Vchádzam do miestnosti, kde sa koná štátna skúška. Predo mnou sú vyložené malé papieriky, v ktorých sa skrýva tajomstvo mojej budúcnosti na minimálne najbližší rok. Ťahám z prvej kôpky. Otázka č. 29, filmová téma. V hlave sa mi vybaví iba hláška z Dana Dreva: „Tak to si dohral bratku”. To je totiž jediný film, ktorého som znalcom. A tak som dostal Fx. 

Mohol som sa z konečného výsledku trápiť. Ja som však bol rád, že to dopadlo takto. Bol to koniec sveta? Nie. Bol to impulz, ktorý som potreboval. Posledný rok môj život stagnoval a nebavila ma ani škola. Zmena bola nevyhnutná.  Vedel som, že mi vlak neušiel, iba zmenil smer. A ja v ňom stále sedím. S rozhodnutím pokračovať do zahraničia. 

A tak som na necelý rok vymenil študentský život v Trnave za kočovný život robotníka v Nemecku. S najlepším kamarátom sme prvotne zakotvili v Bavorsku pred veľkou fabrikou na výrobu a balenie mäsových výrobkov. Ubytovanie sme dostali na dedine, ktorá bolo autom vzdialená asi polhodinu. Nebol tam obchod, ani šenk.

Dlho sme sa tam však neohriali. Doslova. Pracovali sme totiž pri nízkych teplotách. Napriek tomu som to vnímal pozitívne, pretože som vedel, že človek sa najviac posúva pri prekonaní vlastnej komfortnej zóny. Za sedenie v aule by som to vtedy istotne nevymenil. 

Druhý pokus s prácou dopadol oveľa lepšie. Skončili sme v sklade u giganta s nábytkom. Najlepšie na tom však bolo, že sme častejšie pracovali spolu. Núdza o interný humor či rôzne komické zážitky tak vymizla. Počas jednej zo služieb sa nám podarilo vysypať palety s tristokilogramovým nábytkom. Zažili sme aj omylom spustený požiarny alarm a s ním spojenú evakuáciu. Náš hluchonemý kolega, samozrejme, poplach nepočul a pracoval ďalej.

Na pracovisku som mal možnosť stretnúť aj kolegu, ktorý ako malý chlapec utiekol pred vojnou v Somálsku. Človeka, ktorý ako partizán bojoval vo svojej rodnej Sýrii. Alebo Tomáša – jedného z najmilších ľudí, akého som stretol. Poznačeného ťažkým životným príbehom aj pobytom vo väzení. Aj ich osudy mi rozšírili obzory a dali životné skúsenosti, ale hlavne ma utvrdili v tom, že som šťastný človek, a že Nemecko bolo dobré rozhodnutie.

Štátnice som napokon urobil až na tretí, posledný termín. Férovo priznám, že som na prvé dva termíny nebol naučený, keďže niektoré témy som vôbec nevedel, prípadne len okrajovo. Keby si však na rozdiel od teoretickej alebo filmovej témy vytiahnem tému súvisiacu s históriou, žiaden „gap year“ by som nemal.

Do nového študentského kolektívu som sa adaptoval jednoducho. Podobný osud postretol v júni 2024 aj mojich ôsmich spolužiakov z pôvodného ročníka. S niektorými som sa predtým ani raz nerozprával. Teraz sme už vedeli, že nás spája minimálne jedna vec. Veď aj oni to celé prežili a nič hrozné sa im neprihodilo. A tak držíme pri sebe.

Na svete sú totiž oveľa horšie veci, ako neúspešné štátnice, ktoré si viete zopakovať. Tento text je preto dôkazom, že medziročník nie je tragédia. Ale super príležitosť. Keď vám to, budúci bakalári, náhodou v júni nevyjde, skúsite to znova o rok. Pokiaľ to zoberiete ako príležitosť, tak nič nestratíte, iba získate.

Pri programe Erasmus+ trvá výmenný pobyt trvá jeden semester, záujemcovia o štúdium však musia úspešne absolvovať pohovor v cudzom jazyku a dodať všetky potrebné podklady.

Výberové konanie pre rok 2022/2023 bude prebiehať buď prezenčne, alebo online, a to vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu v krajine. Termín a spôsob realizácie bude zverejnený v prvej polovici januára. V prvom rade musia záujemcovia vyplniť registračný formulár do 15. decembra 2021. Študenti si môžu vybrať viacero univerzít, s ktorými UCM uzatvorila bilaterálne zmluvy. Viac informácií o výberovom konaní nájdete tu.

,,Skúsenosť so štúdiom v zahraničí je pre účastníka ďalšou pridanou hodnotou. Študent spozná nové prostredie a kultúru, zdokonaľuje si cudzí jazyk, získava nové poznatky a skúsenosti. Zo štúdia v zahraničí sa tak Slováci vracajú už ako Európania. Ide o mimoriadnu skúsenosť, ktorú odporúčam všetkým študentom,” hovorí Ján Višňovský, bývalý koordinátor pre zahraničné mobility prichádzajúcich a odchádzajúcich študentov a docent Fakulty masmediálnej komunikácie.

Novou fakultnou koordinátorkou je doktorka Mgr. Lenka Labudová, PhD., ktorá pôsobí ako odborná asistentka na Katedre marketingovej komunikácie.

1. Krajina najkrajších pláží a kvalitného portského vína

Jedna z najobľúbenejších univerzít medzi študentami FMK je University of Algarve v Portugalsku. Založili ju v roku 1979 a dnes ponúka všetky tri stupne vysokoškolského vzdelania s veľkým množstvom kurzov, medzi nimi aj bezplatné jazykové kurzy. Študenti si pochvaľujú priateľské prostredie na univerzite a v kampuse. Hneď prvý týždeň pre študentov Erazmus+ organizujú International Mobility Day, kde sa dozvedia o škole, ale aj histórii mesta.

Veľkým lákadlom je spoznávanie krajiny a prírody v Portugalsku. Študenti majú možnosť sa zúčastniť na niekoľkých výletoch po krajine. Práve zážitky počas výmenného pobytu patria k nezabudnuteľným skúsenostiam.

2. Teoretické poznatky aplikované priamo do praxe

Bilaterálnu zmluvu má UCM aj s Univerzitou Hochschule der Medien v Stuttgarte. Univerzitu založili v roku 2001 a ponúka štúdium na troch fakultách. Veľkým plusom je univerzitné vydavateľstvo Verlag Stuttgart, v ktorom študenti získavajú prax.

Absolventi tiež vyzdvihujú malé skupinky, v ktorých môžu odborne diskutovať s vyučujúcim, ale aj možnosť využívať získané poznatky v praxi. K dispozícií sú školské fotoaparáty, práce na reálnych reklamných kampaniach alebo tvorba krátkych filmov.

Pozitívom je aj blízkosť kampusu, ktorý je vzdialený len 5 minút od univerzity. Pred Vianocami študenti Erasmus+ v Nemecku prezentujú svoju krajinu a následne ich čakajú skúšky.

3. Veterné mlyny a tulipány

Medzi ďalšie najobľúbenejšie destinácie na Erasmus+ patrí Saxion University of Applied Sciences v Holandsku. Univerzita sa pýši dlho históriou, keďže ponúka vzdelanie už od roku 1875. Študuje tu približne 26-tisíc študentov z celého sveta. Univerzita ponúka široké spektrum medzinárodných odborov vo všetkých troch stupňoch vzdelania.

Hneď prvým odporúčaním od bývalých absolventov je zaobstaranie si bicykla. Holandsko patrí medzi krajiny s výborne vybudovanou infraštruktúrou pre cyklistov a preprava bude tak o dosť jednoduchšia.

Dôležité však je, aby nikoho neodradil začiatok, keďže zvyknúť si na nové prostredie býva ťažké. ,,Koniec-koncov musím povedať, že sa mi oplatilo vycestovať a spoznávať krajinu a nových ľudí,” hovorí o svojom zážitku Alžbeta Hanuliakova, účastníčka Erasmus+ na Univerzite Saxion.

