval hranie starých hier. (P.S.: Zabudnite na klasické ovládanie.)

Krátko po sedemnástej sa začalo otváranie. To už boli priestory plné a kurátor Maroš Brojo zo Slovenského múzea dizajnu a riaditeľ Slovenskej herno-vývojárskej asociácie predniesol pár slov k výstave. Tak ako rečníka aj nás zaujala rozmanitosť vekových kategórií. Od malých detí cez tie väčšie, tínedžerov a následne po dekádach až k 80-nikom. Na záver vyzval, aby hostia neváhali osloviť jeho, Stanislava Hrdu (autor viacerých 8-bitových hier a redaktor časopisu Bit – pozn. red.) či Slavomíra Labského (tvorca softvéru a hier pre 8-bitové počítače – pozn. red.). To sme, pochopiteľne, urobili a musíme povedať, že to boli veľmi príjemní a ústretoví ľudia.

Názory návštevíkov

Tiež som zisťovala, čo motivovalo niektoré vekové kategórie v tom, aby sa zúčastnili. Prvý 80-ročný pán mi povedal, že on sa tieto hry nehrával, ale na starom telefóne mal hru, ktorá ho veľmi bavila, tak sa prišiel pozrieť. Bol nešťastný, že už si nemôže zahrať pre zdravotné problémy, no potvrdil, že sa mu výstava páči.

Ako ďalší ma zaujal mladý pán, ktorý mal v jednej ruke psíka a druhou objímal malé dievčatko, ktorému ukazoval mikropočítače. Povedal, že si prišiel zaspomínať, ale aj to, že žena pracuje v Slovenskom centre dizajnu (SCD). Podotkol, že aj on mal 8-bit, konkrétne Didaktik M, na ktorom začal robiť veci aj hrať hry. Hry si vraj nahrával z kaziet aj napriek tomu, že v tej dobe už boli diskety. Spomínal mi tiež niektoré periférie ako joysticky a aj to, že si kupoval časopis Bit.

Získajte maximum

Ďalšia vec, ktorú odporúčam, je komunikovať s ľuďmi okolo vás. V prípade, že vystavené artefakty poznáte – aspoň zaspomínate s niekým ďalším; ak nepoznáte – dozviete sa množstvo zaujímavých informácií. Posledným človekom, ktorého som oslovila, bol mladý chalan, ktorý sleduje prácu SCD a ich archivovanie a mapovanie hernej scény. Rovnako sleduje a obdivuje prácu Maroša Broja, ktorý sa tomu aktívne venuje.

Výstavu vrelo odporúčam. Je za ňou nesmierne množstvo práce a ak sa zaujímate o počiatky hernej scény, prípadne si chcete zaspomínať, určite choďte. Otvorené majú od stredy do nedele medzi 14:00 – 18:00 až do 30. apríla. Vstup je voľný, takže si nemusíte rozmieňať na lístky.

1. Súťaživosť, ktorá nás motivuje

Cieľ byť lepší ako váš protivník, zvládnuť kritické situácie a neustále túžiť po ďalších víťazstvách. Áno, toto všetko sú znaky súťaživosti, ktorá sa vyskytuje v oboch odvetviach. Rovnako ako futbalisti, aj hráči e-športov si počas svojich zápasov pociťujú adrenalín a po úspešnom triumfe ich telo zaplnia endorfíny.

Práve túžba po “kompetitívnosti” je to, čo robí e-šport tak obľúbeným a vyhľadávaným. Po ukončení kariéry zase to, čo mnohým ex-hráčom tak veľmi chýba. Systém turnajov je totiž rovnaký ako v klasických športoch a vždy je vašim cieľom strhnúť víťazstvo na svoju stranu.

Nezáleží na tom, či sa venujete hre, v ktorej ste odkázaní na svoje individuálne schopnosti alebo musíte spolupracovať so svojimi spoluhráčmi, vytúžený cieľ zostáva ten istý. Porazený nechce byť nikto. A ak utrpíte prehru, svojmu súperovi ju chcete v nadchádzajúcom zápase vrátiť.

2. Tréning je nevyhnutnou súčasťou e-športovcov

Mať jasne stanovený tréningový plán a harmonogram je základom úspechu. A áno, to čo sa týka futbalistov, hokejistov alebo lyžiarov, je zahrnuté aj v živote ľudí, ktorí sa naplno venujú e-športu. Vyčleniť si čas na rôzne cvičenia, ktoré nás postupom času dovedú k požadovanému progresu. Je to o nájdení cesty, ktorá nám najlepšie vyhovuje, ale hlavne o obetovaní aj niekoľkých rokov tvrdej driny pre pokrok, ktorý je nevyhnutý na dosiahnutie svojich cieľov. Nie je to žiadna “brnkačka”.

Aj pri Michaelovi Schumacherovi vo Formule 1 krútili nezainteresovaní iba hlavou a so slovami „veď iba točí volantom“, znevažovali jeho úspechy a neskutočnú drinu a obetu, ktorou si musel prejsť. Niečo podobné môžeme pri predsudkoch zo strany laickej verejnosti vidieť aj pri hráčoch e-športu. Nie je to ani náhoodu tak, že si niekto len zapne hru na počítači. Vyhrávať šampionáty znamená vymyslieť stratégiu na vášho súpera, zostať v psychickej pohode, zosúladiť sa so spoluhráčmi, trénovať každý deň a nepoľaviť, ak náhodou príde kríza.

