Kde končia bariéry, vznikajú spojenia – tak znie slogan vianočnej kampane platformy #rešpekt od spoločnosti Telekom. Téma spájania predstavuje nosnú myšlienku spotu s názvom „bubliny“, ktorým operátor oslovuje jedenásť európskych trhov.

Jaroslav Vígh stál na čele tímu agentúry MUW Saatchi & Saatchi, ktorá vymyslela víťazný kreatívny koncept. Hovorí o tom, ako sa Slovákom podarilo vytvoriť reklamu, ktorú dnes diváci aj viaceré zahraničné médiá označujú za jednu z najkrajších vianočných reklám.

Ako ste prišli na tému bublín?

Relatívne rýchlo a priamočiaro. V komunikácii najlepšie funguje reklama, ktorá je aktuálna. Ľudia oveľa viac reflektujú na reklamné diela, ktoré nejakým spôsobom odzrkadľujú aktuálny svet.

To, čo momentálne vidíme všade okolo nás, je vysoká polarizácia spoločnosti nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe. Tento problém sme si jasne definovali hneď na začiatku. Svet je polarizovaný a kládli sme si otázku – vieme mu vyslať odkaz? Chvíľu nám trvalo, kým sme našli dokonalú vizuálnu metaforu, ktorou sa nakoniec stali snehové gule. Zvyšok išiel pomerne hladko.

Takže kampaň reflektuje situáciu vo viacerých krajinách, nielen na Slovensku.

Jeden z prvých slajdov v našej prezentácii bola volebná mapa Nemecka po európskych voľbách. Práve táto mapa dokonale vystihovala, o čom spot je. Bývalé západné Nemecko bolo sfarbené do modrej farby a bývalé východné Nemecko, s výnimkou Berlína, do červenej. Podobne to vyzerá, keď sa človek pozrie na všetky volebné mapy v Európe. Nehovoriac o tom, že sme vedeli, že spot vyjde tesne pred americkými voľbami, kde o polarizácii ani netreba rozprávať.

Každá reklama nemá takýto hlboký odkaz. Sú ľudia unavení z povrchných reklamám?

Myslím si, že ľudia sú unavení z reklám celkovo. V agentúre sa vždy snažíme priniesť reklamu, pri ktorej si divák nepovie, že je to ďalšia otravná blbosť. Naopak, ak reklama diváka zaujme, zasmeje sa na nej alebo ho dojme, je to pre nás výhra. Stávame sa víťazmi daného breaku, lebo vieme, že budeme, ak nie jediní, tak jedni z mála.

Povedali ste, že dobrá reklama môže pobaviť alebo dojať. Ako teda vnímate úlohu reklamy v dnešnej spoločnosti?

Závisí to od cieľov, ktoré má klient. Ak potrebuje predávať, je to úplne legitímny cieľ a my mu v tom pomôžeme. Ak klient má silne vybudovanú značku a môže si dovoliť namiešať mediálny koktejl tak, aby reklama zároveň priniesla spoločnosti nejakú hodnotu, tešíme sa z toho.

Môže to znieť akokoľvek absurdne, na konci dňa môže reklama aj pomáhať. Podobne aj tento vianočný spot môže byť pre mnohé rodiny v Európe inšpiráciou, aby sme sa na Vianoce snažili jeden s druhým trochu viac zblížiť. Pomyselne rozbiť bubliny, ktoré nás rozdeľujú.

Objavili ste počas tvorby kampane aj nejaké vlastné bubliny?

Nemyslím si, že to bolo počas kampane. Myslím si, že som si vedomý svojich vlastných bublín pred kampaňou aj po nej. My, tvorcovia reklám, žijeme v akejsi reklamnej bubline a berieme ju veľmi vážne. Myslíme si, že na svete nič nie je dôležitejšie, ako spraviť dobrý reklamný spot alebo komunikáciu, ale každému mimo nej je to jedno.

Nie je práca s hlbšími témami riskantná?

Keď značka otvára témy, vždy to prináša jemné riziká. Téma nemusí každému vyhovovať alebo na ňu budú mať iný názor. Aký názor môžem mať na 100 tabletov týždenne? Žiaden. Ale keď značka zaujmem stanovisko alebo postoj, pochopiteľne vstupuje do diskusie so zákazníkmi.

Musí vedieť ustáť tú tému, dokázať, že je pre ňu relevantná a na koniec to nemusí byť až taký risk. Naopak, skúsenosť nám hovorí, že práve reklamy, ktoré otvárajú celospoločenské témy, sú oveľa viac viditeľné, oveľa viac sa o nich hovorí a oveľa viac predávajú.

V spote nie sú použité slová, bolo náročné nájsť balans medzi obrazom a myšlienkou?

To je reklamný um, ktorý agentúra a tvorcovia musia mať. Klient nám nestanovil, že v spote sa nesmie hovoriť. Túto podmienku sme dali sami sebe. Vedeli sme, že spot musí byť ľahko pochopiteľný naprieč Európou a rôznymi kultúrnymi prostrediami. Myslím, že to sa podarilo.

Boli tam nejaké podmienky, ktoré ste museli dodržať?

Klient mal určitú predstavu, ale zadanie, ktoré sme dostali, bolo pomerne voľné. Na Slovensku máme celkom úspešne vybudovanú platformu #rešpekt a vieme, že je aktuálna nielen u nás, ale aj v celej Európe. Vedeli sme, že ak čokoľvek pod túto platformu vymyslíme splníme tým zadanie.

Pokiaľ je to možné vždy sa našimi kampaňami snažíme komunikovať rešpekt spoločnosti. Nemusí byť vyslovene len na úrovni spoločenskej zodpovednosti, ale je to napríklad aj rešpekt voči našim klientom alebo zákazníkom.

Aké boli reakcie ľudí na kampaň?

Prekvapivo fantastické, v podstate s hejtom sa takmer nestretávame. Sme zvyknutí aj na kritické reakcie a o to milším prekvapením je, že tu sa stretávame s absolútnym celospoločenským súhlasom.

Ako vyzeral proces tvorby kampane od prvotného nápadu až po výsledný spot?

Postup je pomerne štandardný. V prvom rade potrebujete presvedčiť klienta, marketingové oddelenie, predstavenstvo a zložky jednotlivých trhov a následne ich nadchnúť pre príbeh kampane. Tento proces trvá niekoľko týždňov. Po jeho schválení si ako reklamná agentúra hľadáme partnera medzi produkčnými spoločnosťami, ktorá nám pomôže spot vyrobiť.

Každá z nich nám ponúkne mená režisérov. Kým sme my našli toho správneho, trvalo to nejaký čas. Režisér si následne zostavuje tím, ktorý musí prejsť schvaľovacím procesom, ale keď si vyberie jedného z najlepších kameramanov v Európe a trojnásobného držiteľa Oskara na masky, ťažko oponovať takémuto výberu.

Čo ďalej?

Následne si s režisérom prechádzame storyboard, ktorý sa snažíme preniesť do reality tým najpresvedčivejším spôsobom. V tejto fáze prepisujeme a upravujeme niektoré scény v rámci našich produkčných a finančných možností. V našom originálnom scenári sa nachádzala scéna, kde jedna z hrdiniek bola na saniach, no režisér nám túto scénu zamietol s tým, že sane sa na umelom snehu nekĺžu.

S takýmto know-how v rôznych oblastiach pracujeme a snažíme sa všetko dostať do zmysluplného celku. Následne prebieha casting, kedy hľadáme tie najväčšie talenty. Tu sme ich hľadali vo Veľkej Británii. Postupne sa pridávajú aj ďalšie zložky ako art department, architekti, post produkčné štúdio, vo finále sa to natočí, postrihá, pridá color grading a vizuálne efekty.

Je to pomerne dlhý a komplikovaný proces, kedy tvorcovia mnohokrát aj zabudnú, aké výnimočné dielo vymysleli. O to väčšie prekvapenie bolo množstvo pozitívnych reakcií.

