Vchádzam do miestnosti, kde sa koná štátna skúška. Predo mnou sú vyložené malé papieriky, v ktorých sa skrýva tajomstvo mojej budúcnosti na minimálne najbližší rok. Ťahám z prvej kôpky. Otázka č. 29, filmová téma. V hlave sa mi vybaví iba hláška z Dana Dreva: „Tak to si dohral bratku”. To je totiž jediný film, ktorého som znalcom. A tak som dostal Fx. 

Mohol som sa z konečného výsledku trápiť. Ja som však bol rád, že to dopadlo takto. Bol to koniec sveta? Nie. Bol to impulz, ktorý som potreboval. Posledný rok môj život stagnoval a nebavila ma ani škola. Zmena bola nevyhnutná.  Vedel som, že mi vlak neušiel, iba zmenil smer. A ja v ňom stále sedím. S rozhodnutím pokračovať do zahraničia. 

A tak som na necelý rok vymenil študentský život v Trnave za kočovný život robotníka v Nemecku. S najlepším kamarátom sme prvotne zakotvili v Bavorsku pred veľkou fabrikou na výrobu a balenie mäsových výrobkov. Ubytovanie sme dostali na dedine, ktorá bolo autom vzdialená asi polhodinu. Nebol tam obchod, ani šenk.

Dlho sme sa tam však neohriali. Doslova. Pracovali sme totiž pri nízkych teplotách. Napriek tomu som to vnímal pozitívne, pretože som vedel, že človek sa najviac posúva pri prekonaní vlastnej komfortnej zóny. Za sedenie v aule by som to vtedy istotne nevymenil. 

Druhý pokus s prácou dopadol oveľa lepšie. Skončili sme v sklade u giganta s nábytkom. Najlepšie na tom však bolo, že sme častejšie pracovali spolu. Núdza o interný humor či rôzne komické zážitky tak vymizla. Počas jednej zo služieb sa nám podarilo vysypať palety s tristokilogramovým nábytkom. Zažili sme aj omylom spustený požiarny alarm a s ním spojenú evakuáciu. Náš hluchonemý kolega, samozrejme, poplach nepočul a pracoval ďalej.

Na pracovisku som mal možnosť stretnúť aj kolegu, ktorý ako malý chlapec utiekol pred vojnou v Somálsku. Človeka, ktorý ako partizán bojoval vo svojej rodnej Sýrii. Alebo Tomáša – jedného z najmilších ľudí, akého som stretol. Poznačeného ťažkým životným príbehom aj pobytom vo väzení. Aj ich osudy mi rozšírili obzory a dali životné skúsenosti, ale hlavne ma utvrdili v tom, že som šťastný človek, a že Nemecko bolo dobré rozhodnutie.

Štátnice som napokon urobil až na tretí, posledný termín. Férovo priznám, že som na prvé dva termíny nebol naučený, keďže niektoré témy som vôbec nevedel, prípadne len okrajovo. Keby si však na rozdiel od teoretickej alebo filmovej témy vytiahnem tému súvisiacu s históriou, žiaden „gap year“ by som nemal.

Do nového študentského kolektívu som sa adaptoval jednoducho. Podobný osud postretol v júni 2024 aj mojich ôsmich spolužiakov z pôvodného ročníka. S niektorými som sa predtým ani raz nerozprával. Teraz sme už vedeli, že nás spája minimálne jedna vec. Veď aj oni to celé prežili a nič hrozné sa im neprihodilo. A tak držíme pri sebe.

Na svete sú totiž oveľa horšie veci, ako neúspešné štátnice, ktoré si viete zopakovať. Tento text je preto dôkazom, že medziročník nie je tragédia. Ale super príležitosť. Keď vám to, budúci bakalári, náhodou v júni nevyjde, skúsite to znova o rok. Pokiaľ to zoberiete ako príležitosť, tak nič nestratíte, iba získate.

V roku 2019 ste sa stali dekankou. Na webe atteliéru vtedy vyšiel článok o tom, ako by ste chceli zmeniť negatívny pohľad na FMK. Myslíte si, že sa vám to za 5 rokov vo funkcii podarilo?

Keď som nastúpila do funkcie, na fakulte bolo búrlivé obdobie, ktoré dosť negatívne ovplyvnilo jej imidž. Na konferencii Megatrendy a médiá vystúpil šéfredaktor časopisu Zem a vek, čo vzbudilo negatívne emócie u študentov, pedagógov aj absolventov.

Myslím si, že sa nám podarilo zlepšiť imidž fakulty. Sme najväčšia fakulta s najväčším počtom študentov, ktorá sa venuje mediálnej a marketingovej komunikácii na Slovensku. Jednak sa zlepšila spolupráca s praxou a napredovanie vidím aj smerom do zahraničia, kde máme veľa partnerov a veľké výskumné projekty. 

Dostali sme najlepšie hodnotenie vedy a publikačných výstupov v odbore mediálne a komunikačné štúdia na Slovensku. Nie je to len moja zásluha, je to práca celého tímu. Často za mnou prichádzajú aj študenti, ktorí si vyskúšali štúdium na iných univerzitách a oceňujú atmosféru aj otvorenú komunikáciu s pedagógmi na našej fakulte.

Pamätáte si, aké boli vaše štátnice ako študentky?

Pamätám. Bola som úplne prvou absolventkou, štátne skúšky sme mali ešte na Skladovej. V tom období nebola Jama, mali sme len Kino OKO a Skladovú. Na škole sme nemali ani počítače, s internetom sa len začínalo. Neexistovalo, že si niečo odfotíme do telefónu. Poctivo sme kupovali knihy a písali si poznámky.

