Spoločné chvíle vo vzťahu sa dajú kvalitne stráviť aj hraním hier vo dvojici. Takáto aktivita môže mať niekoľko pozitívnych vplyvov na väzby medzi partnermi. V prvom rade základ tvorí komunikácia, ktorá hrá kľúčovú rolu nielen vo virtuálnom svete. Hry pre dvoch, ktoré vám chceme ukázať ponúkajú viac ako zábavu. Nájdete v nich všetko od dobrodružstva až po vzájomnú spoluprácu.

Vie vzťahu aj „zavariť“

Overcooked! 2 je skvelou voľbou pre páry, ale aj skupiny do štyroch ľudí. Pedagóg Miroslav Macák ju s partnerkou hrávajú ako relax v období, keď majú veľa povinností. Táto kulinárska zábava môže vyzerať milo a nevinne. Ste kuchármi v reštaurácii, kde pripravujete pokrmy, odovzdávate ich podľa objednávok a umývate taniere. Ovládanie je ľahko pochopiteľné, preto ho zvládnu aj tí, ktorí nehrávajú pravidelne.

Ak ale chcete levely splniť na maximálny počet štyroch hviezdičiek, musíte sa pritom naozaj sústrediť. Dokázať to v rámci časového limitu nie je jednoduché a hráči spolu musia efektívne komunikovať. „Bežné hranie teda vyzerá tak, že ani jeden z nás nežmurká a diskusia sa obmedzí na výroky ako ,krájam kapustu, hoď mi mäso, umývam taniere, padol som, vydaj ten tanier, prosím‘,“ dodáva Macák.

Prekonať manželskú krízu dá zabrať

It Takes Two sa problematike vzťahov dokonca venuje aj v príbehu. Hra je určená priamo pre dvoch hráčov, ktorí ovládajú postavy manželov počas krízy. V priebehu hry si k sebe manželia Cody a May opäť hľadajú cestu, učia sa spolupracovať a spolu s nimi aj vy. Snažia sa vyrovnať s problémami, ktoré sa vo vzťahu po rokoch objavili a hľadajú riešenia.

Spoločným prechádzaním levelov tak prekonávate aj náročné úlohy, ktoré si často vyžadujú niekoľko opakovaných pokusov. Odmena vo forme zdolania prekážok však pôsobí motivačne a hra tak nefrustruje ani v náročných kolách. Pútavý príbeh vás tiež podnecuje pokračovať a nevzdávať sa. Zároveň v priebehu núti hráčov zamyslieť sa a inšpiruje k spoločnému hľadaniu riešení na problémy vo vzťahu.

Jeden bez druhého to nezvládnete

Spoločný herný večer vo dvojici dokáže oživiť Rayman Legends, ktorý odporúča aj pedagóg Zdenko Mago. Táto vizuálne atraktívna „skákačka“ vyniká kooperáciou. Počas hry pocítite dôležitosť prítomnosti toho druhého, keď sa navzájom zachránite, ak skok nevyjde podľa predstáv. Hru dokážu hrať deti aj dospelí vďaka vyváženej náročnosti.

Prepojení vlaknom

V hre Unravel 2 sa tiež kvalitne zabavíte vo dvojici. Či ste hráči a hráčky so skúsenosťami, alebo len začiatočníci, hru si užijete. Mago ju napríklad hráva aj so svojou dcérou. Mechaniky v hre tiež prispievajú k pochopeniu dôležitosti spolupráce. Postavičky z priadze sú navzájom prepojené vláknom, ktorým si pomáhajú prekonávať prekážky.

Spoločne sa dajú hrať aj tituly určené pre jedného používateľa. Macák takto odporúča hru Catherine: „Pokiaľ o sebe chce pár zistiť viac popri hraní, Catherine je na to ideálna.“ Počas vzťahu sa môžu vyskytnúť rôzne morálne otázky. Hra vás mnohé z nich núti preberať a upevňovať tak väzby. Ak vám je japonská mediálna tvorba blízka, alebo len máte chuť venovať sa skutočne dospeláckym témam vo vzťahu, rozhodne by ste ju mali vyskúšať.

Mira Žbirku a pieseň Biely kvet určite poznáte. Pôvodne mala skladba niesť názov Čierny kvet, ktorý predstavitelia štátnej kontroly prepísali kvôli jeho možnému pesimistickému vnímaniu. Socialistickému režimu v piesňach nevyhovovala ani náboženská symbolika. Rovnako bol v Mekyho Atlantíde pôvodný verš „Ženie na brehy kríže vĺn“ zmenený na „stĺpy vĺn“.

Takéto zásahy do autorských diel neboli príjemné asi žiadnemu autorovi, no len pár z nich sa režimu skutočne postavilo. Privilégium umelcov cestovať do zahraničia na koncerty alebo dovolenky využili niektorí na emigráciu. Socializmus vlastizradu neodpúšťal a takýchto tvorcov sa pokúsil doslova vymazať.

Waldemar Matuška, slávny takmer ako Gott

Waldemar Matuška bol vo svojej dobe populárnym spevákom a hercom. Svojou profesiou žil, čo sa odrazilo aj na jeho obľúbenosti a množstve fanúšikov a fanúšičiek v bývalom Československu. V priestoroch pražského divadla Semafor nielen hrával, ale dokonca aj prespával.

Jeho kolegovia spomínajú na to, ako ho ľudia na ulici spoznávali a pozývali. Nikto nechcel, aby platil, no aj napriek tomu si zachoval tvár skromného človeka, ktorý sa nikdy nevnucoval. Básnik Jan Schneider si pamätá aj na úsmevný prípad, kedy fanúšičky vtrhli do Waldemarovej šatne pred vystúpením a odstrihli mu kravatu.

Časom si vytvoril povesť rebela, i keď to pravdepodobne nebolo jeho zámerom. Zodpovedal tomu aj jeho výzor s netradičným účesom a výraznou bradou, ktoré v tej dobe nespĺňali spoločenské konvencie. Ľudia ho síce milovali, no štátny aparát už taký nadšený nebol. Keď sa to navyše spojilo s tým, že Matuška niekde niečo skritizoval, prišli aj varovania a tresty.

Túžba po slobode

Bol zaslúžilým umelcom, no nebol ochotný dlho tolerovať rôzne vymyslené zákazy a obmedzenia. František Hacker, s ktorým Matuška hral v kapele Kamarádi táborových ohňů (KTO), v dokumente Příběhy slavných spomína ako museli vynechať pesničku Už koníček pádí na podujatí v Pardubiciach. V nej sa okrem iného spieva „a ceny jsou stálý…“, čo bol problém, nakoľko sa v tom období práve zdražovalo.

Manželka Oľga Matušková spomína, že ho trikrát vypočúvali kvôli tomu, čo povedal na predstavení. V roku 1986 toho mal Waldemar Matuška už zrejme dosť, a tak sa rozhodol zostať na Floride, kde boli s manželkou a synom na dovolenke. Doma v Československu mal skoro všetko – peniaze, slávu. Čo mu ale chýbalo, bolo slobodne vyjadriť svoj názor.

Socialistické zriadenie potrebovalo umelcov, ktorých tvorba aj život boli v súlade s ich ideológiou. Takí mali výhody, napríklad vo forme možnosti cestovať a vystupovať na západe. Aby ich však pustili koncertovať aj do USA, potrebovali absolvovať aj podujatia v Sovietskom zväze.

Aj napriek žiadostiam vedenia rozhlasu o vyradenie, hrali zakázané piesne.

V Československu bolo viacero tvorcov, ktorým cenzúra nevyhovovala. Snažili sa často vyhýbať príliš politickým témam, ktoré by mohli pre nich predstavovať problém. Matuška sa vydal ťažšou cestou. Bez znalosti jazyka sa rozhodol požiadať o politický azyl v USA, len aby mohol svojho syna vychovávať v slobodnej krajine. V Spojených štátoch hneď nahral album a jazdil na turné. Po 20-tich koncertoch si s Oľgou kúpili dom.

Odňatie titulu zaslúžilý umelec

V Československu sa už jeho meno po emigrácii nespájalo s ničím pozitívnym. V novinách sa začali objavovať krátke správy o tom, ako sa Waldemar Matuška „rozišiel s vlasťou a spreneveril sa poslaniu umelca.“ Režim ho chcel vymazať. Symbolicky mu bol odňatý titul zaslúžilého umelca. Z výkladov zmizli jeho platne, z rádií jeho piesne a z titulkov jeho meno. V seriáli Chalupári dokonca odstránili jeho hlas z úvodnej skladby.

Matuškovi to bolo ľúto, no neprekvapilo ho to. Vedel, kto v krajine vládne, a prečo z nej odišiel.  „Je predsa strašné žiť v krajine, kde sa vládcovia boja aj pesničky,“ po rokoch manželka cituje pre portál blesk.cz Waldemara Matušku.

Karel Kryl ako národný bard

Keď v roku 1968 vtrhli vojská varšavskej zmluvy do Československa, rozhlas vyzýval všetkých občanov republiky „aby zachovali pokoj a nekládli postupujúcim vojskám odpor.“ Ešte v tú noc len 24-ročný Karel Kryl napísal pieseň, kvôli ktorej musel neskôr opustiť krajinu. Skladba je aj o polstoročie neskôr v súvislosti s vojnou na Ukrajine stále aktuálna.

Čo mu ale chýbalo, bolo slobodne vyjadriť svoj názor.

Už v mladosti si jeho rodina zažila krivdu a nespravodlivosť. Nastupujúci socializmus v roku 1950 im znárodnil rodinnú tlačiareň, ktorú im rozbili a odviezli do šrotu. Hudobný príbeh básnika odštartoval v 60. rokoch minulého storočia. Písal texty, ktoré boli najmä politické a kritické voči režimu v Československu.

Jeho hudba sa do rozhlasu dostávala postupne od roku 1966, avšak skutočný úspech mala až pieseň Bratříčku zavírej vrátka. Tú Kryl zložil spontánne v noci ako reakciu na inváziu vojsk.

Aktuálne aj dnes

Pieseň Bratříčku zavírej vrátka bola natoľko úspešná v spoločnosti, že ju museli zakázať. Kritizovala totiž vpád vojska, ktorým začala normalizácia. Toto násilné potlačenie reforemného hnutia, známeho ako Pražská jar, obnovilo cenzúry a ukončilo jeho snahy o postupnú demokratizáciu a uvoľnenie režimu.

