Cez milión ľudí ročne vycestujú v rámci programu Erasmus + spoznávať nový svet. Medzi hlavné ciele tvorcovia zaraďujú inklúziu a budovanie pozitívneho vzťahu k rozmanitosti. Nejde len o toleranciu voči iným kultúram, ale aj voči ľuďom z rôznych spoločenských pomerov, znevýhodneným či migrantom.

A práve tu sa ukazuje, ako je na tom naša krajina s otvorenosťou. Prieskum GLOBSEC Trends 2024 ukazuje, že až 70 % Slovákov sa cíti byť ohrození imigrantmi. A hoci máme vďaka EÚ možnosť slobodne cestovať, cudzinec na našej pôde to nemá vždy jednoduché. Momentálne je na našej univerzite 19 zahraničných študentov z programu Erasmus+. Pýtali sme sa ich, aké sú ich dojmy zo Slovenska.

Prvý kontakt so Slovákmi

Maria, študentka z Portugalska, slnečné počasie vymenila za daždivú jeseň a na zimný semester vycestovala do malého Ríma. Smeje sa, keď hovorí, že očakávala náročnejšie štúdium. „Vyhovuje mi to, lebo výučba je veľmi praktická,“ dodáva.

Dokument s názov „learning agreement” pozná každý, kto sa aspoň minimálne zaujímal o štúdium na zahraničnej univerzite. Maria neopomenula problémy, ktorým čelila. Vysvetľuje, že niektoré predmety sa navzájom prekrývali. Riešenie problému bolo zdĺhavé, keďže veľa času strávila čakaním na odpoveď zo strany UCM.

Maria je komunikatívna a nemá problém nadviazať konverzáciu s hocikým. Zoznamovanie s rovesníkmi, ktorí sú v podobnej situácii je jednoduché. Ako to je s domácimi študentmi? Priznáva, že Slovákov zatiaľ pozná málo. Na prednáške vidí nové tváre, ktoré sa rýchlo striedajú, keďže jednotlivé predmety má vždy s inou skupinou.

Rozhovor uzatvára s pozitívnym odkazom: „Cítim sa skutočne prijatá.“ Podľa jej slov boli Slováci, s ktorými zatiaľ komunikovala ochotní. Aj keď sú momenty, kedy jej chýba domov, vtedy prichádzajú na scénu telefonáty s kamarátmi a rodinou.

Premýšľala som, či tu vôbec chcem zostať.

Nazerke z Kazachstanu tvrdí, že atmosféra a prvý dojem závisí od ľudí, ktorí sa na danom mieste nachádzajú. „Ľudia na Slovensku sú skvelí a prijímajúci,“ dodáva. Na začiatku nebolo všetko ružové. Najväčším problémom je pre ňu jazyková bariéra, keďže je v novej krajine a dokonca prvý raz v Európe. S úsmevom prezradila, že sa začala učiť niečo málo po slovensky.

Nazerke vyzdvihuje študentmi obľúbené party organizované cez ESN. Tvrdí, že sa tam ľahko zoznámi s ďalšími Erasmus študentmi a výhodu vidí v možnosti komunikovať s nimi v rovnakom jazyku, a to v angličtine.

Prekvapili ich vysoké ceny, chutné jedlo aj tichá Trnava

Tanais pochádza z Kazachstanu, no študuje v Istanbule. Pred príchodom na Slovensko o našej krajine nič netušila. Nevedela, kde sa nachádza, ani akým jazykom hovoríme. Jej prvý dojem nebol najlepší. Prišla do tmavej noci, keď mesto nepôsobí vábivo. O svojich pocitoch hovorí otvorene: „Premýšľala som, či tu vôbec chcem zostať.“ Ďalším nemilým prekvapením boli ceny, ktoré sú podľa jej slov vyššie ako v Istanbule. V Trnave za obed zaplatí priemerne 8 €, v Turecku by za rovnakú cenu dostala dve značne väčšie porcie.

Vďaka aktivitám ESN mala za krátky čas možnosť spoznať takmer všetkých „erasmákov“. Najviac sa jej páčil event, na ktorom mali možnosť ochutnať naše tradičné jedlá. Prekvapilo ju, ako veľmi sú podobné tým, ktoré pozná zo svojej domoviny.

Sude, ktorá rovnako študuje v Istanbule, zvolila Slovensko kvôli pokojnej atmosfére. Aj keď bola pripravená na tiché mesto, na Trnavu si musela zvykať, keďže je podľa jej slov až príliš tichá. Najťažšie pre ňu bolo zorientovať sa v systéme mestskej hromadnej dopravy, s čím jej pomohli noví kamaráti.

„Komunikácia je tiež náročná, našťastie existujú prekladače,“ vysvetľuje Sude. Pozitívne slová adresuje tým, ktorí chystajú aktivity v rámci ESN. Hovorí o nich, že sú otvorení, komunikatívni a pomáhajú jej v celom procese začlenenia.

Od ochutnávok až po túry

Erasmus Student Network je pre zahraničných študentov alfou a omegou. Dobrovoľníci zabezpečujú integračný proces a pripravujú rôzne aktivity, ktoré sú ideálnou príležitosťou na budovanie vzťahov, učenie a v neposlednom rade na získavanie zážitkov. „Chceme, aby „erasmáci“ na Slovensko spomínali v dobrom,“ hovorí o zámere organizácie koordinátorka eventov Sandra Rusnáková. Snažia sa ponúknuť im také možnosti, aby vyskúšali, čo najviac nového. Predstavujú im slovenský životný štýl, čím ukazujú aj kúsok zo seba.

Medzi tradičné podujatia patrí jazda na motokárach, večera s tradičným slovenským jedlom či ochutnávka lokálnych vín. Práve tá patrí k najpopulárnejším eventom. Všeobecne platí, že ľudia radi degustujú, obľubujú pochutiny a v spojení s hrami sa vytvára komorný priestor na spoznávanie.

Podujatím zimného aj letného semestra je Welcome Week. Počas neho študenti zažijú večer plný zoznamovacích hier, prehliadku Trnavy s výkladom a dokonca aj hodinu slovenčiny. Sandra vyzdvihuje aj výlety. Minulý rok boli dvakrát v Tatrách, raz ako jednodňový výlet a druhýkrát aj s prenocovaním. „Išli sme na chatu pri Zelenom plese, o šiestej ráno sa vyrážalo z Trnavy.“

Z eventov majú nespočetné množstvo zážitkov, no Sandra spomína jeden konkrétny, ktorý jej utkvel v pamäti. Na opekačku prišlo viac ľudí než plánovali a pomaly sa im začalo míňať jedlo. Niekto si opekal chlieb, niekto špekáčiky. Jeden chalan zobral malú cherry paradajku, napichol ju na palicu a začal opekať so slovami „my little tomato”. Pri tejto spomienke sa Sandra vždy začne smiať.

Plánujú tak, aby si každý vybral

Organizácia eventov vyžaduje adekvátnu prípravu, no množstvo účastníkov ostáva záhadou až do samotného začiatku. Sandra hovorí, že je ťažké odhadnúť, koľko ľudí skutočne príde. Každého zaujme niečo iné, a preto sa pokúšajú kombinovať rôznorodé podujatia, aby si každý vybral to, čo ho baví.

To, čo je obľúbené v skupine „erasmákov“ v zimnom semestri nemusí platiť pre tých, ktorí prídu v letnom. Vždy je to o nových ľuďoch a individuálnej preferencii.Proces plánovania vraj nie je zložitý. Na začiatku stojí nápad a následná komunikácia o zrealizovateľnosti. Posledným krokom je oslovovanie podnikov a miest, kde by sa event konal.

Ako v každom tíme, aj ESN má svoje problémy. Pri plánovaní niekedy dochádza ku komunikačnému šumu. Stane sa, že účasť je slabá, ak event nedostatočne spropagujú. Viac ako polovica ľudí z vedenia je nová, a preto sa ešte učia spolupracovať a nastaviť systémy tak, aby fungovali efektívne.

Peniaze za svoju prácu nečaká, dôležité sú hodnoty

Dobrovoľníctvo v ESN považuje Sandra za skutočné obohatenie vysokoškolského života. „V podstate prežívaš Erasmus vo svojej krajine s niekým iným,“ hovorí o tejto skúsenosti. Má možnosť navnímať zážitok „erasmákov“ a zároveň im pomáhať. Vzájomne sa učia o svojich krajinách, tradíciách, kultúre i náboženstve. Spoznáva mladých z rôznych častí sveta, napríklad z Kene, Malajzie, Nepálu alebo Kazachstanu „Rozširuje to horizonty,“ uzatvára tému svojou obľúbenou frázou.

Nie je to práca, za ktorú človek dostane výplatu v peňažnej forme. Hnacím motorom je vášeň pre prácu s ľuďmi a odmenou je dobrý pocit. Ak sa chce človek angažovať, musí mať nastavené morálne priority a vidieť v tom hlbší zmysel. Sandra to vyjadruje slovami: „Keď to robíš, nečakáš, že za to dostaneš zlato.“

ESN má jasné poslanie – socializácia a integrácia cudzincov študujúcich v danom meste. V jednej skupine sa stretnú študenti z iných krajín a musia sa spolu naučiť vychádzať a komunikovať. Každá kultúra má svoje povahové črty, ktoré značne ovplyvňujú komunikáciu. Účastníci sa do istej miery snažia odprezentovať práve tú svoju krajinu. Spoločne sa učia byť tolerantnejší a lepšie komunikovať s ľuďmi rôzneho pôvodu.

Strávila som päť mesiacov na Erasme v Nemecku. Odchádzalo sa mi ťažko. Ako každému, kto si vyskúšal život vo fungujúcej krajine.

Myslela som si, že z Nemecka, kde som absolvovala Erasmus, som išla autom. Pri pohľade na tabuľu „Bratislava“ som si uvedomila, že som vstúpila do stroja času, ktorý ma preniesol do éry socializmu. Prvá myšlienka, ktorá mi prebehla hlavou cestou do univerzity nasledujúci deň, bola „aké je to tu všetko zastarané, chýba mi historický estetický Esslingen“. Privítali ma zanedbané šedé budovy, nedomyslená a nefunkčná trnavská infraštruktúra a rozpadajúce sa žalúzie v Jame, ktoré sa držia na posledných nervových bunkách študentov.

V blízkej budúcnosti už nebudem počuť oznam na vlakovej stanici v Esslingene „S eins nach Herrenberg“ (medzimestský vlak S1 smer Herrenberg, pozn. red.). V obchode pri pokladni sa nepredvediem svojou skvelou nemčinou s „mit Karte bitte“ (kartou, prosím, pozn. red.) a nemecké „genau“ nahradí slovenské „presne“. Namiesto „gerne“ (s radosťou, pozn. red.) sa ma predavačka v bufete otrávene opýta, či som tu prvýkrát a či neviem, ako fungujú ISIC zľavy.

Nevyskúšaš, neporovnáš

Ak sa rozhodujete, či vyskúšať Erasmus, za mňa je odpoveď jasná: Áno! Na Hochschule der Medien v Štuttgarte som si uvedomila, že všetko je možné robiť lepšie. Dá sa vyučovať efektívnejšie, využívať techniku, lepšie organizovať podujatia. Dá sa tiež úspešne absolvovať semester vďaka kreatívnym projektom, namiesto bezduchého memorovania informácií z testov, ktoré väčšina z nás rýchlo zabudne hneď po opustení priestorov auly, Oka, Jamy alebo Skladovej. 

Na UCM som sa posúvala dopredu schodík po schodíku. V Nemecku som však nastúpila do výťahu, ktorý ma ihneď zobral o niekoľko poschodí vyššie. Keď však spadnete z piateho poschodia na druhé, bolí to. Pocit tohto pádu som zažila po návrate na Slovensko. 