Veľké percento študentov, ktorí na štátniciach neuspeli, sa ani nepokúsilo odpovedať.

Na štátnice som bola pripravená, lebo som bola typ študenta, ktorý si text prepíše, farebne vyznačí a snaží sa naučiť všetko. Pochválim sa, že som vysokú školu ukončila s červeným diplomom.

Učili sa vtedy študenti lepšie a viac?

Vo všeobecnosti áno. Veľakrát sa stáva, že mi prvák na ústnej skúške z marketingu povie, že “veď som sa učil až dva dni”. (smiech) Myslím si, že sa študenti učia oveľa menej ako my. Nemožno však povedať, že sú menej šikovní. Majú úplne iné zručnosti, ktoré predtým študenti nemali.

Minulý rok štátnice nezvládlo 26 % študentov bakalárskeho stupňa a 18 % magisterského. Čo spôsobilo takýto výsledok?

Keby sme sa pozerali na čísla z rokov predtým, boli by dosť podobné. Áno, 26 % študentov je naozaj dosť. Mnohí však na štátnice idú absolútne nepripravení. Chcú to len vyskúšať. Žiaľ, stáva sa, že neovládajú základné veci, a preto to tak aj končí. 

Študent by mal mať určitú úroveň, aby sme ho mohli pustiť do ďalšieho stupňa štúdia a potom aj do praxe, aby reprezentoval našu fakultu a nerobil hanbu.

Porovnávali ste výsledky štátnicových skúšok z predošlých rokov? Klesá alebo stúpa počet študentov, ktorí uspeli?

Je to rovnomerné. Teraz je lepšia možnosť pre študentov, najmä preto, že novelou vysokoškolského zákona sa zmenilo to, že keď neurobia štátne skúšky, zaplatia za nadštandard, ale len za počet kreditov, ktoré si prenášajú. Predtým bolo treba platiť celú sumu vo výške približne 800 až 1000 eur.

Veľakrát rozmýšľam nad tým, že niektorým študentom aj vyhovuje ešte ostať v tomto období. Byť denným študentom dlhšie má aj svoje výhody, ako napr. sociálnu podporu štátu, zľavy či možnosti cestovať. Študenti vedia, čo je pre nich výhodné.

Opravné augustové štátnice však minulý rok neboli. Prečo?

Neboli práve preto, že opravné štátnice pred dvomi rokmi dopadli veľmi zle. Zistili sme, že študent potrebuje dlhší čas na to, aby sa pripravil, nie mesiac a pol. Na druhej strane, tým, že máme veľa študentov, pedagógovia majú nápor na vedenie aj oponovanie prác. 

Opravné štátnice neznamenajú len to, že sme týždeň v práci. V pozadí je príprava, písanie posudkov a nie je to dobré ani z organizačno-technického hľadiska, keďže si naši pedagógovia majú vyčerpať dovolenku. Niektoré  školy majú štátne skúšky len raz ročne.

Minuloroční tretiaci nemali počas štúdia ani jednu ústnu skúšku. Neodzrkadľuje sa práve toto na (ne)úspešnosti štátnic?

Neviem povedať, či to bol hlavný dôvod. Myslím, že študenti sa nedostatočne pripravili a podcenili to. Marketéri mali ústne skúšky a masmediálci nemali. Neviem, či je tam súvislosť.

Ale toto je niečo, čo by som naozaj chcela zmeniť, aby mali študenti viac ústnych skúšok. Zároveň sa treba zamyslieť, či má význam písanie seminárnych prác, keďže vieme, čo všetko dokáže umelá inteligencia.

Študentom chýba sebareflexia a nevedia, že na E-čko nestačí len niečo povedať.

Ak porovnáme výsledky štátnic našich študentov a študentov iných slovenských univerzít, ako je na tom UCM?

Nerobila som si takýto prehľad. Viem, aké sú rozdiely u doktorandov, pretože na tieto štátne skúšky chodím aj na iné školy. Myslím si, že je to porovnateľné, naši študenti možno dopadli o nejaké percento horšie. Na niektorých školách majú iba obhajoby. Presadzovala som myšlienku, aby sme predmety nechali, pretože verím, že zvyšujú úroveň študentov, resp. absolventov.

Na marketingovej komunikácii na magisterskom štúdiu máme napríklad aj praktickú štátnu skúšku. Študent rieši prípadovú štúdiu, má konkrétny príklad z praxe, konzultuje, komunikuje a diskutuje s komisiou, ako by daný problém riešil. Treba mať pritom teoretické, ale aj analytické zmýšľanie. Nie je to len o nejakom bifľovaní sa.

Sú študenti, ktorí by štátnice zvládli, ale jednoducho mali smolu? Prešli podľa vás tí, ktorí si to zaslúžili alebo mali šťastie?

Vždy sa môže stať, že aj veľmi šikovný študent dostane okno a nepovie nič. Keď však vidíme, že je študent dobrý, napríklad z priemeru alebo na základe diplomovej práce, snažíme sa mu pomôcť. Aj takíto študenti však niekedy dostanú trému a po vytiahnutí otázky povedia, že nebudú odpovedať. V takom prípade im musíme dať FX. Veľké percento študentov, ktorí neuspeli, sú práve tí, ktorí sa ani nepokúsili odpovedať a vzdali sa pred odpoveďou.