So zákazom tejto piesne prišlo aj zrušenie rádiovej hitparády Houpačka, ktorú uvádzal Jiří Černý so svojou ženou Miroslavou. Previnili sa tým, že aj napriek žiadostiam vedenia rozhlasu o vyradenie, hrali zakázané piesne. Okrem tejto skladby si dovolili púšťať ďalší protestsong s názvom Běž domů, Ivane od Jaromíra Vomáčky.

Tanky ťahané traktorom, ktoré Kryl v klipe kreslí na tabuľu, metaforicky zobrazujú časti textu, kde spieva o „hranatých železných maringotkách“. Maringotky boli v tom období často obytné prívesy, ktoré väčšinou ťahali práve traktory. Obrázok na tabuli dnes môže evokovať situáciu zo začiatku vojny na Ukrajine, kedy ukrajinský farmári za pomoci traktorov odťahovali ruské tanky.

Život v exile

V roku 1969 sa rozhodol požiadať o politický azyl v Západnom Nemecku, kam odišiel na hudobný festival. Aj v exile písal a vystupoval. Vzťah k jeho rodnej krajine bol silný, a preto ho trápilo, že nemôže spievať doma. V Mníchove pracoval v rádiu Slobodná Európa, ktoré vysielalo správy zo sveta aj do krajín, kde boli slobodné médiá zakázané.

V tomto období obiehali Československo rôzne správy o tom, že je spevák po smrti. On však vždy našiel spôsob ako napísať blízkym, že stále žije aj napriek všetkým krivým svedectvám. V exile však nebol šťastný. Stále sa cítil ako Čech a aj po odchode pokračoval v skladaní kritických diel.

Smutný návrat

Naspäť do Československa sa vrátil až po 20 rokoch v období Nežnej revolúcie. Neprišiel však oslavovať blížiaci sa pád totalitného režimu, ktorý už bol v tom čase rozbehnutý. Koncom novembra 1989 Karel Kryl prišiel domov na pohreb svojej matky. Po návrate stále skladal piesne, ktoré oslavovali slobodu, ale aj kritizovali aktuálne dianie v krajine.

Jeho kamaráti a známi spomínajú v dokumente Občan Karel Kryl, že básnik s gitarou bol rovnaký aj po prevrate – stále rovnako radikálny. Sloboda a demokracia mu síce radosť robili, no nebol stotožnený s tým, kam sa Československo po revolúcii vyvíjalo.

Po roku 1990 naspieval niekoľko kritických piesní ako reakciu na aktuálne dianie v krajine. Bol jeden z mála, ktorý sa otvorene a nahlas kriticky vyjadroval o rozdelení republík. V roku 1994 náhle zomrel na infarkt. Skladby Karela Kryla aj v dnešnej dobe dokazujú talent a zmysel pre spoločenské cítenie, aké mal pri skladaní textov a piesní.

Úvodné písmeno „G“ v názve GSPORT ligy vychádza z anglického pojmu „gaming“, teda hranie, čím sa výrazne odlišuje od známeho e-športu (elektronického športu, pozn. red.). Problematikou nedostatočného pohybu u mladých sa zaoberajú odborníci aj rôzne organizácie. Ako organizátori hovoria, počas pandémie Covid-19 u mladých prudko klesol záujem o šport a naopak vzrástol dopyt po hraní hier.

Kreatívne spojenie hier a fyzických aktivít sa ukázalo ako úspešné riešenie problému, o čom svedčí aj záujem o podujatie z celého sveta. Organizátori v budúcej sezóne očakávajú až 36 tímov rozdelených do 6 skupín, medzi ktorými sa zaregistrovali už tímy z Anglicka a Francúzska. Podľa magazínu Forum o projekt GSPORT liga prejavili záujem aj univerzity z Japonska, Azerbajdžanu či Angoly.

Premiéra TEDI Bears

Pilotného ročníka sa zúčastnila aj naša fakulta s tímom TEDI Bears, ktorý si odniesol neoficiálne 3. miesto v celkovom hodnotení. Počas 5-týždňovej online fázy, ktorá prebiehala od apríla do mája 2023, sa našim darilo. V hre CS:GO mali na konte štyri víťazstvá a v hre FIFA23 skončili víťazne tri zápasy z piatich.

Online fáza spočívala tiež v pálení kalórií fyzickou aktivitou, ktorá bola zaznamenávaná prostredníctvom aplikácie Strava. Každý týždeň musel tím spáliť 25 210 kcal, čo napríklad predstavuje zhruba 7 hodín behu na každého člena.

Hráči si v aplikácii zapli akúkoľvek aktivitu a tá im počítala spálené kalórie, aby splnili spoločnú métu tímu. Na forme pohybu nezáležalo. „Mohlo ísť o silový tréning alebo aj prechádzku do obchodu,“ vysvetľuje manažér univerzitného tímu UCM TEDI Bears, Martin Paučin. Ak cieľ splnil aj súper, počítal sa výdaj nad potrebný limit. Podľa Paučina sme v plnení kalorických cieľov dominovali každý týždeň.

Silná konkurencia

Do offline finále v Prahe tak postúpili štyri univerzitné tímy. Dva z Českej republiky, jeden z Fínska a jeden zo Slovenska v zastúpení našich TEDI Bears. Na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Karlovej sa uskutočnili zápasy v malom futbale a následne v hre FIFA23.

Konkurencia bola silná. V malom futbale nás zdolali z Univerzity Pardubice. Podľa Paučina je to: „hviezdny tím, ktorého členovia hrávajú aj za národnú reprezentáciu.“ Následne sme prehrali aj zápas v digitálnych hrách FIFA23 a CS:GO.

Sobotné semifinále uzatvárala GSPORT prekážková dráha, v ktorej sme opäť dominovali. V rámci disciplín hráčov otestovala streľba z laserovej pušky, šplh, preskok cez prekážku a tiež beh studeným potokom. Organizátori sa touto disciplínou snažili priblížiť dianiu v hre CS:GO. Dráhu sme zvládli vyhrať s najlepším časom víkendu, čo však na postup do absolútneho finále nestačilo.

„Hráči boli z tohto formátu nadšení,“ hovorí manažér univerzitného tímu. Súpiska pozostávala najmä z tých, ktorí boli aktívni aj v bežných športoch. Na pilotnú sezónu sa pripravovali individuálne, avšak plánovali sme aj tréning, pri ktorom by si spoločne zahrali futbal. To sa žiaľ nepodarilo zorganizovať pred zahájením turnaja.

Prípravy na novú sezónu

„Na sezónu 2024 už sú prípravy v plnom prúde,“ hovorí Paučin. Počet tímov za fakultu alebo univerzitu nie je obmedzený, a preto tentokrát plánujú postaviť až dva silné družstvá s názvami Indigo a Echo. Majú aj o čo bojovať. Organizátori výhru navýšili z pôvodných 1 000 € na 10 000 €, s možnosťou získať ďalších 2 000 € v prvej časti turnaja.

Najbližšia sezóna prináša viaceré novinky. Okrem už spomínaného navýšenia výhry bude tiež početnejšia konkurencia. Do pražského finále teraz postúpi až 8 tímov, ktoré budú medzi sebou bojovať vyraďovacím spôsobom. V prípade remízy rozhodne piata extra disciplína – BlazePod, ktorej presné pravidlá organizátori ešte predstavia.

Ďalšou zmenou, ktorú tento ročník prinesie, je meranie fyzickej aktivity v prvej fáze. To bude prebiehať prostredníctvom smart hodiniek alebo fitness náramkov, ktoré podporujú aplikáciu Strava. Toto je podľa Paučina mierna komplikácia, ktorú budú musieť vyriešiť ešte pred začiatkom. „Nie všetci hráči majú takýto tracker,“ dodáva.

Do prípravy chcú tentoraz okrem individuálnych aktivít zaradiť aj tímový tréning vo futbale, ktorý sa naposledy nepodarilo dohodnúť. Na novú disciplínu (BlazePod) pri nerozhodnom stave však ešte TEDI Bears netrénovali. Paučin odhaduje, že tieto prípravy začnú až niekedy v lete.

GSPORT liga štartuje už v októbri 2023 online časťou. Offline segment sa uskutoční koncom mája 2024. Pre aktuálne informácie a správy blížiaceho sa ročníka sledujte našich TEDI Bears na Instagrame @ucmtedibears a Facebooku TEDI Bears.

Hráči ako riziková skupina

Pohyb a fyzická aktivita sú pre hráčov hier, ktorí strávia dlhé hodiny v sedavej polohe, veľmi dôležité. Podstatnú úlohu zohrávajú cvičenia na chrbát a celé telo. Tie treba pravidelne naťahovať a precvičovať. Neaktivita a zlé držanie tela môže viesť k rôznym svalovým a nervovým poruchám.

Podľa fyzioterapeuta je tiež veľkým rizikom skolabovanie pľúc u e-športových profesionálov. Americký hráč League of Legends, Hai Du Lam, sa v roku 2014 práve kvôli kolapsu pľúc dostal do nemocnice. Nezabránilo mu to však trénovať aj z nemocničného lôžka na dýchacom prístroji, aby sa dokázal udržať vo forme a nebol tak nahradený v tíme.

Ak ste hráč alebo trávite veľa času za počítačom, mali by ste myslieť aj na cviky na zápästie a prsty. Jedným z najbežnejších zranení pri tomto type športu sú práve zranenia zápästia. V roku 2015 sa kvôli takémuto problému musel vzdať kariéry v tíme Cloud9 Hai Du Lam. Je to presne ten istý hráč, ktorého rok predtým dostali do nemocnice slabé pľúca.

Pohyb však nemá len zdravotné benefity vo forme predchádzania rôznych ochorení. Pravidelné 30 – 60 minútové cvičenie každý deň môže pozitívne vplývať aj na psychický stav. Ten je najmä pri aktivite, akou je hranie hier, významný pre výkony hráča.

Pravidelný pohyb môže zlepšovať rýchlosť rozhodovania a spracovávania informácií a tiež znižovať stres. Pre kompetitívne hranie sú to veľmi dôležité aspekty, ktoré tiež dokážu zlepšiť efektivitu tréningu. Zaradenie takýchto aktivít do procesu tréningu tak môže zvýšiť výkonnosť a stabilitu celého tímu.