Adidas na nohách, absencia na papieri

Štýl Nemcov možno opísať ako tri čiary. Takmer každý druhý tam nosil topánky alebo oblečenie od značky Adidas. My na UCM tiež poznáme tri čiarky, ale v absenciách. Tie však necharakterizujú náš štýl, znamenajú pre nás: vidíme sa na skúškach v ďalšom roku. Nemci slovo absencia na univerzite nepoznajú, nemusia povinne chodiť na prednášky či semináre.

Na polrok som tiež zabudla na naháňačky po celej Trnave. Všetky prednášky boli na kampuse a maratón Skladová za 20 minút peši mi absolútne nechýbal. Vyšumelo mi z hlavy, aké to je, keď sa po ceste na ateliéry obávaš, že miesto taxíka ťa zoberie kamión.

Kým si na UCM lámem hlavu, do akej kaviarne sa zašiť, keď mám dve-tri, niekedy aj viac hodín pauzu medzi prednáškami, Nemci trávia tento čas na kampuse. Hry o život sa však začínali pri hľadaní miesta v knižnici. Aj keď bola priestranná a dvojposchodová, takmer vždy bola plná. Vstúpiť sa tam dalo aj počas víkendu a otvorená bola 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Automatické dvere sa otvárali priložením študentskej karty.

V knižnici na UCM som ešte nestretla nikoho okrem knihovníčky. Možno aj preto, že tam skoro nechodím. Asi ma socialistický interiér ešte neinšpiroval k učeniu.

Vlaková odysea s Deutsche Bahn

Vtip pod názvom Deutsche Bahn (Nemecké železnice, pozn. red.) ma však neobišiel. Nedá sa spočítať na prstoch, koľkokrát som mala odrieknutý vlak alebo online hodiny kvôli štrajku. Aspoň že mi vlak chodil priamo na kampus.

Erasmus nie je len o štúdiu v zahraničí. Najviac sa mi uložili do pamäte ľudia, ktorých som tam spoznala. S istotou viem povedať, že minimálne v Barcelone a Holandsku ma vždy radi privítajú. Užila som si tam najlepšie párty, spoločné večere a dlhé konverzácie o všetkom možnom. Odchádzala som so slzami v očiach. S myšlienkou, že raz týchto ľudí znova stretnem.

Pri programe Erasmus+ trvá výmenný pobyt trvá jeden semester, záujemcovia o štúdium však musia úspešne absolvovať pohovor v cudzom jazyku a dodať všetky potrebné podklady.

Výberové konanie pre rok 2022/2023 bude prebiehať buď prezenčne, alebo online, a to vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu v krajine. Termín a spôsob realizácie bude zverejnený v prvej polovici januára. V prvom rade musia záujemcovia vyplniť registračný formulár do 15. decembra 2021. Študenti si môžu vybrať viacero univerzít, s ktorými UCM uzatvorila bilaterálne zmluvy. Viac informácií o výberovom konaní nájdete tu.

,,Skúsenosť so štúdiom v zahraničí je pre účastníka ďalšou pridanou hodnotou. Študent spozná nové prostredie a kultúru, zdokonaľuje si cudzí jazyk, získava nové poznatky a skúsenosti. Zo štúdia v zahraničí sa tak Slováci vracajú už ako Európania. Ide o mimoriadnu skúsenosť, ktorú odporúčam všetkým študentom,” hovorí Ján Višňovský, bývalý koordinátor pre zahraničné mobility prichádzajúcich a odchádzajúcich študentov a docent Fakulty masmediálnej komunikácie.

Novou fakultnou koordinátorkou je doktorka Mgr. Lenka Labudová, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Katedre marketingovej komunikácie.

1. Krajina najkrajších pláží a kvalitného portského vína

Jedna z najobľúbenejších univerzít medzi študentami FMK je University of Algarve v Portugalsku. Založili ju v roku 1979 a dnes ponúka všetky tri stupne vysokoškolského vzdelania s veľkým množstvom kurzov, medzi nimi aj bezplatné jazykové kurzy. Študenti si pochvaľujú priateľské prostredie na univerzite a v kampuse. Hneď prvý týždeň pre študentov Erazmus+ organizujú International Mobility Day, kde sa dozvedia o škole, ale aj histórii mesta.

Veľkým lákadlom je spoznávanie krajiny a prírody v Portugalsku. Študenti majú možnosť sa zúčastniť na niekoľkých výletoch po krajine. Práve zážitky počas výmenného pobytu patria k nezabudnuteľným skúsenostiam.

2. Teoretické poznatky aplikované priamo do praxe

Bilaterálnu zmluvu má UCM aj s Univerzitou Hochschule der Medien v Stuttgarte. Univerzitu založili v roku 2001 a ponúka štúdium na troch fakultách. Veľkým plusom je univerzitné vydavateľstvo Verlag Stuttgart, v ktorom študenti získavajú prax.

Absolventi tiež vyzdvihujú malé skupinky, v ktorých môžu odborne diskutovať s vyučujúcim, ale aj možnosť využívať získané poznatky v praxi. K dispozícií sú školské fotoaparáty, práce na reálnych reklamných kampaniach alebo tvorba krátkych filmov.

Pozitívom je aj blízkosť kampusu, ktorý je vzdialený len 5 minút od univerzity. Pred Vianocami študenti Erasmus+ v Nemecku prezentujú svoju krajinu a následne ich čakajú skúšky.

3. Veterné mlyny a tulipány

Medzi ďalšie najobľúbenejšie destinácie na Erasmus+ patrí Saxion University of Applied Sciences v Holandsku. Univerzita sa pýši dlho históriou, keďže ponúka vzdelanie už od roku 1875. Študuje tu približne 26-tisíc študentov z celého sveta. Univerzita ponúka široké spektrum medzinárodných odborov vo všetkých troch stupňoch vzdelania.

Hneď prvým odporúčaním od bývalých absolventov je zaobstaranie si bicykla. Holandsko patrí medzi krajiny s výborne vybudovanou infraštruktúrou pre cyklistov a preprava bude tak o dosť jednoduchšia.

Dôležité však je, aby nikoho neodradil začiatok, keďže zvyknúť si na nové prostredie býva ťažké. ,,Koniec-koncov musím povedať, že sa mi oplatilo vycestovať a spoznávať krajinu a nových ľudí,” hovorí o svojom zážitku Alžbeta Hanuliakova, účastníčka Erasmus+ na Univerzite Saxion.

4. Erasmus+ tesne za hranicami Slovenska

Aj keď nejde o veľké cestovanie, k obľubeným destináciám na Erasmus+ patrí aj Univerzita Karlova v Prahe, v Českej republike. Jednu z najstarších svetových univerzít založili v roku 1348 a radí sa medzi 500 najlepších univerzít na svete.

Škola ponúka 17 fakúlt, špičkový výskumný tím a veľké možnosti mimoškolských aktivít.

Zo začiatku sa môže zdať zbytočné cestovať len za hranice Slovenska, ale opak je pravdou. Študent má na výber veľké množstvo predmetov v angličtine, a tiež musí komunikovať s inými účastníkmi Erasmus+ z celého sveta. Okrem kvalitného vzdelania, študent získa aj množstvo zážitkov z medzinárodného prostredia.

5. Obľúbená dovolenková destinácia mnohých Slovákov

Medzi najobľúbenejšie destinácie študentov FMK určite patrí University of Dubrovnik v Chorvátsku. Moderná univerzita bola založená v roku 2003 a ponúka veľké množstvo programov, z ktorých si dokáže vybrať každý študent.

Škola stojí v historickom námornom meste s blízkosťou pláže a mora. Absolventi si pochvaľujú dobré vzťahy s domácimi študentami a ochotu vždy pomôcť. Na hodinách sú v menších skupinkách a učiteľov poznajú po mene.

Ďalšou zaujímavosťou je aj absolvovanie kurzu Chorvátčiny, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať veľmi ľahká. Keďže niektoré prednášky sú stále v chorvátskom jazyku, študent musí rozvíjať aj túto stránku vzdelania. Mnohí však potvrdia, že jazyk sa najlepšie učí v krajine, kde človek musí aktívne komunikovať.

6. Krajina krowiek

Medzi top univerzity patrí aj Pedagogical University of Krakow v Poľsku. Škola patrí medzi najstaršie a najlepšie pedagogické školy v regióne. Uplatňuje sa v nej moderný spôsob výučby doplnený o praktický vedecký výskum.

Ponúka niekoľko desiatok rôznych programov vo všetkých troch vysoko školských stupňoch vzdelania. Študenti si pochvaľujú možnosť skúsiť si rôzne odvetia štúdia a praktické vzdelávanie.

Podobne ako univerzita v Prahe, aj Poľsko je na dosah pre študentov FMK. Avšak univerzita prepája vzťahy medzi zahraničnými študentami vďaka množstvu medzinárodných projektov a exkurzií, na ktorých musia spolupracovať.

7. Očarujúca severská krajina

Náš rebríček uzatvára Rīga Stradiņš University v Lotyšsku. Univerzita s vyše 10-tisíc študentami patrí medzi najuznávanejšie a najlepšie v Lotyšsku. Pýši sa pestrou ponukou programov pre domácich ale aj zahraničných študentov.

,,Učitelia sa zaujímajú, nemajú problém vám čokoľvek vysvetliť či pomôcť. Sú veľmi ochotní a milí,” hovorí bývala absolventka programu Kristína Švercelová.

Napriek obave z veľkej zimy v severských krajinách Riga ponúka veľmi pestrú prírodu, množstvo zaujímavých miest a aktivít popri škole. Veľkou výhodou je aj možnosť cestovania a spoznávania ďalších severských krajín či zlepšenie v cudzom jazyku.

Pre Università degli Studi v talianskom Terame sa rozhodla najmä preto, aby sa od domácich naučila vychutnávať si život do poslednej kvapky. Chcela spomaliť, čo sa jej aj splnilo, avšak nie úplne tak, ako si predstavovala.

Do Talianska priletela 8. februára 2020 spolu s ďalšou erasmáčkou Kristínou. O koronavíruse sa v tom čase už vedelo, študentky tomu ale veľkú pozornosť nevenovali. „Hneď po prílete do Ríma nám na letisku merali teplotu. Pamätám si, ako sme stáli v dlhom rade a trochu frflali, že z toho robia zbytočnú drámu. Keby sme len vedeli…” spomína Nora.

Všade naokolo stáli tabule, na ktorých bol v taliančine a v angličtine vysvetlený dôvod kontroly. Letisko uvádzalo inštrukcie k správnemu umývaniu rúk a celkové usmernenia ohľadom osobnej hygieny. Meraním teploty ale opatrenia skončili.

UCM reagovala mesiac po príchode do Talianska

Referentka pre mobility Mgr. Simona Štefíčková kontaktovala dievčatá začiatkom marca, keď sa v krajine zvýšil počet nakazených. Kontrolovala tamojšiu situáciu a poskytovala všetky dostupné informácie o možnom postupe. „Veľmi som vďačná aj za nášho koordinátora docenta Višňovského, na ktorého som sa mohla kedykoľvek obrátiť,” dodáva Nora.

Dlho som túžila ísť na Erasmus+ a nechcela som sa zmieriť s tak rýchlym koncom.

Napriek odporúčaniam sa však rozhodla v Taliansku zostať ešte pred uzatvorením hraníc. Cestovať 14 hodín v autobuse plnom ľudí jej v tom čase prišlo nebezpečnejšie ako stráviť nejaký čas v karanténe. S Kristínou sa nachádzajú v Terame v provincii Abruzzo, teda mimo severnej, najviac ohrozenej zóny.

Nora ale zdôrazňuje, že aj keď sú momentálne obe študentky v bezpečí, situácia sa nevyvíja dobre. „Vtedy, keď sme mali možnosť ísť domov som stále dúfala, že sa situácia zlepší, a že v máji pôjdeme do školy. Nechcela som sa vzdať. Dlho som túžila ísť na Erasmus+ a nechcela som sa zmieriť s tak rýchlym koncom. Už som si zakúpila letenku domov, no opäť mi zrušili let. Verím, že koncom mája budem konečne doma,” hovorí študentka uviaznutá v Taliansku.

