Cieľom takýchto správ je dostať sa k osobným informáciám a prihlasovacím údajom. Obsahujú link s webovou adresou, ktorá vyzerá na prvý pohľad totožne ako prihlasovacia stránka Facebooku. Mnoho ľudí však netuší, že ide o podvodný web, cez ktorý útočníkom odovzdajú svoje prihlasovacie údaje.

,,Nerobte to. Ak tak spravíte, systém vás presmeruje na domnelú prihlasovaciu stránku Facebooku, na ktorej by ste mali zadať váš e-mail a heslo. Ak tak spravíte, útočníkovi, ktorý je zo zahraničia odovzdáte plnú kontrolu nad vašim účtom,” radí špecializovaná oficálna stránka policajného zboru – Hoaxy a podvody – Polícia SR.

Ako sa chrániť?

Po prípadnom kliknutí na link polícia odporúča okamžitú zmenu hesla. Po nej sa nezabudnite z Facebook účtu odhlásiť a znovu prihlásiť. ,,Priateľom, ktorým sa pod vašou hlavičkou odoslala správa, napíšte, že ide o podvod,” radí ďalej polícia. Na profile je tiež dobré zverejniť informácie o kliknutí na takúto podvodnú stránku, aby tak nespravili aj ďalší.

Aby sa podobná situácia neopakovala, dôležité je tiež nastaviť si Dvojstupňové overenie pri ktorom musíte po vložení prihlasovacích údajov zadať navyše overovací kód, ktorý dostanete SMS správou. Túto funkciu si môžete aktivovať v nastaveniach v kolónke Zabezpečenie a prihlasovanie. Nájdete ju v časti Dvojstupňové overenie.

Pokiaľ ste takúto podvodnú správu dostali no nenaleteli ste, nezabudnite aspoň upozorniť vašich priateľov a známych. Môžete im tým pomôcť zabrániť, aby neprišli o svoje konto. Vysvetlite priateľom, že sa môžu stať obeťou internetových hackerov a svoje konto by si mali dostatočne zabezpečiť.

Taktiež je vhodné, aby napadnutá osoba spätne varovala svoje kontakty, ktorým hackeri v jej mene rozposielali podvodné správy. Môže tým predísť ukradnutiu osobných údajov, či peňazí.

Spoločnosť už v roku 2020 zaznamenala prvý pokles používateľov v Amerike a v Kanade, ale v konečnom dôsledku celkový počet narástol. Je to hlavne preto, že popularita siete rástla na iných trhoch. Do pozornosti ľudí sa tento úpadok preto ani nedostal, ale mohli sme to vnímať ako prvý varovný signál.

,,Facebook je stále príliš silný. Napriek všeobecnej kritike je pre ľudí stále zaujímavý a užitočný, a tak aj keď sa môže znížiť počet denných používateľov, počet mesačných používateľov bude ešte dlho stabilný,” hovorí Filip Struhárik z Denníka N.

Za posledných 18 rokov sociálna sieť Facebook naberala na popularite po celom svete a dostala sa na číslo 1,93 miliardy aktívnych používateľov denne. A tomu, zdá sa, že odzvonilo.

Facebook je dostupný pre ľudí od trinástich rokov, ale majoritnou skupinou sú ľudia v pokročilom veku. Zachrániť by to mohli jedine vývojári, ktorí by prišli s vlastnými a novými inováciami, inak tento upadajúci trend bude len pokračovať.

,,Dlhodobo sa Facebook skloňuje s viacerými negatívnymi aspektmi, ako napríklad šírenie falošných správ, nenávistných komentárov a podobne. V dôsledku toho niektorí užívatelia zvážili svoj odchod,” myslí si odborný asistent FMK Peter Krajčovič, ktorý skúma mediálny trh.

Struhárik si zas myslí, že Facebook potrebuje oslovovať mladšie publikum, no dosiahnuť niečo také s kolosálnou sociálnou sieťou, na ktorej sú rodičia aj starí rodičia, bude ťažké.

Ľudia prestávajú dôverovať

Krivka používateľov sa pohla smerom nadol po škandále s uniknutými osobnými údajmi, ktoré médiám poskytla bývala zamestnankyňa. Stratu dobrého mena chceli azda zachrániť rebrandingom v minulom roku, kedy sa z Facebooku stala Meta.

Sesterská spoločnosť WhatsApp, ktorú spoločnosť kúpila v roku 2014, neostala bez povšimnutia a kritiky. Nie je náhoda, že problém spôsobili nové podmienky, ktoré vôbec nerešpektovali európsku legislatívu o GDPR z roku 2018.

Práve podobnosť škandálov nasvedčuje, že problém s osobnými údajmi je v celej spoločnosti, čo v konečnom dôsledku spôsobilo nielen odliv používateľov, ale aj neatraktavitu pre mladých ľudí. Podľa slov Krajčoviča môžeme dlhodobejšie sledovať odchod mladšej generácie, ktoré uprednostňujú platformy ako Instagram alebo TikTok.

Lákadlom pre mladých môže byť nová platforma, kde nebudú dospelým na očiach. ,,Vďaka tomu uspel TikTok, a preto bude o pár rokov hitom ďalšia služba, ktorá dnes možno ešte ani neexistuje,” hovorí Struhárik.

Napriek tomu Krajčovič upozorňuje, že do úvahy je potrebné vziať aj návyk, ktorí si mnohí používatelia sociálnych sietí vytvorili. ,,Prostredníctvom Facebooku komunikujú politici, značky, médiá. Je to pre mnohých zdroj informácií.”

Strata 200 miliárd za pokles užívateľov

Za posledný štvrťrok Facebook klesol z čísla 1,93 miliardy na 1,929 miliardy aktívnych používateľov. Čo napokon nie je tak veľa, ale spôsobilo to prepad akcií o dvadsať percent a stratu 200 miliárd dolárov.

Stalo sa to v období, kedy spoločnosť investovala do metaversa a upustila od svojej kryptomeny Diem.

Krajčovič upozorňuje, že z globálneho hľadiska je stále najvyužívanejšou sociálnou sieťou na svete. ,,Pre porovnanie, v januári 2022 mal Facebook 2,910 miliárd aktívnych užívateľov. Na druhom mieste sa umiestnil YouTube.”

Zlé načasovanie s poklesom používateľov si vybralo daň aj u samotného tvorcu, ktorý prišiel o 30 miliárd dolárov, kvôli čomu vypadol z desiatky najbohatších ľudí na svete. Zvrátiť to nedokáže ani nákupom konkurencie, nie je preto prekvapením, že sa rozhodol rozšíriť funkciu Facebooku o krátke videá, ktorými TikTok valcuje spoločnosť.

Mladí majú záujem o konkurenciu

Mark Zuckerberg prebral od Snapchatu populárne príbehy na Instagrame a Facebooku a podobné je to aj s krátkymi videami známymi aj ako reels, ktoré spoločnosť prevzala od TikToku. Facebook priznal, že práve v tomto vidí popularitu a budúcnosť sociálnych sietí.

Spomínaným krokom sa snažia nalákať mladých ľudí na obsah, ktorí poznajú z iných sietí. Snaha spojiť veľké množstvo funkcií v jednej aplikácii má nakoniec opačný efekt. Starší ľudia uprednostňujú pre nich známe a jednoduché funkcie a mladých zaujíma prevažne dynamika siete a pekný vizuál.

Filip Struhárik ale upozorňuje, že Facebook má stále veľkú hodnotu a odchod z neho môže predstavovať aj stratu kontaktov s rodinou a blízkymi. Preto je viac než pravdepodobné, že ho nečaká prudký pokles. Na druhej strane bez ďalšej generácie mladých ľudí nemá budúcnosť.

Aplikácia presýtená funkciami nakoniec spôsobí odliv používateľov a presun ku konkurencii. Avšak Krajčovič dopĺňa: ,,Faktom je, že používatelia využívajú viacero sociálnych platforiem.” To znamená, že jedna aplikácia nepotrebuje všetky funkcie, ale skôr do hĺbky prepracovanú ponuku.

,,Požičané” od konkurencie

TikTok zaznamenal v minulom roku prvú miliardu aktívnych používateľov. Podarilo sa mu dokonca zosadiť Facebook v počte stiahnutí a momentálne je najsťahovanejšou aplikáciou v Google Play a App Store.

Názor Struhárika, že vývoj sociálnych sietí je úplne prirodzený, podložil príkladom na Instagrame. Ten začal ako sieť zameraná výlučne na ,,štvorcové” fotky, dnes na nej dominujú vertikálne videá. Zároveň dopĺňa: ,,Časom sa jednotlivé siete na seba viac a viac podobajú, lebo od seba navzájom preberajú nápady a funkcie, a tak ich nájdeme na všetkých platformách.”