Ako dlho trvá takýto proces?

Celý proces trval päť až šesť mesiacov, pričom prvý brief sme dostali na konci mája. Celkovo sa na kampani podieľalo okolo 170 ľudí. Najväčšie čísla robia ľudia na samotnom pľaci, kde ich je približne 120 a zvyšok sú ľudia zo strany agentúry a klienta.

Kde sa to celé natáčalo?

V Českom mestečku Žatec, ktoré sa nachádza neďaleko Prahy. Je to mimoriadne populárna filmárska lokalita, ktorá je dokonca v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Točil sa tam napríklad aj Hollywoodsky film Jojo Rabbit.

To, čo nás mimoriadne prekvapilo, bolo počasie. Točili sme v čase vrcholiacich historicky najväčších povodní, ktoré postihli Českú republiku, ale z dôvodu pracovných povolení dievčat sme nemohli natáčanie presunúť. Keďže nám počasie vôbec neprialo, do scenára pribudli niektoré scény, napríklad tá s búrkou. Pôvodne neexistovala, ale museli sme sa vynájsť a využiť nepriaznivé počasie vo svoj prospech.

Celá kampaň má pomerne silný rozprávkový charakter. Prečo ste išli týmto smerom?

Nechceli sme byť príliš doslovní. Ľudia omnoho ľahšie dokážu prijať pravdu o dnešnom svete, ak ju dostanú v magickej a vianočnej podobe, akým sú dva rozprávkové svety. Tu si už každý môže do jednotlivých svetov dosadiť seba, prípadne svojich blízkych.

V spote sme taktiež použili ukrajinskú vianočnú koledu Štedryk, ktorá pochádza zo začiatku 20. storočia. Dlho sme ju mali na mysli a chceli sme ju použiť v nejakej vianočnej komunikácii. Keď sme vymysleli scenár k tomuto spotu, napadlo nám, že práve sem by mohla zapadnúť. Finálnu verziu sme vytvorili v spolupráci s berlínskym štúdiom, ktoré jej dalo novú podobu tak, aby text lepšie reflektovala to, čo sa odohráva v obraze.

Je táto kampaň dôkazom toho, že aj na Slovensku sme schopní tvoriť veci na svetovej úrovni?

Asi áno.

Vianoce sú asi najkrajším obdobím roka. Vôňa medovníkov, kapustnice alebo punču nás každý rok vtiahne do vianočnej nálady. Aj keď je myšlienka čarovných sviatkov na celom svete rovnaká, jednotlivé krajiny sa predsa len od seba v mnohom líšia. Rôzne tradície, hlavné jedlo, ale aj vianočné pečivo je v každej krajine úplne odlišné. A práve na vianočné sladkosti sme sa zamerali v tomto článku.

Francúzsko – Bûche de Noël

Francúzske vianočné pečivo sa nazýva Bûche de Noël, čo môžeme preložiť ako vianočný zvitok alebo roládu. Ide o dezert z jemného čokoládového cesta, ktorý je plnený bielou čokoládou, mascarpone a karamelizovaným kokosom. Vo svete je Bûche de Noël známy aj ako Yule Log, čo v preklade znamená vianočné poleno v kozube, ktoré sa zapálilo počas sviatku zimného slnovratu a horelo celú noc. Preto aj tento francúzsky vianočný dezert pripomína svojím tvarom aj povrchovou textúrou drevené polienko.

https://www.instagram.com/p/BrSlK_qBy_s/?igshid=1xrea2uji2hu0&fbclid=IwAR1frbJNF7T7rW2-qzIwANsbKEHRliq25R2nhxUXzVV5Ff4MQKWtvxFDFiQ

Španielsko – Turron

V Katalánsku sa s obľubou traduje, že cukrár, ktorý sa volal Pablo Turrons, vynašiel v Barcelone začiatkom 19. storočia, počas vojny o španielsku korunu, mandľový nugát. Na jeho výrobu použil zásoby mandlí a medu, ktoré ešte zostali v obliehanom meste.

Pravdepodobnejšie však je, že pochúťku si so sebou priniesli do Španielska arabskí dobyvatelia. V obci Jijona, pri meste Alicante, ju vyrábali Maurovia a Židia dávno pred Pablom Turronsom, a to pod názvom chalva. Aj keď je koláč známy po celom Španielsku, podáva sa predovšetkým na Vianoce. Strediskom jeho výroby naďalej zostáva dedinka Jijona. Medzi základné suroviny, ktoré budete potrebovať na prípravu, sú i naďalej mandle a med.

Švédsko – karamelky Knäck a Kola

Žiadne švédske Vianoce sa nezaobídu bez karameliek Knäck a Kola. Spolu s ischokladom, ľadovou čokoládou, sú najtypickejšími vianočnými pochúťkami všetkých Švédov. Ich textúra sa líši v závislosti od toho, akú vysokú teplotu zmes dosiahne skôr, ako ju odstavíte z ohňa. Knäck a Kola sa od seba líšia iba pridanými surovinami. Do Knäcku sa pridávajú mandle a plní sa do malých košíčkov, zatiaľ čo Kola pripomína klasické karamelky a balí sa do papierikov.

Nemecko – Dresdner Stollen

Nemecká vianočná štóla vznikla v Drážďanoch už v 15. storočí. Ubehlo pol tisícročia a označenie Dresdner Stollen sa stalo ochrannou známkou, ktorú môžu používať iba pekári a cukrári v Drážďanoch a v okolí. V saskom meste sa v čase adventu koná i Slávnosť Drážďanskej štóly. Pečie sa od novembra, pretože tradičná kysnutá vianočná štóla ponúka jedinečnú zmes chutí po dvoj až trojtýždňovom odležaní v chlade. Tvar štóly má pripomínať Ježiška – novorodeniatko v zavinovačke. Pochúťka by sa nemala krájať skôr ako po štedrovečernej bohoslužbe, pretože má chrániť dom od chorôb a nešťastia.

https://www.instagram.com/p/B5hfXKxIZNx/

Rusko – Pryanik

Ruský perník alebo medový chlieb sa vyrába od 9. storočia pôvodne z ražnej múky, medu a bobuľového džúsu. Do zmesi sa časom pridali ďalšie prírodné zložky, ale až po tom, ako sa v 12. a 13. storočí začal obchod so Stredným východom a Indiou. Perníky boli zvyčajne zdobené klinčekmi, zázvorom a citrusovými plodmi. Ruský Pryanik sa dá urobiť dvoma spôsobmi. Buď ako čajové pečivo alebo v podobe bochníka (Tula Pryanik), na ktorý sa odtlačí drevený lis na vytvorenie dekorácie.

Rakúsko – Linzer Kekse

Pôvodom tohto vianočného pečiva je rakúske mesto Linz. Nachádza sa v severnej časti krajiny a je to tretie najväčšie mesto Rakúska. Mesto bolo založené Rimanmi a počas niekoľkých rokov ho mnohí považovali za dôležitý obchodný bod. Inšpiráciou pre linecké sušienky je slávna Linzer Torte, ktorú vytvorili po prvýkrát v 17. storočí. Zaujímavosťou je, že ide o najstarší recept. Linzer Torte, rovnako ako sušienky, je z mandľového cesta so zaváraninami v strede. Tieto orechovo-maslové sušienky sú veľmi populárne v celom Rakúsku a Nemecku.

Poľsko – Chrusciki 

Chrusciki alebo anjelské krídla sú klasické poľské sušienky, ktoré sa pripravujú najmä na Veľkú noc a na Vianoce. Sú krehké a jemné, no najlepšie sú, keď sa podávajú s práškovým cukrom.

