Vchádzam do miestnosti, kde sa koná štátna skúška. Predo mnou sú vyložené malé papieriky, v ktorých sa skrýva tajomstvo mojej budúcnosti na minimálne najbližší rok. Ťahám z prvej kôpky. Otázka č. 29, filmová téma. V hlave sa mi vybaví iba hláška z Dana Dreva: „Tak to si dohral bratku”. To je totiž jediný film, ktorého som znalcom. A tak som dostal Fx. 

Mohol som sa z konečného výsledku trápiť. Ja som však bol rád, že to dopadlo takto. Bol to koniec sveta? Nie. Bol to impulz, ktorý som potreboval. Posledný rok môj život stagnoval a nebavila ma ani škola. Zmena bola nevyhnutná.  Vedel som, že mi vlak neušiel, iba zmenil smer. A ja v ňom stále sedím. S rozhodnutím pokračovať do zahraničia. 

A tak som na necelý rok vymenil študentský život v Trnave za kočovný život robotníka v Nemecku. S najlepším kamarátom sme prvotne zakotvili v Bavorsku pred veľkou fabrikou na výrobu a balenie mäsových výrobkov. Ubytovanie sme dostali na dedine, ktorá bolo autom vzdialená asi polhodinu. Nebol tam obchod, ani šenk.

Dlho sme sa tam však neohriali. Doslova. Pracovali sme totiž pri nízkych teplotách. Napriek tomu som to vnímal pozitívne, pretože som vedel, že človek sa najviac posúva pri prekonaní vlastnej komfortnej zóny. Za sedenie v aule by som to vtedy istotne nevymenil. 

Druhý pokus s prácou dopadol oveľa lepšie. Skončili sme v sklade u giganta s nábytkom. Najlepšie na tom však bolo, že sme častejšie pracovali spolu. Núdza o interný humor či rôzne komické zážitky tak vymizla. Počas jednej zo služieb sa nám podarilo vysypať palety s tristokilogramovým nábytkom. Zažili sme aj omylom spustený požiarny alarm a s ním spojenú evakuáciu. Náš hluchonemý kolega, samozrejme, poplach nepočul a pracoval ďalej.

Na pracovisku som mal možnosť stretnúť aj kolegu, ktorý ako malý chlapec utiekol pred vojnou v Somálsku. Človeka, ktorý ako partizán bojoval vo svojej rodnej Sýrii. Alebo Tomáša – jedného z najmilších ľudí, akého som stretol. Poznačeného ťažkým životným príbehom aj pobytom vo väzení. Aj ich osudy mi rozšírili obzory a dali životné skúsenosti, ale hlavne ma utvrdili v tom, že som šťastný človek, a že Nemecko bolo dobré rozhodnutie.

Štátnice som napokon urobil až na tretí, posledný termín. Férovo priznám, že som na prvé dva termíny nebol naučený, keďže niektoré témy som vôbec nevedel, prípadne len okrajovo. Keby si však na rozdiel od teoretickej alebo filmovej témy vytiahnem tému súvisiacu s históriou, žiaden „gap year“ by som nemal.

Do nového študentského kolektívu som sa adaptoval jednoducho. Podobný osud postretol v júni 2024 aj mojich ôsmich spolužiakov z pôvodného ročníka. S niektorými som sa predtým ani raz nerozprával. Teraz sme už vedeli, že nás spája minimálne jedna vec. Veď aj oni to celé prežili a nič hrozné sa im neprihodilo. A tak držíme pri sebe.

Na svete sú totiž oveľa horšie veci, ako neúspešné štátnice, ktoré si viete zopakovať. Tento text je preto dôkazom, že medziročník nie je tragédia. Ale super príležitosť. Keď vám to, budúci bakalári, náhodou v júni nevyjde, skúsite to znova o rok. Pokiaľ to zoberiete ako príležitosť, tak nič nestratíte, iba získate.