Posledný rok môžeme pozorovať trend, kedy spoločnosť tlačí na dlhšie videá. Dokazuje to hlavne porovnanie s minulými rokmi. Od roku 2020 sa priemerná dĺžka videa zdvojnásobila na 21 až 34 sekúnd. V skratke: viac času pred obrazovkou, znamená viac reklamy a v konečnom dôsledku väčšie príjmy.

Zuckerberg preto minulý týždeň ohlásil, že zavádzajú krátke videá na Facebooku globálne. Či mu to ale bude stačiť na oslovenie mladej generácie, je veľmi otázne. Zmenu by mohol priniesť spomínaný vznik metaversa, s ktorou chcú poskytnúť používateľom virtuálnu realitu.

Krajčovič zatiaľ nepredpokladá masívny vznik nových platforiem, skôr inováciu súčasných. ,,Trend vývoja bude určite napredovať a používatelia budú vyhľadávať nové možnosti sociálnej interakcie. Facebook bude čoraz intenzívnejšie čeliť načrtnutým výzvam, najmä v oblasti šírenia falošných správ,” dopĺňa.

Zatiaľ je však Zuckerbergová firma známa skôr ako mediálny hrač, ktorý kopíruje obsah od iných. ,,Kto by dnes povedal, že vie, ako to v Metaverse dopadne, klamal by. Zatiaľ nsi etrúfnem robiť prognózy, pretože v hre je ešte príliš veľa premenných a neznámych,” uzatvára Struhárik.

Instagram má v súčasnosti viac ako miliardu aktívnych používateľov. Približne 51 % z nich sú ženy a 72 % je tínedžerov. 24 % amerických tínedžerov si myslí, že Instagram má prevažne negatívny dopad na ich život. Skresľuje realitu, rozširuje šikanu a vytvára na nich neprimeraný tlak. Pri pohľade na dokonalé životy influencerov, majú pocit menejcennosti. Bohužiaľ, tento fenomén neobišiel ani Slovensko.

Extenzívna úprava fotiek – nová norma?

Príkladom instagramovej „dokonalosti“ je aj Zuzanita (Zuzana Žilinčíková), ktorá má v súčasnosti takmer 97-tisíc sledovateľov, medzi ktorými je aj predseda NR SR, Boris Kollár. Influencerka je na Instagrame známa hlavne vďaka extenzívnemu skrášľovaniu fotografií, pri ktorých je očividné, že boli vopred upravené.

„Kedysi, keď som nemala peknú pleť, cítila som sa pri prezeraní Instagramu zle. Hlavne kvôli dokonalej pleti, ktorá sa všade ukazuje. Hovorila som si, aký je svet nespravodlivý a bez drobnej retuše som fotku ani nepridala,“ priznáva študentka Adriana.

Páčia sa jej neupravené i upravené fotky, ale na jej psychiku to už vplyv nemá. To, čo vidí, neporovnáva so sebou. Podvedome hodnotí, ale neporovnáva. Ďalej Adriana podotýka, že by sa k problematike mala robiť väčšia osveta.

Z reality show poznáme aj neoficiálnu kráľovnú slovenského Instagramu, Zuzanu Plačkovú. Na televíznych obrazovkách sa prvýkrát objavila v roku 2012 ako súťažiaca v reality show Hotel Paradise.

Plačková má, v čase písania tohto článku, 814-tisíc sledovateľov na Instagrame. Do akej miery upravuje svoje fotky, mohla spoločnosť vidieť počas odovzdávania cien Social Awards Slovakia, kde Zuzana Plačková figurovala ako partner relácie. Na televíznej obrazovke bola iná – bez filtrov a po plastike tváre.

Na Instagrame môžeme vidieť iný, skreslený pohľad reality. Podľa študentky Natálie by sme mali používanie instagramových filtrov zredukovať.„Face filtrov je už veľa. Niektoré spravia z človeka inú osobu, ktorá nemá s realitou nič spoločné. Práve preto by sme ich mali obmedziť,“ myslí si. Tiež dodáva, že by veľmi pomohlo, aby sa už deti na základných školách učili o vplyve sociálnych sietí, o závislosti na nich či o skreslenej realite.

Okrem profilov, ktoré skresľujú realitu na Instagrame, nájdeme aj profily, ktoré sa snažia o presný opak, a teda o prezentovanie reality takej, aká v skutočnosti je. Jedným z nich je aj česká platforma @svetinfluenceru, ktorá pravidelne upozorňuje na amorálnu reklamu, reklamu bez označenia či prehnanú retuš fotiek. Dobrým príkladom je aj zahraničný profil @influencersinthewild, ktorý odhaľuje zákulisie natáčania a tvorby influencerských príspevkov..

„Podľa mňa by to obmedzenie instagramových filtrov nebolo na škodu. Ľudia by sa mali zobrazovať takí, akí v skutočnosti sú a nie sa pretvarovať a hrať na niekoho, iného. V reálnom živote predsa ich okolie aj tak vie, ako naozaj vyzerajú,“ myslí si študent Filip. Rovnako dodáva, že Instagram začal používať len nedávno a aj to len kvôli práci. Napriek tomu sa s filtrami na fotkách stretáva často, napríklad na profile svojej priateľky.

V onlinovom prostredí majú ženy väčšiu tendenciu porovnávať sa, prípadne negatívne hodnotia iné ženy. Negatívne porovnávanie sa s druhými má škodlivý vplyv na spokojnosť s vlastným telom a zároveň významne ovplyvňuje správanie, ktoré vedie k vytúženej postave. Vyplýva to z výskumu , ktorý realizovali austrálski výskumníci v roku 2017. 

„Nie som milovníčkou filtrov a používam ich zväčša zo srandy alebo z nudy. Ak by to ale malo pomôcť k lepšej psychike ľudí, najmä tínedžerov, nerobilo by mi problém, ak by tieto filtre neexistovali,“ tvrdí študentka Lenka.

Instagram je toxický a Facebook o tom vie

The Wallstreet Journal vydal 14. septembra 2021 správu o tajnom dokumente Facebooku, v ktorom sa uvádza, že posledné tri roky sa spoločnosť venovala zbieraniu dát o tom, aký má Instagram vplyv na mladých používateľov.

„Zhoršujeme percepciu vlastného tela u jedného z troch dievčat. Podľa tínedžerov môže Instagram za ich prehlbujúcu sa úzkosť a depresiu. Táto odpoveď bola konzistentná vo všetkých skupinách,“ píše sa v dokumente.

Slavomíra Černáková, autorka projektu Duše naše, má však iný názor: „Porovnaním si obrazu, ktorý vidíme s tým naším vlastným, môže prinášať frustráciu, nespokojnosť, pocity nenaplnenia a zlyhania. Následne nemusíme vnímať vlastné úspechy a jedinečnosť, pretože nám to zrazu nestačí a je to málo. Takto sa môžeme dostávať do bludného kruhu tlaku a zlyhaní.“

Adam Mosseri, ktorý je šéfom Instagramu, musel čeliť kritike po tom, ako prirovnal sociálne siete k automobilovému priemyslu. „Vieme, že pri autonehodách zomrie viac ľudí, než by zomrelo prirodzenou smrťou, ale automobilový priemysel má oveľa väčšiu hodnotu, ako je tá, ktorú ničí. Myslím si, že sociálne siete sú na tom podobne,“ povedal Mosseri v epizóde podcastu Recode Media.

Medzi kritikmi bol aj bývalý zamestnanec Facebooku Brian Bolland, ktorý poukázal na to, že na rozdiel od sociálnych sietí je automobilový priemysel prísne regulovaný.

Ak ste sile Instagramu podľahli, stále je cesta späť. Slavomíra Černáková na záver dodáva, že by sme si mali vyhradiť čas na seba a na vlastnú psychohygienu, aby sme sa nestratili v sociálnych tlakoch spoločnosti. V prípade potreby je vhodné obrátiť sa na svoje okolie či vyhľadať odborníka, ktorý vám pomôže nájsť sa.

Foto: Katka Hrbková

Clubhouse je pomerne nová sociálna sieť, prostredníctvom ktorej sa môžete pripájať do rôznych diskusných miestností alebo si vytvárať vlastné. V nich máte možnosť ostatných účastníkov hovoru počúvať, prispieť však môžete aj svojimi postrehmi. V aplikácii nenájdete žiadne obrázky, videá či text, iba zvuk. Na margo toho, že sa používatelia môžu kedykoľvek pripojiť, alebo hovor opustiť, sa z akejkoľvek miestnosti stáva verejná konferenčná sála.