Pečivo sa nachádza na vianočnom stole počas celej štedrovečernej večere. Chrusciki sú z nekysnutého cesta a ochutené sú mandľovým extraktom. Cesto sa krája na prúžky, vypráža sa a následne sa popráši práškovým cukrom.

https://www.instagram.com/p/B_ILaIMBIiB/

Taliansko – Struffoli 

Talianske medové guľky, Struffoli, sú veľmi malé chrumkavé kúsky zmiešané s medom a zdobené farebným posypom. Ide o vianočný dezert z Neapolu, ale podobné pečivo sa podáva aj na Sicílii s názvom Pignolata. Tieto malé guľky sú vyprážané, preto sú chrumkavé, no zároveň mäkké vo vnútri. Struffoli sú prevažne z medu a ďalších sladkých surovín, z ktorých sa tvarujú kôpky alebo guľky.

https://www.instagram.com/p/CHYr3SmAASn/

India – Achu Murukku (Rose Cookies)

Rose Cookies sú tradičnou sladkou pochúťkou, ktorá sa pripravuje počas Vianoc. Známe sú aj v Portugalsku, kde sa nazývajú Rose De Coque. Aj napriek tomu, že sa považujú za indickú sladkosť, sú tradičným pokrmom švédskeho a nórskeho regiónu. Okrem Indie sa vyrábajú aj v Turecku, Malajzii, Mexiku a na Srílanke.

https://www.instagram.com/p/CHenkFzlOlR/?utm_source=ig_web_button_share_sheet

Aj keď sú tieto dezerty z rôznych kútov sveta, viaceré z nich sa objavujú na našich vianočných stoloch. U mnohých z nás by sa Vianoce nezaobišli bez sladkej vône rozličných druhov sladkostí, no Vianoce sú predovšetkým o tom, že strávime nezabudnuteľné chvíle v kruhu najbližších.

Vianočná pasáž pred City Arénou sa konala od 4. decembra a predpokladalo sa, že bude prebiehať až do Štedrého dňa. Nové opatrenia však zatvorili podujatie o čosi skôr, a to 17. decembra. V jedno nedeľné dopoludnie sme sa túto miniverziu vianočných trhov do Trnavy vybrali aj my.

Prechádzali sme pomedzi stánky s klasickými trhovými pochutinami, ako sú varené víno, punč, zemiakové placky, lokše či cigánska pečienka. Objavili sa však aj netradičné jedlá, a to thajské curry, bubble waffle a trnavský šmarn (nadýchané cesto opečené na masle s posýpkou a polevou podľa výberu). Zatiaľ čo v City Arene sa to ľuďmi hemžilo, na trhoch by sme ich zrátali na prstoch jednej ruky.

Okrem jedného stánku, z ktorého sa ozývali vianočné hity, hudba chýbala. Sprievodný program v podobe spievania kolied, koncertov lokálnych skupín či vianočných vystúpení detí miestnych škôl tento rok pre opatrenia chýbal. Predávajúci väčšinou postávali a čakali na potenciálnych zákazníkov. „City Arena je frekventované miesto kvôli nákupom pred Vianocami, takže ľudia chodia a všímajú si, že sa tu konajú trhy. Verím, že sa potom večer vracajú,“ vyjadril sa Miroslav Fulier, jeden z majiteľov stánku Santov Pelech. „Môžeme byť radi aspoň za to málo, čo máme dovolené,“ dodal.

Tradičná atmosféra Vianoc chýbala

Vianočnú atmosféru sa snažila nájsť aj okoloidúca študentka Šimona, no zostala sklamaná: „Zopár svetielok a koledy sa síce snažili navodiť vianočný pocit, ale prostredie nákupného strediska a ponáhľajúci sa ľudia tomu neprospievali. Nedá sa to porovnať s adventnými trhmi na trnavskom námestí.“ 

Porovnávaniu s tradičnými  trhmi, ktoré sa ešte minulý rok konali na Trojičnom námesí, sa nevyhla ani ďalšia študentka Patrícia: „Som prekvapená, že tu nie je väčšia koncentrácia ľudí. Myslela som si, že to tu bude praskať vo švíkoch. Atmosféra je pohodová, stojíme dosť ďaleko od cudzích ľudí, snažíme sa chrániť, no celá táto situácia ovplyvňuje atmosféru. Nie je to ako po minulé roky a cítiť, že to nie sú klasické vianočné trhy, ktoré vzhľadom na opatrenia ani nemôžu byť.“

Môžeme byť radi aspoň za to málo, čo máme dovolené.

Situácia, ktorá panuje v spoločnosti sa odráža aj na atmosfére vianočných trhov. Pokým v minulosti boli pre ľudí neodmysliteľnou súčasťou adventu, tento rok tomu tak nie je. Návštevníkov je oveľa menej ako po iné roky. V Trnave, ale aj v iných vysokoškolských mestách, chýbajú študenti, z ktorých sa väčšina vrátila pre dištančné vzdelávanie už dávnejšie domov. Zostáva len dúfať, že na budúci rok sa uskutočnia vianočné trhy už bez protipandemických opatrení, aby sme si mohli dosýta vychutnať pravú vianočnú atmosféru.

Vianoce nemusia byť len sviatkami pokoja a radosti. Posledné roky rastie konzumný charakter vianočných sviatkov, čoho dôsledkom je zvyšovanie záťaže na životné prostredie. Vznik prebytočného odpadu, plytvanie vodou, zvyšovanie spotreby energií a materiálov či nadmerné vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry sú príklady narastajúcich negatívnych dôsledkov, ktoré treba minimalizovať.

Greenpeace vyzýva ľudí, aby konali zodpovednejšie a svojimi činmi obdarovali aj životné prostredie. „Vianoce sú obdobím, keď by sme mali myslieť nielen na uspokojenie našich predstáv o slávnostných chvíľach, ale bolo by dobré, aby sme pristúpili k nakupovaniu zodpovedne a mysleli environmentálnejšie. Tipy pre ekologické Vianoce sú jednoduchými krokmi, ktoré v konečnom dôsledku potešia nielen životné prostredie, ale často aj zdravie a peňaženky tých, ktorí ich vyskúšajú,” povedala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová pre denník SME.

Nepochybne majú Vianoce negatívny dopad na životné prostredie. Avšak existujú spôsoby na elimináciu ich škodlivého vplyvu, ktoré z veselých a šťastných Vianoc urobia ešte aj zelené.

1. Vianočný stromček

Stromček je tradičným symbolom Vianoc, ktorý je súčasťou každej domácnosti. V mnohých ľuďoch však vzniká otázka pri výbere toho správneho. Lepšou alternatívou pre ekologické Vianoce sú živé rezané stromčeky predovšetkým z hľadiska ich uhlíkovej stopy. Kým pri umelých stromčekoch z plastu vznikajú emisie skleníkových plynov, živé stromčeky počas svojho rastu oxid uhličitý pohlcujú a produkujú kyslík.

Podľa prepočtov British Carbon Trust má živý vianočný stromček uhlíkovú stopu na približne 3,5 kg CO2, ak je po Vianociach spálený v krbe a využitý ako palivo. V prípade, že sa bude rozkladať na skládke, jeho uhlíková stopa vzrastie na zhruba 16 kg CO2. Umelý vianočný stromček dosahuje až 40 kg CO2 a pritom nie je ani biologicky rozložiteľný.

https://www.instagram.com/p/CIKxlKxhN_O/

Dnešná moderná doba ponúka v mnohých mestách aj prenájom stromčekov v črepníku, ktoré sa po Vianociach jednoducho vrátia. Pred umiestnením do interiéru i po skončení sviatkov sú tieto stromčeky 1-2 týždne otužované a zákazníci majú povinnosť sa o ne starať tak, aby mohli poslúžiť aj ďalšiu sezónu až do ich trvalého zasadenia v exteriéri.

Aj organizácia Greenpeace je za živý stromček zasadený v kvetináči, ktorý je potom možné využiť ďalšie roky. Koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Radek Kubala odporúča sledovať označenie s certifikátom FSC, čo je značka pre šetrné lesné hospodárenie. Existujú totiž aj stromčeky, ktoré boli pestované len pre vianočný predaj a také zasadenie do zeme nezvládnu.