4. Erasmus+ tesne za hranicami Slovenska

Aj keď nejde o veľké cestovanie, k obľubeným destináciám na Erasmus+ patrí aj Univerzita Karlova v Prahe, v Českej republike. Jednu z najstarších svetových univerzít založili v roku 1348 a radí sa medzi 500 najlepších univerzít na svete.

Škola ponúka 17 fakúlt, špičkový výskumný tím a veľké možnosti mimoškolských aktivít.

Zo začiatku sa môže zdať zbytočné cestovať len za hranice Slovenska, ale opak je pravdou. Študent má na výber veľké množstvo predmetov v angličtine, a tiež musí komunikovať s inými účastníkmi Erasmus+ z celého sveta. Okrem kvalitného vzdelania, študent získa aj množstvo zážitkov z medzinárodného prostredia.

5. Obľúbená dovolenková destinácia mnohých Slovákov

Medzi najobľúbenejšie destinácie študentov FMK určite patrí University of Dubrovnik v Chorvátsku. Moderná univerzita bola založená v roku 2003 a ponúka veľké množstvo programov, z ktorých si dokáže vybrať každý študent.

Škola stojí v historickom námornom meste s blízkosťou pláže a mora. Absolventi si pochvaľujú dobré vzťahy s domácimi študentami a ochotu vždy pomôcť. Na hodinách sú v menších skupinkách a učiteľov poznajú po mene.

Ďalšou zaujímavosťou je aj absolvovanie kurzu Chorvátčiny, ktorá sa na prvý pohľad môže zdať veľmi ľahká. Keďže niektoré prednášky sú stále v chorvátskom jazyku, študent musí rozvíjať aj túto stránku vzdelania. Mnohí však potvrdia, že jazyk sa najlepšie učí v krajine, kde človek musí aktívne komunikovať.

6. Krajina krowiek

Medzi top univerzity patrí aj Pedagogical University of Krakow v Poľsku. Škola patrí medzi najstaršie a najlepšie pedagogické školy v regióne. Uplatňuje sa v nej moderný spôsob výučby doplnený o praktický vedecký výskum.

Ponúka niekoľko desiatok rôznych programov vo všetkých troch vysoko školských stupňoch vzdelania. Študenti si pochvaľujú možnosť skúsiť si rôzne odvetia štúdia a praktické vzdelávanie.

Podobne ako univerzita v Prahe, aj Poľsko je na dosah pre študentov FMK. Avšak univerzita prepája vzťahy medzi zahraničnými študentami vďaka množstvu medzinárodných projektov a exkurzií, na ktorých musia spolupracovať.

7. Očarujúca severská krajina

Náš rebríček uzatvára Rīga Stradiņš University v Lotyšsku. Univerzita s vyše 10-tisíc študentami patrí medzi najuznávanejšie a najlepšie v Lotyšsku. Pýši sa pestrou ponukou programov pre domácich ale aj zahraničných študentov.

,,Učitelia sa zaujímajú, nemajú problém vám čokoľvek vysvetliť či pomôcť. Sú veľmi ochotní a milí,” hovorí bývala absolventka programu Kristína Švercelová.

Napriek obave z veľkej zimy v severských krajinách Riga ponúka veľmi pestrú prírodu, množstvo zaujímavých miest a aktivít popri škole. Veľkou výhodou je aj možnosť cestovania a spoznávania ďalších severských krajín či zlepšenie v cudzom jazyku.

Momentálna situácia vo svete nás prinútila vzdať sa denne zabehnutého života a držať si sociálny dištanc. Študenti ostali doma a vyučovanie sa muselo presunúť na internet. Platformy ako Meet, Zoom, Teams, pomáhajú učiteľom ostať v kontakte so študentmi. Možno sa pýtate, ako to zvládajú a prežívajú študenti v iných štátoch. Čo majú rovnaké a čo zas iné? Ešte v apríli sme sa opýtali hŕstky študentov, ktorí študujú v rôznych krajinách na to, ako túto situáciu vnímajú oni.

1. Aké opatrenia sú prijaté na zabránenie stretávania väčšieho počtu ľudí?

2.Ako prebieha vyučovanie?

3.Ako ľudia dodržiavajú karanténu, nosenie rúšok, zvýšenú hygienu či odstupy v obchodoch?

Škóti udržujú sociálny dištanc, nosenie rúšok im už robí problém

1. V Británii je teraz zavreté takmer všetko okrem supermarketov, lekární a drogérií. Niektoré reštaurácie sú robia donášku jedla. Tiež je zakázané tráviť čas vonku. Dovolené je ísť len do práce alebo na nákup, no môžeme ísť behať alebo na prechádzku. Spolu môžu byť maximálne traja ľudia a tí musia byť z jednej domácnosti. Všade sú policajti, helikoptéry a špeciálne termosenzory, ktoré sledujú ľudí. Keď zaznamenajú, že sa človek zdržiava na jednom mieste príliš dlho, prídu tam policajti a dajú mu pokutu.

2. Semestre sú tu inak ako na Slovensku, napríklad druhý sa začal 13. januára a skončil sa 27. marca, takže mne sa škola už skončila. Posledné dva týždne bola výučba zrušená, takže nám pedagógovia poslali poznámky alebo nahrali prednášky. My sme mali iba poslať vypracované úlohy, ktoré nám zadali a to bolo všetko. Takmer všetkým zrušili skúšky. Všetci budeme mať na vysvedčení napísané „pass“ a nebudeme mať žiadnu známku.

Alžbeta Ráczová za tento semester nedostane hodnotenie Zdroj: archív AR

3. Povedala by som, že ľudia karanténu dodržiavajú. Väčšina nechodí von bezdôvodne, dodržujeme hygienu, ale rúška sa veľmi nenosia. Ja nosím lyžiarsku šatku, ale veľa ľudí nemá vôbec nič. Keďže som ostala na internáte, tu rúška nenosíme, pretože sme všetci prakticky v jednej domácnosti a sme stále v kontakte.

Čechov vyháňa von pekné počasie, študenti sa učia online

1. Doposiaľ sme mali otvorené iba najdôležitejšie obchody ako sú lekárne, potraviny a drogérie, no teraz sa už aj iné otvárajú obchody, napríklad Obi. Nariadením vlády sme mali zakázané stretávať sa s viac ako dvoma ľuďmi na ulici. Zatvorené sú najmä všetky reštaurácie, krčmy a školy. Politici na nás neustále apelujú, aby sme dodržiavali karanténu a nosili rúška.

2. Študujem na Českej zemědělskej univerzite v Prahe, kde bola zavedená online výučba. Prednášky máme časovo podľa rozvrhu za pomoci platformy Teams a z jedného predmetu nám profesor nahral audio prednášky. Jedna profesorka sa nám ešte vôbec neozvala. Podľa môjho názoru je v tom chaos.

3. Pokiaľ ide o opatrenia, máme mať povinne zakrytú tvár, keď ideme von. V obchodoch je dostupná dezinfekcia a jednorázové rukavice. Pred vstupom by sa mali dodržiavať odstupy. Spočiatku brali všetci karanténu dosť vážne, no teraz, keď vonku začína byť pekné počasie a vláda povolila športovanie dvojiciam z rovnakej domácnosti, sa situácia postupne uvoľňuje.

Sociálny dištanc sa v Nemecku dodržiava dôsledne

1. Von na verejnosť je dovolené len s ľuďmi z rovnakej domácnosti a navštevovať príbuzných by sa nemalo vôbec, ak to nie je nutné a potrebné. Na nákup by mal chodiť iba jeden človek z domácnosti.

2. Školy máme taktiež zatvorené, ale vyučovanie prebieha podľa rozvrhu cez platformu, kde učitelia môžu zahájiť videohovor a zdieľať ich prednášky. Iní svoje prednášky nahrajú a pošlú nám ich. Pri teoretických predmetoch preferujú učitelia skôr písomné úlohy, ktoré nahrádzajú vyučovanie. Škola by mala byť zatvorená celý semester, a preto aj skúšky budú riešené inak, no zatiaľ nevieme ako. Stredné a základné školy by mali byť už koncom júna otvorené.