Za vznik tejto aplikácie môže podnikateľ Paul Davison, ktorý po jej uvedení na trh získal od kapitálovej firmy Andreessen Horowitz finančné prostriedky v hodnote asi 12 miliónov dolárov. Do aplikácie doteraz investovalo viac ako 180 organizácií a investorov rizikového kapitálu. V súčasnosti využíva Clubhouse okolo 10 miliónov aktívnych používateľov. Aplikácia v App Store momentálne okupuje deviate miesto v kategórii sociálne siete.

Ako sa stať členom

Byť členom Clubhouse aktuálne nie je také jednoduché, ako pri Instagrame či Facebooku. Aplikácia je totiž dostupná len pre majiteľov zariadení, ktoré disponujú operačným systémom iOS. V skratke, ak vlastníte iPhone alebo iPad, ste o krok bližšie k členstvu. Ďalšou dôležitou informáciou je, že používateľom sa môžete stať až po tom, ako dostanete pozvánku. To znamená, že každého, kto sa chce pripojiť, musí pozvať niekto, kto už účet má.

Pozvánky sú viazané na telefónne číslo, ktoré pri samotnej registrácii musíte uviesť. Dovtedy si však aplikáciu môžete stiahnuť a zaradiť svoje meno na zoznam čakateľov. To však nie je záruka toho, že si svoj vlastný účet aj zaobstaráte. Ak sa vám podarí prijať pozvánku, aplikácia vám daruje ďalšie, ktoré potom môžete poslať svojim priateľom.

Ako funguje Clubhouse

Po tom, ako si oficiálne vytvoríte účet, stávate sa platným používateľom siete. Po otvorení aplikácie môžete vidieť zoznam miestností vrátane osôb nachádzajúcich sa v každej z nich.

Klepnutím na danú miestnosť sa môžete pripojiť a byť buď poslucháčom hlavných spíkrov, alebo sa ťuknutím na symbol ruky prihlásiť o slovo a dostať sa tak medzi hovoriacich. V prípade, že máte chuť debatovať na konkrétnu tému, ale miestnosť s podobným alebo rovnakým zameraním neviete nájsť, môžete si vytvoriť svoju vlastnú.

Neustále prebiehajú desiatky konverzácií súčasne, čo používateľom umožňuje vyberať si z nich na základe vlastného záujmu. Miestnosti najčastejšie vytvárajú odborníci, osobnosti, celebrity, novinári či investori rizikového kapitálu.

Na Clubhouse v sekcii vlastného profilu musíte uviesť vaše skutočné meno, fotografiu a podľa záujmu môžete napísať aj základné informácie o sebe. V prípade, že neuvediete svoje meno a budete sa vydávať za niekoho iného, s veľkou pravdepodobnosťou vám na to pracovníci aplikácie prídu a vy stratíte možnosť byť členom komunity.

Clubhouse na Slovensku

Keďže je Clubhouse na slovenskom trhu s aplikáciami novinkou, pochopiteľne, je o ňu záujem aj zo strany rôznych analytikov. Jeden z nich, Filip Vítek, prostredníctvom nej dokonca pravidelne organizuje vlastné diskusné miestnosti, v ktorých otvorene informuje o rôznych štatistikách novej aplikácie. Vítek sa analyzovaniu dát venuje už viac ako 18 rokov a aktuálne sa zameriava práve na Clubhouse.

V krátkom spoločnom rozhovore prezradil, že popularita tejto platformy medzi slovenskými používateľmi raketovo rastie. Dokonca, v istom momente bola v rámci územia Slovenska najsťahovanejšou na App Store.

„V posledných dňoch sa rast trochu spomalil. Vyzerá to tak, že platforma po úvodnom ošiali aktuálne prebieha skúškou, či dokáže vyprodukovať veľa tvorcov obsahu. Ak sa nájde dostatočné množstvo používateľov ochotných pravidelne realizovať miestnosti na zaujímavé témy, je jednoduché predpokladať, že Clubhouse na popularite ešte viac porastie. Naopak, ak sa komunita tvorcov obsahu nenaštartuje, nastane výrazné ochladenie a bublina by mohla aj spľasnúť,“ predpovedá Vítek.

Na svoje si prídu aj nadšenci Androidu

Generálny riaditeľ Clubhouse Paul Davidson uviedol, že aplikácia sa nakoniec otvorí všetkým, vrátane používateľov Androidu. Momentálne je však k dispozícií len pre iOS a tvorcovia začínajú so všetkým pomaly.

Analytik ďalej prezradil, čo podľa neho môžeme očakávať po tom, ako bude Clubhouse sprístupnený aj pre používateľov zariadení s operačným systémom Android: „Vzhľadom na rozsah aplikácie nemožno očakávať skutočne funkčnú verziu pre Android skôr, ako na konci apríla, či na začiatku mája 2021. Dovtedy sa bude konkurencia (najmä Instagram, Facebook a Twitter) snažiť alternatívnymi službami skolonizovať priestor Androidu.“

Doplňuje aj fakt, že podľa oficiálnych vyjadrení zakladateľov Clubhouse bude táto aplikácia aj naďalej fungovať na princípe pozvánok. Takzvaná „zlatá horúčka“ by mala zrejme nastať aj v lete po oficiálnom spustení Clubhouse pre Android. V prípade, ak ste jeho používateľ a čakáte na spustenie aplikácie, obráťte sa na svojich iOS priateľov, ktorí už Clubhouse okúsili a majú možnosť vám odoslať pozvánku.

FMK na Clubhouse

Moderovať svoju vlastnú roomku si vyskúšal už aj doktor Marek Šimončič. Clubhouse je podľa neho zaujímavý a má potenciál. Tvrdí, že tak, ako na každej sociálnej sieti, aj tu môže používateľ nájsť inšpiráciu a osobne sa rozvíjať. Upozorňuje však na to, že aplikáciu využíva aj veľa ľudí, ktorí si myslia, že ich názor je najdôležitejší, čo môže pokaziť zážitok používateľov.

„Podľa mňa je to aj dobrý nástroj na trénovanie cudzích jazykov. Vnímam to ako živý podcast, do ktorého sa dá aktívne zasiahnuť. Zúčastnil som sa viacerých talkov a bolo veľmi zaujímavé vypočuť si názory iných ľudí či študentov na konkrétnu problematiku. V rozhovoroch sme sa spolu s magistrom Dominikom Mičudom venovali doktorandskému štúdiu a výberu tém záverečných prác. Rozoberali sme aj problematiku mentálnej atletiky na sociálnych sieťach,“ informuje Šimončič.

Publikum s nimi vraj aktívne diskutovalo, čo vnímal veľmi pozitívne. Ak mu to čas dovolí, spolu s kolegami bude aj naďalej diskutovať o rôznych aktuálnych témach: „So študentami sme už začali rozoberať aj kreatívny obsah, ktorý by sme na sociálnej sieti mohli prezentovať.“

Zaujímavosti o aplikácii Clubhouse

• Niektoré spravodajské portály informovali, že minulé leto po vražde Georga Floyda, v období pouličných protestov a pochodov za sociálnu spravodlivosť, Clubhouse výrazne podporil množstvo členov tmavej pleti, a tým zdôraznil nesúhlas s rasizmom.

• Je úplne zadarmo. Vzhľadom na to, že ide o elitný súkromný klub, Clubhouse ako prvý nateraz neúčtuje žiadny členský poplatok. Sociálny kapitál je teda jediný, ktorého musíte byť súčasťou.

• Clubhouse sa snaží vyhnúť nástrahám iných známych sociálnych sieti. Pre požiadavku na členstvo a tiež preto, že váš profil by mal obsahovať vašu skutočnú fotografiu, sa tu nevhodný jazyk a správanie presadzuje ťažšie. Napriek tomu musela aplikácia v októbri 2020 zaviesť jazykové limity, pretože niektoré miestnosti navádzali poslucháčov na zle chodníčky.

• Clubhouse sa v rámci sociálnej spravodlivosti snaží presadzovať aj rovnosť medzi pohlaviami. Z toho dôvodu podporuje pôsobnosť silných žien, ako je Ava DuVernay, Tiffany Haddish, Oprah Winfrey či Estelle.

• Hovor môže organizovať ktokoľvek. Miestnosti v aplikácii Clubhouse nie sú časovo obmedzené a dá sa povedať, že majú nekonečné trvanie. Každý si môže zvolať vlastnú miestnosť, a ak v nej nechce pokračovať, môže ju aj jednoducho ukončiť.