Doba sa mení. Na poli už nepracujú ľudia, ale stroje. Internet zničil obchody s hudbou a zlaté stránky. Práve vďaka príchodu internetu však vzniklo viac zamestnaní a spôsobov zárobku, ako ich zaniklo. Či to tak bude aj s príchodom AI nevieme, ale stáť s motykou na poli a protestovať proti traktorom nám nepomôže. 

Technologický pokrok sa zastaviť nedá. Ani pozastaviť, ako žiadal Elon Musk a ďalší. Áno, ten Musk, ktorý tvrdil, že vývoj umelej inteligencie slúži verejnému záujmu. Potom žiadal jeho pozastavenie kvôli rizikám. A najnovšie, keď sa mu ho nedarí pozastaviť, vytvára vlastný model ako konkurenciu pre ChatGPT.

Keďže vývoj týchto technológií je už rozbehnutý na plné obrátky a stopnúť ho nevie ani Elon Musk, reagovať by malo aj akademické prostredie. Ako? To je dobrá otázka. Objavili sa debaty napríklad o tom, či by sa malo zrušiť písanie záverečných prác. Hlavným dôvodom je, že nedokážeme efektívne skontrolovať, či si niekto umelou inteligenciou pomohol. 

Z historického pohľadu je aj internet neférová výhoda v porovnaní s písaním prác v dobe bez neho. Dnes už nie je nutné prečítať si celú knihu. Ani v nej hodiny listovať pre vyhľadanie citácie, ktorú v práci použijeme. To dáva priestor a možnosť prehľadávať väčšie množstvo zdrojov za rovnaký čas. 

Umelá inteligencia nám poskytuje príležitosť zamerať sa na prínos samotných prác. Verím tomu, že kvalitné výskumy a aplikačné výstupy význam majú. Aký prínos ale majú práce, ktoré dokáže skomponovať AI z už uverejnených textov? Zamerajme sa viac na to, čo bude výsledkom našich prác. Ak nám v tom vie AI pomôcť, a povýšiť tak práce na vyššiu úroveň, nevidím dôvod prečo proti tomu bojovať.

To najhoršie, čo by sa mohlo stať je, že by sa používanie AI na školách plošne zakázalo. Využití umelej inteligencie v akademickom prostredí je mnoho. O väčšine ešte ani nevieme. Máme šťastie, že na našej fakulte sú ľudia, ktorí sa tejto problematike aktívne venujú. Treba hľadať spôsoby, ako študentov naučiť túto technológiu eticky využívať, a dokázať tak spracovať ešte väčšie množstvo informácií a dát, napríklad pre svoje práce.

Úlohou školstva je pripraviť študentov na budúce povolanie a život. Ak by sme školám zakázali používanie umelej inteligencie, zakážeme ho aj zamestnávateľom? Budú dávať ľuďom úlohy, ktoré im AI spraví omnoho lacnejšie, len aby mali prácu? 

Umelá inteligencia už neodíde. Bude stále schopnejšia a použiteľnejšia. Vyhýbať sa jej a zakazovať ju by bola chyba. Taliansko už spomínaný ChatGPT zakázalo. Kto chce, ľahko tento zákaz obíde pomocou zmeny VPN siete ako každé podobné obmedzenie. Áno, pokročilé modely AI so sebou prinášajú aj riziká. Zákaz ich však nevyrieši. Kto vývoj týchto technológií zakáže napríklad Číne? A kto zabezpečí, že sa v dnešnej, McLuhanovej globálnej dedine nedostanú aj k nám? “AI Race is on” a nám už nepomôže stáť na poli s motykou a protestovať proti traktorom.

Aj študenti našej fakulty musia brať do úvahy otázku budúcnosti masmédií. Aj keď tá sa len veľmi ťažko odhaduje. Príchod a stav, v akom je dnes umelá inteligencia, nám ale naznačuje niektoré blížiace sa trendy. Spoločnosť a médiá sa pravdepodobne budú v najbližších rokoch razantne a asi aj pomerne rýchlo meniť.

Ako pripomenul doktor Kabát, vývoj nových technológií má exponenciálne tempo. Je preto len otázkou času, kedy pocítime vplyvy AI v našom osobnom, ale najmä pracovnom živote. Technológie sú v našich životoch určujúce, čo potvrdzuje aj technologický determinizmus, ktorého dôkazy držíme v ruke každý deň.

Koniec tradičnej práce?

Modely umelej inteligencie, ako napríklad známy ChatGPT, už teraz dokážu produkovať použiteľné články na mnohé témy. V priebehu sekúnd vygenerujú texty, ktoré by copywriteri písali niekoľko hodín. Ak potom venujete pár minút editovaniu, text pre reklamnú alebo tlačovú agentúru je na svete.

Väčšiu bezpečnosť by mohlo priniesť prepojenie AI a blockchainu.

Mário Šmýkal vo svojom newslettri Škola nepísania, pripomína, že umelej inteligencie sa netreba báť. „Ona za vás do terénu nepôjde,“ tvrdí. Budúcnosť žurnalistiky tak závisí najmä od schopnosti novinárov získavať nové informácie a rozhovory v teréne. Tí sa tak budú môcť, a pravdepodobne aj musieť, viac sústrediť na čo najkvalitnejší nový obsah a príbehy.

O budúcnosti ľudskej, neaugmentovanej práce Kabát hovorí, že: „prežije, ale skôr na úrovni nostalgického artefaktu, ktorý má hodnotu pre konkrétnych ľudí.“ Takýmto artefaktom sú napríklad vinylové platne, pre ktoré existuje konkrétna skupina fanúšikov. Aj tak ale väčšina z nás využíva na každodenné počúvanie hudby rôzne digitálne aplikácie.

Umelá inteligencia a dezinformácie

„Každý nástroj ponechaný bez dozoru môže skončiť v nesprávnych rukách,“ odpovedá Kabát na otázku o rizikách, aké umelá inteligencia prinesie. Veľkou výzvou pre spoločnosť a média sa javí schopnosť generovať množstvo obsahu, o ktorom nevieme, či je pravdivý. Ten sa dá následne veľmi ľahko šíriť tak, ako sa aj dnes šíria dezinformácie.

V priebehu sekúnd vygeneruje texty, ktoré by copywriteri písali niekoľko hodín.

Takéto množstvo informácií sa nedá efektívne kontrolovať spôsobom, akým to robíme dnes. S informáciami a správami, ktoré sú už vonku sa nedá nič robiť. Podľa Kabáta dáva zmysel zamerať sa skôr na zavedenie systému označovania verifikovaných informácií a autorít, ktoré garantujú ich pravdivosť.

Väčšiu bezpečnosť by mohlo priniesť aj prepojenie technológií AI a blockchainu. Blockchain poskytuje bezpečný a decentralizovaný spôsob ukladania a zdieľania dát, ktorý ukladá každú zmenu. Poskytol by tak transparentnosť a zodpovednosť pri používaní AI. Túto technológiu poznáme napríklad z kryptomien a NFT (non-fungible token).

Investigatíva bez strachu

Umelá všeobecná inteligencia (AGI), ktorá by na diaľku dokázala vykonávať rôzne úlohy ako človek, by tiež mohla priniesť revolúciu v investigatívnej žurnalistike bez strachu. „Automat, ktorý nemá rodinu ani nič, čo by mohlo byť predmetom vyhrážok dokáže zistiť a publikovať pravdu,“ hovorí Kabát. Dodáva, že stačí dostatočný dopyt, ktorý už v spoločnosti existuje.

Dáva zmysel zamerať sa skôr na zavedenie systému označovania verifikovaných informácií a autorít, ktoré garantujú ich pravdivosť.

Takto pokročilá AGI ale tiež môže ovplyvňovať názory a postoje voličov, čím vzniká riziko, že bude zneužitá na politické účely. Kabát potvrdzuje, že história nasvedčuje skôr možnosti, že sa tohto nástroja zmocnia vplyvní ľudia. Niektoré pracovné pozície môžu zaniknúť, no na druhej strane, v súčasnosti vďaka AI vznikajú aj nové. Treba sa však pripraviť a pokrok tejto technológie neignorovať.

Ján Lacko bol rómskym partizánom väzneným v koncentračnom tábore v Dubnici nad Váhom. Keď v ňom vypukla epidémia týfusu, prihlásil sa medzi chorých, aj keď nebol. Nakazených mali odviesť do nemocnice. Na radu jedného Nemca, ktorý mu povedal, že ich vezú na smrť sa schoval. Tak sa mu podarilo utiecť. Ako Róm sa pridal k odboju a aktívne sa zapojil do Slovenského národného povstania.

Josef Serinek vytvoril vlastný partizánsky oddiel s názvom Čapajev.

S nacistami spolupracovali aj ľudia z dediny, kde býval. Mladí chlapci boli dokonca súčasťou Hitlerjugend. Táto mládežnícka polovojenská organizácia mala vychovať mládež, ktorá by bola úplne oddaná nacistickým myšlienkam. Práve miestni mladí Česi z tejto organizácie ukázali a priviedli Gestapo k domom prenasledovaných Rómov.

Osud Jána Lacka

V novembri 1944 vtrhlo Gestapo do domu Jána Lacka v Dolnom Turčeku na strednom Slovensku. Takéto odvetné akcie sa proti podhorským dedinám konali vo viacerých slovenských obciach. Kvôli podozreniu z napomáhania partizánom jeho dom vypálili a Jána Lacka odviedli do koncentračného tábora.

Jeho mamu Máriu (69), manželku Rozáliu (36) a dcéry Margitu (17), Gabrielu (14), Rozáliu (2) a Valériu (2 mesiace) potom odviedli do lesa. Mama Mária, ktorá na rukách niesla dvojmesačnú Valériu z perinky trhala perie, aby za sebou nechala stopy. Dúfala, že ich podľa toho syn Ján nájde.

Keď sa Ján po oslobodení tábora vrátil späť domov a nikoho nenašiel, sledoval cestičku z peria hlboko do lesa. Podľa nej ich napokon objavil prikryté čečinou. Nemci všetky zastrelili. Takto sa príbeh rozprával z generácie na generáciu v rodine Lackových. Vera Lacková, režisérka a pravnučka Jána Lacka, zachytila odkaz nielen tohto príbehu v dokumente Ako som sa stala partizánkou.

Rómov v odboji bolo viac, čoho dôkazom sú dobové dokumenty, o ktorých sa hovorí aj vo filme. Mnohé z týchto dokumentov majú pozostalí po partizánoch stále doma. Na Slovensku nemáme múzeum, ktoré by sa venovalo rómskej kultúre a histórii. Rómovia sa bežne s témou Slovenského národného povstania nespájajú a o ich prínose sa nehovorí.