Škola by mala byť zatvorená do konca semestra, hovorí študentka Anna Klementová Zdroj: archív AK

3. Karanténa sa tu dodržiava dôsledne. Nosenie rúšok zatiaľ nie je prikázané zákonom ale aj tak minimálne polovica ľudí ich nosí a niektorí aj rukavice. Častejšia hygiena a umývanie rúk je podľa mňa samozrejmosťou. Okrem iného majú v obchodoch nainštalované plexisklá na ochranu zamestnancov.

Na holandských školách budú skúšať online

1. Aj keď som z Holandska nedávno odišla, viem že prijalo celkom striktné obmedzenia ohľadom pohybu ľudí. Ak polícia stretne viac ako 2 ľudí ktorí nedodržujú vzdialenosť 1.5 metra od iných môžu byť pokutovaní. Väčšina podnikov ako sú reštaurácie, kaviarne, atď. sú zatvorené. Školy a univerzity patria pod podujatia, ktorých sa zúčastní viac ako 100 ľudí, preto sú zatvorené do 1. júna. Či sa budeme musieť vrátiť na univerzitu, alebo sa to predĺži až do ďalšieho semestra zatiaľ nevieme. Holandských coffee-shopy sú otvorené, ľudia si objednajú množstvo a prídu si tovar vyzdvihnúť osobne.

Mnoho ľudí, ktorí bývajú sami, si nájdu tzv. quarantine friend, s ktorým trávia čas a vedia že obidve strany sa stretávajú len medzi sebou.

2. Moja univerzita má momentálne diaľkové vyučovanie, väčšina prednášok je online cez rôzne platformy,ako je Blackboard Collaborative, Teams alebo Zoom. Týždenne máme 3 prednášky a 4 workshopy. Všetko je online, skúškové obdobie bude tiež. Jednu zo skúšok budem mať cez skupinový hovor s profesorom, ostatné individuálne. Myslím si, že mnoho profesorov sa snaží čo najlepšie využívať možnosť digitálneho vzdelávania, ale treba brať do úvahy to, že nie každý je zvyknutý pracovať takýmto spôsobom. Niekedy to je pokus – omyl. Univerzita zvláda konvertovať výučbu do online podoby, avšak to neznamená, že každý sa bude môcť na ňu z domu sústrediť, ako napríklad ja.

3. Tesne predtým, ako som odišla, vydala holandská vláda prvé opatrenia proti COVID-19 a spustilo sa masívne nakupovanie. Celé regály boli prázdne a postupne začali dochádzať sanitárne pomôcky. Odporúča sa teraz chodiť do obchodov len s fyzickým odstupom a na kratší čas. Väčšina známych sa snaží zotrvávať doma čo najviac, pretože sú tam tisícky pozitívnych prípadov. Mnoho ľudí, ktorí bývajú sami, si nájdu tzv. quarantine friend, s ktorým trávia čas a vedia že obidve strany sa stretávajú len medzi sebou. Tak majú istotu, že nechytia nákazu. Často sa takto stretávajú študenti z viacerých krajín. Nosenie rúšok je už viac-menej bežné, avšak stále sa odporúča zdržať sa ich nákupu v prospech zdravotníkov.

Fíni rúška nenosia, nechávajú ich pre zdravotnícky personál

1. Momentálne som vo Fínsku, presnejšie na Alandách (pozn  red. autonómne ostrovy v Baltskom mori spadajúc pod správu Fínska), riadime sa podľa ich opatrení. Sú tu zatvorené podniky ako sú reštaurácie, kaviarne a pod., no keďže sa tu všeobecne veľmi podporujú lokálne podniky, mnoho z nich ponúka možnosť “pick-up”. Zakázané sú stretnutia s viac ako 10 ľuďmi. Táto situácia je zvláštna z toho hľadiska, že človek tu až tak nepociťuje vážnosť situácie. Väčšina obchodov je stále otvorených. Ľudia často chodia von na prechádzky a stretávajú sa so známymi. Momentálne je tu potvrdených len 8 prípadov na celom ostrove, ktorý má 30 000 obyvateľov.

2. Fínske školy sú tiež zatvorené a majú online vyučovanie. Do školy chodia jedine mladšie ročníky od 1-3 triedy a žiaci s určitými pohľadávkami, ak potrebujú asistenciu pri učení. Myslím, že je to celkom podobne ako slovenské základné a stredné školy.

Sociálny dištanc nebadať, je to tu uvoľnené a situácia nie je taká prísna, ako v iných štátoch.

3. Každý, kto príde na ostrov, musí byť dva týždne v domácej karanténe. Keďže lodná doprava medzi Švédskom alebo Fínskom už neprepravuje ľudí, mnoho ľudí sa už nevracia. Vo všetkých obchodoch sú pri vchode dezinfekčné gély a pri pokladniach priesvitné plexisklá. V polovici marca, keď sme prišli bol väčší ošiaľ v obchodoch, ale teraz je to už omnoho pokojnejšie. Rúška nenosia, keďže sa odporúča radšej ich nechávať zdravotníkom. Sociálny dištanc nebadať, je to tu uvoľnené a situácia nie je taká prísna, ako v iných štátoch.

Dánsko otvorilo škôlky a školy po piaty ročník

1. Situácia vo svete sa vyvíja v každom štáte inak. Dánsko pristúpilo ku riešeniu tohto problému veľmi racionálne. Najskôr začali obmedzovať počty ľudí na jednom mieste, boli zrušené všetky udalosti nad 1 000 osôb. Postupne sa to číslo znižovali až na dnešných 10. Od 20. apríla sú otvorené kaderníctva, autoškoly a kozmetické salóny. Keďže ľudia začali vykupovať obchody, majitelia reťazcov sa rozhodli pristúpiť ku dvojitým cenám. Prvý produkt mal pôvodnú cenu, druhý stonásobnú. Toto opatrenie bolo veľmi účinné. Odstup v obchodoch vyriešili obchody pomocou nálepiek na podlahe s nápisom: Chráň seba aj druhých! Dodržuj odstup 2 metre!

2. Vyučovanie prebieha online, prednášky máme riešené cez Skype for Business alebo cez Teams. Keďže študujem web development, prednášky nie sú najlepší spôsob, ako sa naučiť programovať. K tomuto problému naši učitelia pristupujú veľmi kreatívne vo forme originálnych YouTube videí. Tie si máme pozrieť pred prednáškou a časti, s ktorými sme mali najväčší problém, nám podrobne vysvetlia. Od 15. apríla sú otvorené škôlky a školy od prvého po piaty ročník.

3. Opatrenia nie sú veľmi prísne. Rúška nie sú povinné, ani tu s nimi nikoho nestretnete. Ľudia sa snažia dodržovať odstup na verejnosti, osobnú hygienu a sociálny dištanc.

Anglicko situáciu najskôr nebralo vážne

1. Spočiatku sa nič extra neriešilo, ľudia chodili do práce, obchodov, reštaurácii a barov. Ako zahraničná študentka som stále sledovala situáciu na Slovensku a porovnávala to so správaním Britov. V polovici marca premiér vyhlásil, že situáciu nepovažuje za vážnu a nebude prijímať žiadne opatrenia. V tom čase ministerka zdravotníctva bola pozitívna na Covid-19, v mojom meste Coventry boli evidované tri prípady nákazy a v celej Veľkej Británii vyše 590. Odporúčalo sa len časté a poctivé umývanie rúk a dezinfekcia. Všetko bolo otvorené. Keď počty nakazených rapídne narástli na trojnásobok, začalo sa konať. Od 20. marca sa rušili podujatia, stretnutia a akcie s väčším počtom ľudí, zatvorili sa bary, reštaurácie, posilňovne atď.

Pri hodnotení predmetu sa prihliada na individuálnu prácu počas semestra, tu patria eseje, portfólio, plagáty, laboratórne protokoly a prezentácie.

2. Študujem na Coventry University odbor BSc. Food Science. Na škole je okolo 34 000 študentov, z čoho je veľmi veľa zahraničných. Od 20. marca nám presunuli výučbu spolu so skúškami na online verziu. V Anglicku je systém úplne iný ako na Slovensku, ústne skúšky nie sú. Pri hodnotení predmetu sa prihliada na individuálnu prácu počas semestra, tu patria eseje, portfólio, plagáty, laboratórne protokoly a prezentácie. Druhou časťou hodnotenia sú skúšky – počas jedného týždňa píšeme testy. Termíny na zadania nám predĺžili o 2 týždne a skúšky budú online v pôvodných termínoch. Semester nám končí na konci apríla. Pár prednášok sme mali na platforme Teams a profesori sú nám v prípade akýchkoľvek otázok plne k dispozícii.