E-športový titul Counter-Strike hrá mesačne viac ako 10 miliónov hráčov. Ak chcete mať najlepšie výsledky, musíte mať väčšie odhodlanie a motiváciu na zlepšenie, než zvyšná obrovská masa ľudí.

3. Doping a podvody sú aj v e-športe

Dopingové škandály sú nechcenou súčasťou klasického športu. Spomeňme si na tzv. dobu “sypačov” v profesionálnej cyklistike, na ktorej čele stál Američan Lance Armstrong. Zviesť na zlé chodníčky sa však dá aj v e-športe. Ich hráči na uskutočnenie nekalých praktík využívajú najmä látku Adderall. Tá dokáže človeku zvýšiť jeho mentálnu aktivitu a koncentráciu. V praxi to znamená, že hráč, ktorý použije tento amfetamín, sa dokáže na hru sústrediť v oveľa väčšej miere, než je tomu za bežných okolností.

E-športové organizácie sa dopingom začali vážnejšie zaoberať, keď sa americký hráč Counter-Striku Kory Friesen známy pod prezývkou SEMPHIS, zmienil, že so svojimi spoluhráčmi pred zápasom požil práve túto látku.

Doping teda nemíňa ani e-šport. Najväčší organizátori proti tomu už začali bojovať antidopingovou kontrolou. Tú je však nemožné podstúpiť pri online turnajoch, kedy hráči odohrávajú svoje zápasy z pohodlia domova. E-šport tak čelí nerovnomernému súboju, ktorý nemôže vyhrať. Dopingu sa v tomto prostredí ešte nevenuje dostatočná pozornosť a najmä menší organizátori sú voči tejto hrozbe benevolentní predovšetkým z finančných dôvodov.

4. Psychika pri formovaní šampiónov – vždy je to v hlave

„Jediný, kto vám môže povedať, že prehráte, ste vy sami. Nemusíte sa však počúvať“. To sú slová slávnej britskej atlétky, Jessici Ennisovej, ktorá sa môže pýšiť medailou z olympyjských hier. Jej slávna veta odkazuje na dôležitosť psychiky, ktorá tvorí v športe väčšinu úspechu.

Športoví psychológovia sa pred dôležitým zápasom snažia svojich zverencov dostať na vlnu pozitívnej energie a vštiepiť im poriadnu dávku motivácie, ktorá im pri kľúčových súbojoch nedovolí klesnúť na mysli. Zápasník MMA si nemôže pripustiť prehru pred zápasom, v opačnom prípade je už vopred odpísaný.

Nie je prekvapením, že psychika je dôležitá aj v e-športe, ktorý môžeme poznať aj ako „pro-gaming“. Zvlášť, keď pri gamingu využívame naše fyzické zdatnosti minimálne a sme nútení sa spoliehať najmä na svoju hlavu.

5. Fungovanie klubov je rovnaké

Štruktúry tých najväčších e-športových tímov sú inšpirované tými z klasických športov. Možno najlepšie to však odzrkadľuje prechod e-športových celkov pod futbalové alebo hokejové kluby. Príkladom je český tím Eclot Gaming, ktorý sa v roku 2021 stal súčasťou hokejového klubu Dynamo Pardubice.

Športové kluby javia o e-šport záujem, keďže v posledných rokoch stúpa jeho popularita raketovo nahor. Každopádne, vo väčšine však fungujú tieto dva „biznis modely“ samostatne.

Istým negatívom pre všetkých potenciálnych investorov musí byť fakt, že sú oba segmenty stratové. Pre bližšie porovnanie, futbalový klub FC Barcelona bol koncom roka 2021 v strate 1,35 miliárd amerických dolárov. Jedna z najúspešnejších e-športových organizácii – Fnatic priznala v roku 2019, že za uplynulý rok sa ocitli v strate 14,5 miliónov amerických dolárov.

Áno, sú to síce astronomicky rozdielne sumy, ale princíp ostáva rovnaký. A koniec koncov, poukazuje na spomínanú podobnosť, hoci v tomto prípade v negatívnom slova zmysle.

6. Fanúšikovia, bez ktorých by to nemalo zmysel

Masa fanúšikov je vždy najlepšou ukážkou toho, že niečo má zmysel. Športy by bez prázdnych tribún prežili len ťažko. Účasť na štadiónoch reflektuje záujem o celé odvetvie. Na začiatku e-športov to bolo možno nepredstaviteľné, ale keď sa skĺbia všetky doteraz spomínané aspekty, nie je prekvapením, že aj e-športové podujatia dokázali zaplniť obrovské priestory a k digitálnym zariadeniam prilákať milióny ľudí.

Vytvoriť pre svoj obľúbený tím nezabudnuteľnú atmosféru a pomocou tímových pokrikov ho hnať dopredu je niečo, čo sledujeme rovnako v klasickom, aj elektronickom športe.

7. Zobrať sa dá z oboch odvetví to isté

Je jedno, či ste človek, ktorý má sen stať sa najlepším hráčom sveta a získať nekonečnú slávu alebo len pri e-športe hľadáte zábavu, ktorou by ste vyplnili svoj voľný čas. Ponúka vám v tomto ohľade rovnaké možnosti, ako klasický šport, s ktorým sa stretávame celý život. Dokáže nás naučiť sebadisciplíne, rešpektu, podpore, trpezlivosti. Skúsenosti s ním navyše uplatníte už aj na trhu práce. E-športové tímy hľadajú svojich kameramanov, marketingových pracovníkov, copywriterov či grafikov.