Za posledné dva roky sme sa s pojmami hoax a dezinformácia stihli zoznámiť veľmi dôverne. Nielen na sociálnych sieťach či weboch, ale aj z komunikácie s našimi blízkymi. O tom, ako postupovať pri práci s informáciami, ich overovaní, ale aj o slobode slova, komunikácii s ľuďmi, ktorí dezinformáciám podľahli, a aj ich neochote zmeniť názor sme sa porozprávali s Petrom Krajčovičom a Kristínou Blažekovou.

Peter Krajčovič pôsobí na Fakulte masmediálnej komunikácie UCM, pričom sa zameriava na mediálny marketing, vzťahy s médiami a psychológiu reklamy. Vo vedecko-výskumnej činnosti sa špecializuje na výskum mediálneho trhu, dezinformácie a falošné správy v médiách či využitie médií na zlepšenie povedomia o ekoinováciách. V začiatkoch vojnového konfliktu na Ukrajine vypracoval aj rešerš s názvom „Ako svetové a slovenské médiá informujú o útoku na Ukrajinu“.

Kristína Blažeková pracuje ako psychologička, v roku 2021 však úspešne ukončila aj doktorandské štúdium pedagogiky. Už niekoľko rokov sa venuje téme mediálnej gramotnosti, písala o nej i svoju dizertačnú prácu. Pôsobí dokonca v občianskom združení Zvoľ si info, ktoré ľudí vzdeláva v oblasti dezinformácií, čím proti nim bojuje.

Objektívnosť a overovanie sú prvoradé

Na hoaxy a dezinformácie si nemajú dávať pozor len príjemcovia obsahov, či už sú vo forme písaného textu, fotografií alebo videí. Obozretní musia byť aj novinári, ktorí tieto mediálne obsahy spracovávajú. Mali by si overovať fakty z terénu, rovnako aj ich zdroj a subjektívny pohľad s emóciami v článkoch vynechať.

„Jednou zo základných zásad novinárskej práce je prinášať objektívne informácie. Predpokladom je overovať zdroje informácií a využívať iba overené a relevantné zdroje či podobne,“ tvrdí Krajčovič. Vyzdvihuje aj dôležitosť pochopenia problematiky, oslovovanie uznávaných odborníkov a držanie sa faktov.

Blažeková navyše radí pomenúvať javy ich skutočnými menami: „Nehovoriť o ´situácii na Ukrajine´ alebo o ´konflikte na Ukrajine´, ale pomenúvať, čo sa naozaj deje. Čiže vojna. Iné názvy značne zľahčujú vážnosť situácie.“

Odhaľte dezinformácie a hoaxy

Hľadanie kľúčových slov či reverzné vyhľadávanie obrázkov pre kontrolu autenticity fotografií sú len začiatkom v overovaní. K dispozícii máme rozličné možnosti.

Jednou zo základných zásad novinárskej práce je prinášať objektívne informácie.

Novinári sa pri svojej práci štandardne opierajú o služby tlačových agentúr. „Sú zárukou overených informácií. Samozrejme, je dôležité rozlišovať, či ide o uznávané a najmä nezávislé agentúry,“ podotýka Krajčovič. Okrem nezávislých totiž existujú aj agentúry, ktoré sú politicky kontrolované a cielene šíria propagandu. Preto je dôležité si v prípade pochybností informácie zakaždým overiť.

Informácie preverujú aj takzvané fact-checkingové agentúry, jednou z nich je napríklad AFP. Odhaľovaním dezinformácií sa zaoberá aj európsky hub Stredoeurópske observatórium digitálnych médií CEDMO, ktoré zverejňuje konkrétne ukážky hoaxov. Krajčovič v tomto prípade ako užitočné odkazy odporúča aj stránku Policajného zboru SR Hoaxy a podvody, web hoax.sk alebo messengerový bot Checkbot. Pre overovanie správ sú vhodné aj stránky demagog.sk či konšpirátori.sk.

„Najľahšie je navštíviť tie weby a profily na sociálnych sieťach, ktoré sa odhaľovaniu dezinformácií venujú a spravia tak prácu namiesto vás,“ dopĺňa psychologička Blažeková. Okrem toho radí využívať i rozšírenie prehliadača s názvom „Bullshit detector“. Užívateľa upozorňuje v prípade, ak sa nachádza na nedôveryhodnom webe.