Napísať záverečnú prácu stojí študentov nielen odhodlanie, námahu, ale aj istý čas. Práve preto sa niektorí vydávajú cestou podvodu a nechajú si ju vypracovať druhou osobou. Ako zistila Nadácia Zastavme korupciu (NKZ), až 13 % absolventov vysokých škôl, môže ročne končiť štúdium s diplomovkou napísanou na zákazku. Podvod funguje dobre aj vďaka tomu, že práce píšu ľudia priamo z akademického prostredia, učitelia, školitelia či mladí doktorandi.

Študenti za vyhotovenie práce s ochotou zaplatia stovky eur. Ak ich píšu profesionálne agentúry, ceny sa pohybujú približne okolo 500 eur za bakalársku a 900 eur za diplomovú prácu.

Agentúry majú postup dobre premyslený

Aby sa táto problematika dala lepšie objasniť, NZK vytvorila fiktívnu osobu študenta, ktorý potrebuje súrne vypracovať diplomovku na tému „Sociálna politika členských štátov EÚ v čase koronakrízy“. Mail s požiadavkou na jej zhotovenie poslala nadácia 22 agentúram, pričom ich zisk plynie výhradne z písania záverečných prác na objednávku.

Podľa odpovedí na dopyt vymysleného študenta vládne medzi agentúrami silná konkurencia. Viaceré organizácie neváhali ponúknuť ani osobný telefonický kontakt v prípade akýchkoľvek otázok.

Nadácia potvrdila, že postup podvodu majú agentúry skutočne premyslený. Študent si požiadavku na napísanie záverečnej práce zadáva online na webových stránkach spoločnosti. Následne obdrží cenovú ponuku a zaplatí zálohu. Prácu dostáva po častiach, aby ju priebežne mohol odovzdávať svojmu školiteľovi. Pripomienky k „svojmu“ dielu posúva jeho autorovi. Po odovzdaní dokončenej práce zaplatí študent za dané služby zvyšok sumy.

Čo sa týka spomínanej rafinovanosti, okrem dodávania diplomovej práce po jednotlivých dieloch, kvôli konzultáciám so školiteľom, hotovú záverečnú prácu preverujú prostredníctvom antiplagiátorského systému.

Legislatíva sa môže zmeniť, pokuta bude vysoká

V prípade, že záverečná práca nie je autentická, študent koná v rozpore s internou smernicou školy, ktorá uvádza, že prácu má spracovať sám. Túto činnosť však neupravuje žiadny zákon, preto ho študent a ani agentúra neporušuje. Keďže prácu vyhotovili na objednávku, študent dokonca neprekračuje ani autorský zákon.

Hlavná zodpovednosť má byť podľa vyjadrení univerzít v rukách školiteľa. Ten by mal zvládnuť študenta nielen viesť, ale aj odhaliť jeho konanie v rozpore so školskou smernicou.

Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci so Študentskou radou vysokých škôl navyše navrhla úpravu legislatívy. Chcú docieliť vnímanie akademického podvodu ako nového priestupku. Takýto prečin by sa mal podľa nich zapracovať do novely vysokoškolského zákona. Akademického podvodu sa pri zaplatenej záverečnej práci nedopúšťa len študent, ale aj tretie osoby, ktoré poskytujú predmetné služby.

V prípade, že by novelu vysokoškolského zákona schválili, agentúre by za takúto činnosť mohla hroziť pokuta až do výšky 10-tisíc eur. Konečná úprava zákona však závisí od Ministerstva školstva Slovenskej republiky. Podľa predpokladov štátneho tajomníka Ľudovíta Paulisa by mohla nová úprava platiť od 1. septembra 2022.

Hoci prijatie zákona nemusí vyriešiť celkový problém, nečestné správanie by mohlo predsa len výraznejšie potlačiť.

Naši pedagógovia vedia podvodníkov odhaliť

U pedagógov našej fakulty sme sa zaujímali o prejavy, na základe ktorých začnú mať podozrenie, že si študent záverečnú prácu nevypracoval sám. Jana Radošinská pritom upozorňuje na viacero náznakov neetického prístupu: „Prvým z nich je sporadická účasť na konzultačných stretnutiach, niekedy aj snaha úplne sa im vyhnúť do poslednej možnej chvíle. Náhle predloženie takmer hotovej práce bez predchádzajúcich konzultácií a usmernení nevyhnutne budí podozrenie.”