Slováci to zvládli lepšie ako Taliani

„Som vďačná, že na Slovensku pristupujú k tejto situácii zodpovedne. Páči sa mi, že ľudia v médiách začali nosiť rúška a taktiež aj politici s pani prezidentkou,” opisuje domácu situáciu Nora. Podľa nej to značne dopomohlo k tomu, aby sa rúško stalo súčasťou bežného života rýchlejšie.

Vysokoškoláčka vyjadruje obavy z toho, že v Taliansku premiér doteraz rúško na kameru nenosí. Ľudia len ťažko pochopia závažnosť situácie a dôležitosť jeho nosenia, pokiaľ to v médiách tak prezentované nie je. Rúška sa tam totiž začali nosiť až príliš neskoro.

Celkovo bol prístup obyvateľov ku koronavírusu dosť ľahostajný aj napriek veľkému počtu mŕtvych. „Na začiatku to dlho nikto neriešil. Mali už asi 5 000 mŕtvych a oni normálne fungovali ďalej. Nič nechceli zastaviť, ani zavrieť. Prvým opatrením bolo až zatvorenie škôl začiatkom marca,” vysvetľuje. Momentálne platia v Taliansku podobné opatrenia ako u nás. Dvojmetrové odstupy, vyhradený čas na nákupy pre seniorov či povinnosť nosenia rúšok.

Týždeň po vyhlásení zatvorenia škôl sa zmobilizovali a spustili online výučbu.

Zmenu možno pozorovať aj v správaní domácich

Po príchode si taliansku kultúru naozaj zamilovala. Na vlastnej koži zažila ich povestnú otvorenosť, srdečnosť a priateľskosť. Najviac ju zaujalo to, ako sa nikam neponáhľajú. Oslavujú všetko odo Dňa svätého Valentína, karnevalu, až po Deň žien. Život skutočne žijú.

Pred karanténou zvykla často sedávať na námestí a pozorovať okoloidúcich. To, ako sa stretávajú, rozprávajú a smejú, alebo naopak, ako sa so zápalom hádajú. No teraz je to iné. Ľudia sú oveľa odmeranejší a opatrnejší. Nora ale pozoruje, že sú zároveň ochotnejší si navzájom pomáhať.

Naďalej sa hlasno rozprávajú a život si užívajú napriek udalostiam. Usmievajú sa na seba spoza rúšok očami. Všade po meste sú rozvešané vlajky s dúhou a heslom „Andrà tutto bene”, čo v preklade znamená, že všetko bude v poriadku. Aj toto vypovedá o kultúre Talianov a ich pozitívnom myslení.

Školy v Taliansku zatvorili už začiatkom marca

Zahraničnú univerzitu si Nora veľmi neužila. Krátko po jej príchode na študentskú mobilitu sa školy zatvorili. „Odvtedy fungujeme online. Hodnotím veľmi pozitívne, že Taliani promptne reagovali aspoň v oblasti školstva. Týždeň po vyhlásení zatvorenia škôl sa zmobilizovali a spustili online výučbu,” vysokoškoláčka oceňuje rýchle nasadenie pedagógov. Vyučovanie je 4-krát do týždňa v priemere asi 3,5 hodiny denne. Zvyčajne sa začína o 13:30 hod. a končí sa o 16:30 hod., záleží to ale od rozvrhu.

Všetko bude v poriadku a aj tie ťažké, a možno na prvý pohľad zlé veci môžu byť na niečo dobré.

Po vyučovaní sa Nora zväčša venuje kreatívnej činnosti, ako napríklad kaligrafii či maľovaniu kvetov vodovými farbami. Svoje práce ukazuje na Instagrame. Tvrdí, že počas karantény jej značne pomáha rutina. Udržuje ju tak v pracovnom nasadení, a keď má človek čo robiť, je šťastnejší aj spokojnejší. „Nie nadarmo sa hovorí, že práca je liek,” poznamenáva.

Študentka nezabúda ani na fyzické zdravie. „Vďaka karanténe som do svojho bežného režimu zaradila cvičenie. Predtým som zvykla behávať do miestneho parku, ale keďže sa situácia zmenila, začala som cvičiť ,,doma“,” popisuje svoj typický deň v domácej karanténe v Taliansku. Vďaka viere, rodine a priateľovi zvláda pandémiu lepšie.

Okrem toho sa cez sociálne siete zapojila do výzvy #100daysofgratitude, vďaka ktorej sa usiluje na každom dni nájsť niečo, za čo je vďačná. „Toto mi naozaj veľmi pomáha ostať v dobrej nálade a v pokoji. Všetko bude v poriadku a aj tie ťažké, a možno na prvý pohľad zlé veci môžu byť na niečo dobré,” dodáva s nádejou.

Po návrate na Slovensko by mala Nora pokračovať v online výučbe na Teramskej univerzite. Semester tam oficiálne končí 28. mája. Verí, že ak sa jej podarí spraviť skúšky na prvý termín, tak by mohla mať už koncom júna úspešne zvládnuté všetky predmety. Fyzicky je v úplnom poriadku a nevie sa dočkať návratu domov. Do atteliéru nám poslali odpovede aj študenti  z Anglicka, Nemecka či Česka. Prečítajte si, ako sa tamojším darí dodržiavať sociálny dištanc.

Zahraničné pracovné stáže sú ideálnou príležitosťou, ako získať nové vedomosti a rozšíriť si schopnosti po osobnostnej i kariérnej stránke. WorkSpace Europe zapojil do programu i našu školu a ponúka študentom jedinečnú príležitosť.

Erasmus+ sa stal lákavou príležitosťou pre mnohých z nás, ktorí chcú spoznávať krajiny a vyťažiť zo svojich študentských rokov to najlepšie. Málokto ale tuší, že program WorkSpace Europe rovnako ponúka študentom jedinečnú príležitosť, a to pracovať v zahraničí.

Dĺžka stáže závisí na vlastnom výbere a možnostiach, zvyčajne dva až štyri mesiace. V danom rozmedzí študenti dostanú finančný grant, ktorý sa odvíja od životnej úrovne v danej krajine. Do programu sú zapojené členské krajiny Európskej únie a krajiny ako Macedónsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko či Turecko. Medzi najviac obľúbené krajiny patrí Česko, Španielsko a Portugalsko.

Stáž cez WorkSpace Europe je relevantná pracovnému pomeru na plný úväzok a prostredie si vyberajú uchádzači. Ide o získanie skúseností priamo z praxe a práca súvisí aj so študijným odborom. Pracovať môžete v rôznych firmách, podnikoch, vzdelávacích strediskách, ktoré patria pod verejné i súkromné vlastníctvo.

https://www.instagram.com/p/B4xJ7-Xn1Ln/

Alžbeta Jacková absolvovala letnú stáž cez WorkSpace Europe ako končiaca študentka bakalárskeho štúdia masmediálnej komunikácie. Rozhodla sa pre Českú republiku, konkrétne Prahu, kde strávila deväť týždňov. O tejto organizácii sa dozvedela náhodou, no túto skúsenosť by určite odporučila študentom. Ako sa pozerá na program s odstupom času?

Ako sa prihlásiť na stáž?

Je nutné zúčastniť sa výberového konania, ktoré sa realizuje formou prihlášky. Všetky informácie nájdeš na webovej stránke organizácie.

Kto stojí za WorkSpace Europe?

Občianske združenie WorkSpace Europe je zložené z tímu mladých ľudí. Ich cieľom je pomôcť študentom získať pracovnú skúsenosť, aby sa následne mohli uplatniť na pracovnom trhu vo svojom študijnom odbore. Program je veľmi prospešný pre vysokoškolákov v získavaní jedinečnej príležitosti.

Kto sa môže prihlásiť na stáž?

Stáž je určená pre študentov od prvého ročníka bakalárskeho štúdia, ideálne však pre končiacich bakalárov a magistrov.

Čím sa odlišuje bežná prax popri škole od stáže v tejto organizácii?

Grantom, ktorý účastník dostáva na živobytie. Možnosťou štúdia v zahraničí i počas semestra. Pomoc organizácie, vďaka ktorej na nič nezabudnete.

Ako si nájsť stáž cez WorkSpace Europe?

Tento krok je na samotnom uchádzačovi, avšak veľkou oporou mu bude organizácia, ktorá ochotne pomáha s výberom. Dôležité je mať kvalitný životopis, ktorý zaujme firmy. Ďalej postupuje, ako pri bežnom hľadaní práce, pri ktorom mu pomáha organizácia.

„Myšlienka ísť na stáž vznikla v mojej hlave sčasti náhodou a sčasti aj preto, že ma unavoval už dávno preskúmaný stereotyp bežných dní.“

Ako je to s financiami?

Výška grantu sa odvíja od životnej úrovne krajiny, pre ktorú sa študent rozhodne. 90 % grantu získava študent po príchode na stáž, zvyšných 10 % mu bude vyplatených po ukončení stáže. V prípade získania príspevkov od spoločnosti, v ktorej bude stážovať, je možné získať finančné benefity na jedlo a cestovanie. Taktiež je tu možnosť platového ohodnotenia.

Ako by si charakterizovala stáž, ktorú si absolvovala vďaka organizácii WorkSpace Europe?

Bola to úžasná skúsenosť a hlavne skvelý bod do životopisu. Myšlienka ísť na stáž vznikla v mojej hlave sčasti náhodou a sčasti aj preto, že ma unavoval už dávno preskúmaný stereotyp bežných dní.

https://www.instagram.com/p/B5XqoR6nq_b/

Išlo o tvoju prvú pracovnú skúsenosť?

Išlo o moju prvú stáž, no nie o moju prvú pracovnú skúsenosť. So stážou som bola veľmi spokojná a myslím, že potešenie nebolo len na mojej strane, keďže si ma vo firme nechali ako externého zamestnanca.

Hľadanie stáže je záležitosťou, ktorá pripadá na plecia študenta. Ako si postupovala?

Postupovala som nasledovne: poslala som maily do spoločností, o práci ktorých som už počula, následne do tých, ktoré mi odporučilo samotné WorkSpace Europe. Práve vďaka ich nadobudnutým kontaktom sa mi podarilo nájsť miesto, o ktoré som mala záujem. Pracovala som na marketingovom oddelení jedného cashbackového portálu.

„Nijaké obavy som nepociťovala. Ľudia z WorkSpace sú veľmi flexibilní a trpezliví.“

Pociťovala si obavy pri procese vybavovania stáže?

Nijaké obavy som nepociťovala. Ľudia z WorkSpace sú veľmi flexibilní a trpezliví. S každým vypĺňaním formulára mi pomáhali veľmi ochotne a na maily odpovedali takou rýchlosťou, akoby ani nemali sociálny život. Najväčšia byrokratická záťaž je na ich pleciach.

Kde si absolvovala stáž?

Pôvodne som mala záujem o stáž na Malte. K tomuto výberu ma motivovalo hlavne tamojšie počasie a charakter krajiny. Samozrejme, prihliadala som aj na to, že na Malte je úradným jazykom angličtina. Nakoniec som však prehodnotila svoje ekonomické a emocionálne možnosti a zostala som bližšie k domovu. Mojou cieľovou destináciou sa stala Praha.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok zo stáže?

Je veľmi náročné celé leto zhrnúť len do jedného zážitku. Samozrejme, že stáž nie je len o práci, ale aj o spoznávaní krajiny a nových ľudí. A práve noví ľudia boli veľmi osviežujúcou súčasťou môjho pobytu.

Vnímaš, že stáž obohatila tvoje schopnosti?

Určite. Vo firme sa mi veľmi venovali a všetko, čo som nevedela zo školy, ma veľmi ochotne doučili. Pracovné skúsenosti z tohto prostredia hodnotím veľmi prínosne.

https://www.instagram.com/p/B7lVHqTnbU9/

Naplnili sa tvoje prvotné očakávania?

Hoci mi to trvalo dlhé roky, naučila som sa nemať očakávania. Zistila som, že keď človek nič od situácií nečaká, nemôže sa sklamať. S takýmto postojom som prišla aj do Prahy. Konečný výsledok ale hodnotím viac než kladne.