Nezovšeobecňovala by som to na zlé výsledky a zlých študentov. V diplomových prácach vidíme excelentné výskumy, návrhy a zlepšenia pre firmy. Úroveň študentov sa zlepšuje. Samozrejme, študent, ktorý sa na štátnice nenaučí, musí rátať s rizikom neúspechu. Ale šikovných študentov, ktorí majú vedomosti a napíšu diplomovú prácu, je pomerne veľa a sú kvalitní. 

Stávajú sa štátne skúšky z roka na rok ťažšími alebo ostávajú na tej istej úrovni?

Otázky na štátniciach nie sú ťažké. Študenti vedia, na čo sa ich pýtame, pretože dostávajú podotázky. Napriek tomu sa mnohí ani na tieto podotázky nepozrú. Aj doktorandi, ktorí sa stávajú pedagógmi, sú prekvapení, ako ľahkovážne niektorí študenti k štátniciam pristupujú. Nie je to o kvalite študenta, ale o jeho neochote sa snažiť.  Podotázky niekedy obsahujú aj správne odpovede, no študenti si ich nevšimnú.

Cieľom školy nie je, aby boli všetci študenti vo všetkom dobrí. Každý študent je iný. Niektorí sa excelentne učia teóriu a právne aspekty, ale s analytickým myslením v marketingových témach už majú problémy. Cieľom je, aby si každý študent našiel oblasť, v ktorej bude excelovať. Základná myšlienka je “vyskúšaj všetko a nájdeš seba”. Ani výborný študent s perfektnou teóriou nemusí byť úspešný v praxi. Dôležitá je nadstavba v jednej špecifickej oblasti.

Pravidelne bývate v komisiách pre štátne skúšky. Pociťujete pokles vedomostí študentov, keď ich porovnáte s minulosťou?

Hodnotenie je horšie. Nie preto, že študenti sú slabí, ale pre ich nedôslednú prípravu. Súčasná generácia má okrem toho problémy s čitateľskou a mediálnou gramotnosťou, písaním a gramatikou. A úroveň stále klesá.

Zažili ste už situáciu, keď za vami prišiel študent ohľadom zlého výsledku?

Nielenže študent, ale aj rodič. Tí niekedy neprimerane zasahujú do štúdia svojich detí. Stalo sa nám, že rodič prišiel na štátnice, pretože bol presvedčený, že oponent pri písaní posudku uškodil jeho dieťaťu. Myslím si, že to pre študenta vôbec nebolo príjemné.

Ako ste reagovali?

Našťastie, nemôžeme komunikovať s rodičmi, ako to musia robiť na základných školách. Niektorí rodičia, v snahe chrániť svoje deti a uľahčiť im cestu, im v skutočnosti ubližujú.  

FMK znížila počet študentov na 300. Absolventi tak majú lepšie uplatnenie v praxi.

Študentom niekedy chýba sebareflexia a nevedia, že na to E-čko naozaj nestačí len “niečo povedať”. Treba ovládať 56 percent. Počas pandémie sme začali nahrávať štátne skúšky, najmä pre takéto prípady. Odvtedy si ani jeden študent neprišiel vypočuť svoju odpoveď a zanalyzovať ju s nami. Myslím, že si uvedomujú svoje nedostatky. Zatiaľ sa nestalo, že by sme zašli tak ďaleko, aby sme menili známku zo štátnej skúšky.

Fakulta sa snaží v posledných rokoch znižovať počet študentov na FMK. Motivuje to študentov k učeniu alebo naopak?

Každá minca má dve strany. Je lepšie mať menej študentov, ak ide o priestorové či pedagogické kapacity. Menej študentov však znamená aj nižší rozpočet pre univerzitu. 

Na druhej strane majú tak absolventi lepšie uplatnenie v praxi. V priebehu troch rokov sme znížili počet študentov našej fakulty o 300. Tristo študentov je dosť, predstavuje to veľkosť niektorých fakúlt na Slovensku. Je to netradičné, neviem, či v našej krajine vôbec existuje iná fakulta, ktorá by takto okresala počet svojich študentov.

A motivuje ich to k štúdiu?

Určite. Čo sa týka prijatia na FMK bez prijímačiek, znížili sme hranicu priemeru známok na 1.3, predtým to bolo 1.5. Myslím si, že sa to odrazí aj v prihláškach, vyberáme len tých najlepších.

Pre študenta, ktorý má na strednej škole zlé výsledky, to asi nie je dobrá správa, že sa k nám dostane menej študentov. No študent, ktorý je excelentný a chce byť medzi tými najlepšími a nechce mať spolužiakov, ktorých štúdium nebaví, flákajú sa a sú na fakulte len kvôli diplomu, taký to zrejme uvíta.

Na čo sa majú budúci bakalári a magistri na štátniciach pripraviť? 

Najmä nech zvážia to, z akých zdrojov sa pripravujú. Aj k nám sa dostávajú mnohé materiály, v ktorých sú spracované okruhy k štátnym skúškam, a keď to čítam, je to len spleť náhodných myšlienok a viet, ktoré často nedávajú zmysel. Študenti sa tieto nezmyselné vety, ktorým nerozumejú, často učia naspamäť. Keď ich pedagóg zastaví, aby vysvetlili, čo hovoria, nevedia odpovedať.

Ani výborný študent s perfektnou teóriou nemusí byť úspešný v praxi. Dôležitá je nadstavba v jednej špecifickej oblasti.