2. Dekorácie z prírodných materiálov

Ekologický stromček si vyslovene žiada aj ekologické ozdoby. Treba si dať pozor na niektoré reťaze, umelé vence, syntetickú zeleň a dekorácie. Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko, upozorňuje: „Môžu obsahovať množstvo toxických látok ako olovo, ortuť, spomaľovače horenia, zlúčeniny cínu, ftaláty a ďalšie látky, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Vyhýbajte sa tiež dekoračným snehovým sprejom, ktoré môžu obsahovať dichlórmetán.“

Branislav Moňok z neziskovej organizácie Priatelia Zeme radí vyrobiť ozdoby doma: „Najlepšie spoločne s deťmi. Stromček si môžeme vyzdobiť i sušeným ovocím, jednoduchými slamenými ozdôbkami vlastnoručne vyrobenými alebo od miestneho výrobcu, medovníkmi, sušenými šípkami, šiškami, ktoré si sami nazbierame a podobne. Stromček bude nielen pekný, ale aj nádherne voňavý.“

Nie každý má čas a chuť vyrábať dekorácie, potom najlepšou alternatívou pre ekologické Vianoce sú ozdoby, ktoré boli vyrobené na Slovensku a sú ľahko rozložiteľné či recyklovateľné. „Podobne ako pri stromčeku platí, že v ideálnom prípade je správne používať ich častejšie, niekoľko rokov po sebe,” uviedol Radek Kubala.

3. Úsporné vianočné osvetlenie

Okrem stromčeka sú pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou Vianoc aj svetielka rôznych druhov. Treba sa však zamyslieť nad ich množstvom. Počas vianočných a novoročných sviatkov sa spotrebuje obrovské množstvo energie len na slávnostné osvetlenie.

Používanie moderného vianočného osvetlenia z LED žiaroviek ušetrí veľa energie. Malé diódy vyžarujúce svetlo spotrebujú o 80 % menej energie a vydržia 10-krát dlhšie ako žiarovky. Navyše sú na dotyk chladné. Ochranári z Greenpeace vysvetľujú: „LED žiarovky majú veľmi dlhú životnosť a sú ohľaduplné voči životnému prostrediu.”

Svetielka na stromčeku by ale nemali svietiť celý deň a celú noc či už vo vnútri, alebo vonku, keďže sa tým spotrebuje zbytočné množstvo zdrojov. To isté platí aj pre ďalšie dekorácie ako ozdobné svetelné reťaze na oknách. Vhodným pomocníkom pre svietiace ekologické Vianoce môže byť použitie časového spínača.

4. Jedlo na vianočnom stole

Pri výbere jedla na vianočný stôl je dôležité uprednostniť kvalitu pred kvantitou potravín. Vianočná večera by mala byť vystavaná z lokálne vyrobených a dopestovaných biopotravinín, ktoré nie sú závislé od chemických postrekov a dovozu. Kúpou lokálnych produktov sa navyše podporia miestni producenti a ekonomika.

Ekologické poľnohospodárstvo je založené na diverzite a úcte k prírode. Na druhej strane priemyselné poľnohospodárstvo má na svedomí znečistenie ovzdušia, pôdy, vodných zdrojov, vyčerpáva lesné porasty, prispieva ku klimatickej zmene a strate biodiverzity.

Greenpeace radí, aby ľudia na Vianoce navarili toľko, koľko naozaj zjedia. „Musíme byť schopní odhadnúť, koľko jedla sa skutočne zje a nebudeme zbytočne preháňať pri varení,” podotkol Kubala. Ak aj ostanú zvyšky z vianočného hodovania, netreba ich automaticky vyhadzovať. Nepoužiteľné zvyšky je treba skompostovať a plnohodnotné porcie jedla sa dajú jednoducho zamraziť. A v okolí bydliska bývajú osamelí seniori a sociálne slabšie rodiny, ktoré určite ocenia pomoc.

5. Obmedzenie mäsa, rýb a živočíšnych výrobkov

Vo všeobecnosti je známe, že priemyselný chov hospodárskych zvierat má negatívne dôsledky pre životné prostredie. Paradoxne chov dobytka prispieva aj k hladu, keďže veľké množstvo pestovaných plodín, ako napríklad zrná obilia, pšenice alebo sója, slúži iba ako krmivo pre zvieratá a nie ako potrava pre ľudí. Ak by sa 40 % pôdy, ktorá sa dnes využíva na pestovanie krmiva pre dobytok, využilo na plodiny pre ľudí, bolo by dostatok pôdy na nakŕmenie 9 miliárd ľudí.

Aj počas Vianoc je vhodné vyhýbať sa druhom, ktoré sú v dôsledku nadmerného rybolovu ohrozené. „Ak niekto konzumuje na Vianoce namiesto kapra morské ryby a živočíchy, odporúčame nekupovať druhy, ktoré sa v dôsledku nadmerného rybolovu ocitli v ohrození,” povedala bývalá hovorkyňa pre Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo je takmer 90 % hospodársky významných druhov rýb úplne vylovených. Ohrozené populácie sú napríklad tuniak, mečúň alebo treska.

6. Ekologické darčeky

Snaha urobiť radosť našim najbližším nahráva predajcom. Podľahnúť reklamnému tlaku v rôznych obchodoch nie je vôbec zložité. Jednoduchou radou je nakupovať s mierou, darčeky si dopredu premyslieť a nenakupovať pod vplyvom akcií a lákavých obalov.

„V časoch konzumu sme špeciálne počas Vianoc ochotní minúť nemalé peniaze. Zoznam, čo všetko potrebujeme, je skutočne dlhý. Skúsme sa však predtým, ako nákupnému ošiaľu podľahneme, zamyslieť nad tým, či skutočne toto všetko potrebujeme k prežitiu pokojných sviatkov s rodinou. Ku všetkému totiž existujú alternatívy,” uviedla bývalá hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.

Pod vianočný stromček je možnosť zakúpiť množstvo „zelených” darčekov, ktoré sú šetrné k našej planéte. Ekologická kozmetika, drevené výrobky vyrobené z FSC dreva, knihy vytlačené na FSC papieri, oblečenie vyrobené z biomateriálov alebo výrobky označené logom Fair Trade sú príklady vhodných alternatív na ekologické Vianoce. Ochranári upozorňujú, že pri nákupe detských hračiek by mali rodičia dávať pozor aj na to, aby neboli vyrobené z PVC, ktorý často obsahuje rakovinotvorné ftaláty. Ekodarčeky, ktoré určite urobia radosť, sú aj nemateriálne veci ako vstupenky do divadla, na koncert, výstavu či jazykový kurz.

7. Balenie darčekov

Kopec zbytočného odpadu vytvára aj použitý baliaci papier. „Na balenie darčekov sa každoročne spotrebuje veľké množstvo papiera, ktorý po jednorázovom použití končí v koši,” napísala Ábelová.

Ekologickou variantou sú recyklovateľné papiere, ktoré neboli bielené chlórom. Taktiež je potrebné sa vyhýbať lesklým papierom, ktoré obsahujú ťažké kovy a nedajú sa ľahko recyklovať. Namiesto baliaceho papiera sa môže použiť novinový, ale aj vrecúška alebo textil. Ďalšou alternatívou sú ozdobné tašky a škatule, ktoré sa dajú využiť aj na iné príležitosti.

Po vybalení darčekov netreba zabudnúť všetok recyklovateľný baliaci papier umiestniť do separovaného zberu. Niektoré využiteľné zvyšky obalov sa môžu ponechať na udalosti v budúcnosti, a tak zbytočne nezaťažovať prírodu nadmerným odpadom.