Zvládala si to po finančnej stránke s ubytovaním a s bežným životom?

Priznám sa, že nepatrím k ľuďom, ktorí si dokážu do pokladničky odkladať väčšinu peňazí. Finančné prostriedky boli dostačujúce pre ubytovanie a život v Prahe. Neviem si však predstaviť, že by som s rovnakým rozpočtom fungovala napríklad v spomínanej Malte alebo v Nórsku.

Spomínaš si na svoj prvý pracovný deň?

Samozrejme. Priznám sa, že najnáročnejšie pre mňa bolo naučiť sa mená svojich kolegov. Dlho som nevedela pochopiť, prečo Jozefa nazývajú Pepa a prečo je Ján Honzom. Keď sa odbúrali všetky nielen komunikačné bariéry, tak bolo všetko v poriadku. K mojej vysokej spokojnosti prispel aj kvalitný kávovar priamo v kancelárii. (smiech)

„Vo firme sa mi veľmi venovali a všetko, čo som nevedela zo školy, ma veľmi ochotne doučili. “

Prax by mala podľa oficiálnych informácií prebiehať v reálnom prostredí a zahŕňať prácu na plný úväzok, je to tak?

V mojom prípade to tak bolo. Pracovala som každý pracovný deň osem hodín. Keďže som všetku prácu vykonávala na počítači, občas sa stalo, že mi nadriadení povolili home office.

Aká bola náplň tvojej práce?

Väčšina mojej práce tvorila kreatíva na marketingu. Podieľala som sa na tvorbe marketingového plánu, v ktorom sme vytvárali reklamné kampane. Okrem toho som spravovala sociálne siete tohto cashbackového portálu. Nemôžem zabudnúť ani na preklady z češtiny do slovenčiny, ktoré boli skôr hrou ako tvrdou prácou.

Bola to tvoja prvá skúsenosť s prácou na plný úväzok?

Nepovedala by som. Už niekoľko rokov pracujem ako sprievodkyňa na hrade a táto práca si tiež vyžaduje veľa času a energie, rovnako ako práca na plný úväzok.

https://www.instagram.com/p/Bxj-QAVCUmg/

Na čo by študenti pri vybavovaní stáže určite nemali zabudnúť?

O všetkom potrebnom je záujemca informovaný mailom alebo telefonicky priamo od WorkSpace. Na nič sa teda nedá zabudnúť.

Absolvovala by si program znovu v tej istej organizácií?

Samozrejme. Ako som už spomínala, s WorkSpace Europe mám len pozitívne skúsenosti. Tejto organizácii vďačím za naozaj pestré a náučné leto.

Odporučila by si študentom vyskúšať si zahraničnú pracovnú stáž?

Myslím, že predchádzajúce odpovede predznamenávajú moju odpoveď – prirodzene áno. Mnoho zo študentov o tejto možnosti nevie, ja som sa o WorkSpace Europe dozvedela náhodou. Vďaka nim môže vycestovať naozaj každý, netreba sa báť. Môžete spoznať zaujímavú krajinu, nových ľudí, tiež si doplníte svoje CV alebo si aspoň môžete užívať dobrú kávu v kancelárii. Ja vidím len samé pozitíva.

Autorka: Dominika Ježová

Možno práve ich príbeh vás motivuje, aby ste spravili krok do neznáma a odleteli za štúdiom za hranice Slovenska.

Položili sme im tieto otázky:

1. Čo ste na programe robili?
2. Ako hodnotíte túto skúsenosť?
3. Čo vám na pobyte chýbalo?
4. Aký je váš najlepší zážitok?
5. Aký je váš najhorší zážitok?

Viktor Kudzia
Erasmus+ mobilita: DUBROVNÍK, CHORVÁTSKO, zimný semester 2012/2013

1. Na Erasmus+ som sa rozhodol ísť kvôli zlepšeniu angličtiny a chcel som spoznať ľudí z rôznych krajín Európy. Zároveň som nabral aj skúsenosti v študentskom rádiu UNIDU, kde sme ako zahraniční študenti mali vlastnú show, ktorá funguje dodnes.

2. Veľmi pozitívne. Do Dubrovníka by som sa rád kedykoľvek vrátil. Po programe som už takmer 7 rokov a s mojím nemeckým spolubývajúcim sme stále v kontakte.

3. Chýbala mi väčšia podpora zo strany EÚ, nakoľko grant bol toho času dostatočný len na pokrytie ubytovania a stravy. Letenky aj rôzne náklady spojené s pobytom boli dosť drahé. Komunikácia zo strany univerzity bola tiež pomerne slabá. Dopredu som vôbec nevedel, ktoré predmety sú v anglickom jazyku, a hlavne za ktoré mi budú tu na Slovensku uznané kredity.

4. Mojím najlepším zážitkom bolo, keď sme sa náhodou ocitli na nakrúcaní populárneho seriálu Game of Thrones, ktorý sa natáčal asi 300 metrov od môjho internátu.

5. Potreboval som lekárske ošetrenie a zistil som, že lekári hovoria veľmi slabo po anglicky. Chorvátsky som vtedy poriadne nevedel.

Sofia Kósová
Erasmus+ mobilita: KATOVICE, POĽSKO, zimný semester 2014/2015

1. Študovala som marketing na Univerzite Ekonomickej v Katoviciach.

2. Skúsenosť hodnotím veľmi pozitívne a odporúčam program vyskúšať každému. Za pol roka som stretla množstvo ľudí a zažila také párty a výlety ako nikde inde.

3. Chýbali mi typické slovenské jedlá a kofola. (smiech) Počas štúdia som spoznala nových zahraničných priateľov, ktorí sa o mňa postarali. Všetci cudzinci sme fungovali ako jedna rodina.

4. Najlepším zážitkom bolo, keď celý vagón skákal a kričal názov baru, do ktorého sme išli večer na párty. Okrem toho cestovanie a priateľstvá, ktoré trvajú dodnes.

5. Najhoršia vec na tejto mobilite je prekonať samého seba, potom odísť naspäť domov a vrátiť sa do normálneho života. Človek má chvíľu pocit, akoby nepatril nikam.

SIMONA MIČOVÁ
Erasmus+ mobilita: TERAMO, TALIANSKO, letný semester 2016/2017

1. Študovala som na University of Teramo, odbor Communication Science. Hoci som na Slovensku bola v prvom ročníku doktorandského štúdia, tam som bola zapísaná ako druháčka magisterka. Absolvovala som predmety ako Digital Marketing, Brand Management a Logic & Decision Making. Ako zahraniční študenti sme chodili na kurzy talianskeho jazyka, ktorý som ukončila na úrovni A2. Na diaľku som riešila prvý ročník festivalu FREJM na FMK a spravovala som fakultný web.

2. Viac než pozitívne. Vďaka štúdiu v zahraničí som sa naučila nový jazyk, spoznala skvelých ľudí a hlavne som zistila, že pokiaľ si človek verí a vynaloží úsilie, dokáže čokoľvek. Našla som záľubu v Taliansku, v jeho kultúre a v jeho spôsobe života. Doteraz sa tam vraciam.

3. Chýbala mi rodina a káva, na akú sme zvyknutí my Slováci. Talianske presso lungo je totiž ako naše malé presso a je extrémne silné.

4. Keď za mnou prišla rodina na moje narodeniny. Strávili sme ich na pláži v Giulianove a pozorovali hviezdy z vrcholu hvezdárenskej veže v dedinke Aielli. Vtedy som videla prstenec okolo Jupitera, mliečnu dráhu a iné vesmírne telesá. Bol to celkom nový a dychberúci zážitok.

5. Počas letu na päťdňový výlet na Maltu dostal asi 20-ročný muž epileptický záchvat. Pri vystupovaní z lietadla sa navyše zistilo, že nemá žiadne doklady a nikomu nerozumie.

HANA PERNIŠOVÁ
Erasmus+ mobilita: STUTTGART, NEMECKO, zimný semester 2017/2018

1. Na Erasmus+ som sa dostala ako náhradníčka na Hochschule der Medien v Stuttgarte, kde som študovala online media management.

2. Jedna z najlepších skúseností v mojom živote. Bola som absolútne samostatná a spoliehala som sa len na seba. Uvedomila som si, že výučba môže fungovať aj inak ako odpisovaním si poznámok z prezentácie. Hodiny boli praktické, záživné a navyše si aj po dvoch rokoch pamätám, o čom sme sa rozprávali.

3. Horalky. Kamaráti. Slovenské ceny. Stuttgart je druhé najdrahšie mesto Nemecka. Bez grantu by bolo štúdium finančne extrémne náročné.

4. Akcia MediaNight! Študenti na nej prezentujú semestrálne práce, či už krátke filmy, fotografie, aplikácie alebo nové techniky tlače. Nezabudnuteľný bol aj deň, keď napadol prvý sneh a môj spolužiak z Turecka neprišiel do školy. Napísal mi, že nikdy nevidel sneh a chce sa vonku hrať.

5. Keď som sa stratila na námestí v Stuttgarte pár minút po polnoci na Nový rok. Bola preťažená sieť a všade dym z petárd. Na druhé miesto dávam jazdu posledným nočným autobusom. Nasadla som na opačný smer.

DOMINIKA ĎAĎOVÁ
Erasmus+ mobilita: FARO, PORTUGALSKO, letný semester 2017/2018

1. Ako každý Erasmák som chodila do školy. Dni som trávila na pláži, večery zas na párty, na grilovačkách na streche a na miestnych podujatiach, cestovala som a spoznávala som Faro.

2. Erasmus+ ma naučil mnohým veciam. Sama som si musela nájsť ubytovanie, kúpiť si letenky, vybaviť si poistenie, veľa papierov a zmlúv. Samozrejme, zlepšila som si anglický jazyk, spoznala som ľudí z celého sveta a aj vďaka nim som sa dozvedela mnoho vecí, ktoré by ma v škole nikdy nenaučili. Je to skúsenosť na nezaplatenie, ktorú odporúčam každému.

3. Mala som momenty, keď mi chýbala rodina a kamaráti zo Slovenska, ale počas môjho pobytu ma niektorí z nich prišli navštíviť.

4. Najlepším zážitkom bol asi Erasmus+ ako taký. Od cestovania po Španielsku, Azorských ostrovoch, Gibraltaru a celom Portugalsku, surfovania pri západe slnka, babskej jazdy do najväčšieho párty mesta až po západy slnka v prístave s gitarou a fľašou vína.

5. Spočiatku som sa obávala, či budem rozumieť a či si nájdem kamarátov. Všetky negatívne pocity sa ale hneď v prvý týždeň vytratili. Najhorší zážitok bol deň, keď som si musela zbaliť kufre a odísť.

MONIKA KMEŤOVÁ
Erasmus+ mobilita: LISABON, PORTUGALSKO, letný semester 2017/2018

1. Študovala som politické vedy na Universidade Catolica Portuguesa, ktorá je jednou z najlepších univerzít v Európe a učili nás veľkí odborníci a profesionáli s dlhoročnou praxou. Študovať pod ich vedením bolo veľkým potešením, no zároveň aj výzvou.

2. Fantasticky! Nebolo to vždy ružové, ale aj tie menej príjemné chvíle ma posúvali vpred. Erasmus+ mi umožnil nazrieť do života iného národa, vyskúšať si iný vzdelávací systém či rozvíjať jazykové schopnosti. Tento rok opäť odchádzam na tento program do Severného Macedónska.

3. Asi nič. Bývala som s ďalšími dvoma Slovenkami, takže za slovenčinou sa mi necnelo. Varili sme si jedlá, aké sme chceli, a teda aj tie slovenské, a priatelia i rodina ma prišli navštíviť.

4. V Portugalsku sme so slovenskými spolužiačkami organizovali protesty za Slušné Slovensko. Spriatelili sme sa s naším veľvyslancom, precestovali sme priľahlé ostrovy aj pevninské Portugalsko krížom-krážom. Najlepším zážitkom boli pre mňa samotní Portugalci, sú to dobrosrdeční a nápomocní ľudia.