Myslím si, že jednoduchšie by bolo prečítať si päť strán knihy, kde je to vysvetlené s rôznymi príkladmi. Moje odporúčanie je preto učiť sa z kníh alebo učebníc. Máme archív, s textami našich pedagógov, o ktorých predpokladáme, že sa na ne na štátniciach budú pýtať.

Študenti sú však nespokojní, že archív je od minulého roka spoplatnený.

Ale my tie publikácie nepredávame ako na iných školách. Študent má v balíku za 5 eur všetky nové publikácie, čo je podľa mňa výborná pomôcka. Keď som bola študentka ja, mali sme jednu knihu od Kotlera a to bolo všetko.

Pripadalo mi smutné, keď študenti začali na sociálnych médiách agitovať to, že sme archív spoplatnili. Naozaj je tam množstvo publikácií zdarma. Päť eur je zanedbateľná čiastka, ktora pokryje časť nákladov.

Čo v prípade, ak študent nespraví štátnice, no naozaj chce na fakulte zostať študovať?

Ten diplom nie je pre každého. Ak aj máme aj takých, ktorí nezoštátnicujú ani na tretíkrát, musia to byť slabí študenti a môžem povedať, že na to nemajú.

doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD.

Jedna z prvých absolventov FMK s doktorátom v marketingu a rozsiahlymi skúsenosťami v oblasti vzdelávacieho marketingu a médií. V súčasnosti pôsobí ako dekanka FMK, aktívne sa podieľa na organizovaní konferencií, vydávaní časopisov a prispieva do rôznych vedeckých a redakčných rád. Jej záujmy spočívajú v akreditácii vzdelávacích inštitúcií, spotrebiteľského správania, environmentálneho správania, médií a marketingu a udržateľnej módy.

Počet študentov, ktorí sa na štátne skúšky prihlásia, môže ovplyvniť ich termín. Vedenie školy zatiaľ stanovilo interval prvých opravných štátnic od 18. do 29. januára 2021. Tieto dni nebudú určené len pre reprobantov.

Ide zároveň o riadny termín pre končiacich študentov magisterského stupňa štúdia v externej forme. Prihlášku na túto skúšku by ste mali odovzdať do 18. decembra 2020. Ak by ste to nestihli, musíte ju doručiť na študijné oddelenie najneskôr do 10. januára 2021.

Zadanie záverečnej práce musí byť aktuálne

V prípade, že máte predĺženú štandardnú dĺžku štúdia pre neúspešnú obhajobu záverečnej práce, odovzdať ju musíte do 4. decembra tohto roka. Vložiť by ste ju mali do Centrálneho registra záverečných a kvalifikačných prác aj do AIS-u.

Najskôr ale potrebujete súhlas od svojho školiteľa. Práca musí obsahovať i zadanie, ktoré je aktuálne pre súčasný akademický rok. Vyzdvihnúť si ho môžete po 1. novembri 2020 na sekretariáte katedier v Jame.

O tom, aké dokumenty si pred štátnou skúškou potrebujete pripraviť, bude fakulta informovať prostredníctvom mailov a webu. Zrejmý ešte nie je ani priebeh štátnych skúšok. Ich forma, opatrenia či obmedzenia v súvislosti s pandémiou koronavírusu závisia od aktuálneho vývoja situácie.

Fakulta sa bude riadiť odporúčaniami hlavného hygienika a Úradu verejného zdravotníctva. Ambíciou FMK sú ale štátnice v prezenčnej podobe. Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o priebehu štátnic onlinovou formou, prečítajte si článok o štátnych skúškach na fakulte v čase pandémie.

Štátnice budú v januári, máji a júni 

Januárový termín štátnic je síce prvý, no nie povinný. V akademickom roku 2020/2021 si môžete vybrať aj májový alebo júnový dátum. Nezabúdajte, že nárok máte na dva opravné termíny. Júnové štátne skúšky môžu byť opravným termínom len pre študentov, ktorým sa nepodarí urobiť štátnice v januári.

Niektorí študenti sú pri výbere prvého termínu nerozhodní, iní v tom majú jasno. Z dvadsiatich respondentov sa na januárové štátnice chystá 60 % reprobantov. Pre zvyšnú časť študentov je najvýhodnejšou voľbou májový opravný termín.

Tí, ktorí sa rozhodli pre skúšku na začiatku roka, nechcú svoje povinnosti zbytočne odkladať. „Úprimne, chcem to už mať za sebou,“ napísala Karin a podobne i ďalší študenti. Uvedomujú si aj finančné pozitíva tohto termínu. Matúš k svojmu rozhodnutiu dodal: „Chcem mať ďalšiu bezplatnú šancu v máji.“

Laura na januárovú šancu pozerá z iného uhla: „Aj napriek tomu, že štatút študenta budem mať len do januára, čo je extrémne nepraktické, idem sa prihlásiť na inú vysokú školu. V prihláške bude určite lepšie, ak tam budem mať napísané, že som už bakalárka.“

Benefity má aj májový dátum 

Spomínaný status študenta a výhody, ktoré z neho plynú, sú jedným z dôvodov voľby májových opravných štátnic. Rozhodla sa pre nich aj Anna: „Chcem využívať aj naďalej status študenta – hlavne kvôli robote.“  Väčšina oslovených reprobantov sa navyše na skorší opravný termín nestíha pripraviť. „Dôvodom je, že som sa ešte veľmi nepohol v oprave bakalárskej práce,“ vyjadril sa Matej.