„Ekologické rady nenútia ľudí, aby zľavili na svojich kvalitatívnych požiadavkách, skôr naopak. Ak prihliadneme na niekoľko jednoduchých pravidiel, môžeme prežiť rovnako krásne Vianoce a zároveň urobiť niečo pre životné prostredie nás všetkých,” dodala Lucia Szabová.

Samota, odlúčenie od rodín či stereotypné dni sú každodennou realitou seniorov v domovoch dôchodcov. Nie každý z nich má možnosť tráviť vianočné sviatky v kruhu tých najbližších. A práve „krabica od topánok” naplnená maličkosťami im môže vyčariť úsmev na tvári a priniesť radosť do osamelých dní. Projekt Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? chce vniesť pocit tepla domova aj do domovov sociálnych služieb.

Prvotná myšlienka na kampaň vznikla v hlave mamičky na materskej Janky Galatovej. Inšpiráciu získala počas ťažkého životného obdobia pri pravidelných návštevách mamy na onkologickom oddelení. Sama Janka spomína na návštevy v nemocnici: „Často s maminkou na izbe ležali starí ľudia, privezení z doliečovacích ústavov a z domovov pre seniorov. Títo ľudia zväčša počas celých týždňov v čase návštevných hodín nemali ani jednu návštevu. Smutne ležali v posteliach a pozerali von oknom.”

Prázdne stolíky bez pomaranča, džúsu či iných drobných darčekov od rodiny alebo blízkych boli spúšťačom pre založenie skupiny na Facebooku. Cieľ bol jasný. Vyzvať ľudí, aby naplnili krabice od topánok malými darčekmi, zabalili do vianočného papiera a napísali, či je určená babičke alebo deduškovi. Jednoducho nájsť odpoveď na otázku: Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?

Prvý rok oslovila iba svojich známych, aby sa zapojili do zbierky. Nakoniec sa namiesto plánovaných 30 balíčkov podarilo vyzbierať až 800. Druhý ročník sa rozrástol do celoslovenskej výzvy a vďaka množstvu kontaktných osôb sa vyzbieralo viac ako 22 000 balíkov.

Tento rok je výnimočný pre pandémiu

Napriek sťaženým podmienkam je možnosť obdarovať aj tento rok. „Náš tretí ročník zbierky je poznačený pandémiou, starkí sú v domovoch mnohokrát bez povolených návštev, a preto pocit, že nie sú sami ani v týchto ťažkých časoch, potrebujú o to viac,” uvedomujú si organizátorky projektu. Zbierku sa rozhodli zrealizovať s vedomím zvýšených hygienických požiadavok. Prvoradé je pre nich ochrániť zdravie kontaktných osôb a ich rodín, ale aj zdravie pracovníkov a seniorov v zariadeniach.

„Mimoriadna situácia si vyžaduje mimoriadne inštrukcie,” dodávajú pri zozname pokynov s ohľadom na pandémiu. Dôkladne umyté ruky, osobitne zabalený vrch a spodok krabice, rúško a odstup pri odovzdávaní balíčka sú len príklady pravidiel tohto ročníka.

Krabičky budú taktiež prechádzať dvojitou karanténou. Prvá prebehne u kontaktnej osoby, kedy 96 hodín od prijatia bude krabička odložená a až potom skontrolovaná. Následne balíček prejde druhou karanténou priamo v zariadeniach pre seniorov na izolovanom mieste po dobu siedmich dní.

Zapojiť sa je jednoduché

Stačí nájsť prázdnu krabicu od topánok a naplniť niečím voňavým, sladkým, slaným, teplým, na čítanie alebo na pamiatku. Dokonca sa do projektu Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? môžu zapojiť skupina, akou je firma alebo škola. Následne vyhľadajte kontaktnú osobu zo zoznamu najbližšie k vám a dohodnite sa priamo s ňou. Krabičky sa odovzdávajú od 23. novembra do 6. decembra.

V celoslovenskej výzve nezaostáva ani Trnava a tiež má chuť pomáhať. Martina Mikušová z Pflege Phőnix, ktorá má dlhoročné skúsenosti z oblasti práce so seniormi, nám v emaile odpovedala: „Zapájame sa do projektu Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? po prvý raz, keďže Trnava nemala doteraz zastúpenie v tomto krásnom projekte ako zberné miesto.”

Aj napriek pandémii sa rozhodli urobiť seniorom krásne Vianoce: „Máme rešpekt z aktuálnej situácie, ale problém riešime izoláciou a dôslednou hygienou krabičiek. Seniori sú naša priorita. Chceme ich potešiť, ale taktiež chrániť a udržať v bezpečí voči nákaze.” Tento rok je dokonca možné odovzdať balíček na troch miestach zberu v Trnave, a tým potešiť nejedného deduška či babičku.

Veríme, že vianočné tradície nám zaistia predovšetkým majetok, zdravie a súdržnosť v rodine. Krájame jablko, hádžeme orechy a dávame si šupinky z kapra do peňaženky. Jedenie oplátky s medom zabezpečí lásku a hojnosť. Neodmysliteľnou tradíciou je typická štedrovečerná večera, a to vyprážaný kapor a majonézový zemiakový šalát.

Opýtali sme sa našich študentov, aké zvláštne zvyky (okrem tých najklasickejších) doma dodržiavajú.

1. Kreatívne ponožky (Soňa, Bratislava)

Všetci poznáme ten pocit, keď sme boli deťmi a každé Vianoce nás pod stromčekom čakali opäť ponožky. „Postupom času si už Štedrý deň bez ponožiek nevieme ani predstaviť, a preto sme doma vytvorili ponožkovú tradíciu. Na začiatku decembra si na papieriky napíšeme mená členov rodiny. Každý si vytiahne jeden a pre osobu s menom na papieriku musí vytvoriť kreatívne, originálne ponožky,” prezradila Soňa.

„Mamine ponožky sú jednoznačne najkrajšie, pretože vie štrikovať a vyšívať. Pre nás ostatných, menej zdatných, sú tu farby na textil a rôzne nášivky.”

2. Pavučina na stromčeku (Antanina, Ukrajina)

Medzi tradičnými dekoráciami na vianočnom stromčeku sa u nich vyníma jedna netypická. „Táto dekorácia prináša do nášho domu šťastie a je to pavučina s pavúkom. K tejto tradícii sa viaže príbeh, ktorý rozpráva o osude vdovy, žijúcej so svojimi deťmi. Rodina bola veľmi chudobná a nedokázali si zohnať ozdoby na stromček.

Pavúky, ktoré žili v dome rodiny, počuli plač detí, a preto stromček vyzdobili krásnymi výtvormi z pavučín. Vďaka tomuto príbehu je pavučina symbolom šťastia a viery v to, že sa dá tešiť aj z maličkostí,” prezradila Antanina z Ukrajiny.

3. Maratón Harryho Pottera (Katarína, Banská Bystrica)

Vianočný program v televízii je každoročne veľmi pestrý, no romantika a rozprávky v rodine študentky Katky nemajú miesto. „U nás doma namiesto pozerania tradičných rozprávok ťaháme maratón Harryho Pottera. Po štedrovečernej večeri a rozbalení všetkých darčekov sa celá rodina nahrnie do obývačky. Na stôl si prichystáme dobroty a maratón sa môže začať.

Túto vianočnú tradíciu sme založili kvôli môjmu najmladšiemu bratovi, ktorý Harryho Pottera miluje a vždy si prial, aby sme ho pozerali všetci spoločne,” prezradila.

4. Polienko s tvárou a červenou čiapočkou (Lea, Katalánsko)

V Katalánsku majú zase inú zvláštnosť: „Na začiatku decembra mne a mojim súrodencom darujú rodičia polienko s tvárou a červenou čiapočkou. Musíme sa oň starať ako o domáce zviera, to znamená, že ho kŕmime napríklad orechmi či ovocím a prikrývame ho prikrývkou na dobrú noc.