3. Slovo karanténa či sociálny dištanc bolo dovtedy neznáme, každému bolo spočiatku na smiech. Neskôr už mali ľudia strach. Rodičia mi hovorili, že na Slovensku ľudia nakupovali hlavne trvanlivé potraviny, ako múku, cestoviny a dezinfekciu. V Anglicku si ľudia robili enormné zásoby. Supermarkety boli prázdne, nebolo pečivo, mliečne výrobky, mrazený sortiment, ani trvanlivé potraviny. V potravinách Aldi vydali nariadenie, že človek nemôže nakúpiť tri a viac kusov z niektorých produktov. Dbá sa viac o hygienu, dokonca v posilňovniach boli k dispozícii dezinfekcie. Karanténa povinná nie je a človek, ktorý má príznaky má ostať v domácej izolácii a zavolať na špeciálnu linku. Rúška sa nedajú nikde kúpiť, jedine objednať cez Amazon, ktorý ich doručí o 15 dní. Ľudia z Ázie ich nosia, pre nich to nie je nič výnimočné.

Európska únia viackrát vyzvala na jednotný boj proti koronavírusu. Krajiny starého kontinentu však prijímajú nariadenia podľa vlastného uváženie. Prečítajte si tiež príbeh športovkyne, ku ktorej pristupoval zdravotný personál v špeciálnych oblekoch. Hoci mala bohatú cestovateľskú anamnézu, išlo len o chrípku,

Zahraničné pracovné stáže sú ideálnou príležitosťou, ako získať nové vedomosti a rozšíriť si schopnosti po osobnostnej i kariérnej stránke. WorkSpace Europe zapojil do programu i našu školu a ponúka študentom jedinečnú príležitosť.

Erasmus+ sa stal lákavou príležitosťou pre mnohých z nás, ktorí chcú spoznávať krajiny a vyťažiť zo svojich študentských rokov to najlepšie. Málokto ale tuší, že program WorkSpace Europe rovnako ponúka študentom jedinečnú príležitosť, a to pracovať v zahraničí.

Dĺžka stáže závisí na vlastnom výbere a možnostiach, zvyčajne dva až štyri mesiace. V danom rozmedzí študenti dostanú finančný grant, ktorý sa odvíja od životnej úrovne v danej krajine. Do programu sú zapojené členské krajiny Európskej únie a krajiny ako Macedónsko, Island, Lichtenštajnsko, Nórsko či Turecko. Medzi najviac obľúbené krajiny patrí Česko, Španielsko a Portugalsko.

Stáž cez WorkSpace Europe je relevantná pracovnému pomeru na plný úväzok a prostredie si vyberajú uchádzači. Ide o získanie skúseností priamo z praxe a práca súvisí aj so študijným odborom. Pracovať môžete v rôznych firmách, podnikoch, vzdelávacích strediskách, ktoré patria pod verejné i súkromné vlastníctvo.

https://www.instagram.com/p/B4xJ7-Xn1Ln/

Alžbeta Jacková absolvovala letnú stáž cez WorkSpace Europe ako končiaca študentka bakalárskeho štúdia masmediálnej komunikácie. Rozhodla sa pre Českú republiku, konkrétne Prahu, kde strávila deväť týždňov. O tejto organizácii sa dozvedela náhodou, no túto skúsenosť by určite odporučila študentom. Ako sa pozerá na program s odstupom času?

Ako sa prihlásiť na stáž?

Je nutné zúčastniť sa výberového konania, ktoré sa realizuje formou prihlášky. Všetky informácie nájdeš na webovej stránke organizácie.

Kto stojí za WorkSpace Europe?

Občianske združenie WorkSpace Europe je zložené z tímu mladých ľudí. Ich cieľom je pomôcť študentom získať pracovnú skúsenosť, aby sa následne mohli uplatniť na pracovnom trhu vo svojom študijnom odbore. Program je veľmi prospešný pre vysokoškolákov v získavaní jedinečnej príležitosti.

Kto sa môže prihlásiť na stáž?

Stáž je určená pre študentov od prvého ročníka bakalárskeho štúdia, ideálne však pre končiacich bakalárov a magistrov.

Čím sa odlišuje bežná prax popri škole od stáže v tejto organizácii?

Grantom, ktorý účastník dostáva na živobytie. Možnosťou štúdia v zahraničí i počas semestra. Pomoc organizácie, vďaka ktorej na nič nezabudnete.

Ako si nájsť stáž cez WorkSpace Europe?

Tento krok je na samotnom uchádzačovi, avšak veľkou oporou mu bude organizácia, ktorá ochotne pomáha s výberom. Dôležité je mať kvalitný životopis, ktorý zaujme firmy. Ďalej postupuje, ako pri bežnom hľadaní práce, pri ktorom mu pomáha organizácia.

„Myšlienka ísť na stáž vznikla v mojej hlave sčasti náhodou a sčasti aj preto, že ma unavoval už dávno preskúmaný stereotyp bežných dní.“

Ako je to s financiami?

Výška grantu sa odvíja od životnej úrovne krajiny, pre ktorú sa študent rozhodne. 90 % grantu získava študent po príchode na stáž, zvyšných 10 % mu bude vyplatených po ukončení stáže. V prípade získania príspevkov od spoločnosti, v ktorej bude stážovať, je možné získať finančné benefity na jedlo a cestovanie. Taktiež je tu možnosť platového ohodnotenia.

Ako by si charakterizovala stáž, ktorú si absolvovala vďaka organizácii WorkSpace Europe?

Bola to úžasná skúsenosť a hlavne skvelý bod do životopisu. Myšlienka ísť na stáž vznikla v mojej hlave sčasti náhodou a sčasti aj preto, že ma unavoval už dávno preskúmaný stereotyp bežných dní.

https://www.instagram.com/p/B5XqoR6nq_b/

Išlo o tvoju prvú pracovnú skúsenosť?

Išlo o moju prvú stáž, no nie o moju prvú pracovnú skúsenosť. So stážou som bola veľmi spokojná a myslím, že potešenie nebolo len na mojej strane, keďže si ma vo firme nechali ako externého zamestnanca.

Hľadanie stáže je záležitosťou, ktorá pripadá na plecia študenta. Ako si postupovala?

Postupovala som nasledovne: poslala som maily do spoločností, o práci ktorých som už počula, následne do tých, ktoré mi odporučilo samotné WorkSpace Europe. Práve vďaka ich nadobudnutým kontaktom sa mi podarilo nájsť miesto, o ktoré som mala záujem. Pracovala som na marketingovom oddelení jedného cashbackového portálu.

„Nijaké obavy som nepociťovala. Ľudia z WorkSpace sú veľmi flexibilní a trpezliví.“

Pociťovala si obavy pri procese vybavovania stáže?

Nijaké obavy som nepociťovala. Ľudia z WorkSpace sú veľmi flexibilní a trpezliví. S každým vypĺňaním formulára mi pomáhali veľmi ochotne a na maily odpovedali takou rýchlosťou, akoby ani nemali sociálny život. Najväčšia byrokratická záťaž je na ich pleciach.

Kde si absolvovala stáž?

Pôvodne som mala záujem o stáž na Malte. K tomuto výberu ma motivovalo hlavne tamojšie počasie a charakter krajiny. Samozrejme, prihliadala som aj na to, že na Malte je úradným jazykom angličtina. Nakoniec som však prehodnotila svoje ekonomické a emocionálne možnosti a zostala som bližšie k domovu. Mojou cieľovou destináciou sa stala Praha.

Aký je tvoj najsilnejší zážitok zo stáže?

Je veľmi náročné celé leto zhrnúť len do jedného zážitku. Samozrejme, že stáž nie je len o práci, ale aj o spoznávaní krajiny a nových ľudí. A práve noví ľudia boli veľmi osviežujúcou súčasťou môjho pobytu.