Okrem obhajoby záverečnej práce zlyhali študenti aj pri zodpovedaní štátnicových otázok. „Popravde, dodnes tomu poriadne nerozumiem,“ zdôverila sa Laura, ktorá vraj bola na okruhy tém z práva pripravená viac než dostatočne, „očividne sa im ale moja odpoveď nepáčila.“

Časť študentov sa naučiť nestihla alebo úroveň požadovaných vedomostí podcenila. „Spoliehala som sa na znalosti z prednášok, ale to nestačilo,“ napísala Monika. Veľkú úlohu zohral aj stres či šťastie. To chýbalo napríklad Máriovi: „Nenaučil som sa úplne všetky otázky a bohužiaľ som si vytiahol akurát otázku z histórie, ktorú som nevedel.“

Mnohí sa poučili z vlastných chýb či z chýb spolužiakov. „Teraz už viem, že nestačí k otázke vedieť pol strany, ale keď sa vyžaduje všetko, treba to vedieť. Určite už nechcem riskovať,” priznala Karin.

V školskom roku 2019/2020 študuje v dennej forme štúdia na prvom aj druhom stupni celkom 750 študentov. Bakalárov je 462, magistrov 288 vo všetkých študijných programoch, ktorými sú marketingová komunikácia, masmediálna komunikácia, teória digitálnych hier, aplikované mediálne štúdiá a vzťahy s verejnosťou.

Na prieskume sa podieľali študenti rôznych vekových kategórií. Najmladší študenti boli vo veku 21 rokov a tvorili podiel 13 % zo všetkých opýtaných. Najstarší bol študent vo veku 32 rokov. Najviac ich bolo vo vekovej kategórii 24 (27,8 %) a 23 rokov (21,8 %). Celkovo najčastejšie nám odpovedali piataci, ktorí tvorili 56,5 % z celkového počtu. Za tretí ročník sme získali odpovede od 43,5 % študentov.

Najviac nám odpovedali študenti marketingovej komunikácie. Ich podiel predstavoval 65,7 %. Druhý najvyšší podiel tvorilo zastúpenie študentov masmediálnej komunikácie, ktorých bolo 27,8 %. Ďalšie odpovede sme získali od študentov teórie digitálnych hier (3,7 %), aplikovaných mediálnych štúdií (1,9 %) a vzťahov s verejnosťou (0,9 %). Z celého prieskumu nám najčastejšie odpovedali ženy, ktoré tvorili 69,4 %, mužov bolo 30,6 %.

Usilovní FMK študenti

Z nášho prieskumu sme získali niekoľko zaujímavých zistení. Jedným z nich je, že až 94 % študentov počas školy pracovalo alebo chodilo na stáž v odbore, ktorý študujú. Čiastočne v odbore a príležitostne pracovali 2 % študentov. Ak sa vyjadrili pri možnosti odpovede “iné”, išlo o príležitostné práce, zväčša formou dohody alebo študentskej brigády, ktoré čiastočne súviseli so zameraním štúdia. Pracovné skúsenosti počas povinnej praxe získavalo 1 % respondentov. Mimo odboru pracovalo spolu 43 % študentov. Z celkového počtu opýtaných študentov len 5 % nechodilo počas štúdia do práce a ani na stáž.

Plánujú zmenu

V prípade kladnej odpovede na otázku ohľadom pracovných skúseností sme chceli zistiť, či budúci absolventi FMK plánujú ostať v súčasnom zamestnaní. Otázka bola dobrovoľná, napriek tomu nám ju zodpovedalo až 96,3 % zo všetkých respondentov. Zmeniť prácu má v pláne 39 % študentov. Ostať v súčasnej práci, ale iba dočasne, chce 28 % opýtaných. Ako dôvod jeden študent uviedol: „Pracujem od prvého ročníka na fulltime. Začínal som ako stážista. Pokiaľ ale študujem, nemám v pláne meniť zamestnanie.”

V súčasnej práci pokračovať na trvalý pracovný pomer plánuje 22 % študentov. Nerozhodli sa len 2 % respondentov. Ako doplnili, konečné rozhodnutie ovplyvní situácia. Pre možnosť “iné” sa rozhodli 3 % budúcich absolventov. Ako odpoveď uviedol jeden študent, že pracuje ako živnostník, druhý pracoval len v prvom semestri a tretí sa nachádza v neistej situácii. Ako dodal: „Súdiac podľa situácie sa obávam, že o prácu prídem, hoci ju mám rád.” 

Študenti sa neboja akejkoľvek práce

Odpoveďami na ďalšiu dobrovoľnú otázku v našom prieskume sme chceli zistiť, na akých pozíciách študenti pracovali alebo v súčasnosti pracujú. Mohli napísať pracovnú pozíciu aj spoločnosť.  Zodpovedať otázku sa rozhodlo 53 % študentov. V niektorých prípadoch sa pracovné pozície opakovali.

Boli nimi napríklad asistent predaja či redaktor. V odbore študenti pracovali najmä na pozíciach ako redaktori, grafici, PPC a SEO špecialisti. Značnú časť tvorili aj pozície ako social media manager. Jednotlivé odbory sme rozdelili na základe odborného zamerania.

Čo všetko plánujú budúci absolventi FMK

Z nášho prieskumu sme zistili, že nie všetci plánujú po ukončení bakalárskeho ročníka ďalej študovať na  magisterskom stupni. Pokračovať v štúdiu sa rozhodlo 71 % budúcich bakalárov. O ďalších študijných či pracovných plánoch ešte nie je rozhodnutých 9 % študentov. Možnosť „iné” označilo 8 % respondentov. V tejto možnosti študenti vyjadrili najmä záujem pokračovať v štúdiu externe, aby mohli zosúladiť pracovné povinnosti so školou.