• Nepotrebujete vyzerať dobre. Dôležitý je len a len váš hlas. V Clubhouse prebieha všetko ústnou formou a z toho dôvodu sa nemusíte pred akciou nijako skrášľovať. Slovenský novinár Adam Valček dokonca už niekoľkokrát vytvoril miestnosť, v ktorej sa zhováral s hosťami počas ranného behu.

Online vzdelávanie a webináre sú v dnešnej dobe korona krízy populárnou možnosťou, ako sa naučiť niečo viac a využiť tak efektívne voľný čas, ktorý nám pandémia dopriala. Ide o mimoriadne praktickú formu vzdelania, keďže za ním nemusíme cestovať mimo pohodlia našich domovov. Obzvlášť vo svete médií a marketingu, ktoré z veľkej časti fungujú už online, je dôležité prispôsobiť sa momentálnej situácii a využiť ponúknuté príležitosti.

Preto sme si pre vás pripravili TOP 7 webinárov z oblastí médií a marketingu, ktoré môžete absolvovať už v priebehu najbližších dní. Každý z nás si medzi nimi určite nájde niečo, čo ho zaujme.

1. Ako na seminárnu, bakalársku, diplomovú prácu

Na tejto prednáške sa dozvieme veľa zaujímavých a potrebných informácií pre študentov hlavne vysokých škôl. Podrobne nám vysvetlia ako správne napísať prácu do školy. Či už ide o seminárku, bakalárku alebo diplomovku. Prednášku pre nás pripravila Študentská rada Trnavskej univerzity a koná sa na ich YouTube kanáli.

Rozoberať sa bude čo má byť obsahom danej práce, ako správne citovať a parafrázovať a kde čerpať dobrú literatúru a zdroje k práci. Ďalej zistíme niečo o forme a úprave práce, ale aj o štylistickej úprave vo worde. Nakoniec nám vysvetlia správne spôsoby odprezentovania práce pri obhajobe a v neposlednom rade sa dozvieme ako to je s plagiátorstvom (od 1.1.2021 platí nový zákon, na základe ktorého sa bude môcť odobrať titul).

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 18.00 hod.

2. Ako sa stať lepším fotografom

Fotiť vie každý! Tu nás ale naučia ako fotiť lepšie ako ostatní. Nezáleží či máme doma zrkadlovku, kompaktný foťák alebo mobil. So všetkým sa dá fotiť lepšie. Na praktických príkladoch nám ukážu, ako našim fotkám dodať vyššiu úroveň na základe osvedčených postupov. Z kurzu by sme mali odísť ako skúsenejší fotografi a s novými inšpiráciami na ďalšie fotenie.

Aký foťák aktuálne potrebuješ? Ako sa odlíšiť od amatérskych fotografov? Ako posunúť svoje bežné fotky o úroveň vyššie? Ako správne pracovať so svetlom? To je len časť toho, čo sa dozvieme a naučíme na tomto online kurze. Naším praktickým lektorom bude fotograf Marek Paták.

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 18.00 hod.

3. Budovanie značky v online svete (Marketingové digiTALKy)

Chceme si vybudovať značku, ktorú si zákazníci zamilujú? Zistiť čo funguje pre značku v dnešnom preplnenom online svete je niekedy naozaj ťažké. Je s tým spojených veľa otázok a rozhodnutí. Musíme napríklad nasledovať všetky trendy, alebo je lepšie byť sám sebou? Alebo či a ako môže budovanie značky ovplyvniť správanie zákazníkov a zvýšiť predaj?

Na všetko nám odpovie špeciálny hosť Michal Pastier, ktorý povedie tento online kurz . Michal patrí medzi najrešpektovanejších kreatívcov a inovátorov v marketingu v strednej Európe. Je aj spolumajiteľom a kreatívnym riaditeľom agentúr Zaraguza a naming agentúry Big Name Theory.

Dátum: 2. december 2020
Čas začiatku: 20.00 hod.

4. Facebook a Instagram kampane

Pokiaľ sme doteraz len boostovali príspevky na Facebooku alebo Instagrame, vyhadzovali sme peniaze von oknom. Reklamné kampane sa totiž netvoria z našich príspevkov na Facebooku alebo Instagrame, vytvárajú sa v Ads Managerovi a od príspevkov majú poriadne ďaleko. Ak chceme vedieť robiť kampane správne, tu sa to naučíme.

Môžeme sa zúčastniť celodenného praktického školenia, na ktorom si založíme Business Manager vo svojom vlastnom účte. Prepojíme si s ním všetky svoje Facebookové a Instagramové biznis účty. A nakoniec si vytvoríme reklamný účet a vyskúšame všetky možné typy reklám. Postará sa o nás RNDr. Michaela Gallee, spoluzakladateľka WooAcademy, ktorá spravuje kampane pre veľké módne značky, automobilový priemysel či pre slovenské média.

Dátum: 9. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

5. Zvýšte čítanosť vašich článkov

Ak predávame na internete, musíme zákazníkom ponúknuť aj niečo viac ako len zoznam výrobkov. Ak chceme aby, články alebo blogy podporili predaj, musia byť aj kvalitne a umne napísané. Všetky podstatné informácie nám prezradí JUDr. Ing. Simona Kubán, PhD., ktorá podniká v oblasti digitálneho marketingu. Je spolumajiteľkou digitálnej agentúry SCR interactive, ktorá je zakladajúci člen ADMA.

Čo sa teda naučíme? Napríklad ako zaujať čitateľa, ako dať čitateľovi skutočne neodmietnuteľnú ponuku, či ako zvýšiť predaj vašich produktov cez články. Workshop nám pomôže identifikovať najčastejšie chyby pri tvorbe obsahu a ukážu nám aj rôzne prípadové štúdie a ukážky z praxe.

Dátum: 10. decembra 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

6. Adobe Lightroom workshop

Každý z nás už v živote odfotil veľa fotiek. Väčšina ľudí si ale kladie otázky, kde robia chybu, že ich fotky nevyzerajú tak dobre. Napríklad prečo nie sú naše fotky „také pekné” ako od profesionálnych fotografov. Prečo nie je obloha na tvojich fotkách modrá, ale je sivá alebo biela? Prečo majú iní fotografii na fotkách pekné rozostrené pozadie a ja mám všetko ostré a nudné?

Musíme dodať fotkám pekné farby a zároveň neprestreliť ich sýtosť. Na našich bežných fotkách chceme vidieť umeleckú hodnotu a dramatický dojem. Ako však na to? Na toto všetko slúži post-processing fotografií cez softvér, konkrétne populárny Adobe Lightroom. Predsa kvalitná a efektívna úprava fotografií je nevyhnutná pre každého ambiciózneho a cieľavedomého fotografa.

Dátum: 12. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

7. SEO pre WordPress

SEO je súbor techník na zvýšenie organickej návštevnosti webu. Ak na webe nastavujeme SEO len vložením kľúčového slova do kolónky keywords, robíme obrovskú chybu a nemá to čo dočinenia so SEO. Na tomto praktickom workshope si nastavíme SEO na WordPresse krok po kroku. Tento online kurz nás naučí nestrácať čas so SEO poverami, ktoré nás dostanú iba na Google black list.

Je dôležité, aby sme využili každé euro, ktoré zaplatíme, získali kvalitné SEO na weboch a neplýtvali zbytočne našimi peniazmi. Do tajomstiev SEO nás uvedie Mgr. Milan Fraňo PhD., Account & Sales Director v Google Partner digitálnej agentúre a Google Fotograf. Naučí nás best practices pre Google SEO rovno z kuchyne Google.

Dátum: 17. december 2020
Čas začiatku: 09.00 hod.

Týždeň vedy a techniky (TVaT) prebiehal online. Prvé dva dni boli venované médiám. Diskutovať o ich úlohe v procese s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prišli investigatívni novinári. Monika Tódová z Denníka N, Laura Kellöová z portálu Aktuality.sk a Adam Valček zo SME opisovali svoju prácu od čias ohavného skutku. Druhá pondelková diskusia bola o ekoaktivizme v mediálnom priestore s Michalom Sabom a Natáliou Pažickou. S hosťami má Atteliér nahraté samotné podcastové rozhovory. Utorkový program patril hoaxom a konšpiráciám. O tejto téme prišiel prednášať admin facebookovej stránky slovenskej polície David Púchovský, teoretický fyzik Samuel Kováčik alias Vedátor a fact-checker Robert Barca.