Prvý Róm v americkej spravodajskej službe

Jediným rómskym partizánom, ktorého príbeh je zachovaný v Múzeu SNP je Anton Facuna. V slovenskej armáde slúžil v ružomberskom delostreleckom pluku a bojoval aj na východnom fronte proti Rusom. Čo je nezvyčajné, nakoľko Rómovia za Slovenského štátu do armády nerukovali.

Na rukách niesla dvojmesačnú Valériu a z perinky trhala perie aby za sebou nechala stopy.

Rómovia sa, tak ako aj Židia, nemohli stať príslušníkmi brannej moci. Boli považovaní za „nespoľahlivých“ a preto im nesmeli byť zverené zbrane. Svoju aktívnu vojenskú činnosť vykonávali v špeciálnych oddieloch. Konkrétne v VI. prápore Pracovného zboru Ministerstva národnej obrany mali na starosti pomocné zemné a stavebné práce.

Zo slovenskej armády Anton Facuna zbehol k partizánom, keď ho pridelili k technickej brigáde v Taliansku. Neskôr sa pridal k americkej armáde. Bol prvým Rómom v americkej vojenskej spravodajskej službe OSS, ktorá bola predchodcom CIA. U spojencov dostal parašutistický výcvik a krycie meno Novak Tony (Anton Novák).

Operácia Day

Podľa etnografky Zuzany Kumanovej sa na Slovensko vrátil na jar 1944 ako povstalec v rámci operácie Day. Tá bola tvorená 6-člennou výsadkou, v ktorej boli najmä Američania. Facunovou úlohou bolo spravodajsky pokrývať boje slovenského povstania. Bol tiež tlmočníkom pre ďalších amerických výsadkárov.

Získaval informácie o pohybe nemeckých jednotiek, kvôli čomu sa často pohyboval po frontovej línii v prestrojení. Viackrát túto oblasť prekročil, aby získal informácie o pohybe nemeckých vojsk. Mal aj americkú uniformu, ale pri výkone svojich úloh v utajení chodil v civilnom oblečení a s identitou zosnulého letca.

Pamätníci hovoria, že vtedy verili tomu, že v tábore ich učili pracovať.

Táto operácia sa však nevydarila, nakoľko ich Nemci zatlačili a výsadkári sa museli skrývať u evanjelického farára v Zvolenskej Slatine. O Antonovi Facunovi sa dokonca rozprávali legendy kvôli jeho aktivitám počas povstania. Podľa jednej z nich bola na jeho hlavu vypísaná aj odmena od Nemcov.

Nemci skrývajúcich sa príslušníkov partizánskej skupiny nakoniec chytili aj s ich veliteľom Baranským. Následne ich transportovali do koncentračného tábora Mauthausen, kde boli popravení. Antonovi Facunovi a jednému Američanovi sa však podarilo z fary utiecť a dostať sa späť do Talianska na základňu v Bari.

Boj aj po vojne

Po skončení vojny dostal československú medailu za účasť v SNP a aj uznania americkej vlády. Po roku 1948 však práve kvôli jeho účasti v americkej jednotke nemohol pokračovať vo vojenskej kariére. Živil sa ako zememerač, ale aktívne pracoval na zriadení Zväzu československých Cigánov. Rovnako chcel vydať „slovensko-cigánsky slovník“ a knihu o „histórii Cigánov“.

Anton Facuna chodil v utajení v civilnom oblečení a s identitou zosnulého letca.

Podľa historičky Anny Jurovej zo Slovenskej akadémie vied mu komunisti túto požiadavku zamietli s odôvodnením nevyhovujúcich stanov. Vedenie KSČ ale už v tej dobe pripravovalo tvrdý asimilačný kurz voči rómskemu obyvateľstvu. Neskôr v roku 1958 sa začalo s politikou rozptylu a odsunu Rómov.

Rómovia v odboji v Česku

Aj v Česku sa rómski partizáni zapájali do odboja. Josefovi Serinekovi, ktorého aj so ženou a piatimi deťmi deportovali do koncentračného tábora Lety, sa po mesiaci a pol podarilo utiecť. Po úteku sa asi rok skrýval až sa dostal do kontaktu s najväčšou odbojovou organizáciou Protektorátu Čechy a Morava, Rada tří (R3).

Pre ženu a deti sa, po tom ako utiekol, chcel vrátiť a tábor v Letech oslobodiť. Vytvoril aj vlastný 30-členný partizánsky oddiel s názvom Čapajev. Oslobodiť tento tábor sa mu nakoniec nepodarilo a o osude svojej rodiny sa dozvedel až po vojne. Jeho manželka a päť detí sa stali obeťami rómskeho holokaustu.

Podľa českého historika Jana Tesaře, ktorý spracoval spomienky Josefa Serineka, prezývaného „Černý partyzán“, bolo na Slovensku viac rómskych partizánov ako v Česku. „Rómskych partizánov bolo málo, pretože českých Rómov vyvraždili skôr, ako mohli partizánčiť.“ Na Slovensku podľa neho nebola perzekúcia taká dôsledná ako v Česku.

Spomienky Josefa Serineka zaznamenal Tesař ešte v 60. rokoch počas socializmu. Nálada v spoločnosti sa však ani v tomto období nezlepšila a nikto nemal záujem, aby sa Rómovia emancipovali. Vere Lackovej Jan Tesař povedal, že sa mu ostatní historici smiali, že zapisuje príbehy „nejakého cikána“.

Tábor v Letech v okrese Písek bol najprv pracovným táborom a v auguste 1942 bol premenovaný na „Cikánský tábor Lety I“. Deportovali doň výhradne Rómov. Tí boli následne presunutí do iných koncentračných táborov ako Osvienčim. V neľudských podmienkach tu ľudia často zahynuli ešte pred transportmi.

Rómovia sa nesmeli stáť príslušníkmi brannej moci.

Obyvatelia priľahlých obcí v tej dobe o ňom hovorili ako o pracovnom tábore. Mali za to, že sú do neho umiestňovaní tí neprispôsobiví, pretože nechceli pracovať. Pamätníci hovoria, že vtedy naozaj verili tomu, že v tábore ich učili pracovať.

Nenávisť aj po rokoch

Na mieste koncentračného tábora v Letech bol v 70. rokoch vybudovaný poľnohospodársky podnik na chov ošípaných. V 90. rokoch sa na tomto mieste vybudoval pomník a v roku 2022 sa začalo s demoláciou bývalého areálu ošipárne. Veľa miestnym sa táto prestavba nepáči a radšej by na mieste bývalého koncentračného tábora videli ošipáreň.

U spojencov dostal parašutistický výcvik a krycie meno Novak Tony.

Podobné nálady v dokumente badať aj na Slovensku v obci Dolný Turček. Reči o Rómoch v spojitosti s odbojom a Slovenským národným povstaním ani dnes ľudia nechcú počúvať. Starší, ale aj mladí ľudia majú o Rómoch všeobecnú predstavu. Ako hovorí bývalý člen Hitlerjugend v dokumente Very Lackovej o Rómoch: „… tým sa nechce byť ani vojakom, ani nič.“

Verejná mienka o Rómoch sa ani 80 rokov po masovom vyvražďovaní kvôli nenávisti príliš nezmenila. Dokazuje to aj dokument Ako som sa stala partizánkou. Ani obyvatelia obcí, z ktorých v 40. rokoch nacisti deportovali a vraždili Rómov, si, zdá sa, nevzali žiadne ponaučenie. Ponaučenie, kam až môže nenávisť dorásť a kam sme ako ľudstvo schopní klesnúť.

Mgr. Anna Paulína Jelínková

Cosplay znamená oveľa viac než len prezliekanie sa za obľúbené postavy. Pre magisterku Jelínkovú je najdôležitejšie stretávanie sa s novými ľuďmi, spoznávanie ďalších kultúr, možnosť umelecky sa vyjadriť a neustále zdokonaľovať v rôznych technikách výroby kostýmov.

„V rôznych fázach mojej “kariéry cosplayera” som si postavy vyberala na základe rôznych kritérií. Keď som chcela ísť na súťaž, tak som si vyberala na základe kostýmu a jeho náročnosti (čím náročnejší, tým väčšia šanca úspechu u poroty). Zvyčajne si ale postavy vyberám na základe toho, či sa mi páči ich charakter, prípadne dizajn. Keď cosplayujeme skupinovo, väčšinou mi prípadnú blond alebo ružovovlasé charaktery. Najradšej mám však pohodlné kostýmy, napríklad z Naruta.“

Mgr. Michal Kabát, PhD.

Ako často sa vám stalo, že ste na návšteve u známych narazili na nábytok, ktorý už poznáte zo svojho alebo iného bytu? To ale nie je prípad doktora Kabáta, ktorý si svoj byt zariaďuje dnes už raritnými kúskami z minulého storočia.

„Nábytok ako nadčasové prepojenie úžitku a umenia je pre mňa zaujímavým kontrastom k denne sa meniacemu virtuálnemu svetu, v ktorom trávim väčšinu času. Aktuálne je trendy renovovať rôzne menšie kusy, ako kreslá či lampy, ale o sekretáre, príborníky alebo spálne z pozostalostí je minimálny záujem. Ich transport je náročný a zaberajú veľa miesta, čo postupne zrejme uzavrie aj moju éru ich zbierania. Verím ale, že väčšina z nich je investíciou na celý život.“

Mgr. Rastislav Zábojník, PhD.

Voľný čas trávi skúmaním nových kultúr alebo čítaním kníh, predovšetkým tých s históriou, z antikvariátu. Doktor Zábojník má to šťastie, že viaceré zo svojich záujmov zdieľa so svojou najbližšou rodinou.

„Osobitné miesto v našom živote je vyhradené pre argentínske tango. Venujeme sa tomu dlhodobo, organizujeme podujatia a kurzy. Veríme, že argentínske tango je viac než len tanečná kroková schéma. Je to životný štýl a postoj, ktorý pomáha prehlbovať a kultivovať medziľudské vzťahy. Svojím spôsobom z nás robí lepších ľudí.“

Mgr. Slávka Gracová, PhD.

Od malička ju bavila kreatívna práca a vždy niečo vyrábala. Veľkou vášňou doktorky Gracovej je pečenie a už približne 6 rokov sa venuje šitiu. Spočiatku ju niečo naučila sestra a niečo sa naučila sama.