Na Štedrý deň príde jeho čas, keď ho večer za spevu tradičných piesní celá rodina udierame palicami, aby sme z neho vytĺkli, čo predtým zjedol. Potom v našej rodine zavládne hojnosť,” hovorí študentka Lea.

5. Stromček zavesený na strope (Barbora, Horná Orava)

„Vianočné tradície, ktoré sú v mojej domácnosti, sú veľmi tradičné pre oblasť Hornej Oravy, ale určite netradičné pre iné regióny,” vraví Oraváčka Barbora. „Celá rodina sa stretávame pri štedrovečernom stole. Ako si spoločne sadneme za stôl, už sa nikto nemôže postaviť, len mama. Táto tradícia má zaistiť, aby sme sa všetci stretli rovnako aj rok.”

Hovorí aj o ďalšom zvyku: „Mama pečie domáci chlebík, z ktorého odreže koniec a vyberie vnútro. Vytvorí košíček, a to tak, že do kôrky vloží jačmeň, seno, cesnak, oplátku s medom a vnútro chlebíka vloží naspať. Košíček odložíme a keď na jar pôjdeme sadiť zemiaky, zakopeme ho do prvej brázdy, aby sme mali dobrú úrodu. Na ďalší deň ráno k nám chodí gazda, ktorý nalieva každému pohárik domácej pálenky a pijeme na kravu, aby mala po celý rok dosť mlieka.”

„Tradíciou, ktorú dodržiavame z dávnej minulosti, je vianočný stromček zavesený na strope v kuchyni.”

6. Povinná polnočná omša (Martin, Trnava)

„Doma si s vianočnými prípravami nerobíme veľa starostí,” hovorí Trnavčan Martin. Na ich štedrovečernom stole nesmú chýbať oplátky s medom, kapustnica, ryba so šalátom a koláče. „Za netradičné považujem rozbaľovanie darčekov, na ktorom sa môžeš zúčastniť len vtedy, ak si bol na polnočnej svätej omši. Najmladší člen rodiny nosí darčeky starším a každý člen pred rozbalením musí povedať, za čo je vďačný Bohu. Čas medzi večerou a polnočnou svätou omšou trávime spievaním kolied medzi príbuznými.”

7. Plávajúce sviečky (Lenka, Liptov)

„Odmalička až doteraz nám mamina vyrába každé Vianoce plávajúce sviečky z orieškov. Hneď po večeri a rozbalení darčekov sme spoločne s mladšou sestrou napustili vodu do veľkej keramickej nádoby. Každý člen rodiny si zapálil svoju sviečku a pozorovali sme kúzla vo vode,” zaspomínala si na vianočné zvyky Lenka.

„Keď loďka zostala na brehu, v budúcom roku nás nečakali žiadne zmeny. Ak loďka pláva bok po boku s inou loďkou, budeme obdarení láskou a priateľstvom. Pokiaľ sa loďky zomknú a vytvoria kruh, znamená to bezproblémové spolužitie, úctu a toleranciu. Ak jedna loďka ostane mimo kruhu, majiteľ loďky v budúcom roku rodinu opustí. Ak sviečka zhasne, znamená to, že majiteľ je neúprimný k sebe a k ostatným v rodine.”

Dobrá nálada, vôňa vareného vína či cigánskej pečienky, do toho v pozadí hrajú vianočné koledy. To je pravé čaro vianočných trhov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou adventu. Ako každý rok, tak aj teraz sú Trnavské vianočné trhy v plnom prúde. Trvať budú do 22.12.2019 a nachádzajú sa v centre mesta primárne na Trojičnom námestí pri vianočnom stromčeku. Vianočnú atmosféru si však návštevníci tento rok môžu vychutnávať o niečo ekologickejšie. Jednorázové plasty dostali stopku a nahradili ich ekologické materiály.

V súčastnosti je téma jednorazového plastu ostro kritizovaná. 27. marca tohto roku schválil Európsky parlament celoeurópsky zákaz predaja niektorých jednorazových plastových výrobkov. Tým pádom sa gastronómia musela prispôsobiť nariadeným zmenám. Preto sa aj tento rok stretávame na trnavských vianočných trhoch s ekologickou zmenou. Namiesto obvyklých plastových pohárov, príborov či tanierov prichádzajú predajcovia s recyklovateľnými materiálmi. Ako túto zmenu vnímajú?

„My v Glutenfreeaks používame kompostovateľný riad už od začiatku. Máme kompostovateľné servítky, ktoré sú nebielené, takisto aj taniere či drevený príbor. Používame aj EKO poháre na nápoje. Rozhodli sme sa ísť touto cestou, aby sme nezaťažovali planétu zbytočnými plastami, ktoré sú v gastronómii veľmi používané a najmä v oblasti street food. Predtým sme používali bezlepkové produkty, ktoré boli balené a vznikal z nich veľký plastový odpad. Preto sme prešli na regionálnu pekáreň, ktorá balí pečivo do bedničiek a nížili sme odpad aj v tejto oblasti“ hovorí majiteľ Glutenfreeaks Michal Salva.

Návštevníci trnavských vianočných trhov túto zmenu vítajú taktiež, hoci zároveň pociťujú obavy v oblasti separovania odpadu.

„Považujem za veľké pozitívum, že aj stánky s občerstvením sa snažia myslieť ekologicky. Veľakrát je rozhodujúca cena a plastový príbor s pohármi sú určite lacnejšie. Naskytuje sa však otázka, či je odpad správne separovaný, inak je ich snaha nanič.“

Z ekologického hľadiska je táto zmena určite pozitívna, otázkou však zostáva s akou zodpovednosťou k tomu predajcovia pristupujú. Faktom však zostáva, že výmena jednorázového plastu je radikálny krok a prináša zo sebou možnosti rýchlejšieho a efektívnejšieho rozkladu na rozdiel od plastov, čím prispejeme aspoň troškou k zlepšeniu životného prostredia.

Vianoce majú svoje čaro opodstatnene. Ľudia sú na seba milší viac než počas roka. Trnava v adventnom období fungovaniu medziľudských vzťahov taktiež prospieva.

Na tohtoročné vianočné trhy v Trnave sme si posvietili aj v redakcii a vybrali sme pre vás tri zaujímavosti. Nájdete ich tam však omnoho viac. Stačí sa len prejsť vianočným Trojičným námestím.

Marshmallow čokoláda v Santovom pelechu

Ak máte radi originálne nápady a kvalitnú prácu barmana, tak určite zavítajte do Santovho pelecha. Ponuka v tomto stánku je omnoho pestrejšia než v iných. Máte na výber z množstva alkoholických nápojov. Ochutnať môžete napríklad turbo punč, tatranský aj diabolský punč. Ten posledný obsahuje okrem klasického punču aj 80 percent rakúskeho rumu. Ideálna vec na zahriatie počas mrazivých večerov.

Okrem alkoholických nápojov Santov pelech ponúka aj tie nealkoholické. Okrem tradičnej čokolády či nealkoholického punču si nenechajte ujsť ani marshmallow čokoládu. Vybrať si môžete aj zo Santových špeciálov – Santovo tmavé pivo alebo medové jablká. Santov pelech je jedným z najdlhšie otvorených stánkov a nájdete ho priamo pod Mestskou vežou.

Levické podplamenníky v Trnave

Čo to je? Možno vám niečo hovorí podpecník alebo poplamúch. Je to druh chlebového posúcha, ktorý sa pripravuje z klasického kysnutého chlebového cesta, ktoré je ochutené bryndzou, cibuľou, cesnakom, slaninou, klobásou a oškvarkami, posypané rascou alebo bylinkami. Je možné ho pripraviť i na sladko – s lekvárom, orechmi alebo tvarohom. Pri pečení sa používa dobová pec vyrobená z hliny. Teplotu 250°C až 300°C zabezpečí používanie agátového či iného tvrdého dreva. Zvonový tvar pece sa postará o plynulé a rovnomerné prúdenie horúceho vzduchu vyúsťujúceho do komína. Chlebové cesto tak nasiakne príjemnou arómou dreva.