Tretí deň sa v rámci TVaT spustil na fakultnom Facebooku živý prenos z vedeckej konferencie Marketing Identity, ktorá priniesla desať prednášok. Posledný deň bol venovaný digitálnym hrám. Jeden zo zakladateľov najväčšej e-športovej agentúry na Slovensku Karol Cagáň prednášal o e-športe v súvislosti s pandémiou. Etický hacker Pavol Lupták zas o bezpečnosti a súkromí v konferenčných platformách, ktoré v čase dištančnej výučby využívame omnoho viac. Študenti si mohli vypočuť aj zahraničného hosťa. Alfie Bown z Londýnskej univerzity hovoril, ako hry menia naše životy, aj keď sa práve nehráme.

Ako jediný Slovák overuje informácie pre Facebook 

K odhaľovaniu nepravdivých informácií sa Robert Barca dostal vďaka štúdiu medzinárodných vzťahov a práci pre Denník N. Momentálne pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru AFP, ktorá predáva fotografie a spravodajské texty iným médiám. Ide o medzinárodnú sieť. Agentúra svoju činnosť odštartovala po voľbách vo Francúzsku v roku 2017, kedy sa šírilo množstvo dezinformácií, ktoré ovplyvnili výsledok volieb. AFP na Slovensku pôsobí od marca 2020.

Najväčším ohniskom hoaxov a konšpirácií spomedzi sociálnych sietí je Facebook. Najviac ohrození sú ľudia, ktorí sa nachádzajú v dezinformačných skupinách. Sociálna sieť využíva na overovanie faktov tretie strany, ktoré majú prístup do jeho špeciálneho rozhrania. Ide o nástroj, pomocou ktorého môžu hodnotiť obsah url adresy. Facebook nechce zasahovať do demokratickej súťaže, tiež sa rozhodol nezasahovať do obsahu, ktorý vytvárajú politici, to platí aj pre fact-checkerov. „My môžeme hodnotiť len externý obsah, ktorý politici zdieľajú,” ozrejmuje Barca.

Práca fact-checkera sa skladá z troch krokov

Prednášajúci hosť uviedol, že samotná práca sa skladá z troch krokov. Prvým je nájdenie samotnej dezinformácie pomocou nástrojov, ako napríklad Crowdtangle. V rámci sprístupneného rozhrania Facebooku majú fact-checkeri prístup aj k nahláseniam obsahu samotnými používateľmi. „My reagujeme na to, čo sa niekde zdieľa alebo je virálne, a preto sa nedá vyhnúť tomu, že vzniká nejaké oneskorenie,” vysvetľuje Barca a dodáva, že práca fact-checkera je reaktívna. Druhým krokom je napísanie referenčného článku. „Toto je žurnalistická práca s otvorenými zdrojmi, s dátami, s databázami, s autoritami, ktoré oslovujeme,” opisuje fact-checker svoju prácu. V AFP je podľa jeho slov veľmi prísny editorský dozor a postup je veľmi dôkladný.

My nič nemažeme, iba obmedzujeme dosah.

Táto práca je časovo veľmi náročná. „Moji predrečníci hovorili, že vytvoriť dezinformáciu je naozaj jednoduché, a ja to môžem iba potvrdiť,” hovorí divákom overovateľ informácií. Ďalej pokračuje: „Vytvoriť niečo len tak z brucha zaberie pár minút, niekto si zapne kvôli tomu Photoshop, urobí nejakú manipuláciu. My to potom vyvraciame dlhé hodiny. A nielen hodiny, ale často aj dni a týždne.”

Tretím krokom je hodnotenie obsahu vo vnútri sociálnej siete. „My v rámci Facebooku nič nemažeme, my iba obmedzujeme dosah,” tvrdí Barca. V prípade, že sa obmedzenie dosahu opakovalo niekoľkokrát, môže sa vzťahovať aj na celú stránku. Ľuďom, ktorí dezinformáciu zdieľali, príde upozornenie, že zdieľaný príspevok nie je pravdivý, spoločne s odkazom na článok, kde je teória vyvrátená fact-checkerom. Najčastejšie používanými hodnoteniami dezinformačných článkov sú: nepravda, zavádzajúce, chýbajúci kontext alebo upravená fotografia. Problémom je, že na konci dňa aj tak nikto nepresvedčí všetkých. „Je to otázka kultivácie kritického myslenia a vedenia k mediálnej gramotnosti,“ hovorí pracovník AFP.

Celý záznam programu TVaT vrátane konferencie Marketing Identity, nájdete na Facebooku FMK UCM v Trnave.

Zdroj: Facebook FMK UCM v Trnave

Téme fact-checkingu sme sa pred pár týždňami venovali v samostatnom článku, kedy sme vám priblížili, ako táto služba funguje a čo jej kritici vyčítajú. Rozhodli sme sa ďalej venovať tejto problematike, a preto sme oslovili priamo človeka, ktorý za overovaním faktov stojí. Je ním Robert Barca, bývalý redaktor Denníka N či webový editor časopisu .týždeň. V súčasnosti je jediný fact-checker pre náš trh.

V rozhovore pre Atteliér hovorí o tom, koľko hoaxov sa im v agentúre podarilo vyvrátiť, s akými druhmi falošných správ sa stretáva, ale aj o povolaní overovača faktov.

Viac ako 150 označených príspevkov

Správa, že Facebook začne overovať fakty aj na Slovensku, sa objavila vo februári. Fact-checkerom ste od 1. marca. Koľko hoaxov sa vám odvtedy podarilo vyvrátiť?

Áno, plnohodnotne sa fact-checking na Slovensku v rámci AFP ( pozn. red. Francúzska tlačová agentúra, ktorá zastrešuje overovanie faktov pre Facebook na Slovensku) spustil 1. marca 2020 na stránke fakty.afp.com. Odvtedy sme vyvrátili 32 falošných správ a pomocou nástroja Facebooku označili viac ako 150 príspevkov ako nepravdivých.

Zoberú zrniečko pravdy a doplnia zbytok obrazu tak, aby zapadal do ich názorového sveta.

V rozhovore pre technologický magazín Živé.sk ste uviedli, že editorský proces v AFP je mimoriadne dôkladný, informácie sa preverujú desaťkrát, a preto sú vaše články publikované aj viac ako týždeň po napísaní. Uprednostniť jeden hoax pred ďalšími môže byť náročné. Podľa akých kritérií sa pri výbere rozhodujete?

Kritériom je viralita príspevku, spoločenská závažnosť témy, aktuálnosť, ale aj náročnosť “debunku” – t. j. ako dlho mi bude trvať, kým dezinformáciu vyvrátim. Nedá sa povedať, že by sme postupovali podľa nejakej pevne danej prioritizácie. Pracujem na viacerých článkoch zároveň a rozhodujem sa na subjektívnej báze vždy v diskusii s editormi.

Keď označíte príspevok za hoax, ostatní užívatelia sú pred jeho prečítaním upozornení. Správa sa tiež začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách. Máte nejaké údaje o tom, že takýto postup funguje? Nebolo by lepšie príspevok vymazať?

Oficiálne štatistiky či sociologický výskum v rukách nemám. Súčasný systém funguje tak, že každý, kto zdieľa dezinformáciu, ktorú my vyhodnotíme a označíme ako nepravdivú, dostane následne notifikáciu o tom, že zdieľal nepravdivý obsah s odkazom na článok, v ktorom dôkladne danú správu vyvraciame. Osobne mi tento prístup príde omnoho hodnotnejší, než keby sa mala správa len vymazať. Obsah my nemažeme, profily či stránky si ich následne môžu vymazať sami.

V apríli zverejnila – na základe článkov fact-checkerov – najznámejšia sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusus nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Ktorá dezinformácia súvisiaca s pandémiou, rezonovala na slovenskom internete najviac?

Tých dezinformácií súvisiacich s pandémiou je veľmi veľa. Či už najrôznejšie tvrdenia o povinnom očkovaní, o tom, že koronavírus je výmysel, konšpirácia, že zaň môže Bill Gates, že ho vymysleli Rusi, Američania alebo čínska armáda. Objavujú sa tiež správy, že ho rozširujú 5G siete, ktoré sa u nás zatiaľ ani nezavadzajú, že vírus sa šíri pomocou chemtrails (pozn. red. teórie, že do paliva lietadiel sú pridávané látky za účelom vyvolania škodlivého účinku). Skrátka nespočetne veľa hlúpostí všetkého druhu.

Všetkých dezinformátorov spája, že si chcú budovať značku, priviesť čo najviac ľudí na svoj profil a získať čo najviac followerov. Preto rozširujú čo možno najškandalóznejšie až neuveriteľné správy, ktoré však buď nemajú s realitou nič spoločné, alebo len zoberú zrniečko pravdy a doplnia zbytok obrazu tak, aby zapadal do ich názorového sveta. My však nehodnotíme názory, ale pravdivostnú hodnotu nimi prezentovaných faktov.