„Začala som šiť vaky a tašky so slovenskou tematikou, dokonca som si urobila aj svoju malú značku slo_vaky. Pod týmto názvom stále vystupujem na Instagrame. Dokážem ušiť aj iné veci, ale netrúfam si na zložitejšie strihy. Top boli šaty pre mňa a dcérku na svadbu. Momentálne najmä zašívam roztrhnuté nohavice.“

PhDr. Peter Murár, PhD.

„Aktívne som robil skauting takmer 20 rokov, od 14-tich do zhruba 33-ky. Najskôr ako bežný člen, potom 10 rokov ako inštruktor kurzu pre skautských vedúcich. Niekoľko rokov som písal pre skautský časopis a 2 roky som ho aj viedol. Administroval som aj oficiálny web Slovenského skautingu a koordinoval som adminov webstránok miestnych skautských organizácií. “

Aj keď doktor Murár momentálne už takmer 10 rokov aktívne nerobí skauting, jeho vzťah k prírode je stále veľmi silný, avšak má už len formu hobby. Štafetu v ňom prevzal jeho syn, s ktorým skauting opäť veľmi intenzívne prežíva.

„Tento rok začal robiť skauting môj 7-ročný syn a veľmi ho to baví. Keď nedávno išiel na svoj prvý víkendový pobyt na chate, myslím, že som to prežíval viac ako on.“

Po nedávnom teroristickom útoku na Zámockej Denník N na facebooku uverejnil príspevok zdieľajúci článok s vyjadreniami odborníkov. Odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar tvrdí, že vrah sa zrejme radikalizoval vo virtuálnom prostredí pri hraní videohier a na zahraničných konšpiračných fórach. Touto časťou vyjadrenia príspevok začína.

Bez akéhokoľvek spochybňovania a hodnotenia názoru odborníka sa uverejnená forma dá považovať minimálne za nešťastnú. Veľká časť čitateľov si prečíta len text tohto príspevku, nakoľko celý článok je spoplatnený. Väčšina tak odíde s pocitom, že za čin môžu práve hry. To môže odvracať pozornosť od iných spoločensky závažných problémov.

Zahraničné médiá o hrách

Zdenko Mago, odborník z katedry digitálnych hier v súvislosti so streľbami hovorí, že stačila nepriama zaangažovanosť či kontextová súvislosť s hrami, aby sa stali obetným baránkom v procese zjednodušovania situácie. V spoločnosti sa s porovnávaním ďalších udalostí alebo dokonca umelým vytváraním súvislostí iba prehlbovalo negatívne vnímanie hier.

V amerických médiách sa zvaľovanie viny na digitálne hry využíva najmä pri tragických streľbách, ktorých páchatelia sú mladí ľudia. Pomerne čerstvým príkladom je moderátor stanice Fox News Jon Scott, ktorý dal do priameho kontextu realistickosť a násilnosť hier so streľbou v Buffale. Prehliadajúc fakt, že páchateľ napísal 180 stranový rasistický manifest.

Negatívne názory a ohlasy na adresu videohier sa ozývajú aj z úst politikov. Známe sú aj vyjadrenia Donalda Trumpa, ktorý spájal streľby na amerických školách práve s rozširujúcou sa popularitou akčných a násilných hier a filmov. Tieto tvrdenia sú mnohými následne preberané ako fakty, ktoré však nemajú priamu podporu výskumov.

Univerzálna príčina

Každej tragédii vždy chceme dať dôvod, prečo sa udiala. Hry sa tak stali univerzálnou príčinou neželaného správania najmä u mladých. Nepoužívame ich však v každom takom prípade. Aj rasové stereotypy vplývajú na spájanie zločinov s digitálnymi hrami.

Podľa štúdie Americkej psychologickej asociácie ľudia vidia násilné hry ako príčinu masových strelieb na amerických školách častejšie, ak sa jedná o páchateľa bielej pleti v porovnaní s afroamerickými páchateľmi. Psychológ a výskumník Patrick Markey hovorí, že ľudia začnú hľadať externé vysvetlenia násilného správania, ak niekto nezapadá do ich rasového stereotypu.

Médiá budú informovať tak, ako to očakáva ich publikum

Markey tiež potvrdzuje, že videohry používajú aj politici na odvrátenie pozornosti od iných potenciálnych príčin školských strelieb. Prieskum urobili aj na vzorke 169 študentov spolu s výskumom takmer 205 tisíc spravodajských článkov o 204 masových streľbách. V nich sa až 8-krát častejšie spomínali hry, ak sa jednalo o strelca bielej pleti.

Výskum médií

Prakticky jediný výskum o tom ako médiá o hrách informujú spracoval Kristián Xavér Kirnág z Masarykovej univerzity v Brne. V jeho obsahovej analýze článkov online médií zistil, že za jedno desaťročie štyri najčítanejšie slovenské portály dohromady uverejnili len 25 článkov týkajúcich sa hier. Jednalo sa o obdobie medzi rokmi 2010 až 2020.

Počas týchto rokov sa hodnota herného priemyslu celosvetovo zvýšila z 67 miliárd na 155 miliárd amerických dolárov podľa portálov The Guardian a Statista. Nedá sa preto hovoriť o zanedbateľnom trhu, o ktorý by ľudia nemali záujem.

Z Kirnágovej analýzy vyplýva, že práve na to naše médiá najčastejšie poukazujú a hry prezentujú ako finančne úspešný biznis. Ďalšou používanou témou je nepriaznivý vplyv na človeka a ohrozenie jeho zdravia. Pre čitateľov môžu byť tieto témy lákavé, lebo apelujú na strach o zdravie alebo vidinu financií v novom odvetví.

Ladenie slovenských článkov bolo pomerne vyvážené. Negatívne ladených bolo 32 %, pozitívne 28 % a neutrálnych 40 %. V porovnaní s českými článkami vo výskume bolo negatívne kódovaných u susedov o polovicu menej ako u nás. Neutrálne texty sa často týkali nepriaznivých aspektov hier, avšak hry samotné neboli označované za negatívne.

Videohry používajú aj politici na odvrátenie pozornosti

Zdenko Mago vidí všeobecnú tendenciu médií a spravodajstva zaoberať sa skôr negatívne ladenými témami či diskurzami. To sa týkalo všetkých novovznikajúcich médií, ako bola aj televízia a neskôr digitálne hry. V 80. či 90. rokoch sa informovalo len v súvislosti s nepriaznivými vplyvmi hrania digitálnych hier.

Len vybrané štúdie

V skúmaných negatívne ladených správach sa autori opierali o štúdie v snahe potvrdiť ich nepriaznivé vplyvy. To by nebol problém keby, ako Kirnág píše, v samotných textoch často nechýbali odkazy na konkrétne zdroje výskumov, kde by si tvrdenia čitateľ mohol overiť.

V práci sa tiež opisuje použitie morálnej paniky a manipulačných techník. Autori článkov v niektorých prípadoch ponúkali neúplné informácie, zavádzali a odvádzali pozornosť na iné problémy. Kirnág za týmito textami vidí skutočné obavy redaktorov o svojich čitateľov, ktoré ale podkladali len vybranými štúdiami.

Portály, ktoré s témami prichádzajú, často len vyberú konkrétnu štúdiu, o ktorej budú písať bez uvedenia kontextu a ďalších výskumov. Ako Mago pripomína, primárnou úlohou médií je informovať. Preto v podstate nie sú povinné dohľadávať vedecké informácie, ktoré by potvrdili alebo vyvrátili prezentované tézy.

Médiá majú tendenciu zaoberať sa skôr negatívne ladenými témami

Podľa Kirnága je rozdiel v prezentácii zistení. V konzervatívnejších médiách sa ich snažia prezentovať ako fakty. V liberálnejších častejšie ponúkajú aj opačný názor. Michal Kabát, odborník z katedry digitálnych hier dodáva, že médiá budú informovať tak, ako to očakáva ich publikum. Každé médium tak vo väčšine prípadov nemení názory ľudí, ale dá sa povedať, že ich často potvrdzuje.

„Ak teda existuje určitá skupina obyvateľstva, ktorá nevyrastala s hrami a preferuje tradičné médiá, je logické predpokladať, že tieto médiá budú šíriť postoje a vyjadrenia politikov či aktivistov z príslušného tábora,“ dodáva Kabát. Iná situácia je pri médiách, ktoré cielia na mladé publikum.

Slabé pokrývanie

Herná komunita kritizuje aj vyhýbanie sa veľkých médií hrám. Médiá ako napríklad The Guardian už zaradili hry do kategórie kultúra. Nie je to však pravidlom ani v zahraničí. Ako píše Ben Lindbergh, kultúrne sekcie portálov majú na starosti ľudia, ktorí ešte nie sú presvedčení o tom, že si hry zaslúžia miesto popri tradičnejších médiách.

Na Slovensku sa častejšie zakladajú herné portály oddelené od hlavných mienkotvorných médií. Tie najdôležitejšie herné články sa potom zdieľajú na hlavnú stránku. Len zriedka majú porovnateľnú dôležitosť a frekvenciu ako napríklad menšie slovenské premiéry filmov.

Ľudia vidia násilné hry ako príčinu strelieb častejšie, ak sa jedná o páchateľa bielej pleti

Aj z Kirnágovho výskumu vyplýva, že webové portály v posledných rokoch čím ďalej, tým viac pokrývajú túto tému aj na svojich hlavných stránkach. Zvyšujúci výskyt sa však veľmi nepremieta do televízie alebo rádií, kde sú herné témy viac než sporadické. To však môže mať súvis najmä s publikom, aké tieto média majú.

Lukáš Kanik z herného portálu CentrumHer.eu tiež v rozhovore pre študentský časopis ObčasNečas porovnáva situáciu s Českom. „Tam si herných vývojárov volajú do televízie, aby ich vyspovedali, ako sa im darí,“ čo dáva do súvislosti aj s vyššou úspešnosťou českých herných titulov v porovnaní s našimi.

Médiá o hrách aj pozitívne

Pre úplnosť ale treba povedať, že situácia sa zlepšuje. Ako hovorí aj Mago, začiatkom milénia sa začali medializovať aj pozitíva digitálnych hier. Frekvencia takýchto správ sa pomaly zvyšuje a dokonca sa v ojedinelých prípadoch dostanú aj do televízie.