Ako nám prezradil jeden študent: „Pokračovať chcem externe v magisterskom štúdiu. Pracujem v marketingovej agentúre, v ktorej chcem ostať a pracovať súčasne aj na vlastných projektoch.” Ďalší študent prezradil, že chce ostať študovať kvôli príležitostiam, ktoré fakulta ponúka v rámci zahraničných pobytov programu Erasmus.

Hľadať prácu po bakalárskych štátnych skúškach si plánuje 6 % študentov. Naďalej pokračovať v súčasnom zamestnaní chcú 4 % respondentov. Nezamestnať sa ani nepokračovať v štúdiu plánujú len 2 % študentov. Z prieskumu sme zistili veľmi rozdielne plány medzi prvým a druhým stupňom.

Ani jeden z respondentov neuvažuje o doktorandskom štúdiu.

Budúci absolventi FMK na magisterskom štúdiu chcú viac pracovať. Hľadať prácu si bude 47 % študentov. Ostať pracovať v súčasnom zamestnaní chce 33 % budúcich magistrov. Pre ďalšie plány sa nerozhodlo 10 % a predĺžiť prázdniny si chce 7 % respondentov. Medzi ďalšie plány budúcich absolventov FMK patrí aj účasť na zahraničných stážach. Zaujímavosťou je, že ani jeden z našich respondentov neuvažuje o doktorandskom štúdiu.

Prieskum sme uskutočnili na prelome marca a apríla. Vybrali sme 750 študentov, ktorí sú budúci absolventi FMK. Z ich celkového počtu sme si vypočítali vzorku potrebnú na zovšeobecnenie výsledkov. Chybovosť sme si určili na 9 % a vzali sme do úvahy niekoľko faktorov. Od študentov sme celkovo získali 108 odpovedí.

Ako nám odporučila Lucia Štoderová zo študijného oddelenia: „Do štátnic ešte niekoľko študentov štúdium zanechá, preruší, budú zo štúdia vylúčení, prípadne sa na štátne skúšky neprihlásia.” Na záver taktiež dodala, že nie všetci študenti štátne skúšky zároveň absolvujú úspešne.

Prečítajte si viac o absolventoch FMK.

V máji 2019 predčasne štátnicovalo 68 bakalárov, pričom jedenástim z nich sa skúšky nepodarilo spraviť. O niečo lepšie na tom boli magistri (v ich prípade je však májový termín riadny, nie predčasný), ktorých bolo dokopy 250 a nevyšlo to presne 28 študentom. Ich úspešnosť bola takmer o 5 % lepšia než u bakalárov.

Tieto predčasné bakalárske májové štátnice ale boli posledné, ktoré sme na fakulte mali. Od nového akademického roka sú zrušené.

V riadnom augustovom termíne absolvovalo štátne skúšky 395 bakalárov, no 67 z nich sa nepodarili. To znamená, že celková neúspešnosť predstavuje 16,96 %. Pri magistroch, ktorým sa pri niektorých predmetoch nepošťastilo, sa toto číslo vyšplhalo na 20,68 %. Štátne skúšky v auguste absolvovalo 29 magistrov a šiesti z nich musia ísť na opravný termín v januári (Na augustovom termíne sa mohli zúčastniť piataci, ktorí nespravili v máji na štátnici predmety alebo takí, ktorí si dali odklad, pozn. redakcie).

Spokojnosť je spojená s poctivou prípravou

Bakalári, ktorí štátnice v riadnom termíne úspešne zvládli, mali pred sebou dva týždne zaslúženého voľna. Ak si podali prihlášku na ten istý študijný program, v ktorom absolvovali štátne skúšky, boli automaticky prijatí. Výpovede mnohých študentov hovoria o spokojnosti. Napríklad Peter, ktorý sa svedomito učil, nemal problém záverečné skúšky zložiť.

Pre Klaudiu štúdium a výsledky nie sú samozrejmosťou: „Musela som na sebe kvôli škole zamakať.“ Silvia sa poctivo pripravovala, či už k písaniu bakalárskej práce, alebo k štátnej skúške: „Nenechala som nič na náhodu. Príprave som venovala všetok čas, a preto som nemala žiadny problém.“ Bianca sa tiež nemá na čo sťažovať: „Som spokojná s priebehom štátnych skúšok a nemám žiadne výhrady.“ Sú však aj študenti, ktorí majú opačný názor a sťažujú sa takmer na všetko.

Je na vine komisia?

V komisii vždy sedí predseda, štyria až piati pedagógovia, ktorí sa vyznajú v rôznych okruhoch a jeden zapisovateľ, ktorým býva väčšinou doktorand. On vás usmerní, vysvetlí vám, kde si máte sadnúť a kedy nastane tá chvíľa. Nasledujúce výpovede sú subjektívne a študenti v nich vysvetľujú, čo podľa nich na skúškach nefungovalo tak, ako by malo.

Klára bola z priebehu štátnic veľmi rozhorčená, prekážala jej neobjektivita komisie. Podľa Kláriných slov si dvaja z piatich hodnotiacich počas odpovede samovoľne niekam odišli, a potom výpoveď hodnotili. „Ako môže niekto hodnotiť niečo, čo nepočul?“ pýta sa študentka.