Nejde o cenzúru, ani porušenie slobody slova

Krajčovič vníma opatrenia proti dezinformáciám a hoaxom ako snahu o zamedzenie ich šírenia a ochranu čitateľov. Rozširovanie spomínaných správ nepredstavuje slobodu slova, pretože voľnosť jedného človeka končí tam, kde sa za začína sloboda druhého.

Podľa neho ide v prípade dezinformácií jednoznačne o snahu narušiť dôveru ľudí v štátne inštitúcie, rozhodnutia alebo napríklad opatrenia. „Počas prvej, druhej aj tretej vlny pandémie COVID-19 sme boli svedkami intenzívneho šírenia falošných správ, ktorých dôsledkom bolo okrem iného aj odmietanie očkovania, nedôvera voči prijímaným opatreniam a podobne. Možnosť zastaviť šírenie takýchto správ preto vítam a myslím si, že by nemalo byť iba dočasné, ale trvalé a daná možnosť tu mala byť už dávno,“ vysvetľuje.

Ani Blažeková blokovanie dezinformačných webov nepovažuje za cenzúru. „Je to na slovenské pomery striktné a pomerne neštandardné opatrenie, no zároveň sa i nachádzame v neštandardnej a vážnej situácii,“ opodstatňuje svoje tvrdenie.

Neochota zmeniť názor a priznať si omyl

Problémom je, že množstvo ľudí si naozaj osvojí realitu predstavovanú falošnými správami. Zdajú sa byť presvedčivé, keďže potvrdzujú názor určitej skupiny ľudí. Viacerí dokonca považujú za klamstvo alebo zavádzanie, ak iné osoby šíria správy odlišné od ich názoru. Takíto ľudia hľadajú dôkazy pre svoje vlastné presvedčenie, o svojej pravde sa často hádajú a prehovárajú ostatných. Ak aj neskôr na svoj omyl prídu, chybu si verejne priznať nevedia. Za svoje omyly sa niekedy hanbia natoľko, že ich popierajú aj sami pred sebou.

Ako vysvetľuje Blažeková, každý z nás si formuje pre seba charakteristický svetonázor, dlhodobo si vytvárame isté predstavy o dianí okolo nás. Keď si už niečo myslíme a objaví sa informácia, ktorá nám do nášho zmýšľania nezapadá, je to pre nás ohrozujúce.

Samozrejme, je dôležité rozlišovať, či ide o uznávané a najmä nezávislé agentúry.

„Platí, že čím viac zvnútornené presvedčenie máme (tzv. core belief), čím je pre nás osobnejšie, tým menej sme ochotní prijať informáciu, ktorá mu protirečí. Mnohí ľudia teda protikladné informácie môžu vnímať doslovne ako útok proti sebe samému,” konštatuje. Odborníci takúto situáciu niekedy prirovnávajú i k fyzickej bolesti. Podľa slov Blažekovej sa cítia tak, akoby nedostali len inú správu, ale rovno ranu päsťou do brucha.

Čo robiť, keď dezinformáciám podľahli naši najbližší?

Ak máme v okolí niekoho, kto uveril dezinformáciám, mali by sme mu starostlivo objasniť, prečo sú informácie, ktorým verí, falošné. Ako podotýka Krajčovič, rozhodne by sme sa nikomu nemali posmievať, ani ho odsudzovať. Zaváži vysvetľovanie, uvádzanie konkrétnych príkladov a odporúčanie relevantných zdrojov informácií.

Blažeková odporúča vychádzať z toho, v čom sa v téme zhodneme a klásť na danú zhodu dôraz. Ak zastávame protichodné názory, mali by sme sa pýtať na pôvod informácií a zároveň prezentovať správy z dôveryhodných zdrojov. „Treba dbať i na kvalitu debaty, teda neprinášať len tvrdenie za tvrdením, ale používať argumenty, zdrojovať, zdôvodňovať, vysvetľovať,” dodáva psychologička, „veľmi dôležité je identifikovať i to, či je človek náchylný veriť dezinformáciám vo všeobecnosti alebo ide len o niektoré témy.“

Šírenie vedeckých poznatkov nebolo snáď nikdy dôležitejšie ako v čase pandémie COVID-19. Čerpanie informácií zo zlých zdrojov sa obzvlášť teraz nevypláca. Názory založené na skreslených alebo nepravdivých správach môžu mať nepriaznivý dopad nielen na človeka, ktorý si ich osvojil, ale tiež na ľudí v jeho okolí.

Popularizácia vedy je jedným z nástrojov, ako verejnosti sprostredkovať podložené fakty a dať ich do kontrastu s falošnými správami, s hoaxami, dezinformáciami alebo konšpiračnými teóriami. Aby sa k informáciám dostalo jednoducho čo najviac ľudí, popularizátori vedy si často na ich prezentovanie volia sociálnu sieť, Instagram.