V súčasnosti majú politici na Facebooku a Instagrame plnú voľnosť šíriť vyložené nezmysly a klamstvá.

Na slovenskom Facebooku ste ako fact-checker aktívny len vy. Je to dostatočné? Môžeme očakávať, že postupne budú pribúdať ďalší?

V tomto momente neviem o tom, že by sa mal projekt fact-checkingu v dohľadnej budúcnosti v rámci SR rozširovať. Kapacita jedného človeka však aj na náš relatívne malý trh nestačí. Myslím, že je pravdepodobné, že fact-checkerov pribudne.

Politici majú voľnosť šíriť klamstvá

Hybridným hrozbám sa začína intenzívnejšie venovať aj vláda SR. Je na Slovensku dezinformačná scéna rozšírenejšia v porovnaní s ďalšími krajinami V4?

Nemyslím si, že by bola na Slovensku dezinformačná scéna zásadne odlišná od iných krajín v regióne. Vo svojej praxi sa stretávam s dvoma druhmi falošných správ. Jedny sú medzinárodné – šíria sa po celom svete, sú prekladané trollmi a dezinformátormi z jedného jazyka do druhého a oslabujú dôveru v svetových politikov a médiá, pretože sa tvária, že poukazujú na rôzne medzinárodné sprisahania a pod.

 Moja práca je však najmä o neustálom hľadaní pôvodu dezinformácií a ich overovaní pomocou novinárskych metód.

Tým druhým typom sú lokálne dezinformácie, ktoré reagujú na domáci kontext v danej spoločnosti. Málokedy sa stane, že slovenský web preberie lokálnu dezinformáciu z politiky či spoločnosti, ktorú my vidíme napríklad v Poľsku, Francúzsku, Nemecku či inde.

Príspevkom aktívnych politikov sa venovať nemôžete. Práve oni však často patria medzi najväčších šíriteľov zavádzajúceho obsahu. Myslíte si, že sa to v dohľadnej dobe zmení a budete môcť kontrolovať aj ich činnosť?

Toto je najkľúčovejšia otázka zo všetkých. V súčasnosti majú politici na Facebooku a Instagrame plnú voľnosť šíriť vyložené nezmysly a klamstvá. Marian Kotleba šíril správu o mikročipoch vo vakcínach proti koronavírusu, ktoré vraj mali byť predpovedané už v Zjaveniach Jána v Biblii. Niečo takéto môže byť pri globálnej pandémii nebezpečné. Facebook však odmieta politikov hodnotiť, pretože nechce zasahovať do demokratickej súťaže, a ja neviem o tom, že by sa tento prístup mal v dohľadnej dobe meniť.

Ako vyzerá pracovný deň fact-checkera? Chodíte aj do terénu?

Každý deň sa venujem inej téme, vyberám príspevky a dezinformácie, ktorým sa budem venovať. Aj keď do terénu nechodím, mám pracovné stretnutia a som v neustálom kontakte so svojimi kolegami elektronicky. Moja práca je však najmä o neustálom hľadaní pôvodu dezinformácií a ich overovaní pomocou novinárskych metód.

Prax z viacerých redakcií a komunikačných oddelení bola pre mňa pri kvalifikácii na prácu v AFP kľúčová.

Medzi našimi študentmi sú možno budúci novinári, ktorí by sa chceli venovať fact-checkingu. Aké vzdelanie musí mať novinár na to, aby mohol vykonávať tento druh práce?

Fact-checking môže vykonávať prakticky ktokoľvek. Existuje mnoho aktivistov, blogerov či influencerov, ktorí overujú informácie vo svojom voľnom čase. AFP však svojich fact-checkerov dôkladne vyškolí v používaní online nástrojov, ja som absolvoval dve školenia v našej varšavskej bunke. Pri každodennej práci používam reverzné vyhľadávanie, nástroje na archiváciu webstránok, Crowdtangle a mnohé iné štatistické a analytické online nástroje.

Ja sám som sa dezinformáciám začal venovať až ku koncu magisterského štúdia pri svojom výskume. Na svoju prácu nepotrebujem žiadnu špeciálnu licenciu, nemám ani vzdelanie v oblasti žurnalistiky, vyštudoval som medzinárodné vzťahy a teraz ešte študujem fotografiu. Prax z viacerých redakcií a komunikačných oddelení bola pre mňa pri kvalifikácii na prácu v AFP kľúčová.

Vo februári sa spoločnosť Facebook rozhodla spustiť  fact-checkingový program na Slovensku a v Českej republike. Ten je súčasťou celosvetového projektu, ktorý spoločnosť realizuje od roku 2016 s cieľom bojovať proti dezinformáciám. Aktuálne sociálna sieť spolupracuje s viac ako 50 partnermi, ktorí kontrolujú obsah vo viac ako 40 jazykoch. Z našich susedov nie je do programu zapojené už len Maďarsko.

Samotný Facebook však fact-checking nerobí, ale spolupracuje s nezávislými recenzentmi z celého sveta. Títo kontrolóri faktov, tzv. fact-checkeri, posudzujú a hodnotia vierohodnosť článkov zobrazujúcich sa v kanáli noviniek – News Feede najznámejšej sociálnej siete. Na Slovensku overovanie faktov zastrešuje francúzska tlačová agentúra Agence France-Presse (AFP).

Agence France-Presse
Francúzska tlačová agentúra AFP bola založená v roku 1835 v Paríži, radí sa tak medzi najstaršie na svete. Zamestnáva 1700 novinárov zo sto rôznych krajín. Overovať fakty a výroky začali v roku 2017. Na Slovensku pôsobia od februára 2020. 

Ako fact-checking funguje?

„Hneď ako fact-checker posúdi správu ako falošnú, Facebook ju začne zobrazovať v News Feede na nižších pozíciách, vďaka čomu sa značne zníži jej šírenie. Zabráni sa tak šíreniu hoaxov a zredukuje sa počet ľudí, ktorí uvidia daný obsah,“ uvádza Facebook.

Sociálna sieť prostredníctvom tlačovej správy ďalej tvrdí, že stránky, ktoré opakovane zdieľajú nepravdivé informácie, budú mať obmedzený dosah na publikum. Stratia tiež možnosť inzerovať a speňažiť svoje príspevky. Rovnako Facebook používateľov upozorní, ak takúto správu čítali alebo zdieľali.

Fact-checking sa však nedotýka každého používateľa, ktorý zverejní pochybný príspevok. Facebook nechce zasahovať do politickej súťaže, a preto sa rozhodol, že tento program sa nebude vzťahovať na aktívnych politikov a politické strany. Pre nich platia len dve pravidlá – nesmú podnecovať násilie a zavádzať ľudí o tom, ako, kedy a kde môžu voliť.

Na Slovensku máme jedného fact-checkera

Podľa stránky AFP, fact-checking vykonávajú novinári, ktorí pri svojej práci dodržiavajú základné pravidlá žurnalistickej práce a kľúčové princípy a zásady tejto svetovej agentúry. Informujú tak, aby poskytli presné, nezávisle a nestranné spravodajstvo.

Preskúmané dezinformácie sú následne dôkladne rozanalyzované na stránke AFP formou článkov. „Obsah na preskúmanie vyberáme na základe redaktorského záujmu, frekvencie zdieľania, stupňa virality a verejnej diskusie o danom obsahu,“ vysvetľujú agentúra výber príspevkov.

Na Slovensku má AFP jedného člena – novinára Roberta Barcu. V rozhovore pre technologický magazín Živé.sk na margo detailného editorského procesu, ktorým prechádzajú všetky články, povedal, že každá informácia je desaťkrát preverovaná. Ich cieľom je všetko vysvetliť a dokázať, následkom čoho trvá editovanie aj niekoľko dní.

50 miliónov pochybných príspevkov o koronavíruse

Len v apríli zverejnila sociálna sieť upozornenia na 50 miliónov príspevkov súvisiacich s nepravdivým obsahom ohľadom koronavírusu. Vychádzali pritom zo 7500 článkov, ktoré napísali fact-checkeri. Slovenský fact-checker napísal počas apríla desať článkov, v ktorých upozorňoval na viaceré nepravdy a zavádzajúce informácie.

Vyvrátil napríklad hoax súvisiaci s mobilnou technológiou 5G, ktorá má prispievať k šíreniu koronavírusu, či obrázok, podľa ktorého predsedníčka Európskej komisie Ursula Von der Leyenová tvrdí, že seniori predstavujú pre Brusel nového nepriateľa a treba ich vytlačiť z bežného života.