Vnímaš, že stáž obohatila tvoje schopnosti?

Určite. Vo firme sa mi veľmi venovali a všetko, čo som nevedela zo školy, ma veľmi ochotne doučili. Pracovné skúsenosti z tohto prostredia hodnotím veľmi prínosne.

https://www.instagram.com/p/B7lVHqTnbU9/

Naplnili sa tvoje prvotné očakávania?

Hoci mi to trvalo dlhé roky, naučila som sa nemať očakávania. Zistila som, že keď človek nič od situácií nečaká, nemôže sa sklamať. S takýmto postojom som prišla aj do Prahy. Konečný výsledok ale hodnotím viac než kladne.

Zvládala si to po finančnej stránke s ubytovaním a s bežným životom?

Priznám sa, že nepatrím k ľuďom, ktorí si dokážu do pokladničky odkladať väčšinu peňazí. Finančné prostriedky boli dostačujúce pre ubytovanie a život v Prahe. Neviem si však predstaviť, že by som s rovnakým rozpočtom fungovala napríklad v spomínanej Malte alebo v Nórsku.

Spomínaš si na svoj prvý pracovný deň?

Samozrejme. Priznám sa, že najnáročnejšie pre mňa bolo naučiť sa mená svojich kolegov. Dlho som nevedela pochopiť, prečo Jozefa nazývajú Pepa a prečo je Ján Honzom. Keď sa odbúrali všetky nielen komunikačné bariéry, tak bolo všetko v poriadku. K mojej vysokej spokojnosti prispel aj kvalitný kávovar priamo v kancelárii. (smiech)

„Vo firme sa mi veľmi venovali a všetko, čo som nevedela zo školy, ma veľmi ochotne doučili. “

Prax by mala podľa oficiálnych informácií prebiehať v reálnom prostredí a zahŕňať prácu na plný úväzok, je to tak?

V mojom prípade to tak bolo. Pracovala som každý pracovný deň osem hodín. Keďže som všetku prácu vykonávala na počítači, občas sa stalo, že mi nadriadení povolili home office.

Aká bola náplň tvojej práce?

Väčšina mojej práce tvorila kreatíva na marketingu. Podieľala som sa na tvorbe marketingového plánu, v ktorom sme vytvárali reklamné kampane. Okrem toho som spravovala sociálne siete tohto cashbackového portálu. Nemôžem zabudnúť ani na preklady z češtiny do slovenčiny, ktoré boli skôr hrou ako tvrdou prácou.

Bola to tvoja prvá skúsenosť s prácou na plný úväzok?

Nepovedala by som. Už niekoľko rokov pracujem ako sprievodkyňa na hrade a táto práca si tiež vyžaduje veľa času a energie, rovnako ako práca na plný úväzok.

https://www.instagram.com/p/Bxj-QAVCUmg/

Na čo by študenti pri vybavovaní stáže určite nemali zabudnúť?

O všetkom potrebnom je záujemca informovaný mailom alebo telefonicky priamo od WorkSpace. Na nič sa teda nedá zabudnúť.

Absolvovala by si program znovu v tej istej organizácií?

Samozrejme. Ako som už spomínala, s WorkSpace Europe mám len pozitívne skúsenosti. Tejto organizácii vďačím za naozaj pestré a náučné leto.

Odporučila by si študentom vyskúšať si zahraničnú pracovnú stáž?

Myslím, že predchádzajúce odpovede predznamenávajú moju odpoveď – prirodzene áno. Mnoho zo študentov o tejto možnosti nevie, ja som sa o WorkSpace Europe dozvedela náhodou. Vďaka nim môže vycestovať naozaj každý, netreba sa báť. Môžete spoznať zaujímavú krajinu, nových ľudí, tiež si doplníte svoje CV alebo si aspoň môžete užívať dobrú kávu v kancelárii. Ja vidím len samé pozitíva.

Autorka: Dominika Ježová

Na začiatok sme sa vybraných respondentov opýtali, v čom vidia najvýraznejší rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí. 

Študentka Lenka odpovedala priamočiaro: „Vnímam to tak, že zahraničné školy ponúkajú väčšie možnosti študentom, viac sa im venujú do hĺbky a nie iba povrchne, tak ako u nás.” Lenka v Španielsku navštevovala školu Universitat Politècnica de València, no žila v kampuse v meste Alcoy.

„Najvýraznejším rozdielom bolo, že domáci študenti mali školu spoplatnenú. Malo to na nich obrovský vplyv, pretože to niečo stálo a nikto tam nebol len “zo srandy”, ” odpovedal študent Ľudovít, ktorý študoval na univerzite UCLM Castilla la Mancha v španielskom meste Albacete.

„V Portugalsku kladú väčší dôraz na schopnosť práce s textom a vyhľadávanie, než len na suché memorovanie textu,” jasne povedal Sebastián, ktorý študoval na Universidade de Lisboa.

Nasledujúcou otázkou sme chceli zistiť, čím sa odlišuje spôsob výučby na Slovensku a v zahraničí. Množstvo odpovedí malo podobný charakter.

„V Dánsku výučba prebiehala hlavne prakticky. Minimum memorovania informácií, ktoré si študent už ďalší týždeň nepamätá. Väčšina prednášok bola formou praktického vysvetlenia a po nej prebiehala otvorená diskusia medzi študentmi a pedagógom,” povedal Tomáš, ktorý diplomoval v Dánsku na Aarhus Universitet.

Simona, ktorá bola na MCI Management Center of Innsbruck tvrdí: „Na spôsobe výučby ma zaujalo hlavne to, že každý predmet vyučovali ľudia z odborov, ktorých skúsenosti, zážitky, ale aj prešľapy z praxe nesmierne oživili celý predmet.”

„Mal som možnonsť stretnúť sa s reálnym svetom prostredníctvom spolupráce firiem a školy. Jednou z našich úloh bolo ísť do takejto firmy aj pracovať. Toto na Slovensku nehrozí,” odpovedal Ľudovít zo Širokého.

Na záver sme študentom položili otázku, čo ich na zahraničnej škole najviac zaujalo a či by niečo z toho chceli zaviesť aj u nás na Slovensku.

„Na univerzite sa mi páčil systém anonymného hodnotenia predmetov aj vyučujúcich,” odpovedala Simona, ktorá pochádza z Trenčína. „Prikladala sa tomu oveľa väčšia váha, aj samotné predmety sa otvárali hlavne na základe hodnotení študentov.”

„Určite kompletná zmena školského systému a koniec memorovania informácií,” povedal Tomáš z Trnavy. „Viac úloh v tíme, praktických alebo laboratórnych seminárok, otvorená diskusia na každej hodine.”

Lenka, študujúca na Technickej univerzite odpovedala: „Mohli sme si reálne vyskúšať alebo nasilmulovať situácie, o ktorých sme sa učili, alebo sme projekty realizovali v skutočnej problematike, ktorá sa rieši vo svete.”

Opýtaní študenti si uvedomujú, že zmena vo výučbe na slovenských školách je vítaná, ba priam nevyhnutná. Tvrdia, že zahraničné školy im ponúkajú ďaleko viac možností na realizáciu sa v danom odbore ako tie slovenské. Študenti volajú po zmene, no či sa výučba na vysokých školách a univerzitách zmení je zatiaľ otázne.

Čo všetko si musel spraviť pre to, aby si dostal stáž?

Spolu s ďalšími deviatimi študentmi UCM som absolvoval online kurz angličtiny. Boli sme také pokusné králiky, keďže to bol pilotný projekt. Trval desať týždňov. Každý týždeň sme sa zoznamovali s inou témou. Jednotlivé kategórie sa skladali vždy z klasických cvičení, aké poznáme zo školy, a slovíčok.  Okrem toho sme sa spolu s ostatnými študentmi mali zapájať do fóra a v angličtine diskutovať o zadanej téme. Na ňu sme mali za úlohu vypracovať report alebo niečo podobné. Je škoda, že z našej skupiny desiatich ľudí, ktorá pozostávala zo študentov UCM, sme sa do diskusie zapájali asi iba traja.

Ako si sa dozvedel o kurze?