Farmaceut Marek Kajan z projektu Očami farmácie prezradil, že jeho práca sa začala práve v úvode šíriacej sa pandémie COVID-19. „Cez svoj súkromný profil som zdieľal série ‘instastoriek’, ktoré popisovali koronavírus, spôsob akým fungujú vakcíny aj štádiá, v ktorých sú klinické skúšania,“ tvrdí Kajan. Keďže tieto príbehy mali medzi jeho priateľmi úspech, rozhodol sa pre rovnakú činnosť založiť účet na Instagrame. Doteraz sa ním snaží budovať kritické myslenie, informovať a zároveň vzdelávať. Veľká časť príspevkov sa venuje nezmyselným produktom, nekalým praktikám či neúčinným terapiám.

V súvislosti s pandémiou Kajana trápi, že zaočkovanosť Slovenska patrí medzi tie najhoršie v Európskej únii a nedokážeme viesť konštruktívnu debatu. Desiatky ľudí denne zomierajú podľa neho zbytočne, situácii sa dalo predísť. Dané negatívne javy pripisuje aj práve tomu, že ľudia nerozumejú vede. Radí nerozhodovať sa na základe emócií, ale faktov.

Ľudí sa snažia poučiť

V období pandémie koronavírusu vznikol, vďaka vedkyni Lenke Hrobárovej, aj instagramový profil Skúmavka. „Kým ľudia iba šírili hlúposti o 5G, čo síce nemalo zmysel, aspoň to nikomu reálne neubližovalo. Teraz však vidíme reálny dopad podobných informácií,“ komentuje aktuálnu situáciu, „fakty ale nie sú názor a názor nie sú fakty. Ak je raz obloha modrá, nemôže druhý človek tvrdiť, že je červená.“ Na svojom účte bojuje proti dezinformáciám a ľuďom sa tiež snaží ukázať, že veda vie značne poúčať, upútať i zabávať.

Pôvodne však Hrobárová profil založila kvôli inému účelu. Kedysi sa túžila stať učiteľkou, pre podmienky v slovenskom školstve ale svoje rozhodnutie prehodnotila. „Prostredníctvom Instagramu si tak plním detský sen ľudí niečo naučiť,“ popisuje. Za obrovský problém tunajšieho školstva považuje najmä neustále memorovanie teoretických informácií. Žiaci si ich nevedia predstaviť v každodennom živote a nedokážu ich ani uviesť do praxe.

Na sociálnej sieti sa preto snaží o opak. Ako podotkla, chce ukázať, že aj pomerne odborné informácie sa dajú podať lákavo, pričom na konkrétnych príkladoch môžu čitateľa zaujať natoľko, aby si ich zapamätal.

Vrchol druhej vlny pandémie, kedy sme sa približovali k očkovaniu proti koronavírusu, zas podnietil molekulárnu biologičku Luciu Ciglar k založeniu profilu Kreslím vedu. Množstvo hoaxov a dezinformácií totiž narastalo, ozrejmenie nesprávnych údajov bolo čoraz zložitejšie „Pre ich vysvetlenie a vyvrátenie bolo treba zachádzať stále do väčších detailov biológie a poznatky, ktoré sa vyučujú na základnej či strednej škole, k tomu nestačili,“ približuje.

Koronavírus nie je jedinou problematikou

Motiváciou pre spravovanie podobného účtu môže byť nielen priblíženie práce vedca, istých vedeckých tém, ale aj vlastná psychohygiena a pocit, že človek robí niečo zmysluplné. Ciglar chce viesť ľudí i k vedeckej gramotnosti. Okrem zverejňovania konečných informácií sa sledovateľom usiluje objasniť, akým spôsobom sa vedci k daným výsledkom a záverom dokázali dopracovať.

Popritom je rada, ak niekoho svojou činnosťou inšpiruje a sám sa vede rozhodne venovať. Keď ale verejnosť vedu spochybňuje alebo dokonca zatracuje, bojuje s pocitmi krivdy. Odporúča dať bokom osobné skúsenosti či politické názory a aby mali ľudia viac pokory pred komplikovaným svetom a mylnosťou našej mysle.

Prostredníctvom Instagramu si tak plním detský sen ľudí niečo naučiť.