5. Mojím najväčším sklamaním bolo počasie! Na Erasmus+ som odchádzala s vidinou života na pláži, surfovania a opálenej pokožky. V priemere však vyše štyri mesiace zo šiestich pršalo. Klimatická zmena sa odzrkadlila aj na tamojších pomeroch a ľudia boli šokovaní chladným a upršaným počasím, na ktoré nebol nikto pripravený.

RADOSLAV MERČIAK
Erasmus+ mobilita: FARO, PORTUGALSKO, letný semester 2017/2018

1. Erasmus+ bol pre mňa hlavne o zážitkoch, cestovaní a spoznávaní iných kultúr. Najviac som si zamiloval práve tú energickú portugalskú.

2. Skúsenosť hodnotím mimoriadne pozitívne! Bola to jedna z najzásadnejších v mojom živote, ktorá ma formovala či už po osobnej, alebo profesijnej stránke.

3. Najviac mi chýbala rodina, priateľka a kamaráti. Celkové dianie na Slovensku počas mojej mobility bolo mimoriadne zaujímavé, keď došlo k vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Spartak Trnava vyhral po 45 rokoch ligový titul a ja som nebol v Trnave.

4. Najlepším zážitkom bola dovolenka na Azorských ostrovoch v strede Atlantiku a noc v strede banánovej plantáže.

5. Prijal by som menej zbytočnej byrokracie. Okrem toho si spomínam iba na jemnú šarvátku na ulici, ktorá sa však môže stať kdekoľvek.

VERONIKA ŠULGANOVÁ
Erasmus+ mobilita: DUBROVNÍK, CHORVÁTSKO, letný semester 2018/2019

1. Študovala som na fakulte médií a občas navštevovala univerzitné rádio.

2. Bola to super skúsenosť. Spoznala som tam nových ľudí z celého sveta a skúsila som, aký je život v zahraničí.

3. Neviem, či mi tam niečo chýbalo. Možno McDonald´s. (smiech) S destináciou som bola veľmi spokojná. Škoda, že som na študijnom pobyte nebola už skôr.

4. Každý deň strávený s talianskymi študentmi bol zážitok. Ako ďalšie by som uviedla cestovanie a spoznávanie Dubrovníka.

5. Nepriniesla som si zlé zážitky.

DANIELA OLIJÁROVÁ
Erasmus+ mobilita: FARO, PORTUGALSKO, letný semester 2018/2019

1. Študijný pobyt som strávila v meste Faro, v ktorom som štyri mesiace študovala marketing v anglickom jazyku.

2. Skúsenosť hodnotím veľmi pozitívne. Zlepšila som sa v jazyku, spoznala som portugalskú kultúru a získala som mnoho zahraničných priateľov. Ako študentka v zahraničí som sa naučila samostatnosti, flexibilite a rozšírila som si obzory.

3. Pomoc. Ubytovanie sme si kvôli nedostatočnej kapacite internátov museli hľadať sami a organizácia z portugalskej strany mala značné nedostatky.

4. Najviac sa mi do pamäti vryli hodiny salsy, západy slnka s priateľmi a šum oceánu.

5. Nepríjemné bolo zdĺhavé vybavovanie dokumentov.

DOMINIK FILIPČÍK
Erasmus+ mobilita: ZÁHREB, CHORVÁTSKO, zimný semester 2019/2020

1. Študujem program Communications na Edward Bernays University College. Tento program zahŕňa predmety ako PR v malých a stredných podnikoch, marketingový výskum, prieskum verejnej mienky či digitálny marketing.

2. Ešte som neukončil mobilitu, ale už teraz viem, že to bolo jedno z mojich najlepších študijných rozhodnutí. Erasmus+ je pre každého študenta obrovská príležitosť zažiť život v zahraničí, naučiť sa niečo nové a signifikantne si zlepšiť úroveň jazyka.

3. Zatiaľ mi nič nechýba.

4. V deň, keď som sa nasťahoval, ma spolubývajúci pozval na štvordňový výlet s jeho kamarátmi do Bosny a Hercegoviny. Plánujeme navštíviť aj zvyšné krajiny Balkánskeho polostrova.

5. Zatiaľ som nezažil nič, čo by som považoval za zlú alebo nepríjemnú skúsenosť.

BARBORA TERÉZIA SOBOŇOVÁ
Erasmus+ mobilita: KRAKOV, POĽSKO, zimný semester 2019/2020

1. Študujem na Faculty of Arts, kde som si vybrala predmety týkajúce sa médií.

2. Skúsenosť s programom doposiaľ hodnotím pozitívne. Som tu iba dva mesiace, ale musím konštatovať, že mesto Krakov ma milo prekvapilo. Krásna architektúra, príroda a milí ľudia.

3. Poľsko a Slovensko sú veľmi podobné krajiny, takže jediné, čo mi chýba, sú moji spolužiaci a kamaráti.

4. Neviem vybrať najlepší zážitok, ale veľmi sa teším na výlet so spolužiakmi do poľských Tatier.

5. Trochu unavujúce a náročné je komunikovať s učiteľmi prostredníctvom emailov, pretože vôbec nereagujú na správy.

IVAN JANIGA
Erasmus+ mobilita: RIGA, LOTYŠSKO, zimný semester 2019/2020

1. Študujem na Riga Stradins University. Prednášky mám od pondelka do štvrtku, ale rozvrh sa každým týždňom mení. Prekvapilo ma, že určité predmety končia počas semestra a nahrádzajú ich iné. Vyučovanie sme mali aj v botanickej záhrade či na cintoríne. 2. Hoci som sem prišiel s relatívne solídnou angličtinou, vďaka programu sa mi výrazne zlepšila. Chcel som si vyskúšať štúdium v zahraničí a vidieť, ako to funguje v inej krajine.

3. Najviac mi tu chýba možnosť realizovať sa v univerzitnom médiu, na ktoré som bol zvyknutý práve z atteliéru. Uvítal by som tiež viac hodín s domácimi študentmi.

4. Prvý týždeň usporiadala univerzita pre zahraničných študentov pestrú škálu podujatí, na ktorých som spoznal ľudí z rôznych kútov sveta od Nemecka až po Paraguaj.

5. Negatívne hodnotím iba počasie. So zimnou bundou behám už od polovice septembra a väčšinu dní je sychravo. Ak si vyberiete Rigu pre svoj Erasmus+, musíte s tým rátať.

JÁN PRONER
Erasmus+ mobilita: MSIDA, MALTA, zimný semester 2018/2019

1. V rámci programu Erasmus+ som navštevoval Inštitút digitálnych hier na University of Malta. Celkový počet študentov na univerzite je viac ako 10 000. V rámci doktorandského štúdia sme počas troch rokov povinní absolvovať aspoň jeden zahraničný pobyt. Keď sa objavila možnosť ísť študovať na Maltu, neváhal som ani sekundu.

2. Hodnotím to veľmi pozitívne. Videl som, ako funguje iný školský systém, a odniesol som si zážitky, na ktoré nezabudnem. Myslím si, že každý študent by mal vyskúšať Erasmus+ alebo iný študijný pobyt. Spozná nových ľudí, zdokonalí sa v jazyku a naučí sa fungovať v novom prostredí.

3. Chýbali mi najviac moji priatelia a rodina. Prvé dva až tri mesiace som si užíval nové prostredie, spoznával som nových ľudí, ale časom mi chýbal domov, keďže som na Malte strávil až päť mesiacov. V škole mi nič nechýbalo, systém bol nastavený presne podľa potrieb študentov, ktorí si volili predmety podľa vlastného záujmu.

4. Medzi najlepšie zážitky by som zaradil rôzne výlety a podujatia, ktorých Malta ponúka obrovské množstvo. Spomenúť musím nočný život a zábavu, ktoré neodmysliteľne patria k tomuto ostrovu. Veľkým zážitkom bolo aj plávanie v mori koncom novembra.

5. Najhorší zážitok nemám. Mal som skôr vnútorný pocit strachu z neznáma, keď som zrazu stál na letisku a uvedomil som si, že idem na päť mesiacov do neznámej krajiny. Bol to len pocit a keď som ho prekonal, už mi nič nebránilo, aby som si zahraničný pobyt užil naplno.

Autorka: Anna Hátašová

Na začiatok sme sa vybraných respondentov opýtali, v čom vidia najvýraznejší rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí. 

Študentka Lenka odpovedala priamočiaro: „Vnímam to tak, že zahraničné školy ponúkajú väčšie možnosti študentom, viac sa im venujú do hĺbky a nie iba povrchne, tak ako u nás.” Lenka v Španielsku navštevovala školu Universitat Politècnica de València, no žila v kampuse v meste Alcoy.

„Najvýraznejším rozdielom bolo, že domáci študenti mali školu spoplatnenú. Malo to na nich obrovský vplyv, pretože to niečo stálo a nikto tam nebol len “zo srandy”, ” odpovedal študent Ľudovít, ktorý študoval na univerzite UCLM Castilla la Mancha v španielskom meste Albacete.

„V Portugalsku kladú väčší dôraz na schopnosť práce s textom a vyhľadávanie, než len na suché memorovanie textu,” jasne povedal Sebastián, ktorý študoval na Universidade de Lisboa.

Nasledujúcou otázkou sme chceli zistiť, čím sa odlišuje spôsob výučby na Slovensku a v zahraničí. Množstvo odpovedí malo podobný charakter.

„V Dánsku výučba prebiehala hlavne prakticky. Minimum memorovania informácií, ktoré si študent už ďalší týždeň nepamätá. Väčšina prednášok bola formou praktického vysvetlenia a po nej prebiehala otvorená diskusia medzi študentmi a pedagógom,” povedal Tomáš, ktorý diplomoval v Dánsku na Aarhus Universitet.

Simona, ktorá bola na MCI Management Center of Innsbruck tvrdí: „Na spôsobe výučby ma zaujalo hlavne to, že každý predmet vyučovali ľudia z odborov, ktorých skúsenosti, zážitky, ale aj prešľapy z praxe nesmierne oživili celý predmet.”

„Mal som možnonsť stretnúť sa s reálnym svetom prostredníctvom spolupráce firiem a školy. Jednou z našich úloh bolo ísť do takejto firmy aj pracovať. Toto na Slovensku nehrozí,” odpovedal Ľudovít zo Širokého.

Na záver sme študentom položili otázku, čo ich na zahraničnej škole najviac zaujalo a či by niečo z toho chceli zaviesť aj u nás na Slovensku.

„Na univerzite sa mi páčil systém anonymného hodnotenia predmetov aj vyučujúcich,” odpovedala Simona, ktorá pochádza z Trenčína. „Prikladala sa tomu oveľa väčšia váha, aj samotné predmety sa otvárali hlavne na základe hodnotení študentov.”

„Určite kompletná zmena školského systému a koniec memorovania informácií,” povedal Tomáš z Trnavy. „Viac úloh v tíme, praktických alebo laboratórnych seminárok, otvorená diskusia na každej hodine.”

Lenka, študujúca na Technickej univerzite odpovedala: „Mohli sme si reálne vyskúšať alebo nasilmulovať situácie, o ktorých sme sa učili, alebo sme projekty realizovali v skutočnej problematike, ktorá sa rieši vo svete.”

Opýtaní študenti si uvedomujú, že zmena vo výučbe na slovenských školách je vítaná, ba priam nevyhnutná. Tvrdia, že zahraničné školy im ponúkajú ďaleko viac možností na realizáciu sa v danom odbore ako tie slovenské. Študenti volajú po zmene, no či sa výučba na vysokých školách a univerzitách zmení je zatiaľ otázne.

Pána Klusa ste vystriedali na pozícii prorektora pre zahraničné vzťahy, vzťahy s verejnosťou a edičnú činnosť v roku 2014. V akom stave ste preberali Erasmus+ na UCM?

Po príchode do funkcie som zistila, že nikto nevedel, koľko máme Erasmus+ zmlúv. Existoval veľký neporiadok v kritériách pri výbere kandidátov a rozpočet pre program sa riešil  tiež neobjektívne. Rozhodla som sa preto riešiť problémy komplexne.  