Navrhla mi ho moja vyučujúca angličtiny Denisa Kráľovičová. V druhom ročníku som paradoxne nespravil skúšku z angličtiny a preniesol som si ju. Skúšku som nespravil z rôznych dôvodov, ale angličtinu som ovládal, pretože som vyrastal v zahraničí. Spočiatku som nevedel, či mám do toho ísť, ako to zosúladím s prácou a štátnicami. Nakoniec to všetko do seba super zapadlo. Výhodou bolo, že som sa kurzu mohol venovať večer po práci a vyhradiť si čas podľa toho, ako mi to vyhovovalo.

Čo teda nasledovalo po ukončení kurzu?

Po jeho ukončení vybrali dvoch uchádzačov, ktorí mali za úlohu napísať esej v angličtine o tom, prečo chcú ísť do USA. Tiež sme si mali vybrať tému, ktorú chceme na stáži rozpracovať. Moja téma bola Migračná kríza v Európe a americký pohlaď a americké riešenia krízy. Následne sme museli ešte prejsť video-pohovorom, kde sme hovorili o sebe a o svojej téme už s ľuďmi z Voice of America. Nakoniec ma vybrali a 20. septembra som odletel do Washingtonu.

Koľkým ľuďom sa podarilo zúčastniť stáže?

Z každej krajiny vybrali jedného človeka. Do tohto pilotného programu bolo zapojených 10 štátov strednej a východnej Európy, a to Slovensko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Kosovo, Litva, Macedónsko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko a Ukrajina.

Stážoval si v médiu s názvom Voice of America. Povedz nám o ňom niečo viac.

Voice of America prevádzkuje rádio, internetovú televíziu a web. Vysielajú do krajín, kde je utláčaná sloboda slova. Čítajú ho všetci okrem Američanov. Majú aj podstránku „Learning English“, kde publikujú články prerobené do jednoduchšej angličtiny. V redakcii to fungovalo ako hodinky, všetci tam spolupracovali. Využívajú všetky dostupné moderné technológie.

Spomínal si rozhodujúcu skutočnosť, kvôli ktorej si tam išiel. Bolo ňou to, že stáž bola platená. Čo všetko to zahŕňalo?

Preplatili mi letenku aj ubytovanie. Na hoteli sme mali zaplatené raňajky. Na dva týždne som dostal 1 000 dolárov. Nedalo sa z toho ušetriť, ale pokrylo mi to skoro všetky výdavky. Za bežný obed tam človek zaplatí 20 dolárov. Na rozhovory sme chodili taxíkom. Zo svojich peňazí som tam minul asi iba stovku.

Absolvovali ste rôzne prednášky. Dozvedel si sa niečo nové?

Jedna z najzaujímavejších prednášok bola o tom, akými pomocníkmi môžu byť smartfóny pri novinárčine. Ak nastane nejaká nečakaná situácia, nepotrebujete okolo seba tím ľudí. Viete si to sami nahrať, zostrihať priamo v mobile a pomocou internetu zavesiť na web. Myslím si, že to bude na Slovensku v budúcnosti taktiež rozšírené. Využívať by to mohli najmä internetové stránky, ktoré majú nižšie rozpočty. Ďalšia prednáška, ktorá sa mi páčila, bola o písaní na web. Čo by tam malo byť odlišné oproti písaniu v bežných novinách, je, že článok by mal využívať tzv.  „F-Shaped Pattern“. Ide o to, že čitatelia sledujú článok do tvaru písmena F. Príspevky by mali byť užšie, nemali by byť písané na šírku, ale na výšku. Mali by byť predelené fotkami či podtitulkami. Niektoré praktické vylepšenia som už navrhol vedeniu Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR).

Čo všetko ti stáž priniesla?

Môj prvý publikovaný článok. V mojej práci nepíšem, robím len videoreportáže, takže to bola pre mňa zmena. Zistil som, aké náročné je písať v odbornej angličtine. Získal som nové kontakty na ľudí z rôznych krajín, ako aj na odborníkov a analytikov z USA. Samozrejme, zlepšil som si aj hovorenie v cudzom jazyku, nakoľko som musel všetky rozhovory viesť v angličtine, čo nebolo až také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdalo. V neposlednom rade to bola neoceniteľná prax pre moju budúcu kariéru v médiách. S ostatnými účastníkmi stáže sme sa dohodli, že sa každý rok stretneme v inom štáte. Jeden deň sme strávili na Ministerstve zahraničných vecí USA. Mali sme stretnutia s diplomatmi a úradníkmi, ktorí sa zaujímali a pýtali sa nás na slobodu tlače v jednotlivých krajinách, na školstvo a celkovú politickú situáciu.

Prečo si sa rozhodol nastúpiť na vysokú školu, aj keď už dlhšie pracuješ v médiách?

Už pri nástupe v TASR mi povedali, že si musím spraviť vysokú školu. Okrem pár výnimiek ju tam majú všetci. K praxi totiž potrebujete ovládať aj základnú teóriu. V Bratislave nie je žiadny podobný odbor, kde by som mohol študovať externe, preto som sa rozhodol pre FMK.

Vyučujúca FMK Mgr. Denisa Kráľovičová, PhD., kontaktná osoba pre spoluprácu s Veľvyslanectvom USA, k stáži doplnila ešte zopár informácií.

„Jurajov  štipendijný pobyt je  výsledkom úspešnej  spolupráce FMK UCM a Veľvyslanectva  USA v Bratislave.  Štipendijný pobyt vo VOA získal ako  najlepší  z 10 študentov našej fakulty, ktorí boli zapojení do pilotného overovania projektu English for Journalists. Do projektu bolo zapojených 10 krajín sveta, pilotné overenie kurzu prebiehalo  10 týždňov počas letného semestra 2014/2015. Schvaľovanie najúspešnejších absolventov  kurzu, ako aj ich vyhlasovanie, zabezpečovali  novinári z praxe  z VOA v USA.  Záverečné vyhlasovanie víťazov prebiehalo v 10 krajinách  naraz prostredníctvom videohovoru.  V budúcnosti plánujeme ponúknuť tento kurz aj ďalším študentom.

V rámci  úspešnej spolupráce s Veľvyslanectvom  USA participujeme už šesť rokov na Salzburg Academy on Media and Global Change. Momentálne už vieme zaručiť možnosť zúčastniť sa tohto medzinárodného eventu aj počas leta 2016. Viac informácií o Salzburg Academy on Media and Global Change, ako aj o samotnom výberovom konaní poskytneme v priebehu akademického roka v Atteliéri a na webe FMK UCM. Taktiež sa môžete v ďalších číslach Atteliéru tešiť na rozhovory s úspešnými študentmi a pedagógmi, ktorí absolvovali Salzburg Academy on Media and Global Change. Všetky doteraz realizované aktivity, do ktorých sme sa zapojili v spolupráci s Veľvyslanectvom USA prebiehali za účelom podporiť medzinárodný charakter fakulty, motivovať samotných študentov k získavaniu medzinárodných skúseností a v neposlednom rade zvýšiť  ich možnosti úspešne sa presadiť na trhu práce. Tak držme si palce a „Think globally, work locally!“ “

Juraj Kosnáč: Má 25 rokov. Po skončení strednej školy prešiel rôznymi zamestnaniami. Stále sa však hral s videom a kamerou. Už 5 rokov pracuje v TASR na pozícii videoredaktora. Je externým študentom štvrtého ročníka na FMK. Vyrastal v zahraničí, žije v Bratislave.

Autor: Diana Veizerová

Foto: Dada Kováčová, archív Juraja Kosnáča, archív Denisy Kráľovičovej

Dôvody prečo si niekto vyberie na svoj pobyt práve našu univerzitu v maličkom Slovensku, sme zisťovali od študentov z Turecka. Všetci traja sem prišli počas ich štvrtého ročníka psychológie. Prvé dojmy z pobytu na Slovensku boli prekvapenie a radosť, pretože sa veľmi chceli programu Erasmus zúčastniť a zlepšiť si angličtinu. Bohužiaľ, nemajú veľa príležitostí rozprávať sa anglicky, pretože bývajú spolu.