Najlepší podplamenník týchto trhov je jednoznačne ten levický. Na jeho upečenie sa používa pec, na ktorej si pokojne môžete ohriať ruky alebo pri nej len tak v teple postávať. Na výber tu nájdete slaninový, klobásový, bryndzový a štyri ďalšie druhy podplamenníkov.

Drevené výrobky

Drevorezbárska výroba je pre Slovensko typická už storočia. Máme tu mnoho šikovných rezbárov, ktorí z obyčajného kúska dreva dokážu vykúzliť všelijaké krásy. Drevené hračky, dekorácie či kuchynský riad z dreva túži mať vo svojej domácnosti nejedno dieťa a gazdiná. Drevené kríže na stenu, betlehemy, pletené košíky, misky, varechy či kočíky pre deti. Všetky tieto vlastnoručné výrobky nájdete na trhovisku pri trnavskom divadle.

Toto je len malá ochutnávka, ktorú sme si pre vás pripravili. Na vianočných trhoch v Trnave nájdete toho omnoho viac. Užiť si predvianočnú atmosféru môžete prísť do 22. decembra 2018.

Autor: Monika Kmeťová

Francúzsko 
Rodiny vo Francúzsku trávia Štedrý deň spoločne. Večer si deti položia topánky pred krb a netrpezlivo čakajú, kým ich Père Noël naplní darčekmi. O polnoci servírujú na stôl réveillon, ktorý je symbolom očakávania narodenia Krista. Tradičný réveillon obsahuje ustrice, párky, opekanú slaninu, pečenú hydinu, víno, ovocie, šalát a francúzske pečivo, predovšetkým bagety. Ľudí v rôznych častiach Francúzska charakterizujú rôzne zvyky. Napríklad na juhu Francúzska konzumujú bochník chleba rozkrájaný do kríža, pričom prvý kúsok venujú chudobnému človeku. V Alsasku zvyknú podávať vyprážanú hus, v Bretónsku koláče zo pšenice a kyslej smotany. Burgunďania večerajú morku a gaštany. Atypickým zvykom na severe Francúzska je, že deti dostávajú darčeky na Deň svätého Mikuláša, teda 6. decembra.

Egypt 

U Egypťanov trvá adventné obdobie 40 dní pred Vianocami, počas ktorého sa veriaci pôstia. Znamená to, že nejedia mäso, hydinu ani mliečne výrobky. Štedrý večer oslavujú v nových šatách, v ktorých idú do kostola. Počas slávnostnej večere konzumujú fattu. Príprava pozostáva z vareného mäsa, ryže, chleba a cesnaku. Tradíciou na Prvý sviatok vianočný je vzájomné navštevovanie sa. Aby nezaťažovali hostiteľov prípravou občerstvenia, na návštevu donesú špeciálny chlieb.

Maroko 
Maroko je krajinou zmiešaných kultúr a vzájomnej tolerancie. Hlavným náboženstvom je islam. Stretávajú sa tu moslimovia, kresťania a židia. Moslimovia neoslavujú vianočné sviatky. Podobným sviatkom je Sviatok obety, počas ktorého zarežú a následne zjedia baránka, ktorý predstavuje obetu. Vzhľadom k tomu, že Maročania sú prispôsobivý národ, na vianočných trhoch nájdete predajcov stromčekov. Rodiny, ktoré majú príbuzných v zahraničí, Vianoce oslavujú.

Kolumbia 
Kolumbia patrí k národom, ktoré oslavujú vianočné sviatky veselou hudbou, bohatým stolom s pečenou morkou a ozdobeným stromčekom. Štedrý večer si vychutnávajú nielen po boku rodiny, ale aj v kruhu susedov a kamarátov. Býva zvykom, že počas Vianoc majú na sebe niečo nové, aby novou vecou obnovili svojho ducha.

Mexiko 
Mexičania sa na Vianoce pripravujú v období Posady, čo znamená deväť dní pred 24. decembrom. V dedine si domácnosti rozdelia, kto a kedy bude mať Posadu. Každý deň potom v jednotlivých domoch hrajú príbeh o tom, ako Mária s Jozefom hľadali v Betleheme nocľah. Domáci stvárňujú krčmárov, ktorí odmietajú prijať svätú rodinu na prenocovanie. Deti a dospelí zo susedstva hrajú pútnikov. Sprievod žiada o ubytovanie v troch rôznych domácnostiach, ale príjmu ho až v poslednej, v ktorej sa následne spolu modlia a spievajú Tichú noc. Neskôr usporiadajú zábavu pre deti, na ktorej má jedno z nich zaviazané oči. Pútnickou palicou sa snaží rozbiť papierovú Pinatu, teda misu plnú orieškov, mušlí, pomarančov, sladkostí a cukríkov. Dospelí medzitým popíjajú punč. 24. decembra idú na polnočnú svätú omšu a po nej si spoločne užívajú bohaté hody, na ktoré pozývajú osamelých ľudí, či dokonca bezdomovcov. Zvláštnosťou je, že Mexičania si nerozdávajú darčeky na Štedrý deň, ale až 6. januára. Mexické rodiny pripravujú na sviatok Troch kráľov špeciálny koláč – je v ňom zapečená malá postavička Ježiša.

Austrália 
Austrálčania, na rozdiel od predchádzajúcich krajín, prežívajú horúce Vianoce. Počas Štedrého dňa chodí Santa Claus na pláže, kde sa vozí na záchranárskej lodi, či surfe a rozdáva deťom darčeky. Austrálčania zvyknú počas sviatkov chodiť na výlety k moru, či do prírody. Tiež sa kúpu v bazénoch, hrajú kriket alebo robia domáce práce. Bravčové mäso, morka a šunka sú tradičným vianočným jedlom. Ako dezert obľubujú mäsový koláč a slivkový puding, do ktorého je zvykom zapekať nejakú drobnosť.  Vraví sa, že kto ju nájde, bude mať veľa šťastia.

Filipíny

Vianoce u Filipíncov začínajú už 15. decembra, a to často navštevovanou svätou omšou. Počas nej čítajú príbeh o narodení Krista. Súčasťou Štedrého dňa je Panunuluyanská slávnosť, na ktorej si spomedzi seba vyberajú pár, ktorý stvárňuje Jozefa a Máriu. Spoločne hrajú príbeh o tom, ako Svätá rodina hľadala prístrešie v Betleheme. Na prvý sviatok vianočný je tradíciou hra o narodení Božieho dieťaťa. Na konci omše spúšťajú spod strechy kostola hviezdu, čím dotvárajú biblickú scénu narodenia.

Japonsko 
Iba jedno percento Japoncov verí v Ježiša Krista. Napriek tomu, vianočné dekorácie nesmú chýbať na domoch, či obchodoch. Podľa japonskej tradície plní úlohu Mikuláša kňaz Hoteiosha. Jeho úlohou je obdarúvať každé dieťa darčekmi. V tomto období sa snažia správať poslušne, pretože veria, že ich sleduje.

Vietnam 
Vianočné sviatky predstavujú vo Vietname jednu zo štyroch najdôležitejších osláv v roku. Veriaci poctivo dodržujú kresťanské zvyky. O polnoci idú na svätú omšu a po nej späť domov na slávnostnú večeru. Súčasťou vianočného menu je kuracia polievka. V bohatších rodinách tvorí neodmysliteľnú súčasť večere morka a vianočný puding. K vietnamským zvykom detí patrí nechávanie topánok na Štedrý deň pred dverami.