Ozývajú sa kritici

Kontrolovanie faktov však má aj svojich odporcov a čelí skepticizmu z viacerých strán. Aktivisti a kritici z oblasti technologického priemyslu tvrdia, že spoločnosť a jej partneri stále nevenujú dostatok pozornosti rastúcemu problému s dezinformáciami. Taktiež sa im nepáči, že Facebook presúva zodpovednosť za overovanie pravdivosti obsahu do rúk externých organizácií.

Kritické hlasy sa ozývajú aj z tábora konzervatívcov. Znepokojuje ich, že činnosť vykonávajú najmä liberálne zameraní novinári a konzervatívnejšie ladené príspevky sú kvôli tomu znevýhodňované. Brent Bozell, konzervatívny spisovateľ a aktivista, vo svojom blogu uviedol, že hovoril s Markom Zuckerbergom a vyjadril vážne znepokojenie nad liberálnymi organizáciami, ktoré Facebook do programu vyberá.

Ďalšiu obavu vyvoláva domnienka, že program bude potlačovať právo prejaviť slobodný názor a rovnako aj sledovať názory ostatných. V Česku sa napríklad šírilo video Dana Vávru, ktoré si na YouTube pozrelo takmer 150-tisíc ľudí. Vávra v ňom spochybňuje činnosť fact-checkerov a kritizuje cenzúru na Facebooku. Vo všeobecnosti sa boj proti dezinformáciám nepáči ani politikovi Eduardovi Chmelárovi, ktorý ho prirovnáva k najtemnejšej vízii Georgea Orwella.

Na hoaxy intenzívnejšie reaguje aj slovenská vláda

Silu dezinformácií nemožno podceňovať. Treba na ne poukazovať už len kvôli tomu, že cez skresľujúce alebo úplne nepravdivé správy šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť. Konšpirátorom sa už dlhodobo na Slovensku venujú iniciatívy Konšpirátori.sk či Infosecurity.sk. Falošné správy neignorujú ani domáce médiá. Denník N, SME či portál Aktuality.sk na podobné články upozorňujú pravidelne.

Vážnosť situácie si uvedomuje aj vláda SR a začína sa touto problematikou intenzívnejšie zaoberať. Štát pracuje na zlepšení komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí, pričom nevylučuje ani spoluprácu s influencermi, ktorí dokážu oslovovať väčšie publikum. Súčasne chce podporovať iniciatívy bojujúce proti hoaxom.

Situácia ohľadne koronavírusu ani po niekoľkých mesiacoch neutícha a náporu ľudí nepodliehajú len lekárne či potraviny, ale aj sociálne siete. Vzhľadom na to, že mnoho ľudí trávi bežné dni v karanténe či prácou z domu, sociálne siete zaznamenali prudký nárast používateľov. Inváziu zažívajú najmä aplikácie, cez ktoré sa môžu uskutočňovať videohovory.

O miernom poklese používania Facebooku sme vás informovali koncom minulého roka, no zdá sa, že nárast využitia sociálnych sietí sa týka aj samotnej platformy s modrou ikonou.

Mark Zuckerberg uviedol pre CNN Business, že služby Facebooku čelia nárastu, pretože situácia spojená s koronavírusom núti ľudí po celom svete zostať doma. Najviac však pociťujú, že ľudia využívajú aplikácie ako WhatsApp alebo Messenger, cez ktoré môžu osoby komunikovať aj prostredníctvom videohovorov. Podľa jeho slov sa v súčasnosti používajú tieto aplikácie dvakrát viac ako obvykle, avšak stále nejde o celosvetovo najväčší nárast, aký doposiaľ zaznamenali.

Aj napriek tomu, že generálny riaditeľ spoločnosti Facebook tvrdí, že nejde o najväčší nárast v dejinách, mnohí postrehli zvýšenú aktivitu na sociálnych sieťach. Mladí ľudia si v karanténe krátia čas zdieľaním výziev na Instagrame, iní využívajú videohovory na prácu, štúdium, ale i kontakt s priateľmi a rodinou.

Že nejde len o informácie zo sveta, ale aj z domova, potvrdila aj spoločnosť Orange Slovensko. Podľa ich vyjadrenia narástli volania cez aplikácie ako Messenger, Skype a WhatsAapp o viac ako 100 percent. Informoval o tom webový portál zive.aktuality.sk.

Facebook blokoval príspevky o koronavíruse

Napriek dobrým číslam, ktoré v priebehu pár dní spoločnosť dosiahla, samotný Facebook čelil kritike. Zaviedli prísne opatrenia proti hoaxom, ktoré sú spojené s ochorením COVID-19.

Kvôli chybe v systéme boli však blokované aj statusy a články, ktoré pochádzali z overených zdrojov. Chyba nastala len deň po tom, ako spoločnosti Facebook, Google, Twitter, Microsoft, LinkedIn a Reddit, vydali spoločné vyhlásenie o boji proti dezinformáciám na svojich platformách.

Guy Rosen, ktorý je viceprezidentom spoločnosti Facebook, priznal, že ide o chybu v anti-spamovom systéme. Dodal, že pracujú na jej oprave a všetky príspevky, ktoré boli omylom zablokované, sa budú dať opätovne zobraziť.

Chyba v systéme viedla k tomu, že tisíce príspevkov a odkazov boli nesprávne označené ako spam. Avšak nie všetky príspevky sa týkali len noviniek o koronavíruse, informuje Forbes na svojej webovej stránke. Podľa používateľov Facebooku bol problém rozšírený aj na iné príspevky, nie len na tie, ktoré sa týkali spravodajstva o novom víruse.

V podvečerných hodinách toho istého dňa Rosen informoval, že problém, ktorý nastal, už odstránili. „Obnovili sme všetky príspevky, ktoré boli nesprávne odstránené,“ uviedol. Tiež dodal, že platforma obnovila aj tie články, ktoré nesúviseli s ochorením, ale boli rovnako neprávom odstránené. „Išlo o problém s automatizovaným systémom, ktorý odstraňuje odkazy smerujúce na urážlivé webové stránky. Teraz teraz totiž nesprávne odstránil aj mnoho ďalších príspevkov,“ vysvetlil vzniknuté ťažkosti Guy Rosen.

O udržateľnosti impéria zvaného Facebook a jeho líderstva na trhu sme oslovili Filipa Struhárika, ktorý pôsobí ako novinár vydávajúci newsletter MediaBrífing o médiách a žurnalistike, Petra Šeba z PS:Digital a Dávida Tvrdoňa, ktorý spolu s Ondrejom Podstupkom tvorí podcast Klik. Všetci traja vyjadrili svoj názor a previedli nás zákutiami Facebooku a rovnako sa vyjadrili aj k ostatným sociálnym sieťam, ako je Instagram, Snapchat či Tik Tok.

Facebook je celosvetovo známa platforma. Pod vedením Marka Zuckerberga „vznikla pred 15 rokmi, no v Európe začala rásť okolo rokov 2008 – 2009,“ tvrdí Peter Šebo.

Facebook používa denne 1,6 miliardy používateľov. Každý mesiac sa do tejto sociálnej siete aspoň raz prihlási 2,4 miliardy ľudí a podľa Filipa Struhárika toto číslo neustále rastie. Potvrdzujú to aj údaje, ktoré  zverejnila stránka investor.fb.com dňa 30. októbra 2019. 

Mýtus alebo pravda o trende „away from Facebook“?

Trend, ktorý vznikol v západných krajinách, ako USA či Kanada, sa postupne dostáva aj na náš kontinent. Je zaujímavé ho sledovať aj v rámci Veľkej Británie.

Spočíva v tom, že mladí ľudia – tínedžeri, a teda cieľová skupina Facebooku, netrávi veľa času na spomínanej platforme, prípadne si na nej profil už ani nevytvára. Filip Struhárik nepredpokladá, že by sa mal Facebook kvôli tomu obávať: „Nevylučujem, že niektorí ľudia Facebook úplne opustili a mnohí na ňom trávia menej času ako v minulosti, no nie je to trend, ktorý by túto sociálnu sieť nejako zásadne ohrozoval.“

Podľa mnohých odborníkov sa stal pre mladých neatraktívny po tom, ako si ich rodičia a starí rodičia začali vytvárať vlastné profily a rovnako aj kontrolovať svoje ratolesti. Tí ich doslova vytláčajú a nútia využívať iné sociálne siete, na ktoré nemá staršia generácia dosah. „Mladí ľudia odchádzajú z Facebooku, ale kde končia? Na Instagrame, Whatsappe či Messengeri. Všetky tieto aplikácie patria Facebooku. Áno, mladí odchádzajú aj na Snapchat a Tik Tok, ale keď si pozrieme rozloženie a počty najväčších sociálnych sietí sveta, tri z piatich patria Facebooku,“ skonštatoval Peter Šebo.