Pre výber Slovenka mali jasné dôvody: „Slovensko je omnoho lacnejšie než iné európske krajiny a má dobrú polohu. Je blízko k rôznym zaujímavým miestam. My napríklad chceme ísť na výlet do Talianska, čo je z tadeto viac uskutočniteľné než z Turecka.“ Najvýraznejším prvým dojmom bol pre nich pokoj, ktorý tu vládne. „Nikdy predtým sme neboli niekde, kde je tak ticho a pokojne. Ulice sú skoro prázdne a všade je veľa zelene.“ Tento rozdiel zaznamenala hlavne Gamze z Istanbulu. Gül a Anil sú síce z o niečo menších miest, v ktorých sa však populácia aj tak pohybuje v miliónoch. Samozrejme sa to odzrkadľuje aj v tom, že ich školy sú omnoho väčšie a plnenie zadaní hektickejšie. „Profesor u nás doma nemôže povedať, že je povolené pár hodín vynechať. Musíme študovať, chodiť do školy, robiť úlohy a neustále tvrdo pracovať. Preto je to tu pre nás taká menšia dovolenka. Ešte aj na našu prvú prednášku sme čakali dosť dlho.“

Za ďalšiu výhodu považujú aj bývanie na Bottovej. Naši študenti nie sú zo slovenských internátov nadšení, ale Gamze hovorí, že oproti jej internátu v Turecku je to ako nebo. Hlavne keď sa vezme v úvahu nízka cena. Napriek ich chvále, našli sa aj takí, čo po dvoch dňoch odišli, pretože sa im nepáčilo ani ubytovanie, ani mesto. Podľa Gül, Gamze a Anila je to zbytočne negativistický prístup. „Každý deň len nadávali ako sa im nič nepáči. Niet divu, keď sú takí negativisti. My sme si pobyt spríjemnili napríklad návštevou Bratislavy a veľmi sa nám tam páčilo. Tiež sa chystáme ísť pozrieť do Košíc, prípadne iných miest.“ Keď sa nudia, idú sa prejsť po Trnave. Veľmi si cenia, aký je tu čistý vzduch. V ich rodných mestách (Izmir, Adana, Istanbul) síce viac prúdi život a energia, ale kúsok tichého, zeleného miestečka by ste tam hľadali pomerne dlho. Slovenský jazyk im pripadá veľmi komplikovaný a za najpoužívanejší výraz považujú slovo dobre. „Všetko je u vás dobre. Dobrý deň, dobrú noc, odpoveď na všetko môže byť dobre. Je to milé.“

Ak by ste chceli spríjemniť pobyt zahraničných študentov v Trnave, môžete sa stať Erasmus budddy-m (kamošom). Alebo ich aspoň zobrať na nejakú tú Beániu. Priateľ v zahraničí sa zíde vždy.

Na porovnanie sme zistili aj pár informácii o tom, čo čaká Slováka na Erasme v zahraničí. Všetko podstatné nám zodpovedala Ľubica Bôtošová, študentka z Fakulty masmediálnej komunikácie. Jeden semester študovala v Dubrovníku (Chorvátsko), kde zažila veľa zábavy a získala mnoho skúseností.

Často sa hovorí, že ak idete do južných krajín, Erasmus je jedna veľká párty, čo sa naopak nedá povedať o tých severských. Ľubica s tým tak úplne nesúhlasí: „Je pravda, že v Nemecku a severských krajinách sa musíš učiť viac a nie je to len zábava. Avšak, na mojej škole sme sa tiež museli učiť a chodiť na prednášky. Práveže mi starší poradili, aby som si zvolila veľa predmetov. Aspoň som sa nenudila, ale zároveň som sa ani nebála, že tie predmety neurobím. Hodiny boli väčšinou zaujímavé a všetci boli veľmi milí.“ Prístup ľudí na škole bol o niečo iný než u nás: „Oni nič neriešia, ani sa neponáhľajú. Keď som nemala niečo vyplnené, alebo som si chcela meniť predmety kvôli nedostatočným kreditom, referentka ma upokojovala, že mám čas a nemusím sa stresovať a vybavovať to hneď.“

Ako to ale vyzerá v začiatkoch? „Čo je nezvyčajné pri výbere študentov na Erasmus na našej škole je to, že si vyberáš jednu preferovanú univerzitu. Inde si môžu voliť viacero možností než len jednu. Tiež viem, že na iných školách nie je veľký problém dostať sa na Erasmus, zatiaľ čo u nás sa musíš skutočne vedieť presadiť,“ hovorí Ľubica, ktorá sa na program hlásila už v prvom ročníku. V zahraničnej škole ju vďaka jej výrečnosti hneď zobrali do rozhlasu. Tam v angličtine moderovala spolu s ďalšími zahraničnými aj miestnymi študentmi. „Páčilo sa mi, že sme v škole robili často prezentácie. A tiež k nám pristupovali trochu miernejšie, ako k miestnym študentom. O zábavu a program sa nám zo začiatku starala organizácia erasmus student network. Jedno čo ma ale mrzí, že si nikto netrúfal učiť nás po chorvátsky, pretože v škole na to nemali špecialistov.“

Na ubytovaní neušetrila tak, ako Turci študujúci u nás, pretože konkrétna univerzita v Dubrovníku je mladá a stále nemá internát. Našťastie je tam mnoho možností prenájmu, ktoré využívajú cez leto turisti. Kto sa najviac obáva toho, či si zlepší angličtinu, platí pre neho odpoveď: Ako si zariadiš, tak máš. „Je jedno kde si. Dôležité je s kým si a aké si to urobíš,“ potvrdzuje známu pravdu Ľubica. „V zahraničí je dôležité nájsť si niekoho, kto ti bude oporou. Nie len kamarátskou, ale aj takým spôsobom, že ti je mentorom. Ten môj ma krotil hlavne v rôznych výletoch. Raz sme si s babami na týždeň prenajali auto a išli sme do Srbska, Bulharska, Grécka…samozrejme opatrnosti nie je nikdy dosť. Našťastie taký Dubrovník je veľmi, veľmi bezpečné miesto.“ Kto neskúsi, nezažije. Preto sa aj napriek strachu rozhodla ísť a neľutuje. Ak by mal niekto skutočné obavy, nemusí ísť až tak ďaleko. Na výber je aj Česko a Poľsko. Z tade by sa už dalo zbehnúť na mamine halušky, no nie?

Foto: Ivana Vyšná, archív respondentov

Na počiatku bol tábor

Začala som googliť, zisťovať, pýtať sa. Nechcela som zobrať hocijakú robotu. Plavčíčku som  vylúčila a ani upratovať som nechcela. Raz, keď som si v Jame krátila čakanie na prednášku prezeraním oznamov na nástenke, mi do oka udrel inzerát od Campleaders. Tábor! Že mi to skôr nenapadlo. Bola by som v kontakte s americkými detičkami, sama si užívala vzrušujúce táborové aktivity a hlavne cestovala. Campleaders je agentúra, ktorá sprostredkúva prácu študentom vysokých škôl v amerických táboroch a hoteloch. Rozhodla som sa vyskúšať to a byť o krôčik bližšie k môjmu americkému snu. V Campleaders boli skutočne rýchli, pretože sa mi ozvali ešte v ten istý deň. Nasledovala informačná prednáška v Bratislave, krátky pohovor a vytvorenie vlastného online profilu, vďaka ktorému si mohli tábory o mne niečo prečítať a tiež ma kontaktovať. Po všetkých vybavovačkách v Bratislave však nastala dlhá odmlka a o vývoji môjho amerického sna som už pekných pár týždňov nepočula. Každým dňom ma chytala väčšia panika, že som neschopná a nikto si ma nevyberie. Agentúra ma ale neustále presviedčala, že sa nemám čoho báť.

Kašlem na tábor?

Niekedy počas strácania nádeje o mojom americkom lete mi prišla do cesty spoločnosť Southwestern advantage. Študenti marketingu nám rozprávali o predávaní knižiek door to door v USA. Hovorili o vytrvalosti, obchodnom duchu a tiež o nedeľných meetingoch a spoznávaní Ameriky. Keďže študujem marketing, dúfala som, že podomový predaj mi dá veľa skúseností. Neváhala som. Pri tejto práci nebudem celé leto sedieť na zadku, budem priamo komunikovať s americkými rodinkami a zarobím si koľko chcem. Nastala dilema, čo s táborom.