Čo to presne znamená?

Po štyroch rokoch máme prehľad o zmluvách, ktorých je 120. Rovnako máme vypracované jednotné ECTS a kritériá výberu kandidátov. Ako jediná škola na Slovensku sme zriadili stránku internacionalizácie (erasmus.ucm.sk), na ktorej sa zverejňujú informácie týkajúce sa mobilít. Koordinačná rada UCM tiež schválila E+ smernicu a pravidelne schvaľuje aj rozpočet programu.

Oslabuje pozíciu fakúlt v medzinárodných vzťahov fakt, že fakulty nezriadili, s výnimkou FSV UCM, funkcie prodekanov pre zahraničné vzťahy?

Na túto otázku sa mi ťažko odpovedá. Funkcia prodekana pre zahraničné styky je v kompetencii dekanov. Samozrejme, ak prodekan pre zahraničie pôsobí na fakulte, je to vždy pozitívne.  

V lete nás navštívil honorárny konzul SR v USA so sídlom v Dallase s ponukou pomoci pri uzatvorení spolupráce s jednou z dallaských univerzít.

UCM nemá podpísané zmluvy s Veľkou Britániou a počet zmlúv so západnou Európou je výrazne nižší ako s východnou Európou. Prečo?

Úsilie o nadviazanie kontaktov musia vyvinúť primárne fakulty. Ak sa tak stane, univerzity podpíšu memorandum o spolupráci. Uvediem jeden príklad za všetky: V lete nás navštívil honorárny konzul SR v USA so sídlom v Dallase s ponukou pomoci pri uzatvorení spolupráce s jednou z dallaských univerzít. Doteraz na ponuku nezareagovala žiadna fakulta. Dôvod? Predovšetkým jazykový a nedostatok študijných programov v anglickom jazyku. No po dohode s konzulom posielam  balík propagačných materiálov v angličtine.

Na škole študovalo pod programom E+ len 27 študentov v roku 2016, prevažne z Turecka, aj keď fakulty majú v rámci programu podpísané desiatky zmlúv. Je toto číslo považované za  úspech?

Čísla sa v tomto akademickom roku výrazne zvýšili.* Okrem toho sa rokuje s Alžírskom o študentoch, ktorí by prišli v budúcom akademickom roku študovať k nám. Fakulty podnikajú kroky na získanie študentov aj z Ukrajiny práve kvôli menším jazykovým problémom. Počet študentov z Turecka sa znižuje. Z Litvy máme trinásť študentov a z Turecka päť alebo šesť.  

*Narástol počet študentov z Česka, Poľska, Litvy, Lotyšska, Ukrajiny či Ruska, ktorí študujú na UCM v slovenčine, nedošlo k nárastu počtu E+ študentov.   

Na UCM však nenájdeme výmenných študentov z USA, Britských ostrovov, či Ázie.  

Problém výraznejšieho pritiahnutia študentov z uvedených regiónov súvisí s nedostatočným ovládaním angličtiny našich pedagógov. Žiaľ, máme veľa pedagógov, ktorí nie sú schopní prednášať v angličtine.

Akým spôsobom plánujete zlepšiť marketing UCM, aby ste dokázali pritiahnuť zahraničných študentov na UCM?

Ako som už uviedla, FPV rokuje s Alžírskom, FMK má možnosť  získania študentov z Číny. Marketing nepomôže, pokým nebude ovládať anglický jazyk každý pedagogický pracovník fakulty a aj všetky študijné programy budú v angličtine.

Akými krokmi integruje UCM zahraničných študentov?

Starostlivosť o zahraničných študentov sa delí medzi referát zahraničných vzťahov, študijné oddelenie a študentskú organizáciu ESN. Študenti po príchode obdržia darčeky a pokyny, ako sa zapojiť do života UCM. Samozrejme, nie vždy je to excelentné, ale nad tým sa musia zamyslieť aj fakultní E+ koordinátori a ESN, ktorí majú pri práci so zahraničnými študentmi ešte rezervy.

Bude sa snažiť UCM o zlepšenie kvality ubytovania v rámci vlastných ubytovacích kapacít aj pre výmenných študentov? 

Problém je základný – nedostatok priestorov. WiFi funguje, ako funguje – CIT s tým má neustále problémy. Ukazuje sa však, že UCM môže získať v najbližšej budúcnosti ďalšie priestory. Pokiaľ ide o zahraničných študentov, zabúdajú, že sú v civilizovanej krajine. Vedúca študentského domova je často na hranici infarktu, keď nedokáže presvedčiť študentov, že majú udržiavať čistotu.

Žiaľ, máme veľa pedagógov, ktorí nie sú schopní prednášať v angličtine.

Akou cestou je možné zlepšiť kvalitu výučby na UCM pre zahraničných študentov? 

K tomu sa nemôžem vyjadriť, to je vec dekanov.     

Vyvinula UCM snahu, spolu s inými univerzitami, aby sa zjednodušil systém registrácie pobytu zahraničných študentov na cudzineckej polícii?

Minulý rok riaditeľ Odboru cudzineckej polície sľúbil prorektorom pre zahraničie, že vyjde nový zákon o prijímaní cudzincov na Slovensku. Mala by sa tak výrazne zmenšiť administratíva súvisiaca s prijímaním či s vízami  študentov.   

Kedy sa zmení spôsob registrácie zahraničných študentov na UCM? 

K tomu sa musí vyjadriť prorektor pre vzdelávanie.

UCM chváli ESN Trnava v Správe o činnosti 2016. Prečo UCM nedokázala za päť rokov vyriešiť problém s priestormi pre túto organizáciu? 

Predsedníčka AIESEC Trnava Dagmar Fábiková sa vzorne stará o činnosť organizácie. Ak niečo potrebuje, vždy príde za mnou. Slečna Podolinská, predsedníčka ESN Trnava, sa neunúva za mnou chodiť a jej prácu by som ani nechcela hodnotiť. Okrem toho, nepamätám si, že by sme mali v semestri viac ako 10-12 E+ študentov. Predsedníčka má pracovať na tom, aby mala väčší počet študentov v organizácii. Ak tomu tak nie je, tak je chyba asi inde.

Michaela Podolinská sa pripojila k ESN Trnava v roku 2015 a prezidentkou sa stala tento rok. Vlani ste podpísali s Natáliou Šípošovou, bývalou prezidentkou organizácie, ustanovenie o spolupráci, v ktorom ste sa zaviazali nájsť priestory. Kde je problém?

Nemáme problém s priestormi, ak sa naozaj chce. Informovali sme slečnu Podolinskú, že sa stačí poobzerať v JAME. Univerzita je tu pre študentov, ale to neznamená, že prorektorka má obiehať budovy UCM a hľadať priestory. Ak ESN Trnava priestor nájde, požiadam o pomoc daného dekana.

Univerzita kúpila minulý rok z iniciatívy E+ študentov pingpongový stôl. Doteraz sa nevyužíva. Prečo?

Stôl sa kúpil z prostriedkov E+, keďže ESN Trnava je súčasťou programu. Priestory sa však nemôžu viazať na miestnosť. Prezreli sme všetky priestory v hlavnej budove, ale nie sú vyhovujúce. Študenti môžu hrať stolný tenis na niektorej z chodieb budov popoludní pod podmienkou, že si vytvoria radu, ktorá bude sledovať umiestnenie a zabezpečovať dozor.

K 31.10.2016 sa zapísalo na denné štúdium 4615 študentov. Len 83 z nich (1,80%) sa zúčastnilo mobility v roku 2016. Prečo je percento študijných E+ mobilít nízke?

Percento stanovuje Národná agentúra Erasmus+. Skúsenosti ukazujú, že počet je dobre stanovený. Máme skôr problémy s tým, že niektorí vybraní študenti sa mobility nezúčastnia. Fakulty dnes musia okamžite nahlásiť na referát zahraničných stykov takúto skutočnosť a iná fakulta, spravidla ide o FMK ako najväčšiu fakultu, získa ďalšie miesta na mobilitu.

Prečo študenti cestujú najviac do Česka, Poľska a Pobaltia? 

Dôvod je veľmi jednoduchý – študenti neovládajú anglický jazyk, ktorý je spravidla komunikačným a vzdelávacím jazykom v západnej Európe.   

Presadzovali ste zo svojej pozície teda zvýšenie kvality výučby cudzích jazykov, napr. pozývaním lektorov?

Som germanistka. Celý život som bojovala za vyššie dotácie cudzích jazykov, predovšetkým  na UCM. Po nástupe do funkcie sme oznámili ponuku na štúdium angličtiny. Zo 60 záujemcov sa počet znížil na päť. Neskôr nikto neprejavil záujem o  angličtinu. Požiadala som vedenie aj o podporu pre výučbu angličtiny pre pedagógov popoludní. Žiaľ, zatiaľ bez úspechu. Aj sami študenti môžu požiadať o zvýšenie dotácie počtu hodín cudzieho jazyka. Vedenie UCM ale nemôže prikázať dekanom, aby dali cudzím jazykom väčší priestor.

Zvažuje UCM iniciovať vytvorenie študijných mobilít na vnútroštátnej úrovni, ako to funguje napríklad v Poľsku či Španielsku?

Tento nápad nie je zlý. Pouvažujeme o tom. Využijem tento problém do diskusie s prorektormi pre zahraničie zo slovenských univerzít, ktorých budeme na UCM hostiť.*

*Stretnutie sa konalo 23. novembra 2017.

Granty do západných krajín nepokryjú ani náklady na ubytovanie. Podporuje Univerzita zo svojho rozpočtu študentov na E+ mobilitách vytvorením príspevku k E+ grantu? 

O tom musí rozhodnúť vždy vedenie univerzity, rozpočet je z roka na rok menší. Doteraz však neprišla žiadosť o podporu zo strany študentov.

Spomedzi fakúlt má len FMK kompletný web v angličtine. Ako môže zistiť zahraničný študent svoje možnosti štúdia na UCM, ak sú v angličtine iba základné poznatky?

Z akého dôvodu trvá študijná mobilita len jeden semester? 

Súvisí to s tým, že chceme umožniť čo najväčšiemu počtu študentov absolvovať mobilitu. Doteraz sme vždy predĺžili mobilitu, ak o ňu požiadal. Je však pravda, že je to aj s nulovým grantom.

Čo považujete za najväčšiu výzvu  pre UCM, s ktorou sa musí popasovať vo vzťahu k programu?

Ukazuje sa, že sa postupne bude počet študentov v rámci E+ znižovať. To je jav na všetkých vysokých školách na Slovensku. Z celkového počtu 87 študentov je dnes na UCM iba 10 Erasmus+ študentov. Spomedzi fakúlt má len FMK kompletný web v angličtine! Ako môže zistiť zahraničný študent svoje možnosti štúdia na UCM, ak sú v angličtine iba základné poznatky? Ale nie sme na tom až tak zle. Pozrite si weby  Španielska, Portugalska, Grécka.  

Profil

doc. PhDr. Ružena Kozmová, CSc.

Na UCM pôsobí od roku 1998, kedy začala prednášať na katedre germanistiky FF UCM. Neskôr sa stala dekankou tejto fakulty. Jej akademický život je spojený s nemeckým jazykom, vďaka ktorému absolvovala pobyty v Nemecku, Slovinsku a v susedných krajinách. Je zakladateľkou a šéfredaktorkou časopisu Slowakische Zeitschrift f. germanistische Sprach – und Literaturwissenschaft. Spoluzakladala tiež Asociáciu učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska. Okrem toho je členkov aj ďalších organizácií, napr. Európskej organizácie rektoriek a prorektoriek so sídlom v Bruseli.