Ako dodáva, záverečné práce musia vznikať priebežne, doslova pred očami školiteľov. Ideálne je podľa nej neustále sledovať progres, komentovať už spracované časti a diskutovať o nasledujúcom smerovaní práce.

„Ďalší varovný signál prichádza v momente, keď v krátkej dobe vznikne úplne nová verzia textu, ktorá sa zásadne líši od jeho predchádzajúcej podoby,” dodáva. Rozdiely si vyučujúci dokážu všimnúť napríklad v štýle písania a ako potvrdila Radošinská, neraz náhle absentujú formálne aj iné chyby, pričom predtým sa opakovali neustále.

So skutočnosťou, že študent nekomunikuje, nekonzultuje a ozýva sa až na poslednú chvíľu súhlasí aj Lucia Škripcová. Takéto správanie je podozrivé, pretože ako sama uvádza, študent, ktorý celý rok usilovne postupuje, sa za žiadnych okolností podobne neprejavuje. Poctivý bakalár či diplomant zároveň nemá problém odpovedať na otázky ohľadom smerovania práce či príslušných využívaných postupov.

Aj Ľuboš Greguš podotýka, že nečestný študent nedokáže komunikovať o svojej spracovanej téme. Upozorňuje aj na odlišnosť jazykového prejavu: „V texte práce sa vyjadruje odborne a potom na štátniciach rozpráva slangovo, neodborne.“

Radošinská tiež priznala, že študent zväčša nevie interpretovať predkladané výsledky a chýba mu povedomie aj o ich spôsobe uplatnenia v praxi.

Čo ak majú v škole podozrenie?

Podľa slov Radošinskej je najväčším problémom neetické konanie študentovi dokázať. Osobne sa s podobnou situáciou ešte nestretla, avšak podľa skúseností svojich kolegýň a kolegov prezradila, že opodstatnené podozrenia môžu viesť k neobhájeniu práce, ale aj k ďalším vážnejším následkom, ktoré vyplývajú zo študijného poriadku. Vyzdvihuje aj dôležitosť jasnejšej a presnejšej legislatívnej úpravy. Bola by značne prínosnou aj v situáciách, kedy sa neautenticita práce preukáže až po absolvovaní štátnej skúšky.

Škripcová zas tvrdí, že postup sa líši v závislosti od toho, či profesori disponujú dôkazmi, alebo nemajú žiadne. „Oba prípady sú však nepríjemné a môžu skončiť disciplinárnou komisiou, študenta smie vylúčiť zo školy. V takej skutočnosti bol študent v škole 3 roky zbytočne,“ dodáva.

Študentom odporúčajú, ako si nespraviť hanbu

Úspešné napísanie bakalárky či diplomovky sa začína vhodným výberom témy prác. „Preto odporúčam, aby si ich študenti vyberali so zreteľom na vlastné záujmy, očakávania, praktické zručnosti a oblasti, ktoré ich zaujímajú,“ hovorí Škripcová.

Dôležitá je samozrejme i systematická spolupráce so školiteľom. Jej základom sú pravidelné kontrolné etapy a predkladanie výstupov. Od čiastkových výsledkov sa vždy odvíja ďalší súbor aktivít. „Prichádzajú nové nápady a ďalšie otázky, na ktoré chceme reagovať. Nezabúdajme, že aj v prípade časového sklzu a nepredvídaných okolností sa vždy vieme dohodnúť na náhradných termínoch a riešeniach,“ konštatuje.

Greguš upozorňuje na dôležitosť správneho smerovania otázok: „Keď niečo nie je jasné, nenechajte si ohľadom práce radiť od študentov, len od pedagógov.”

V texte práce sa vyjadruje odborne a potom na štátniciach rozpráva slangovo, neodborne.