Vedúca komunikácie projektu Medici PRO Očkování Karolína Hájková zas podotkla, že koncept vznikol ešte pred pandémiou COVID-19. Založenie profilu bolo reakciou na celkovú klesajúcu zaočkovanosť populácie. „Cieľom tohto projektu je vo všeobecnosti zmierniť dopad dezinformácií, odpovedať na otázky o očkovaní a zvýšiť povedomie o rôznych vakcínach, vrátane tých nepovinných,“ vysvetľuje. Odporúča zamyslieť sa nad motiváciou autora článku a opierať sa o kvalitné zdroje.

Informáciám dávajú zrozumiteľnejšiu formu

Hoci sa účty pre popularizáciu vedy snažia pre ozrejmenie informácií ich zložitejšie výklady väčšinou zľahčovať, vždy nemusí ísť o efektívny krok. Odborník Marek Kajan z Očami farmácie hovorí o akomsi balansovaní medzi tým, čo je jednoduché a na druhej strane vhodné. „Ak príliš zjednodušíte komplikované procesy, nebudú úplne správne. Ak ich však nezľahčíte, ľudia im nemusia pochopiť,“ zhrnul.

Príkladom sú podľa jeho slov klinické štúdie. Pozostávajú zo štyroch fáz, ktoré nasledujú po sebe. Takéto vysvetlenie je síce triviálne, ale nie celkom bezchybné. Existujú totiž aj iné fázy, môžu sa prelínať, prípadne po fáze tri sa môže vyskytnúť ďalšia fáza dva.

Ťažká vie byť nielen formulácia zrozumiteľných vyjadrení, ale aj ich zachytenie na praktických veciach, situáciách z bežného života. Vedkyňa Hrobárová zdôrazňuje, že v škole sa síce naučila základy jednotlivých mechanizmov či fungovanie rôznych zákutí tela, no premietnuť informáciu na konkrétny jav je stále o časovo náročnom doplnení ďalších poznatkov.

Výsledkom námahy je originalita

Hrobárová sa opiera sa najmä o zahraničné vedecké články a štúdie. „Snažím sa dávať si veľký pozor na hodnovernosť informácií a overovanie si faktov, s čím často apelujem aj na ľudí,“ doplnila. Vo svojej práci sa navyše usiluje spájať vedu s umením, do sveta vedeckej racionality vnáša trochu estetična. K údajom si sama tvorí i grafiku. Produkcia jedného príspevku jej preto môže zabrať niekoľko hodín.

Molekulárna biologička Lucia Ciglar z Kreslím vedu pracuje na niektorých obsahoch aj mesiace, najkratším časom prípravy bol u nej jeden deň. Priemerne robí na príspevku týždeň. Nápady pravidelne získava z odbornej literatúry, pretože vníma, že veľa dôležitých údajov sa k verejnosti ani nedostane. „Obrázky si pripravujem sama. Jediné, čím si pomáham, sú databanky ilustrácií, keďže ja, možno prekvapivo, kresliť neviem,“ dodáva k svojej tvorbe.

Vedúca komunikácie projektu Medici PRO Očkování Karolína Hájková prezrádza, že v rámci obsahu spracovávajú viacero typov príspevkov. Niektoré sa sústredia na ochorenia, proti ktorým sa ľudia môžu očkovať, ďalšie sa týkajú histórie vakcinácie alebo najčastejších otázok o očkovaní. Príspevky si medzi sebou vždy podelia jednotliví členovia projektu, spracujú ich obsahovo aj graficky. Nakoniec prechádzajú korekciou.

Informácie čerpajú z vedeckých časopisov, akým je napríklad The Lancet, z vyhľadávača štúdií PubMed či z určitých organizácií, napríklad z Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb alebo zo Svetovej zdravotníckej organizácie.

Týždeň vedy a techniky (TVaT) prebiehal online. Prvé dva dni boli venované médiám. Diskutovať o ich úlohe v procese s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prišli investigatívni novinári. Monika Tódová z Denníka N, Laura Kellöová z portálu Aktuality.sk a Adam Valček zo SME opisovali svoju prácu od čias ohavného skutku. Druhá pondelková diskusia bola o ekoaktivizme v mediálnom priestore s Michalom Sabom a Natáliou Pažickou. S hosťami má Atteliér nahraté samotné podcastové rozhovory. Utorkový program patril hoaxom a konšpiráciám. O tejto téme prišiel prednášať admin facebookovej stránky slovenskej polície David Púchovský, teoretický fyzik Samuel Kováčik alias Vedátor a fact-checker Robert Barca.