Za jedno desaťročie 4 najčítanejšie slovenské portály dohromady uverejnili len 25 článkov o hrách

Naposledy sa to podarilo Romanovi Lipkovi s projektom Vivat Slovakia, s ktorým sme už rozhovor robili aj na webovú stránku časopisu atteliér. Do rannej šou tvorcovia priniesli funkčný prototyp hry vo vývoji, ktorý spoločne s moderátorom v priamom prenose hrali.

Aj keď sú takéto prípady veľmi ojedinelé, je dobrým signálom, že aj v našich médiách už dostanú hry priestor aj v pozitívnejšom svetle. Nedá sa asi ale očakávať, že sa hry budú pravidelne objavovať na televíznych obrazovkách. Ako už spomínal Kabát, médiá o hrách informujú tak, ako to očakáva ich publikum.

Fanúšikovia hier si už zvykli chodiť pre informácie na špecializované portály, kde nájdu len svoj tematický obsah. Z tohto dôvodu portály nemajú potrebu miešať správy z herného sveta s inými témami. Je teda pravdepodobné, že väčšie prepájanie herných tém s iným bežným obsahom na spravodajských portáloch nás nečaká.

Týždeň po spomínanej nehode Polícia Slovenskej republiky na facebooku informovala hneď o siedmych ďalších prípadoch alkoholu za volantom. Ich dôsledkom boli aj viaceré vážne zranenia a hospitalizácie.

Podľa riaditeľky a psychoterapeutky centra Budúcnosť, n.o., Ľuby Pavelovej, ktorá sa špecializuje na pomoc závislým, nám chýba systematická práca s touto témou. „Podľa mňa je to oveľa väčší problém, ako si dokážeme priznať verejne aj súkromne,“ dodáva.

Je ťažké rozhodnúť sa pre abstinenciu v mladom veku, keď si chceme užívať.

Šoférovanie pod vplyvom alkoholu na Slovensku vôbec nie je ojedinelé. Podľa riaditeľa odboru dopravnej polície PPZ Tomáša Vrábela bolo za prvých 9 mesiacov tohto roku až 1069 dopravných nehôd zapríčinených alkoholom. To tvorí 12 % z celkového počtu dopravných nehôd za dané obdobie.

Podľa Pavelovej je riešením najmä dôsledná kontrola s jednoznačnými a tvrdými sankciami. Pomôcť môžeme: „tiež zvýšením sociálnej kontroly zo strany všetkých nás, ruka v ruke so zvyšovaním protialkoholických postojov každého z nás.“

Prieskum odhalil nezodpovednosť

Hoci sa väčšina Slovákov k alkoholu za volantom stavia zodpovedne, tak podľa prieskumu AKO pre TV JOJ sa až 17,1 % vodičov priznalo, že aspoň raz šoférovali pod vplyvom alkoholu. Z toho takmer polovica dokonca viac než jedenkrát.

Otvára sa aj diskusia o zvýšení vekovej hranice pitia alkoholu na 21 rokov práve v tejto súvislosti. Prieskum ale ukazuje, že mladí ľudia od 18 do 33 rokov šoférujú opití najmenej zo všetkých vekových kategórií. Vyzerá to teda, že zvýšenie vekovej hranice ako priame riešenie alkoholu za volantom nedáva zmysel.

Alkohol na Slovensku od 21

Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí v Bratislave, pre Denník N povedal, že by bol za to, aby bol alkohol povolený až od 21 rokov. „Čím mladší človek začne s konzumáciou alkoholu, tým ľahšie sa stane závislým, a potom, keď má 30 rokov, je ťažké to stopnúť,“ vysvetľuje.

V Amerike takéto obmedzenie funguje od roku 1984. Podľa amerického národného Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb zachraňuje životy a chráni zdravie. Krátko po jeho zavedení sa znížil počet dopravných nehôd a dokonca aj konzumácia alkoholu u mladých.

O zákaze predaja alkoholu mladším ako 21 rokov hovoria viacerí psychológovia. Dušan Kešický pre denník Plus jeden deň povedal: „Zmysel má to, keď dieťa začne piť čím neskôr a najlepšie nikdy.“ No nevie, či by práve toto opatrenie malo želaný efekt. Škodlivé by to ale, podľa jeho slov, nemalo byť.

Až 17,1 % vodičov priznalo, že aspoň raz šoférovali pod vplyvom alkoholu.

Kešický sa tiež zamýšľa nad vymožiteľnosťou takéhoto zákona. Mladí ľudia aj v dnešnej dobe na stredných školách bežne požívajú alkohol a tiež sú pod zákonnou hranicou. „Možno, keby sa povedalo, že sa môže piť od dvadsaťjeden rokov, tak by to aj rodičia vnímali ako signál,“ dodáva pre denník.

Mladí v ohrození

Výchova je v tejto otázke dôležitá. Podľa Pavelovej je pri práci s deťmi s problémovým správaním, ktoré vyplýva z užívania alkoholu, dôležitá súčinnosť aj s rodičmi. Slovenské domácnosti ale podľa Eurostatu míňajú na alkoholické nápoje viac zo svojich príjmov, ako je európsky priemer.

Situáciu s nadpriemernou konzumáciou alkoholu alebo so závislosťou je potrebné u mladých riešiť čo najskôr. „Ťažšie je rozhodnúť sa pre abstinenciu v mladom veku, keď si chceme užívať a v spoločnosti sa všade popíja,“ hovorí Pavelová.

Čo sa týka štatistík, relevantný údaj, ako na tom je naša spoločnosť nejestvuje. V štatistikách sú len tí, ktorí sú liečení. Podľa Pavelovej je to len špička ľadovca. Počet hospitalizovaných v posledných rokoch klesol, avšak veľký podiel na tom mala práve pandémia.

Bez domova je liečba náročná

Na Slovensku chýba sieť ambulantných poradenských centier a tiež adiktologických poradní. „Psychiatrické liečebne a nemocnice kapacitne pomerne dobre zvládajú liečbu závislosti na alkohole. Horšie je to pri liečbe iných návykových látok,“ hovorí Pavelová.

Jozef Vido, psychiater v trnavskom Centre pre adiktológiu a duševné zdravie, n.o., hovorí, že čakacie doby na liečbu sú u nich zhruba 4 týždne. Akútne stavy, ktoré pošlú priamo na psychiatrickú hospitalizáciu, sú do nemocnice prijaté obvykle okamžite.

„Poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu sú u nás dlhodobo najčastejšou skupinou diagnóz, s ktorými sú pacienti hospitalizovaní na psychiatrii,“ dodáva Vido. Napriek tomu sa v Európe podľa jeho informácií až 92 % závislých ľudí na alkohole nebude nikdy liečiť.

Problémom pri liečbe závislosti je, ak človek príde o bývanie a zázemie v dôsledku alkoholizmu. Podľa slov doktorky Pavelovej sú prípady úspešného vyliečenia pre ľudí bez domova ojedinelé. „Nie je to nemožné, skôr ťažké kvôli kombinácii problémov a zlyhávanie vo viacerých sociálnych rolách (otec, pracovník, majiteľ bytu…).“

Čím mladší človek začne s konzumáciou alkoholu, tým ľahšie sa stane závislým.

V súčasnosti majú v skupine klienta, ktorý žil na ulici, a ktorý už 5 rokov abstinuje. Vyžaduje to ale veľkú podporu a veľkú chuť samotného človeka bez domova. „Je prirodzené, že čím viac negatívnych faktorov ovplyvňuje liečbu, tým je cesta von ťažšia,“ dodáva.

Na každom kroku

Ďalším diskutovaným problémom je dostupnosť alkoholu. Fľašu tvrdého alkoholu, či dokonca aj plastové štamprlíky s ním si bez problémov kúpite aj na čerpacej stanici. Dobrým príkladom je Švédsko, kde sa alkohol nad 3,5 % predáva len v špecializovanom obchode kontrolovanom štátom.

„Je to jeden z faktorov, ktoré v negatívnom zmysle ovplyvňujú konzum,“ reaguje Pavelová. Dodáva však, že to nie je len jeden faktor, ktorý ovplyvní naše rozhodnutie piť. Ďalším činiteľom je aj sociálne prostredie, ktoré pôsobí na postoj spoločnosti k pitiu.

Mladí ľudia od 18 do 33 sadajú za volant opití najmenej zo všetkých vekových kategórií.

Každý z nás sa na akcii stretol s nekonečným ponúkaním piva, vína alebo aj niečoho tvrdšieho. Prečo si nedokážeme predstaviť zábavu v spoločnosti bez alkoholu? „Lebo sme historicky spojili zážitok a emóciu s účinkom alkoholu. Naivne si myslíme, že zmena emócií pod jeho vplyvom nám ponúkne odmenu bez väčšej námahy a dostatočne rýchlo,“ odpovedá Pavelová.

Podľa Jozefa Vida je konzum alkoholu na Slovensku sociálnou normou. Výsledky slovenskej epidemiologickej štúdie uverejnené v roku 2008 ukázali, že s alkoholom má u nás problém zhruba pätina populácie. Zároveň asi 85 % ľudí nie sú abstinenti.

Škodlivá reklama

Zákon u nás reklamu na alkohol reguluje. Tá nesmie byť umiestnená v médiách pre deti, v blízkosti škôl ani detských ihrísk. Určený je aj spôsob, akým môže výrobca produkt propagovať. Nesmie napríklad vyjadrovať súhlas s nadmernou konzumáciou, ani s ňou spájať úspech a riešenie problémov.

Túto reguláciu sa ale darí obchádzať, a to najmä v online prostredí, kde trávia mladí najviac času. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú práve nižšie vekové kategórie a ľudia s problémami s alkoholom terčom cieleného marketingu.

V Európe sa až 92 % závislých ľudí na alkohole nebude nikdy liečiť.

Svetová zdravotnícka organizácia tiež odporúča väčšiu spoluprácu krajín pri otázkach regulácie reklamy. Vďaka rozdielnym zákonom sa darí pretláčať rôzne škodlivé reklamy do online priestoru aj napriek hraniciam štátov.

Náhrada alkoholu?

Alkohol je u nás medzi mladými stále najrozšírenejšia droga. Podľa Vida v dnešnej dobe viac ľudí vo všetkých vekových skupinách užíva alkohol ako marihuanu. Ak by sme vychádzali z dlhodobých skúseností z Holandska, počet užívateľov marihuany by sa, v prípade jej legalizácie, v porovnaní so súčasným stavom zrejme zvýšil.