Podľa Škripcovej by mali ľudia pri podvodoch v tvorbe záverečných prác zohľadňovať nielen zahanbenie či svedomie, ale aj financie. „Napísanie práce nie je lacná záležitosť a nikto vám kvalitu negarantuje. Úplne bežne sa tak môže stať, že vyhodíte peniaze von oknom a aj tak s ňou neprejdete. Predstavte si, čo všetko by ste si za tie peniaze vedeli kúpiť,” približuje svoje stanovisko, „okrem toho, nechcete si predsa spraviť takú hanbu, ako niektorí naši politici.”

V máji 2019 predčasne štátnicovalo 68 bakalárov, pričom jedenástim z nich sa skúšky nepodarilo spraviť. O niečo lepšie na tom boli magistri (v ich prípade je však májový termín riadny, nie predčasný), ktorých bolo dokopy 250 a nevyšlo to presne 28 študentom. Ich úspešnosť bola takmer o 5 % lepšia než u bakalárov.

Tieto predčasné bakalárske májové štátnice ale boli posledné, ktoré sme na fakulte mali. Od nového akademického roka sú zrušené.

V riadnom augustovom termíne absolvovalo štátne skúšky 395 bakalárov, no 67 z nich sa nepodarili. To znamená, že celková neúspešnosť predstavuje 16,96 %. Pri magistroch, ktorým sa pri niektorých predmetoch nepošťastilo, sa toto číslo vyšplhalo na 20,68 %. Štátne skúšky v auguste absolvovalo 29 magistrov a šiesti z nich musia ísť na opravný termín v januári (Na augustovom termíne sa mohli zúčastniť piataci, ktorí nespravili v máji na štátnici predmety alebo takí, ktorí si dali odklad, pozn. redakcie).

Spokojnosť je spojená s poctivou prípravou

Bakalári, ktorí štátnice v riadnom termíne úspešne zvládli, mali pred sebou dva týždne zaslúženého voľna. Ak si podali prihlášku na ten istý študijný program, v ktorom absolvovali štátne skúšky, boli automaticky prijatí. Výpovede mnohých študentov hovoria o spokojnosti. Napríklad Peter, ktorý sa svedomito učil, nemal problém záverečné skúšky zložiť.

Pre Klaudiu štúdium a výsledky nie sú samozrejmosťou: „Musela som na sebe kvôli škole zamakať.“ Silvia sa poctivo pripravovala, či už k písaniu bakalárskej práce, alebo k štátnej skúške: „Nenechala som nič na náhodu. Príprave som venovala všetok čas, a preto som nemala žiadny problém.“ Bianca sa tiež nemá na čo sťažovať: „Som spokojná s priebehom štátnych skúšok a nemám žiadne výhrady.“ Sú však aj študenti, ktorí majú opačný názor a sťažujú sa takmer na všetko.

Je na vine komisia?

V komisii vždy sedí predseda, štyria až piati pedagógovia, ktorí sa vyznajú v rôznych okruhoch a jeden zapisovateľ, ktorým býva väčšinou doktorand. On vás usmerní, vysvetlí vám, kde si máte sadnúť a kedy nastane tá chvíľa. Nasledujúce výpovede sú subjektívne a študenti v nich vysvetľujú, čo podľa nich na skúškach nefungovalo tak, ako by malo.

Klára bola z priebehu štátnic veľmi rozhorčená, prekážala jej neobjektivita komisie. Podľa Kláriných slov si dvaja z piatich hodnotiacich počas odpovede samovoľne niekam odišli, a potom výpoveď hodnotili. „Ako môže niekto hodnotiť niečo, čo nepočul?“ pýta sa študentka.