Richard je z celých štátnic nešťastný a nechápe, ako ho komisia mohla ohodnotiť. „Čo ma zarazilo, bola arogancia niektorých skúšajúcich, ktorí sa rozprávali, smiali alebo dokonca hrali na mobile. Po obhajobe sa ma navyše začali pýtať otázky, o ktorých som v prezentácii hovoril. Jednak je nepríjemné, keď vás nepočúvajú a vyrušujú pri prezentácii, a po druhé, moja obhajoba sa tak natiahla o desiatky minút.“

Fakulta tvrdí, že ani z princípu to tak fungovať nemôže: „V komisii sú väčšinou vyučujúci rozdelení a každý skúša iný predmet. Napríklad právnici nevidia do iných okruhov až tak, ako niekto, kto ich priamo vyučuje a má k nim bližšie. Ak aj niekto z komisie odíde, tak buď neskúša práve ten predmet, v ktorom sa vyzná, alebo ho už vyskúšal, a preto odchádza na prestávku. Vyučujúci, ktorí neboli prítomní v komisii počas odpovede, danú odpoveď študenta ani nehodnotia. Naozaj je to viac-menej proporčne rozdelené,” vysvetľuje prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Dáša Mendelová.

Trápia ich peniaze

Jedna z motivácií, ako úspešne zdolať štátne skúšky, je pomyslenie na to, že existuje len jeden riadny pokus. Ak to nevyjde, je tu možnosť takzvaného medziročníka, teda opravného termínu, ktorý bude v januári 2020. To platí pre bakalárov aj magistrov, no nie je to zadarmo. Poplatok za možnosť opätovného absolvovania štátnych skúšok sa pohybuje okolo 850 eur. Študent nadštandardného štúdia si však môže platbu rozdeliť do štyroch splátok.

Fakulta sa usiluje o to, aby každý získal titul spravodlivo. „Ani jedného študenta škola nevyhodila kvôli tomu, aby išiel na nadštandardné štúdium. Štátnice nespravili takí študenti, ktorých buď záverečná práca nebola na úrovni, ktorú požadujeme, alebo nevedeli odpovedať na otázku či odpovedali úplne mylne,” dáva veci na pravú mieru Mendelová. Zároveň dodáva, že niektoré odpovede boli naozaj slabé a študenti prišli nepripravení.

Pre porovnanie môžeme uviesť, koľko by ste zaplatili za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia na iných školách. Napríklad na fakultách Univerzity Komenského sa tieto sumy pohybujú od 900 do 2 000 eur. Podľa informácií z PortalVS.sk patrí naša fakulta medzi tie s najnižším poplatkom za medziročník.

Je táto cena naozaj privysoká?

Pred štátnicami je študent povinný zaplatiť poplatok za catering. Mnohí sa sťažujú na privysokú cenu. Minulý akademický rok to bola suma sedem eur. Magde sa zdá táto suma privysoká na to, koľko občerstvenia mala komisia a študenti pripraveného. „Úprimne, neviem, kam poputovali všetky tie peniaze z poplatkov. Keď si predstavím, koľko žiakov zaplatilo a čo mali na stole pri skúške, tak tomu nerozumiem.“

Povinný poplatok stále platí. V cene je malé občerstvenie a obed pre komisiu, tiež voda a káva pre študentov. Výhodou tohto systému je, že študent zaplatí sedem eur a o všetko je postarané. Na niektorých univerzitách majú toto občerstvenie na starosti študenti. Musia všetko objednať, nosiť chlebíčky, vodu, na záver všetko aj upratať a popritom riešiť aj stres zo skúšok.

Vyúčtovanie nákladov na občerstvenie z posledných májových štátnic informuje o vyššom výdaji ako príjme peňažných prostriedkov. „Fakulta ešte dokladá peniaze navyše, aby občerstvenie bolo také, aké treba. Aby aj študenti mali kávu a vodu na každej chodbe. Treba si uvedomiť, že je tam sedem až osem komisií každý deň. Keď si rozrátame, koľko je to ľudí, tak sedem eur nie je extrémny poplatok,“ informuje prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť.

Štátnice v lete na konci prázdnin sú zlý sen

Tohtoročné augustové štátnice boli posledné. Od akademického roka 2019/2020 nastávajú zmeny. Od 20. do 24. januára budú mať opravný termín reprobanti, teda tí, ktorým sa minulý rok nepošťastilo. Tento dátum platí pre prvý aj druhý stupeň štúdia.

Čerstvo končiaci magistri budú mať štátnice od 18. do 22. mája. Bakalári budú skúškovať od 22. do 26. júna budúceho kalendárneho roka. Augustový termín je po novom už minulosťou a pocity študentov hovoria za všetko. „Je tu strašné teplo,“ tvrdí jeden z nich. „Máme zničené leto, treba iný termín,“ nalieha druhý.

Augustový termín je po novom už minulosťou.

Niektorým sa pri vysokých teplotách sústredilo ťažšie: „Je veľká sprostosť štátnicovať v lete, keď je vonku 38 °C. Po prvé, je to neskoro. Po druhé, v takom teple sa ťažko sústredí na štúdium a skúšky.“ Za krajšie leto môžu ďakovať študenti najmä novému vedeniu školy, ktoré začalo pôsobiť od januára 2019.

„Ihneď sme sa snažili riešiť absolvovanie štátnic v lete. Namontovali sa nové žalúzie vo všetkých miestnostiach v Jame, zakúpili sa prenosné klimatizácie. Následne sme pristúpili k tomu, aby štátnice neboli v auguste. Táto zmena sa nedá spraviť naraz, musí prejsť administratívou, prihlasovaním atď. Študentom by bolo nepríjemné, keby sme ich na poslednú chvíľu informovali, že štátnice nebudú v auguste, ale v júni,“ vysvetľuje Dáša Mendelová.