„Sme jedna z mála sekcií na Slovensku, ktorá nemá vlastný rozpočet a nečerpá z neho financie na aktivity pre Erasmus študentov.“

Počtom členov malá organizácia sa stará o to, aby výmenní študenti bez problémov zvládali začiatky v novom prostredí, a aby si na konci pobytu vďaka skúsenostiam a  projektom pripravených organizáciou odnášali zo Slovenska príjemné spomienky na pobyt. ESN Trnava ako nezisková organizácia vznikla na pôde UCM a pomáha budovať pozitívny obraz oboch univerzít v medzinárodnej komunite študentov v Trnave a rovnako v európskych štruktúrach ESN.

Bez strechy nad hlavou

Prínos organizácie v oblasti internacionalizácie univerzít doteraz nebol úplne docenený ani jednou z univerzít v oblastiach, ktoré vplývajú na súčasné fungovanie organizácie. „Za najväčší problém považujeme to, že nemáme vlastné priestory, kde sa môžeme stretávať a plánovať aktivity,“ hovorí Michaela Podolinská. „Už niekoľko rokov sa snažíme získať od univerzít vlastný priestor, no neúspešne.“

Členovia ESN a buddy študenti sa venujú štúdiu, brigádam a iným záujmom, no svoj čas počas štúdia dobrovoľne venujú aj zahraničným študentom.

V októbri 2016 podpísala Trnavská univezita, UCM a ESN Trnava ustanovenie o spolupráci. Na štyroch stranách sa univerzity zaväzujú propagovať činnosť ESN Trnava vo svojich materiáloch a súhlasili aj s bezplatným poskytnutím priestorov pre akcie. Takéto miesto poskytuje len Trnavská univerzita v Študentskom domove P. Pázmaňa.

„Univerzity na základe dohody poskytnú miestnosť vo vlastných priestoroch, ktorá bude slúžiť ako kancelária ESN Trnava, priestor pre stretnutia členov ESN Trnava a najmä ako kontaktné miesto pre stretávanie sa so zahraničnými študentmi univerzít,“ píše sa tiež v ustanovení. Podľa Natálie Šípošovej, bývalej prezidentky organizácie, sa priestory nájdu až vtedy, keď sa FF UCM presťahuje do budovy, v ktorej sídlila Materiálovotechnologická fakulta STU.

Plánovanie akcií bez vlastného rozpočtu

„Sme jedna z mála sekcií na Slovensku, ktorá nemá vlastný rozpočet a nečerpá z neho financie na aktivity pre Erasmus študentov,“ hovorí Michaela Podolinská. Organizácia predkladá univerzitám pred príchodom študentov  na schválenie plán podujatí s predpokladanými výdavkami.

Byrokracia by sa podľa  ESN Trnava znížila, ak by mali vlastný rozpočet, s ktorým by mohli počas akademického roka hospodáriť.

Až po ukončení každého podujatia môže organizácia žiadať o preplatenie nákladov. V priebehu roka tak ESN Trnava adresuje vedeniam univerzít niekoľko takýchto žiadostí s potrebnými dokladmi. „Keď sme niečo chceli, najdlhšie sa čakalo na schválenie od univerzít,“ hovorí Natália Šípošová. Byrokracia by sa podľa  ESN Trnava znížila, ak by mali vlastný rozpočet, s ktorým by mohli počas akademického roka hospodáriť a do určitého dátumu v roku by zdokladovali všetky výdavky.

Systém buddy študentov je nezaujímavý

Členovia ESN a buddy študenti sa venujú štúdiu, brigádam a iným záujmom, no svoj čas počas štúdia dobrovoľne venujú aj zahraničným študentom. „Existuje mnoho vyučujúcich, ktorí dokážu odpustiť absencie slovenským študentom, ktorí pomáhajú zahraničným študentom, za čo im patrí vďaka,“ hovorí Natália Šípošová. Tiež sa podľa nej však objavil vyčítavý prístup zo strany ďalších vyučujúcich či vedenia fakúlt. Univerzity sa zaviazali podnietiť  fakulty k tomu, aby zohľadňovali absencie študentov súvisiacich s pomocou zahraničným študentom.

Niekoľkohodinové státie v rade na oddelení cudzineckej polície, platba za preukaz študenta na pošte, či registrácia študenta na študijných oddeleniach UCM. To sú prvé výzvy výmenných študentov po príchode do Trnavy, ktoré im pomáha zvládnuť hŕstka trnavských študentov aj z dôvodu neznalosti angličtiny pracovníkmi v inštitúciách.

Výmenní študenti z krajín mimo EÚ v sprievode buddy asistenta navštevujú na začiatku pobytu aj ambulanciu pre cudzokrajné choroby Infekčnej kliniky v Nitre, kde sa nútení vyzliecť sa takmer donaha a zaplatiť bezmála 200€, aby získali stručné potvrdenie o tom, že nie sú chorí. „Chcem apelovať na univerzity, aby zmenili prístup a nebrali študentov − dobrovoľníkov ako svoju náhradu, lebo ide o dobrú vôľu študentov pomôcť im s ich pracovnými povinnosťami,“ vysvetľuje Natália Šípošová, ktorá by uvítala vďaku škôl v podobe štipendií či kreditov pre aktívnych študentov.

„Očakávame hlavne podporu, pretože sme dobrovoľnícka organizácia a všetko, čo robíme, robíme preto, lebo chceme a máme záujem univerzitám pomôcť.“

V podpísanom ustanovení sa univerzity zaviazali odmeňovať aktivity členov ESN a buddy študentov formou mimoriadneho štipendia, bodmi k žiadosti o ubytovanie a o pobyt v zahraničí. UCM však doteraz neudelila mimoriadne štipendium v tejto oblasti. „Očakávame hlavne podporu, pretože sme dobrovoľnícka organizácia a všetko, čo robíme, robíme preto, lebo chceme a máme záujem univerzitám pomôcť,“ uzatvára Michaela Podolinská.

Vstávať ráno pred ôsmou a byť v paddocku niekedy aj do desiatej večer. To bol náš časový harmonogram počas študentskej formuly v Taliansku. Stalo sa, že sme prišli aj neskôr a odchádzali skôr, záviselo to od náročnosti daného dňa, alebo ako naši chlapci mechanici v tíme stihli svoju prácu. Počkať, teraz sa asi čudujete, ako som sa tam dostala. Veď UCM ani FMK nemajú žiaden formulový či automobilový tím, čo je škoda. Jednoducho. Počas môjho Erasmus pobytu v Prahe, na Českej zemědelskej univerzite, som napísala chalanom, čo vedú tím, že by som chcela byť členom a pomôcť im s marketingom. Pozitívna odpoveď na seba nedala  dlho čakať. „Budeme len radi, keď prídeš.“ Tak sa začala moja cesta s CULS Racing do Parmy.

Vyrážame. Smer Taliansko!

Nebudem rozoberať prípravy pred samotným odchodom na závody. Začnem rovno dňom odchodu do Talianska. V dielni to nevyzeralo, že by sme mali niekam cestovať. Práve naopak. Ja, spolu s Maťou, druhou a poslednou ženou v tíme, sme sa na seba pozerali a rozmýšľali, či vôbec odídeme. Chalani dokončovali lakovanie, posledné detaily na krídlach a strihali nálepky na auto. Aj napriek tomu, že auto nebolo ešte v dodávke, sme vyrazili do nášho cieľa – Parma, Autodromo di Varanno Riccardo Paletti. V Parme sme strávili päť  náročných dní, spali sme menej než šesť hodín, vypotili tony potu, no na druhej strane si aj poriadne užili. Niekedy sa odložil spánok kvôli tímovej porade v meste. Veď zábava musí byť a hlavne bolo treba osláviť úspech tímu. A ako prebiehal súťažný víkend študentskej formuly? Veľmi zaujímavo. Teplota v paddocku a v jednotlivých garážach neklesala pod 40°C a o teplote v monoposte sa netreba ani zmieňovať. Veľkou výhodou bola klimatizovaná reštaurácia a motorhome Dallar, kde sme si mohli nielen oddýchnuť, ale aj vychutnať vynikajúcu taliansku kávu. Okrem toho sa tam dali perfektne nadviazať kontakty s dôležitými ľuďmi v automobilom priemysle. Človek nikdy nevie, kedy a kde stretne človeka, ktorý mu zmení celý život.

Prípravy môžu začať

Predtým, ako sa monopost vôbec dostane do hlavných nedeľných endurance pretekov, čaká ho riadna práca. Okrem toho, že s Maťou sme mali na starosti marketing a komunikáciu, prostredníctvom fotiek sme ukazovali chalanom v tíme, ako je na tom konkurencia, čo majú a nemajú iné na svojich autách. Tiež sme sa starali ešte aj o to, aby bolo čo jesť a v nutných prípadoch sme pomáhali stavať auto. Najnáročnejší deň pre celý tím bol piatok. Priznám sa, že vtedy sme všetci siahli na dno svojich síl. Keď vás komisári zo statických testov (scrouting) vyhodia dvakrát s tým, že vaša formula nie je podľa pravidiel a máte tri hodiny na úpravu, prejde vás sranda. Vtedy všetky ruky, čo boli voľné, pracovali na úpravách, zháňali sa potrebné chýbajúce časti od iných tímov, behalo na nákupy do najbližšieho železiarstva. Okrem všetkých problémov sa horúčavy držali na najvyšších stupňoch. Nevedeli sme sa dočkať studenej sprchy a oddychu. Keď sme videli, že monopost je doslova rozložený do základného rámu a dokonca ani sedačka neostala na mieste, neverili sme, že sa nám podarí dodržať časový limit. Stáli pri nás všetci svätí. A to doslova. Podarilo sa nám opraviť chyby na monoposte a poslať ho na sobotnú technickú kontrolu. Tŕpli sme každou sekundou. Celý tím sledoval hodnotenie komisárov. Boli sme ochotní sa s nimi aj pohádať, len aby nám udelili nálepku a mohli sme ísť na ďalšie časti testov (motorový, statický a váženie). Našli si jednu maličkosť. Mali sme príliš vysoko zadné krídlo a ak ho neznížime alebo nejakým iným spôsobom neopravíme, budeme ho musieť dať preč a jazdiť bez neho. Chalani už vtedy tušili, že nemáme šancu ho opraviť. Aj keď naše zadné krídlo bolo technicky najdokonalejšie a najkrajšie na celom monoposte, bolo mimo pravidiel. Krása nekrása, išlo preč. A my sme sa už modlili, aby sme prešli cez komisárov. Zaťatými nechtami do dlaní, skoro ako pri štarte VC F1, sme čakali na náš ďalší osud a zotrvanie. Skákali sme dva metre do výšky, keď nám udelili nálepku, ktorá nás oprávňovala zúčastniť sa pretekov. Toto šťastie však nemali všetci. Našli sa tímy, ktoré museli odísť, a to merali do Talianska tisícky kilometrov. Niekoľko tímov z Indie, Egypta, Turecka či Číny prišli zbytočne. Pravidlá boli neúprosné, ak nevyhovujete, končíte. Bez výnimky.

Na záver úspech

Vďaka tomu, že sme museli prerábať auto od základov, sme zmeškali dve disciplíny zo štyroch. V sobotu sa nám podarilo absolvovať autocross, kde sme sa umiestnili osemnásty z celkovo prihlásených päťdesiatjeden tímov. V nedeľu sme sa konečne mohli venovať prípravám na hlavný endurance pretek. Jazdci si študovali a prechádzali trať, my sme si chystali nervy. Dvadsaťdva kôl jazdia dvaja jazdci a musíte byť rýchlejší a lepší ako váš konkurent. A aby som nezabudla, počas toho nesmiete zhodiť ani jeden kužeľ. Ak sa vám to podarí, plus desať sekúnd k vášmu času. Jazdíte bez rozdielu použitého motora (spaľovací a elektromotor) a financií. Tak sa v jednej kategórii stretli oba typy monopostov z rozdielne financovaných tímov.