Dávid Tvrdoň vyslovil verejne známu pravdu, keď povedal, že na Facebooku si prezeráme fotky rodiny a kamarátov. Opísal to ako takmer povinnú jazdu, ktorá, nielen podľa neho, nie je sexi. Keď budeme hovoriť o Facebooku ako o aplikácii a nie ako o firme, tak áno. Ľudia ho nevyužívajú už tak často, ale jeho postavenie na trhu to neovplyvní.

Generácia rodičov ako cieľová skupina

Mnohí si všimli, že zatiaľ čo sa mladí vyhýbajú Facebooku, staršia generácia si k nemu začala hľadať cestu. V zdieľaní príspevkov sú v mnohých prípadoch aktívnejší ako tínedžeri. Omnoho viac komentujú fotografie priateľov a rodiny, v súčasnosti dokonca pridávajú viac fotografií ako ich deti. O Facebook sa začali zaujímať po tom, ako zistili, že sa tam nachádza ich rodina, priatelia či kolegovia z práce.

Je to platforma pre širokú verejnosť, o čom svedčí aj jej pestré zastúpenie fanúšikov. Môže sa stať, že generácia našich rodičov a starých rodičov sa stane cieľovou skupinou a nahradí tu mladšiu, nie už tak aktívnu?

Filip Struhárik vyslovil jasné nie: „Nenahradí, ale na Facebooku sú aktívnejší starší ľudia. Je to skrátka tak, že ak je nejaká sociálna sieť príliš veľká, pritiahne k sebe aj ľudí, ktorí sa sociálnym sieťam vyhýbajú, pretože ponúka jedinečný spôsob na komunikáciu s rodinou, priateľmi a známymi.“

Peter Šebo si vie, naopak, živo predstaviť, že by sa cieľovou skupinou stali ľudia s vekovým priemerom 50+. Facebook ale zavádza mnoho aktivít na to, aby sa pre mladých ľudí stal atraktívnejším. „Ako príklad uvediem príbehy, ktoré integroval, no tie zatiaľ príliš nefungujú. Taktiež sú to aj filtre na fotografie, ktoré prebral zo Snapchatu, ale aj virtuálna realita, s ktorou aktívne pracuje. Facebook nič nenecháva na náhodu.“

Na Facebooku sú aktívnejší starší ľudia.

Pre marketérov je však vyhovujúce, že sa na Facebooku stretávajú aj so staršími ľuďmi. Prostredníctvom sociálnych sietí dokážu predajcovia osloviť ľudí, ktorých dokázali doteraz zaujať len cez iné druhy médií, než je internet.

Snapchat naberá druhý dych

Zatiaľ čo Facebook stráca záujem mladých, Snapchat akoby nabral druhý dych. V Amerike a Kanade jeho sláva v skutočnosti nikdy neklesla. Snapchat však nie je cudzí ani Britom, ktorí ho využívajú pomerne často.

Vznikol v máji 2011. V súčasnosti ho denne využíva 210 miliónov používateľov. Oproti Facebooku má mnoho výhod. Ako prvý prišiel so stories – príbehmi, ktoré zmizli po 24 hodinách. Je však známe, že Facebook kopíruje nové funkcie od iných sietí. „Takto ‚získal‘ formát príbehov zo Snapchatu,“ tvrdí Dávid Tvrdoň. Rovnako ako príbehy, aj iný obsah, ktorý si ľudia posielajú, sa na Snapchate vymaže po 24 hodinách, čo mnohým vyhovuje.

Pre mladých je atraktívny napríklad preto, že upozorňuje, keď si niekto spraví screenshot vašej správy, fotky, videa alebo profilu. Najväčším plusom je, že sa na ňom nenachádzajú ani rodičia, ani starí rodičia. Mladiství sa tak necítia kontrolovaní a s radosťou ho používajú.

Snapchat ako platforma pre 13+

Podľa Petra Šeba je Snapchat vhodný najmä pre tínedžerov: „Keď si každý, kto má viac ako 20 rokov, berme to s rezervou, nainštaluje Snapchat, do troch minút ho znechutený odinštaluje. Je to mätúce, nevie sa v ňom pohybovať, nerozumie obsahu, ktorý tam vzniká a celkovo ho to prostredie nebaví.“ Naopak, štatistika z roku 2018 hovorí, že 77 % ľudí vo vekovom rozmedzí 18 – 24 využíva vo Veľkej Británii aplikáciu Snapchat. Nezaostávajú ani iné vekové kategórie, keďže 38 % 34- až 44-ročných obyvateľov Británie využíva spomínanú platformu so žltým duchom.

Prečo sa Snapchat nestal populárnym v rámci strednej Európy a na trhu sa udržal len „sezónu“? „Mám ho nainštalovaný, ale nepoužívam ho. Nikto v mojom okolí ho nepoužíva, a teda stráca pre mňa význam. Raz za čas si ho otvorím, aby som zistil, či sa tam deje niečo zásadné, ale nič také som nespozoroval,“ prezradil Dávid Tvrdoň. Práve to je kameňom úrazu. Na Snapchate nemáme kamarátov, preto ho nevyužívame. Rovnako aj influenceri a youtuberi, ktorí pôsobia na našom území, nezverejňujú svoj obsah na tejto sociálnej platforme. Keby sa tak stalo, okamžite by ich fanúšikovia nasledovali.

Úplný koniec Snapchatu na Slovensku?

Vraj nie. Snapchat sa podľa všetkého vracia a snaží sa na našom trhu opäť ožiť. „Moji kolegovia, ktorí majú doma 15-ročných súrodencov alebo rodinných príslušníkov, tvrdia, že deti sú znova na Snapchate. Nechcem to predpovedať, ja to naozaj neviem odhadnúť, ale hodnotenie typu: ‚V západnej Európe fičí a u nás už navždy zomrel,‘ nie je určite pravdivé,“ odhalil Peter Šebo.

Čo sa týka ostatných sociálnych sietí, Whatsapp a Instagram budú podľa predpokladov na vzostupe, čím bude firma Facebook opäť na koni. Tumblr hlási v Spojených štátoch amerických úpadok a ani na Slovensku sa nikdy nestal trendom. Twitter je stále funkčný, svojich fanúšikov má najmä v USA a Veľkej Británii, no rovnako, ako Tumblr, na našom území si nevytvoril používateľskú základňu.

Naopak, Twitter sa v Česku stal obľúbeným. „Otázka, ktorú dostávam neustále, je, že prečo v Čechách Twitter funguje a u nás nie? Podľa mňa je to o konkrétnych ľuďoch. Som presvedčený, že v Česku veľkú časť Twitteru rozhýbal jeden človek, a to Andrej Babiš. Ten si za svoju primárnu aktualizačnú platformu pred mnohými rokmi vybral práve túto sociálnu sieť,“ objasnil situáciu ohľadom fungovania Twitteru u našich českých susedov Peter Šebo.

Slovné spojenie Tik Tok sa začalo skloňovať len prednedávnom, no okamžite si získalo svojich fanúšikov. Hlavná cieľová skupina tejto platformy sa pohybuje vo vekovej kategórii 13+. „Myslím si, že nekonkuruje Facebooku, skôr je konkurentom instagramovým príbehom, Youtubu a Snapchatu,“ vyjadril svoj názor Peter Šebo. Dávid Tvrdoň však upozornil na uniknutú nahrávku, v ktorej Mark Zuckerberg tvrdí, že Facebook má strach z Tik Toku a vníma ho ako konkurenciu. Všetci sú zvedaví, ako sa táto pomerne nová sociálna sieť uchytí a akým smerom sa bude vyvíjať.

Facebook ako bezkonkurenčný líder budúcnosti

Podľa prieskumov je Facebook zatiaľ bezkonkurenčným lídrom tabuliek. Všetko nasvedčuje tomu, že sa jeho postavenie nezmení ani v blízkej budúcnosti. „Jediné, čo sme zaznamenali, je, že na konci roku 2018 a začiatkom roka 2019 počet používateľov v Severnej Amerike stagnoval a v Európe dokonca jemne klesol,“ potvrdil Filip Struhárik. Facebook sa zo všetkých svojich síl snaží zaujať mladých ľudí a inovuje svoje aplikácie. Jednou z noviniek, ktorú chce zaviesť, je Facebook Dating. „Aplikácia dokáže povedať používateľovi, komu z jeho okruhu známych sa páči, a to je veľmi mocná funkcia,“ poznamenal Dávid Tvrdoň.

Zdroj: tech.co, medium.com, www.wordstream.com