Knihy budú najlepšie rozhodnutie

Rozhodla som sa nechať Campleaders na čakacej listine a skúsiť, či ma v Southwestern medzi seba vôbec prijmú. Keď mi oznámili, že som sa stala posledným členom z ich bookmen tímu, okamžite som zrušila tábor. Opakovali mi, nech si to premyslím, no napriek tomu  som odstúpila od zmluvy s Campleaders a podpísala novú so Southwestern advantage. Na Slovensku ma čakala ešte dlhá príprava. Začali sme sa naspamäť učiť sales talk a raz za týždeň sme sa všetci z Trnavy stretávali, skúšali a motivovali. Veľmi som sa tešila, že idem robiť niečo, čo má zmysel. Pred reálnym predajom sme museli absolvovať jeden týždeň v Sales school v Nashville. Spolu s desiatkami ďalších študentov z východnej Európy sme sa každý deň spoločne stretávali v priestoroch University of Tenessee, omieľali naučený sales talk a behávali s ťažkými bookbagmi po ostrom slnku. Napriek náročnosti mi Sales school veľa dala a považujem ju za produktívne strávený čas. Spoznala som tam samú seba, mala som možnosť vypočuť si asi najlepšieho rečníka na svete – Chrisa Adamsa a naučila sa tam z marketingu viac ako za celý prvý ročník na UCM.

Smer Salt Lake City

Naša trnavská skupinka išla predávať do Utahu, blízko Salt Lake City. Prostredie tam bolo nádherné a nočný výhľad na vysvietené mesto zhora na nezaplatenie. Čo sa týka predaja, nebolo to také jednoduché. Niežeby som chcela moju neschopnosť zvaľovať na našich manažérov, to nie. Vedela som, že do Ameriky nejdem na výlet a budem musieť makať. Snažila som sa. Každé ráno sme mali budíček pred siedmou, v priebehu pätnástich minút som musela byť oblečená, umytá (rannú bitku o kúpeľňu ani nespomínam) a s batohom na pleci pripravená na cestu. Vzhľadom k obsahu bookbagu odhadujem, že vážil minimálne päť kíl.

Ranný rituál

S opachou na chrbte som sa každé ráno ponáhľala na bicykli do McDonaldu. Skutočne som mala čo robiť, aby som sa neprekotila. Raňajky sme museli mávať mimo domu, aby sme sa, podľa slov našich manažérov, rýchlejšie prebrali. Nakoniec sa nám potvrdilo príslovie, že všetko zlé je na niečo dobré a bez enormného prísunu kalórií by sme nestreli nášho kamaráta z Mexika. Ten nám pomohol toľkokrát, že som mu ani nestíhala za všetko ďakovať. Pri raňajkách sme si rýchlo zaznačili na mapke ulice aj s domami, ktoré by sme mali za ten deň obehnúť a vypísali zošity na objednávky. Tiež nejaká pochybná psychológia – vypíšte si minimálne dve objednávky každé ráno a zaručene niečo predáte. Nefungovalo to. Pred odchodom sme si vždy spoločne zatancovali motivačný tanec (ktorý bol mimochodom viac smiešny ako motivačný) a vyštartovali sme každý svojim smerom.

Moje prvé dvere

Predtým, ako som zaklopala na prvé dvere, som sa odhodlávala asi tri minúty. Nik neotvoril. Ani pri tých ďalších, ani pri nasledujúcich. Väčšina bola v práci a tí, čo boli náhodou doma, museli mať o mne zvláštnu mienku. Premotivované mladé dievča v modrom tričku, ktoré má na pleci ťažkú tašku a v ruke akýsi šanón pobehuje od dverí k dverám. No buď by mi prišlo toho dievčaťa ľúto a aspoň by som jej ponúkla pohár vody (to sa mi stávalo celkom často, asi som vyzerala fakt úboho), alebo by som ju jednoducho ignorovala. Navyše, každý tretí dom mal na dverách tabuľku “no soliciting”. Klopala som aj na tie. Môj elán, ktorý do mňa manažéri tĺkli ešte na Slovensku, sa každým dňom strácal. Knihy si ľudia môžu kúpiť aj cez internet, tak načo je toto všetko dobré?

Nie vždy to bola až taká katastrofa

Nejdem viac kritizovať tento program ani samotný predaj. Zažila som tam mnohé pekné chvíle. Nikdy nezabudnem na deň, keď sme sa so spolubývajúcou Zuzkou (napriek zákazu) vybrali predávať obe naraz. Už niekoľko hodín sa nám nedarilo, boli sme hladné a unavené z celého týždňa. Zaklopali sme na dvere a takmer okamžite nám otvoril jeden chlap. Právom sme ostali nesvoje, lebo mal cez seba prehodený len uterák, ktorý ledva zakrýval to, čo mal. Snažila som sa začať prvými vetami zo sales talku a ospravedlniť sa, že prídeme neskôr, no nestihla som to a uterák mu spadol. Všetci sme vybuchli od smiechu vrátane kočíkujúcich susediek na ulici.

Bye bye Southwestern advantage

Keďže moje financie zaznamenali rapídny odliv a moja psychika na tom tiež nebola najlepšie, rozhodla som sa zmeniť prácu. Rozhodnutie nebolo ľahké a ak by som v tom bola sama, určite by som letela domov. Vďaka vzájomnej podpore dvoch dievčat, ktoré rovnako ako ja zahodili neistú kariéru a nášmu kamarátovi Mexičanovi, ktorý nám pomohol s hľadaním roboty, ukázal najkrajšie časti Salt Lake City a s kuframi odprevádzal až do poslednej chvíle, som to zvládla. Leteli sme do Ocean City v štáte Maryland za bratrancom jednej zo spomínaných dievčat. Mohli sme uňho pár nocí prespať, dokonca nám sľúbil, že sa popýta na robotu a zariadi odvoz z New Yorku do Ocean City.

Stratené v New Yorku

Do Marylandu sme nemali žiadny priamy let, preto sme pristáli v New Yorku, odkiaľ sme chceli ísť autobusom. Naše lietadlo meškalo a objednaný mikrobus medzitým odišiel. Uviazli sme na druhom najväčšom letisku na svete. Po zvážení všetkých možností, niekoľkonásobnom otravovaní všetkých policajtov a neúspešnom volaní Simoninmu bratrancovi, sme nastúpili k akémusi chlapíkovi, čo nás odviezol na autobusovú stanicu. Najbližší autobus nám išiel o 17 hodín. To znamenalo stráviť noc v centre. S ťažkými kuframi a finančne na mizine sme sa chvíľu motali po Times Square, a potom spali na stanici. Neboli sme jediné, dokonca sme stretli jednu Poľku s podobným osudom.

Konečná stanica = Ocean city

Po hodinách strávených v nebezpečnom New Yorku nasledovala cieľová zastávka – Ocean City. Chvíľu trvalo, kým sme si zohnali vlastné bývanie a stálu robotu. Ja som sa napokon zabývala s poriadkumilovnými Ukrajincami a jedným dievčaťom z Hongkongu, na ktorých som nemohla povedať krivé slovo. V Ocean City som robotu zmenila trikrát. Denne som prebicyklovala prinajmenšom 12 kilometrov, pretože moja posledná robota bola na míle vzdialená od ubytovania. Svoj bicykel by som ale nevymenila za žiadny iný dopravný prostriedok. Pracovala som veľa a behala z roboty do roboty. V porovnaní so Southwestern mi aspoň za každú odpracovanú hodinu zaplatili.

Navždy v srdci

V multikultúrnom Ocean City som spoznala najlepších ľudí nielen z Ameriky, ale aj z východnej Európy, Ázie, či dokonca Afriky. Bola som rada, že som predsa len neodletela domov a užila si USA celé tri mesiace presne tak, ako som mala na začiatku naplánované. V práci sme mali takisto úžasný kolektív a s mnohými som sa rozlúčila so slovami, že sa ešte uvidíme. Chcela by som svoje slovo dodržať.