Tretí deň sa v rámci TVaT spustil na fakultnom Facebooku živý prenos z vedeckej konferencie Marketing Identity, ktorá priniesla desať prednášok. Posledný deň bol venovaný digitálnym hrám. Jeden zo zakladateľov najväčšej e-športovej agentúry na Slovensku Karol Cagáň prednášal o e-športe v súvislosti s pandémiou. Etický hacker Pavol Lupták zas o bezpečnosti a súkromí v konferenčných platformách, ktoré v čase dištančnej výučby využívame omnoho viac. Študenti si mohli vypočuť aj zahraničného hosťa. Alfie Bown z Londýnskej univerzity hovoril, ako hry menia naše životy, aj keď sa práve nehráme.

Ako jediný Slovák overuje informácie pre Facebook 

K odhaľovaniu nepravdivých informácií sa Robert Barca dostal vďaka štúdiu medzinárodných vzťahov a práci pre Denník N. Momentálne pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru AFP, ktorá predáva fotografie a spravodajské texty iným médiám. Ide o medzinárodnú sieť. Agentúra svoju činnosť odštartovala po voľbách vo Francúzsku v roku 2017, kedy sa šírilo množstvo dezinformácií, ktoré ovplyvnili výsledok volieb. AFP na Slovensku pôsobí od marca 2020.

Najväčším ohniskom hoaxov a konšpirácií spomedzi sociálnych sietí je Facebook. Najviac ohrození sú ľudia, ktorí sa nachádzajú v dezinformačných skupinách. Sociálna sieť využíva na overovanie faktov tretie strany, ktoré majú prístup do jeho špeciálneho rozhrania. Ide o nástroj, pomocou ktorého môžu hodnotiť obsah url adresy. Facebook nechce zasahovať do demokratickej súťaže, tiež sa rozhodol nezasahovať do obsahu, ktorý vytvárajú politici, to platí aj pre fact-checkerov. „My môžeme hodnotiť len externý obsah, ktorý politici zdieľajú,” ozrejmuje Barca.

Práca fact-checkera sa skladá z troch krokov

Prednášajúci hosť uviedol, že samotná práca sa skladá z troch krokov. Prvým je nájdenie samotnej dezinformácie pomocou nástrojov, ako napríklad Crowdtangle. V rámci sprístupneného rozhrania Facebooku majú fact-checkeri prístup aj k nahláseniam obsahu samotnými používateľmi. „My reagujeme na to, čo sa niekde zdieľa alebo je virálne, a preto sa nedá vyhnúť tomu, že vzniká nejaké oneskorenie,” vysvetľuje Barca a dodáva, že práca fact-checkera je reaktívna. Druhým krokom je napísanie referenčného článku. „Toto je žurnalistická práca s otvorenými zdrojmi, s dátami, s databázami, s autoritami, ktoré oslovujeme,” opisuje fact-checker svoju prácu. V AFP je podľa jeho slov veľmi prísny editorský dozor a postup je veľmi dôkladný.

My nič nemažeme, iba obmedzujeme dosah.

Táto práca je časovo veľmi náročná. „Moji predrečníci hovorili, že vytvoriť dezinformáciu je naozaj jednoduché, a ja to môžem iba potvrdiť,” hovorí divákom overovateľ informácií. Ďalej pokračuje: „Vytvoriť niečo len tak z brucha zaberie pár minút, niekto si zapne kvôli tomu Photoshop, urobí nejakú manipuláciu. My to potom vyvraciame dlhé hodiny. A nielen hodiny, ale často aj dni a týždne.”

Tretím krokom je hodnotenie obsahu vo vnútri sociálnej siete. „My v rámci Facebooku nič nemažeme, my iba obmedzujeme dosah,” tvrdí Barca. V prípade, že sa obmedzenie dosahu opakovalo niekoľkokrát, môže sa vzťahovať aj na celú stránku. Ľuďom, ktorí dezinformáciu zdieľali, príde upozornenie, že zdieľaný príspevok nie je pravdivý, spoločne s odkazom na článok, kde je teória vyvrátená fact-checkerom. Najčastejšie používanými hodnoteniami dezinformačných článkov sú: nepravda, zavádzajúce, chýbajúci kontext alebo upravená fotografia. Problémom je, že na konci dňa aj tak nikto nepresvedčí všetkých. „Je to otázka kultivácie kritického myslenia a vedenia k mediálnej gramotnosti,“ hovorí pracovník AFP.

Celý záznam programu TVaT vrátane konferencie Marketing Identity, nájdete na Facebooku FMK UCM v Trnave.

Zdroj: Facebook FMK UCM v Trnave