Náš rozpočet bol so všetkým cca dvadsaťpäťtisíc českých korún, čo s porovnaním s tímom z Grazu, ktorý podporoval ešte aj Red Bull, bolo ani nie jedno percento rozpočtu. Len ich motor vyšiel na niekoľko stotisíc eur. Celkový rozpočet ich tímu bol cez milión. Pekná suma na študentskú formulu. Pri finančných možnostiach sa náš tím mohol cítiť ako Sauber. No financie pri výkone motora, správnom navrhnutí, nastavení a jazdeckých schopnostiach nehrajú dôležitú úlohu. Aspoň toto sa potvrdilo. Náš Sparkle patril medzi najrýchlejšie monoposty na trati a porážal oveľa lepšie tímy z Rakúska, Nemecka či Poľska. Patrili sme k najlepším. Veľký podiel na tom majú aj naši jazdci, ktorí profesionálne jazdia rallycross a motorkáry a patria medzi elitu. Musím povedať, že nielen ja, ale aj celý tím, sme prežívali preteky neskutočne emotívne. Sledovali sme konkurenciu a veľkú obrazovku s výsledkami a časmi iných. Každému padol veľký balvan zo srdca, keď sme sa dozvedeli finálny výsledok. Piate miesto z päťdesiatjeden tímov a celkovo sme na Student Formula v Taliansku skončili devätnásty, aj napriek problémom, keď sme odjazdili len dve disciplíny (autocross a endurace).

Autor: Kristína Doktorová

Foto: autor

Princíp absolventskej pracovnej stáže spočíva vo vycestovaní študenta respektíve absolventa do členskej krajiny EÚ, aby získal prax, ktorá úzko súvisí s vyštudovaným odborom. Získa pritom finančný príspevok, ktorý slúži na pokrytie časti výdavkov spojených s vycestovaním a pobytom v zahraničí.

WorkSpace Europe je prvé a momentálne i jediné slovenské konzorcium pre Erasmus+ zahraničné pracovné stáže. V súčasnosti združuje jedenásť vysokých škôl, pričom medzi tie najväčšie patrí napríklad Univerzita Komenského či Ekonomická univerzita v Bratislave.

Študentov na stáž nominujú jednotlivé univerzity, pričom konzorcium ich nominácie jednotlivo posudzuje. Poslanie konzorcia tiež spočíva v prideľovaní finančných príspevkov úspešným uchádzačom a v administrácii celého procesu – odo dňa, kedy si študent podá prihlášku až po odovzdanie dokumentov o ukončení stáže.

Záujemcovia si prijímajúce organizácie hľadajú buď samostatne alebo sa môžu prihlásiť na niektorú z pozícii v databáze WorkSpace Europe. Čo sa týka finančného príspevku, ten študenti vo väčšine prípadov dostávajú na tri mesiace – stáž však môže trvať aj dlhšie, najviac však 12 mesiacov v rámci Erasmus mobility.

Vďaka stáži získajú mladí absolventi slovenských vysokých škôl možnosť nadobudnúť pracovné skúsenosti v odbore, otestovať svoje možnosti v zahraničných firmách či organizáciách a spoznávať inú krajinu. Ako tiež dosvedčujú i mnohé úspešné prípady v dvojročnej histórii konzorcia WorkSpace Europe, stáž tiež môže pootvoriť dvere k trvalému pracovnému úväzku.  

„Na stáži som z vlastnej vôle trávila  i desať hodín denne. Bola to totiž príležitosť naučiť sa, že si mám veriť a že mám čomu veriť. Užívala som si prirodzenosť, že ako čerstvá absolventka mám právo učiť sa a tiež ešte robiť chyby. A v tej slobode som našla sebadôveru,“ hovorí Ivonka, ktorá si vďaka skúsenostiam zo stáže našla vysnívanú prácu psychologičky.

Bývalá stážistka Nikoleta, ktorá ostala pracovať v prijímajúcej organizácii, túto výpoveď dopĺňa: Moja skúsenosť s absolventskou stážou bola priam neopísateľná. Vďaka nej som získala prácu, skúsenosti, priateľov a život vo Viedni. Vrelo odporúčam každému takúto príležitosť využiť.  

Prihlásenie na stáž je pritom pomerne jednoduché. Uchádzač, ktorého prihlášku schváli jeho vysoká škola, sa následne zaeviduje v konzorciu. To jeho žiadosť posúdi a v prípade, že študent už má prijímajúcu organizáciu alebo mu ju tím WSE pomôže nájsť, poskytne mu finančný príspevok a vybaví potrebné dokumenty.

„Chcel som si vyskúšať prax v zahraničnej inštitúcii a hovoril som si, že ak je to naozaj také jednoduché – len si nájsť prijímajúcu organizáciu a požiadať o príspevok z grantu, prečo to neskúsiť?“ Hovorí Ondrej, stážista z českého úradu vlády. „Nič síce nespadne z neba lusknutím prsta, ale pokiaľ sa o to človek zaujíma a dodržiava termíny, naozaj ten proces nepokladám za zložitý.

V prípade, že sa si aj Vy chcete  nájsť svoje miesto v Európe, obráťte sa už dnes so svojimi otázkami na tím WorkSpace Europe.

Viac informácií nájdete na webovej stránke workspaceeurope.sk, na Facebooku WorkSpace Europe, prípadne tím konzorcia kontaktuje na mailovej adrese info@workspaceeurope.sk.

Aby Vám neunikli nové pozície či aktuality, na webe sa tiež môžete prihlásiť na odber newslettra.

Dôvody prečo si niekto vyberie na svoj pobyt práve našu univerzitu v maličkom Slovensku, sme zisťovali od študentov z Turecka. Všetci traja sem prišli počas ich štvrtého ročníka psychológie. Prvé dojmy z pobytu na Slovensku boli prekvapenie a radosť, pretože sa veľmi chceli programu Erasmus zúčastniť a zlepšiť si angličtinu. Bohužiaľ, nemajú veľa príležitostí rozprávať sa anglicky, pretože bývajú spolu.

Pre výber Slovenka mali jasné dôvody: „Slovensko je omnoho lacnejšie než iné európske krajiny a má dobrú polohu. Je blízko k rôznym zaujímavým miestam. My napríklad chceme ísť na výlet do Talianska, čo je z tadeto viac uskutočniteľné než z Turecka.“ Najvýraznejším prvým dojmom bol pre nich pokoj, ktorý tu vládne. „Nikdy predtým sme neboli niekde, kde je tak ticho a pokojne. Ulice sú skoro prázdne a všade je veľa zelene.“ Tento rozdiel zaznamenala hlavne Gamze z Istanbulu. Gül a Anil sú síce z o niečo menších miest, v ktorých sa však populácia aj tak pohybuje v miliónoch. Samozrejme sa to odzrkadľuje aj v tom, že ich školy sú omnoho väčšie a plnenie zadaní hektickejšie. „Profesor u nás doma nemôže povedať, že je povolené pár hodín vynechať. Musíme študovať, chodiť do školy, robiť úlohy a neustále tvrdo pracovať. Preto je to tu pre nás taká menšia dovolenka. Ešte aj na našu prvú prednášku sme čakali dosť dlho.“

Za ďalšiu výhodu považujú aj bývanie na Bottovej. Naši študenti nie sú zo slovenských internátov nadšení, ale Gamze hovorí, že oproti jej internátu v Turecku je to ako nebo. Hlavne keď sa vezme v úvahu nízka cena. Napriek ich chvále, našli sa aj takí, čo po dvoch dňoch odišli, pretože sa im nepáčilo ani ubytovanie, ani mesto. Podľa Gül, Gamze a Anila je to zbytočne negativistický prístup. „Každý deň len nadávali ako sa im nič nepáči. Niet divu, keď sú takí negativisti. My sme si pobyt spríjemnili napríklad návštevou Bratislavy a veľmi sa nám tam páčilo. Tiež sa chystáme ísť pozrieť do Košíc, prípadne iných miest.“ Keď sa nudia, idú sa prejsť po Trnave. Veľmi si cenia, aký je tu čistý vzduch. V ich rodných mestách (Izmir, Adana, Istanbul) síce viac prúdi život a energia, ale kúsok tichého, zeleného miestečka by ste tam hľadali pomerne dlho. Slovenský jazyk im pripadá veľmi komplikovaný a za najpoužívanejší výraz považujú slovo dobre. „Všetko je u vás dobre. Dobrý deň, dobrú noc, odpoveď na všetko môže byť dobre. Je to milé.“

Ak by ste chceli spríjemniť pobyt zahraničných študentov v Trnave, môžete sa stať Erasmus budddy-m (kamošom). Alebo ich aspoň zobrať na nejakú tú Beániu. Priateľ v zahraničí sa zíde vždy.

Na porovnanie sme zistili aj pár informácii o tom, čo čaká Slováka na Erasme v zahraničí. Všetko podstatné nám zodpovedala Ľubica Bôtošová, študentka z Fakulty masmediálnej komunikácie. Jeden semester študovala v Dubrovníku (Chorvátsko), kde zažila veľa zábavy a získala mnoho skúseností.

Často sa hovorí, že ak idete do južných krajín, Erasmus je jedna veľká párty, čo sa naopak nedá povedať o tých severských. Ľubica s tým tak úplne nesúhlasí: „Je pravda, že v Nemecku a severských krajinách sa musíš učiť viac a nie je to len zábava. Avšak, na mojej škole sme sa tiež museli učiť a chodiť na prednášky. Práveže mi starší poradili, aby som si zvolila veľa predmetov. Aspoň som sa nenudila, ale zároveň som sa ani nebála, že tie predmety neurobím. Hodiny boli väčšinou zaujímavé a všetci boli veľmi milí.“ Prístup ľudí na škole bol o niečo iný než u nás: „Oni nič neriešia, ani sa neponáhľajú. Keď som nemala niečo vyplnené, alebo som si chcela meniť predmety kvôli nedostatočným kreditom, referentka ma upokojovala, že mám čas a nemusím sa stresovať a vybavovať to hneď.“

Ako to ale vyzerá v začiatkoch? „Čo je nezvyčajné pri výbere študentov na Erasmus na našej škole je to, že si vyberáš jednu preferovanú univerzitu. Inde si môžu voliť viacero možností než len jednu. Tiež viem, že na iných školách nie je veľký problém dostať sa na Erasmus, zatiaľ čo u nás sa musíš skutočne vedieť presadiť,“ hovorí Ľubica, ktorá sa na program hlásila už v prvom ročníku. V zahraničnej škole ju vďaka jej výrečnosti hneď zobrali do rozhlasu. Tam v angličtine moderovala spolu s ďalšími zahraničnými aj miestnymi študentmi. „Páčilo sa mi, že sme v škole robili často prezentácie. A tiež k nám pristupovali trochu miernejšie, ako k miestnym študentom. O zábavu a program sa nám zo začiatku starala organizácia erasmus student network. Jedno čo ma ale mrzí, že si nikto netrúfal učiť nás po chorvátsky, pretože v škole na to nemali špecialistov.“

Na ubytovaní neušetrila tak, ako Turci študujúci u nás, pretože konkrétna univerzita v Dubrovníku je mladá a stále nemá internát. Našťastie je tam mnoho možností prenájmu, ktoré využívajú cez leto turisti. Kto sa najviac obáva toho, či si zlepší angličtinu, platí pre neho odpoveď: Ako si zariadiš, tak máš. „Je jedno kde si. Dôležité je s kým si a aké si to urobíš,“ potvrdzuje známu pravdu Ľubica. „V zahraničí je dôležité nájsť si niekoho, kto ti bude oporou. Nie len kamarátskou, ale aj takým spôsobom, že ti je mentorom. Ten môj ma krotil hlavne v rôznych výletoch. Raz sme si s babami na týždeň prenajali auto a išli sme do Srbska, Bulharska, Grécka…samozrejme opatrnosti nie je nikdy dosť. Našťastie taký Dubrovník je veľmi, veľmi bezpečné miesto.“ Kto neskúsi, nezažije. Preto sa aj napriek strachu rozhodla ísť a neľutuje. Ak by mal niekto skutočné obavy, nemusí ísť až tak ďaleko. Na výber je aj Česko a Poľsko. Z tade by sa už dalo zbehnúť na mamine halušky, no nie?

Foto: Ivana Vyšná, archív respondentov