Richard je z celých štátnic nešťastný a nechápe, ako ho komisia mohla ohodnotiť. „Čo ma zarazilo, bola arogancia niektorých skúšajúcich, ktorí sa rozprávali, smiali alebo dokonca hrali na mobile. Po obhajobe sa ma navyše začali pýtať otázky, o ktorých som v prezentácii hovoril. Jednak je nepríjemné, keď vás nepočúvajú a vyrušujú pri prezentácii, a po druhé, moja obhajoba sa tak natiahla o desiatky minút.“

Fakulta tvrdí, že ani z princípu to tak fungovať nemôže: „V komisii sú väčšinou vyučujúci rozdelení a každý skúša iný predmet. Napríklad právnici nevidia do iných okruhov až tak, ako niekto, kto ich priamo vyučuje a má k nim bližšie. Ak aj niekto z komisie odíde, tak buď neskúša práve ten predmet, v ktorom sa vyzná, alebo ho už vyskúšal, a preto odchádza na prestávku. Vyučujúci, ktorí neboli prítomní v komisii počas odpovede, danú odpoveď študenta ani nehodnotia. Naozaj je to viac-menej proporčne rozdelené,” vysvetľuje prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Dáša Mendelová.

Trápia ich peniaze

Jedna z motivácií, ako úspešne zdolať štátne skúšky, je pomyslenie na to, že existuje len jeden riadny pokus. Ak to nevyjde, je tu možnosť takzvaného medziročníka, teda opravného termínu, ktorý bude v januári 2020. To platí pre bakalárov aj magistrov, no nie je to zadarmo. Poplatok za možnosť opätovného absolvovania štátnych skúšok sa pohybuje okolo 850 eur. Študent nadštandardného štúdia si však môže platbu rozdeliť do štyroch splátok.

Fakulta sa usiluje o to, aby každý získal titul spravodlivo. „Ani jedného študenta škola nevyhodila kvôli tomu, aby išiel na nadštandardné štúdium. Štátnice nespravili takí študenti, ktorých buď záverečná práca nebola na úrovni, ktorú požadujeme, alebo nevedeli odpovedať na otázku či odpovedali úplne mylne,” dáva veci na pravú mieru Mendelová. Zároveň dodáva, že niektoré odpovede boli naozaj slabé a študenti prišli nepripravení.

Pre porovnanie môžeme uviesť, koľko by ste zaplatili za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia na iných školách. Napríklad na fakultách Univerzity Komenského sa tieto sumy pohybujú od 900 do 2 000 eur. Podľa informácií z PortalVS.sk patrí naša fakulta medzi tie s najnižším poplatkom za medziročník.

Je táto cena naozaj privysoká?

Pred štátnicami je študent povinný zaplatiť poplatok za catering. Mnohí sa sťažujú na privysokú cenu. Minulý akademický rok to bola suma sedem eur. Magde sa zdá táto suma privysoká na to, koľko občerstvenia mala komisia a študenti pripraveného. „Úprimne, neviem, kam poputovali všetky tie peniaze z poplatkov. Keď si predstavím, koľko žiakov zaplatilo a čo mali na stole pri skúške, tak tomu nerozumiem.“

Povinný poplatok stále platí. V cene je malé občerstvenie a obed pre komisiu, tiež voda a káva pre študentov. Výhodou tohto systému je, že študent zaplatí sedem eur a o všetko je postarané. Na niektorých univerzitách majú toto občerstvenie na starosti študenti. Musia všetko objednať, nosiť chlebíčky, vodu, na záver všetko aj upratať a popritom riešiť aj stres zo skúšok.

Vyúčtovanie nákladov na občerstvenie z posledných májových štátnic informuje o vyššom výdaji ako príjme peňažných prostriedkov. „Fakulta ešte dokladá peniaze navyše, aby občerstvenie bolo také, aké treba. Aby aj študenti mali kávu a vodu na každej chodbe. Treba si uvedomiť, že je tam sedem až osem komisií každý deň. Keď si rozrátame, koľko je to ľudí, tak sedem eur nie je extrémny poplatok,“ informuje prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Štátnice v lete na konci prázdnin sú zlý sen

Tohtoročné augustové štátnice boli posledné. Od akademického roka 2019/2020 nastávajú zmeny. Od 20. do 24. januára budú mať opravný termín reprobanti, teda tí, ktorým sa minulý rok nepošťastilo. Tento dátum platí pre prvý aj druhý stupeň štúdia.