V Kanade po legalizácii marihuany za posledné 2 roky (obdobie COVID-19 so všetkými dôsledkami aj na sociálne kontakty) klesol počet užívateľov. „Tretina z nich ale zvýšila dávky, došlo k výraznému nárastu potreby zdravotnej starostlivosti v súvislosti s intoxikáciami a k dvojnásobnému nárastu pozitivity na kanabinoidy medzi zranenými pri dopravných nehodách,“ vysvetľuje odborník.

Slovenské herné štúdiá v prvom rade potrebujú vidieť zapálenosť a snahu uchádzačov. Je mnoho ľudí, ktorí pošlú svoj životopis do viacerých firiem a potom len čakajú na odpoveď. Ak chceš byť úspešný, musíš z tohto radu ľudí vystúpiť a odlíšiť sa.

Roman Lipka, producent hry Vivat Slovakia radí, aby si uchádzači vybrali jednu alebo dve spoločnosti. Pre každú si potom prispôsobili životopis, portfólio a prípadne motivačný list. „Keď si človek nájde deň-dva na vypracovanie materiálov na mieru pre danú firmu, hneď si ho potenciálny zamestnávateľ všimne.“

Základom je bohaté portfólio

Podľa Pauly Setnickej z Pixel Federation je pri juniorských pozíciách dôležitá snaha a chuť učiť sa. Základným predpokladom sú zručnosti vo svojej oblasti. Tie uchádzač najlepšie preukáže portfóliom zloženým napríklad aj zo školských alebo voľnočasových prác.

Jeden z najdôležitejších pilierov herného biznisu je originálnosť a inovatívnosť.

Zapájať sa do aktivít a projektov zameraných na vývoj hier radí aj Dorota Baňová, zodpovedná za hľadanie talentov v PowerPlay Studio. Portfóliom z viacerých herných projektov uchádzači demonštrujú svoje schopnosti a skúsenosti.

Chýbajúcu prax uchádzačov o pozície v hernom priemysle potvrdzujú aj pedagógovia z Fakulty masmediálnej komunikácie UCM. Stáže alebo game jamy sú podľa doktora Kabáta ideálna príležitosť, ako získať počas jedného víkendu do portfólia herný prototyp. Na fakulte sa pravidelne organizujú TEDI Jamy, ktoré sú otvorené pre všetkých študentov.

Marián Ferko zo štúdia Nine Rocks Games má dlhoročné skúsenosti s hľadaním talentov do herného priemyslu. Drvivej väčšine ľudí podľa neho chýba elementárna skúsenosť s tvorbou hier. Veľkú rolu hrá aj nedostatočná podpora vzdelávania v tejto oblasti na Slovensku.

Prehľad v oblasti herného priemyslu

Baňová z PowerPlay Studio považuje prehľad o hernom priemysle za veľmi dôležitý. „Jeden z najdôležitejších pilierov herného biznisu je originálnosť a inovatívnosť a teda je nevyhnutné sledovať nové trendy a technológie aj pre juniorov.“

Teoretické vedomosti a znalosti z oblasti hier majú pre ľudí, ktorí chcú pracovať na vývoji, veľký význam. Žiadané vedomosti a prehľad je nevyhnutné prispôsobiť hernej spoločnosti, pre ktorú chce uchádzač pracovať.

Napríklad pre Pixel Federation je veľmi dôležitý širší prehľad o (free-to-play) mobilnom hernom trhu. Paula Setnická preto odporúča sledovať herné weby ako napríklad DeconstructorofFun, mobilefreetoplay alebo PocketGamer.

Hľadá sa…

„V zásade je aktuálne náročné obsadiť akúkoľvek pracovnú pozíciu“, tvrdí Marián Ferko. Z prieskumu SGDA (asociácia herných vývojárov na Slovensku) vyplýva, že najťažšie je obsadiť programátorské pozície. Podľa Ferka sa tento trend bude aj naďalej zhoršovať, nakoľko je po programátoroch veľký dopyt v akomkoľvek priemysle.

Ďalej sa v tabuľke nachádzajú pozície ako herný dizajnér, animátor, grafik, producent alebo marketér. Prvé dve pozície sa v porovnaní s rokom 2020 nezmenili. Avšak marketingové pozície už nepatria medzi tie najťažšie obsaditeľné, keďže z tretej priečky v roku 2020 klesli na šiestu v roku 2021.

„Príkladom ťažko obsaditeľnej pozície je Dizajnér herných systémov, ktorý má na starosti funkčný dizajn hry, jej funkcie a jej balansovanie“, hovorí Setnická. Ďalej dodáva, že väčšina Senior herných dizajnérov v Pixel Federation do súčasných pozícií „vyrástla“ práve u nich.

S ľudmi na seniorských pozíciách je v hernom priemysle u nás vo všeobecnosti problém. Podľa Doroty Baňovej je práve Senior herný dizajnér „jednorožcom“ na Slovensku. V PowerPlay Studio musia herní dizajnéri navyše disponovať znalosťami o športových hrách a mechanikách, čím sa obsadzovanie týchto pozícií ešte viac komplikuje.

Čo chýba uchádzačom?

Ak máš záujem o pozíciu herného dizajnéra, mal by si hrať veľa hier a analyzovať ich. Treba si všímať ako sú herné mechaniky vyvážené, ako hra pracuje s hernými zdrojmi (napríklad suroviny na výrobu predmetov) a ako konkrétna hra zarába.

Testerom hier zasa najčastejšie chýba dôslednosť a schopnosť pozerať sa na problémy z viacerých perspektív. Nesmú mať tiež strach vyskúšať nezvyčajné postupy. Komunitný manažér (komunikácia s hernou komunitou) najčastejšie zlyháva na nedostatočnej jazykovej vybavenosti.

V PowerPlay Studio pri nových juniorských uchádzačoch sledujú najmä schopnosť riešiť problémy, a to, ako sa stavajú k prekážkam. Zisťujú aj mieru prehľadu v oblasti, ktorej sa chcú venovať. Analytické myslenie môžeš zúročiť na technických pozíciách a komunikačné schopnosti využívajú profesionáli, ktorí majú na starosti komunikáciu v tíme.

Práve schopnosti ako analytické myslenie a komunikácia v tíme sa najlepšie trénujú na už spomínaných game jamoch. Účastníci si prejdú celým procesom tvorby hry od vymýšľania námetu a herných mechaník až po testovanie a finalizáciu.

Vivat Slovakia je ambiciózna slovenská hra s otvoreným svetom, ktorá prinesie pohľad na samostatné Slovensko krátko po jeho vzniku. Toto obdobie je dnes spájané s mafiou a jej prepojením na najvyššie miesta nového štátu. Hra je inšpirovaná reálnymi udalosťami a miestami, najmä Bratislavy 90. rokov.

Na ďalšie informácie a podrobnosti sme sa pýtali Romana Lipku, producenta Teamu Vivat.

V teaser traileri zaznel aj hlas bezpečnostného analytika a autora dokumentárneho cyklu Súmrak bossov Milana Žitného. Budeme ho počuť aj v samotnej hre?

Áno, v hre je aj obsadený a dabuje jednu z hlavných postáv. Temná postava z pozadia vysoko postavených zadávateľov misií. Priezvisko má Smiechota.

Spolupracujete s ním na hre aj po faktickej stránke?

Od začiatku nám dával konzultácie a stále nám veľmi pomáha. Zaujímal nás napríklad slang Slovenskej informačnej služby, ktorý používali vo vysielačkách. Takéto informácie nemáme odkiaľ čerpať, jedine od človeka, ktorý to má napočúvané zo života.

S akými ďalšími historikmi a pamätníkmi spolupracujete?

Pomáhal nám aj Martin Kleibl, ktorý napísal veľmi dobrú knihu Petržalka. Z tejto knihy máme veľa budov, ktoré sú už zbúrané alebo výrazne rekonštruované, napríklad budova Červenej pošty, ktorú môžete vidieť v teaser traileri.

Nedávno sme sa dohodli na spolupráci s Ondrejom Jóbom, ktorý sa venuje zachovávaniu starého písma, ktoré prekresľuje. Vďaka nemu budeme mať veľmi detailne spravené napríklad nápisy ulíc, ktoré nebudú len z nejakého podobného stiahnutého fontu. 

Odkiaľ čerpáte referencie na miesta, ktoré v hre máte? Využívate aj súkromné albumy napríklad z detstva?

Využívame najmä facebookové skupiny, v ktorých zverejňujú historické fotky Bratislavy. Súkromné fotky nevyužívame, no je to dobrý nápad, ktorý určite vyskúšame. Komunita okolo hry je celkom aktívna, mohlo by to fungovať.

90-te roky na Slovensku ešte nie sú úplne uzatvorená téma. Ľudia majú na toto obdobie rozdielne názory a spomienky. Nebojíte sa kritiky z nejakej strany pamätníkov?

Kritiku dostávame a dialo sa to aj pri Vivat Slobode. Vtedy sme dostávali správy o tom, že sme zo zahraničia dostali peniaze. Pritom sme sa snažili zobraziť názory z oboch strán. Postava komunistického pohlavára vo Vivat Sloboda hovorila reálne hlášky, ktoré sme hľadali vo videách. Takisto Vivat Slovakia nie je moja verzia reality, všetko vieme zazdrojovať. Sme vysporiadaní s tým, že sa nájdu ľudia, ktorí s niektorými vecami nebudú súhlasiť. Nejdeme si vymýšľať, nejdeme nikoho haniť a ani spomínať žiadneho aktuálne aktívneho politika.

Do akej miery bude hra autentická? Plánujete použiť aj reálne mená aktérov alebo budú upravené?

Mená budú upravené. Keď spravil Strapo pesničku 90s, tak nám poradil, že môžeme nechať pôvodné krstné meno a prvé písmeno priezviska. Alebo vo filme Únos to spravili tak, že Michala K. prezývali „prezidentov syn“. To je tiež možný spôsob, ale my sme si povedali, že mená úplne zmeníme. Niektoré budú jasnejšie, iné menej.

Hráč teda pochopí o koho sa jedná? Alebo na základe akej reálnej udalosti je misia vytvorená?

Áno, misie budú rozdelené na herné dni. Čiže postava sa zobudí napríklad v byte alebo v krčme a vydá sa na misiu. Každý jeden herný deň je založený na skutočnej udalosti. Napríklad sme zistili, že bol vykradnutý nejaký sklad, tak sme na tom postavili gamifikovanú úlohu, aby to bolo zábavnejšie. Hráč sa veľa naučí o 90-tych rokoch na Slovensku. 