Maličkosti

V tento psychicky náročný deň je zbytočné stresovať sa. Robiť si ťažkú hlavu z očka na pančuškách či zo zle vyžehlenej košele je naozaj zbytočné. Navyše, do hlavy v ten deň už nevojde nič. Vkradne sa do nej len strach, stres a nepríjemný pocit, že vaše spotené podpazušie je cítiť až ku knižnici. Človeka vie nasrdiť všetko, zvlášť počas štátnic. Napriek tomu, že je to veľká životná skúška, netreba ju brať až tak vážne. O tom, ako si zachovať pokoj pri skúškach, sa dočítate v ďalšom článku.

A čo po škole?

Ako autori článku sme vytvorili formulár pre študentov, ktorí v predošlom akademickom roku absolvovali štátne skúšky. Zistili sme, že v hre je aj zmena študijného programu, fakulty alebo vysokej školy. Táto situácia nastáva vtedy, keď študent nadobudne pocit, že sa počas troch rokov venoval niečomu, čo ho nebaví. Napíše úctyhodnú bakalárku, vytiahne si šťastné čísla otázok a úspešne zloží skúšky. Potom prejde na program, ktorý ho bude vnútorne napĺňať alebo úplne zmení zameranie vysokej školy.

A čo po neúspešných štátniciach? Ak študent nespraví ani opravný termín, bude musieť začať od začiatku, teda ako prvák na bakalárskom stupni. Nie všetci sa rozhodli pokračovať v štúdiu na Fakulte masmediálnej komunikácie. Niektorí, aj tí, ktorým sa skúšky podarilo zložiť, si ako nový smer zvolili napríklad Bratislavskú medzinárodnú školu liberálnych štúdií, Univerzitu Komenského v Bratislave alebo Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre. Dôvodom prestupu však nemusí byť len to, že pohoreli na skúškach; inú školu si totiž vybrali aj úspešní promovaní bakalári, ktorí skrátka chceli skúsiť niečo iné.

Pár študentov sa odhodlalo prezradiť, prečo už viac nechce pokračovať v akomkoľvek štúdiu. Kristiánovi prekáža suma za zaplatenie medziročníka, v ktorom by absolvoval opravný termín: „Prekážal mi fakt, že sme mali len jeden pokus, ktorý ak by sme nezvládli, buď by sme si rovno zobrali pôžičku, alebo (ja osobne) by sme sa na titul rovno vykašľali. Je smutné, že sa chce škola takto ,nabaliť‘, rovnako aj s poplatkami za štátnu skúšku.“ Pavol už nad druhým pokusom neuvažoval. O budúcnosti má jasnú predstavu: „Nechcem pokračovať, lebo som začal pracovať v oblasti marketingu.“

Komisie sa dlhodobo stretávali so skutočnosťou, že študenti síce vedia vychrliť naučené definície a poučky, ale tam ich vedomosti končili. Ak mali aplikovať teoretické poznatky na konkrétny príklad z praxe, zostávali často bezradní. Okrem toho často študenti nevedeli premýšľať v súvislostiach. Cieľom bolo primäť  študentov logicky uvažovať a premýšľať v súvislostiach.

Zistili sme, že drvivá väčšina študentov nepracuje s vlastnými poznámkami a primárnymi literárnymi zdrojmi, ale s vypracovanými odpoveďami na otázky. Dostali sa ku mne na stôl. Väčšina otázok bola vypracovaná povrchne, lajdácky, nepresne či dokonca nepravdivo. Študenti potom na skúške vyzerali ako totálni hlupáci. Dokonca som mala možnosť pozrieť si aj tzv. „light verziu“. Tá rozhodla. Cieľom bolo študentov prinútiť, aby sa učili z dôveryhodných zdrojov. Najmä preto, aby nerobili hanbu sebe, ani dobrému menu školy.

Budú sa pravidelne meniť aj v budúcnosti napríklad v 5 ročných intervaloch?
Okruhy otázok sa budú meniť v súvislosti s vývojom doby a zmenami, ktoré teória či prax prinesie. Ako často sa budú meniť, závisí od dynamiky vývoja, nie od presne stanovených časových intervalov. Určite to ale nebude každý rok. Tiež to závisí od toho, ako skoro vznikne súbor nových vypracovaných bludných odpovedí a kedy  ich začnú študenti pred komisiami prezentovať.

Kto pripravoval nové štátnicové otázky?
Ku každému štátnicovému predmetu sme vytvorili kvalifikovaný tím pracovníkov z katedry, ktorá predmet zastrešuje. Členmi tímu boli naši pedagógovia, ktorí sú v danej oblasti výborne odborne zorientovaní a vyučujú predmety, ktoré sa čiastočne alebo úplne prekrývajú s obsahom štátnej skúšky.

Pokryjú  nové otázky učivo študentov, ktoré sa doteraz učili?
Okruhy predmetov štátnych skúšok tvorili aj učitelia. Čerpali z toho, čo na hodinách odučia a z literatúry, ktorá je k štátniciam odporúčaná.  Treba mať však na pamäti, že škola dáva základ. Naučí vás teóriu, prípadne doplní ukážky z praxe. Nezaručí automatický úspech v praxi ani na skúškach. Štátna skúška má byť diskusiou na vysokej odbornej úrovni, s využitím samostatného, analytického a kritického myslenia, nie len zreferovaním naučených fráz a poučiek.