Čerstvo končiaci magistri budú mať štátnice od 18. do 22. mája. Bakalári budú skúškovať od 22. do 26. júna budúceho kalendárneho roka. Augustový termín je po novom už minulosťou a pocity študentov hovoria za všetko. „Je tu strašné teplo,“ tvrdí jeden z nich. „Máme zničené leto, treba iný termín,“ nalieha druhý.

Augustový termín je po novom už minulosťou.

Niektorým sa pri vysokých teplotách sústredilo ťažšie: „Je veľká sprostosť štátnicovať v lete, keď je vonku 38 °C. Po prvé, je to neskoro. Po druhé, v takom teple sa ťažko sústredí na štúdium a skúšky.“ Za krajšie leto môžu ďakovať študenti najmä novému vedeniu školy, ktoré začalo pôsobiť od januára 2019.

„Ihneď sme sa snažili riešiť absolvovanie štátnic v lete. Namontovali sa nové žalúzie vo všetkých miestnostiach v Jame, zakúpili sa prenosné klimatizácie. Následne sme pristúpili k tomu, aby štátnice neboli v auguste. Táto zmena sa nedá spraviť naraz, musí prejsť administratívou, prihlasovaním atď. Študentom by bolo nepríjemné, keby sme ich na poslednú chvíľu informovali, že štátnice nebudú v auguste, ale v júni,“ vysvetľuje Dáša Mendelová.

Maličkosti

V tento psychicky náročný deň je zbytočné stresovať sa. Robiť si ťažkú hlavu z očka na pančuškách či zo zle vyžehlenej košele je naozaj zbytočné. Navyše, do hlavy v ten deň už nevojde nič. Vkradne sa do nej len strach, stres a nepríjemný pocit, že vaše spotené podpazušie je cítiť až ku knižnici. Človeka vie nasrdiť všetko, zvlášť počas štátnic. Napriek tomu, že je to veľká životná skúška, netreba ju brať až tak vážne. O tom, ako si zachovať pokoj pri skúškach, sa dočítate v ďalšom článku.

A čo po škole?

Ako autori článku sme vytvorili formulár pre študentov, ktorí v predošlom akademickom roku absolvovali štátne skúšky. Zistili sme, že v hre je aj zmena študijného programu, fakulty alebo vysokej školy. Táto situácia nastáva vtedy, keď študent nadobudne pocit, že sa počas troch rokov venoval niečomu, čo ho nebaví. Napíše úctyhodnú bakalárku, vytiahne si šťastné čísla otázok a úspešne zloží skúšky. Potom prejde na program, ktorý ho bude vnútorne napĺňať alebo úplne zmení zameranie vysokej školy.

A čo po neúspešných štátniciach? Ak študent nespraví ani opravný termín, bude musieť začať od začiatku, teda ako prvák na bakalárskom stupni. Nie všetci sa rozhodli pokračovať v štúdiu na Fakulte masmediálnej komunikácie. Niektorí, aj tí, ktorým sa skúšky podarilo zložiť, si ako nový smer zvolili napríklad Bratislavskú medzinárodnú školu liberálnych štúdií, Univerzitu Komenského v Bratislave alebo Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Dôvodom prestupu však nemusí byť len to, že pohoreli na skúškach; inú školu si totiž vybrali aj úspešní promovaní bakalári, ktorí skrátka chceli skúsiť niečo iné.

Pár študentov sa odhodlalo prezradiť, prečo už viac nechce pokračovať v akomkoľvek štúdiu. Kristiánovi prekáža suma za zaplatenie medziročníka, v ktorom by absolvoval opravný termín: „Prekážal mi fakt, že sme mali len jeden pokus, ktorý ak by sme nezvládli, buď by sme si rovno zobrali pôžičku, alebo (ja osobne) by sme sa na titul rovno vykašľali. Je smutné, že sa chce škola takto ,nabaliť‘, rovnako aj s poplatkami za štátnu skúšku.“ Pavol už nad druhým pokusom neuvažoval. O budúcnosti má jasnú predstavu: „Nechcem pokračovať, lebo som začal pracovať v oblasti marketingu.“