Ovládnutie Markízy je podľa mňa veľmi zaujímavá téma, na ktorú by sme mohli nadväzovať.

Na komunikáciu s fanúšikmi používate Discord, kde vám ľudia môžu posielať návrhy, pripadne pomôcť s vývojom hry. Už ste niečo od fanúšikov využili?

Veľkú časť tímu tvoria ľudia, ktorí sa nám ozvali a poslali assety už pri hre Vivat Sloboda. Ohľadom Vivat Slovakia sa nám ozvalo extrémne množstvo ľudí. Veľmi si cením, že sa ozývajú, no je náročné každému odpisovať a pýtať sa, čo by chcel robiť. Robíme to, aj keď to niekedy trvá dlhšie, no s každým jedným sa snažíme komunikovať. Preto je dobré, ak nám ľudia hneď napíšu, čo by chceli robiť a v čom sú dobrí. Konkrétne máme pár šikovných študentov aj z FMK. Niektoré z ich modelov už sú reálne implementované v hre.

V akých oblastiach vám môžu fanúšikovia pomôcť?

Momentálne vo všetkom okrem programovania, najviac samozrejme v modelovaní. Tam je tak veľa vecí, ktoré hra potrebuje, že ani my nevieme, čo všetko ešte budeme potrebovať. Najlepšie je keď príde človek s tým, čo vie a ukáže, čo už urobil a my mu povieme, čo treba upraviť aby to bolo game-ready. Veľmi radi učíme komunitu, ktorá má záujem.

V akom je hra momentálne stave? Čo už máte hotové a čo je ešte v pláne?

V lete 2021 sme začali odznova. Po Vivat Slobode sme vývoj trikrát reštartovali a zakaždým sme sa naučili nejakú novú technológiu alebo praktiku, ktorá extrémne zlepšila vizuál alebo optimalizáciu. Robíme misie, tvoríme mesto… ťažko sa to odhaduje. Momentálne tvoríme Petržalku. Tiež nás trochu zdržala pandémia, keďže ešte v lete sme objednali motion capture oblek (oblek na snímanie pohybu používaný pri tvorbe animácií postáv), ktorý prišiel až začiatkom nového roka.

Aký dlhý gameplay môžu hráči očakávať?

Ešte to nemáme presne odmerané, no ja si myslím, že to budú viac ako 4 hodiny hlavnej príbehovej línie. Samozrejme, ak bude hráč plniť vedľajšie misie alebo zbierať zberateľské predmety, tak sa to predĺži. Už teraz ale myslíme na to, že budeme dorábať ďalšie misie, ak sa napríklad uzavrie nejaká ďalšia kauza. Ovládnutie Markízy je podľa mňa veľmi zaujímavá téma, na ktorú by sme mohli nadväzovať.

Asi môžeme očakávať slovenský dabing. Plánujete aj anglickú verziu?

Vo Vivat Slovakia budú titulky aj v angličtine ale dabing iba slovenský.

Kedy môžeme hru očakávať?

Rok 2023 je dátum, ktorý vieme reálne stihnúť. Musíme trafiť nejaké okno, aby nevyšlo niečo ako nové GTA alebo Mafia, takéto projekty by nás mohli marketingovo zatieniť. 

Na aké platformy plánujete hru Vivat Slovakia vydať?

Zatiaľ to robíme na PC, ale katastrofálne optimalizovanú Vivat Slobodu sme rozbehli aj na Xbox One. Ale zatiaľ nechceme sľubovať, že nová hra bude aj na iných platformách.

Odkiaľ čerpáte financie?

Momentálne máme peniaze z Fondu na podporu umenia. Výrazne nám pomohla aj hráčska cena roka 2019 pre Vivat Slobodu. Mnoho ľudí si neuvedomuje, aké dôležité sú tieto ankety pre vývojárov. Ďakujeme každému jednému, ktorý hlasoval, pozrel si nejaké naše video alebo lajkuje statusy, prípadne sa pridal na Discord. To všetko porotcovia v grantových výzvach sledujú.

Do akej miery máte ambície preraziť aj na zahraničnom trhu?

Zatiaľ si budujeme také malé pieskovisko u nás a keď si vytvoríme komunitu, potom môžeme ísť na cudzí trh s tým, že máme niečo za sebou. To sú už ale iné vody, ani neviem ako by sme sa dostali na herný web napríklad v Nemecku. Aj keď v okolitých krajinách sú komunity, ktoré majú rady našu slovanskú kultúru a hra by ich mohla zaujímať.

Podľa toho čo som počul, sú viacerí členovia tímu absolventi FMK. Pripravila vás škola na túto prácu?

Budem hovoriť za seba. Určite mi škola dala veľa, aj keď som tam bol iba do tretieho ročníka. Podľa mňa je FMK super a mrzí ma ako niektorí študenti hovoria o svojej škole, nakoľko som sa v niektorých zamestnaniach stretol s tým, že zamestnávateľ nepočul dobré ohlasy od samotných absolventov. Chcel by som aj apelovať na študentov, lebo keď kritizujú svoju školu, kritizujú aj samých seba.

Každý môže zo školy vyťažiť toľko, koľko chce. Minimálne osobnosti na FMK sú super a medzi pedagógmi nájdete perfektných ľudí. Veľká výhoda FMK je, že sú tam mladí pedagógovia, s ktorými sa dá spolupracovať na mnohých projektoch a sú veľmi nápomocní. Dobrý príklad je doktor Šimončič z ktorého audiovizuálnych rád čerpám doteraz, či doktor Kabát, ktorý nám pomohol v rámci štipendia pre hru. Potrebovali sme odborníka a ja som nikoho nepoznal. Napísal som mu po tom, čo sme sa niekoľko rokov nevideli. Jeho odpoveď bola „jasné!“.

Práve prebieha vaša crowdfundingová kampaň, ako to ide?

Áno, máme spustenú kampaň na StartLabe. Pre podporovateľov máme pripravené veľmi zaujímavé odmeny, verím, že ich zaujmú. Plnú hru Vivat Slovakia si tak môžu hráči zadovážiť za minimálnu cenu. Mne osobne pripadá odmena byť jednou z nehrateľných postáv najatraktívnejšia. Ak sa nám podarí vyzbierať stanovenú sumu, môžeme pokračovať s vývojom hry.

Teaser ukazuje 3D prostredie na aké nie sme pri prestrelkách vankúšov zvyknutí. Noví Bulánci dostanú aj tretiu dimenziu. Autori sľubujú nielen nový vizuál ale aj množstvo nových prvkov a vylepšení, viacero herných módov, multiplayer ale aj zábavnú kampaň.

V upútavke si pozorní fanúšikovia hneď všimli, že Bulánci nemajú krv a v komentároch sa na to pýtali. „Na krv sa môžete tešiť v brutal móde, tam si dáme záležať ;)“ odpovedá na otázky Kamila Hurníková, produkčná v štúdiu SleepTeam, ktoré na hre pracuje.

Najočakávanejšou časťou teaser trailerov býva koniec, v ktorom autori odhaľujú dátum vydania. V tomto prípade veľa neprezradili. Posledný snímok videa hovorí „Early Access 2022“. Plnú verziu hry si teda s veľkou pravdepodobnosťou ešte budúci rok nezahráme.

Nový herný obsah

Hra bude obsahovať kampaň pre jedného alebo viac hráčov, ktorí budú môcť vzájomne kooperovať. Okrem kampane bude dostupných viacero módov so známymi ale aj novými levelmi. Na mapách sa bude striedať deň s nocou, a tiež počasie.

Autori okrem nového obsahu pripravujú aj verzie na konzoly, ktoré sú teraz v procese registrácie. Registrácia pre Nintendo je už hotová. Hra už ale nebude zadarmo ako jej dvojrozmerný predchodca. Cena pokračovania by sa mala pohybovať okolo 400 Kč, čo je zhruba 16€. Primeranosť ceny bude možné posúdiť až po vydaní a bude závisieť od množstva obsahu a celkového technického stavu hry.

Podľa informácií od vývojárov sú základné systémy a mechaniky na 90% hotové. Dostupný je už aj editor levelov, animácie tvárí a rigging postavy. Na hre je samozrejme ešte veľa práce, no informovanie fanúšikov a podporovateľov o priebehu vývoja je veľmi dobrým krokom, ktorý fanúšikovia oceňujú. Novinky o hre autori uverejňujú pravidelne, čoho dôkazom je aj nový teaser.

Najlepší na českom Startovači

O Bulánkov je veľký záujem už teraz čo dokazuje aj fakt, že sa stali najúspešnejším projektom stránky Startovač.cz. Prostredníctvom českej crowdfundingovej verzie Kickstarteru sa tvorcom podarilo vyzbierať až 7 308 770 Kč (285 000€) čo je 14 krát viac ako pôvodne požadovaných 500 000 Kč.

Tieto peniaze však nebudú použité len na vývoj. Podporovatelia podľa sumy, ktorú prispeli, dostanú merch s motívmi hry. Od reálnych vankúšov s obrázkami charakterov z hry, cez tričká a cínové figúrky, až po kartovú hru alebo tortu s Bulánkami. Tí najväčší prispievatelia budú mať možnosť nadabovať časti do hry a zúčastniť sa na párty s autormi.

Veľa reklamných produktov

SleepTeam sa rozhodol motivovať fanúšikov veľkým množstvom merchu. Vankúše, tričká a deky tiež osobitne predávajú na svojom e-shope. V septembri vydali článok o vývoji, v ktorom informovali na čom práve pracujú a v akom stave je hra. Okrem hry samotnej informovali aj o odmenách pre podporovateľov na Startovači. Autori sa snažia pre čo najvyššiu kvalitu produktov, čo sa samozrejme odrazí aj na tom, kedy sa dostanú k majiteľom.

Zaujímavým faktorom je tiež cena, ktorá sa v prípade cínových figúrok tímu navýšila kvôli nárastu ceny cínu na trhu. Bulánci tiež budú mať zbierku poézie, ktorá pozostáva z básní vytvorených fanúšikmi. Suma, ktorou sa podporovatelia rozhodli prispieť na vznik novej hry, je pre náš región výnimočne vysoká. Veľká časť financií však putuje práve do reklamných produktov.