Autor: Veronika Čokinová

Dávno pred tým, ako začal sneh nosiť Martin na bielom koni, sa v starovekom Ríme oslavoval sviatok zvaný saturnálie. Bol to najpopulárnejší sviatok plný osláv, pitia a jedenia, kedy ľudia nepracovali, ale navzájom sa navštevovali a obdarúvali. Tento bujarý čas trval 7 dní, od 17. do 24. decembra, na počesť Saturnovi, rímskemu bohu osív a vládcovi bohov, a zahrňoval taktiež oslavu zimného slnovratu, teda vzdával hold Slnku a jeho znovuzrodeniu.

Na druhej strane, v tomto období silnela kresťanská cirkev, ktorá chcela pohanov obrátiť na vieru, a tak sa v roku 354 nášho letopočtu objavuje prvá zmienka o narodení Ježiša Krista dňa 25. decembra. A máme tu Vianoce! Kresťania od tej doby pokračujú v oslavách pôvodne patriacich Slnku, ale už v duchu pripomínania si udalosti spojenej so zázračným človekom, Spasiteľom, Synom Boha na Zemi. Príbeh o malom Ježiškovi, ktorému sa prišli pokloniť traja mudrci a priniesli mu dary do strohej maštale, v ktorej sa narodil, pozná dnes väčšina sveta. A to vďaka šíreniu kresťanstva v minulosti, ktoré neminulo ani strednú Európu.

Vianoce na Slovensku

Ako sa Vianoce šírili do celého sveta, každá jeho časť si tieto sviatky trochu prispôsobila a vytvorila svoje tradície a zvyky. Aj na Slovensku sa ujali a naši starí otcovia a staré mamy v počte a rôznorodosti tradícií rozhodne nezaostali. Menia sa od kraja ku kraju, rovnako ako od dediny k dedine.

Nie len v svetovej, ale aj v slovenskej histórii vianočných sviatkov má prsty zimný slnovrat. Tento prírodný jav možno len ťažko prehliadnuť a neprehliadli ho ani naši predkovia. Tí si všimli, že dni sa záhadne skracujú a noci predlžujú, že tma prevláda nad svetlom. A tma znamená strach, magické bytosti a zlé sily, pred ktorými je potrebné sa chrániť. Ľudia, najmä na dedinách, praktizovali v tomto období rôzne ochranné úkony a večer nevychádzali z domov, ale aj predpovedali budúcnosť a veštili.

Najväčšia koncentrácia nepriaznivých síl bola predpokladaná najmä na tzv. stridžie dni. To boli dni, kedy ľud veril, že strigy chodia do domov a prinášajú nešťastie, dobytku berú mlieko, ľuďom zdravie, statkom úrodu a potom od radosti tancujú na krížnych cestách. Patrili sem: Katarína (25.11.),  Ondrej (30.11.), Barbora (4.12.), Mikuláš (6.12.), Lucia (13.12.) a Tomáš (21.12. – v súčasnom kalendári 7.3.).

Sv. Katarína – 25.11.

Deň svätej Kataríny je známy ako prvý stridží deň. Vtedy sa aj končili pastvy dobytka a pastieri chodili po dedine trúbiac a praskajúc bičmi, aby vyhnali zlé strigy, ktoré mali škodiť dobytku. Poverčiví ľudia videli v tomto období strigu v každej žene, ktorá prišla na návštevu. Veď prečo by aj chodila, ak by nebola bosorka a nechcela im priniesť pohromu? Preto bolo v tento deň (a aj po väčšinu ostatných stridžích dní) zakázané ženám chodiť na návštevy. Okrem toho, že bol 25. november prvým stridžím dňom, bol aj posledným dňom pred pôstom, a to znamenalo veľkú zábavu a tancovačku, a taktiež aj poslednú možnosť do sýta sa najesť.

Sv. Ondrej – 30.11.

Ľudové povery vravia, že každý človek má osudom určeného partnera a mágiou sa dá zistiť, koho, alebo minimálne aspoň jeho meno či povolanie. Preto tento deň netrpezlivo očakávali najmä slobodné dievčatá, ktoré si takto chceli vyveštiť svojho nastávajúceho. Najznámejšou praktikou bolo liatie olova (alebo za starších čias roztopenej sviečky) do vody. Dievča rozpustilo kúsok olova na lyžičke nad ohňom a potom ho cez ucho kľúča lialo do misky s vodou. Tak už zostávalo len zistiť, aké remeslo predstavuje stuhnutý kúsok olova. Taktiež sa v tento deň varili halušky, do ktorých dievčatá poskrývali papieriky s menami chlapcov. Halušku, ktorá vyplávala v hrnci na povrch prvá, dievča otvorilo a v nej našlo meno svojho budúceho manžela.

Sv. Lucia – 13.12.

Lucia má v poverách prívlastok najväčšej zo všetkých bosoriek (čo je, samozrejme, od pravdy veľmi ďaleko). V ten deň sa ľudia báli najviac, a tomu aj zodpovedali ochranné úkony. Cesnakom sa potieralo prakticky všetko v dome vrátane členov domácnosti a dobytka. Podvečer chodili po domoch dievky v bielych spodných sukniach, zahalené bielou plachtou a so zamúčenými tvárami a s husacím krídlom vymetali pavučiny v rohoch. Tie, ktoré už boli čisté, označili cesnakovým krížom.

Taktiež sa aj v tento deň začínalo veštiť. Dievčatá si napísali 12 papierikov s menami chlapcov a každý deň až do Vianoc si vytiahli jeden. Ten, ktorý ostal, niesol meno ženícha.

Štedrý deň – 24.12.

Štedrý deň, alebo Vilija, bol dňom plným práce. Gazdiné už od skorého rána miesili cesto na vianočné pečivo. To muselo byť na úsvite, prípadne na poludnie hotové. Pečivo malo veľký význam, najmä v oblasti zabezpečenia hospodárstva do budúceho roka. Ľudia natierali cesto na stromy, aby mali dobrú úrodu, jedli pečivo z prvého plechu pred stodolou, aby mali dostatok dobytka, a podobne. Napriek tomu, že sa v tento deň všetko krútilo okolo jedla, udržiavaný bol prísny pôst.

Večera sa mohla začať, až keď na oblohe zasvietila prvá hviezda. Vtedy sa stôl obopol uzamknutou reťazou, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. Gazda doniesol z hory vetvičky, pretože ihličie malo odohnať zlých duchov. Stôl bol posvätné miesto, kde každý pokrm mal svoj význam. Po prípitku (tzv. radostníku) urobil gazda každému na čelo krížik medom, aby ho ochránil od zlého. Ryba symbolizovala bohatstvo, pomocou jabĺk a orechov sa veštilo zdravie a smrť v rodine. Jedla muselo byť hojne, aby sa každý najedol dosýta, a aby ostalo aj pre koledníkov, ktorí sa vybrali vinšovať hneď po skončení večere.

Vianočné stromčeky sa na Slovensku začali objavovať až v 19. storočí, na dedinách až pred prvou svetovou vojnou. Zo začiatku sa vešali zo stropu nad sviatočný stôl a až neskôr ich umiestnili na zem a ozdobili jabĺčkami, orechmi a medovníkmi.

Tradície sa časom menia, takisto ako ľudia, no nie je zlé si občas pripomenúť to, čo bývalo a nahliadnuť trochu do minulosti alebo, dievčatá, aj do budúcnosti?

Autor: Erika Vojtková
Foto: Ilustračné flickr, pixabay

Multikultúrny Londýn aj tento rok pohltila vianočná nálada. Preplnené ulice sviatočne naladených ľudí, výkriky z horských dráh, rozprávková atmosféra a ako čerešnička na torte dlho očakávaný Winter Wonderland v Hyde parku. Toto vianočné šialenstvo v Londýne, v čase od 18. novembra do 3. januára, je najväčšou zimnou atrakciou v krajine. Človek by preto očakával niečo nezabudnuteľné, čo sa len tak niekde nevidí. Zlatý stred – to sú tie pravé slová pre tohtoročnú kúzelnú udalosť v centre Londýna.

Americké donuts aj španielske churros
Londýn je mesto prisťahovalcov, takže snaha nájsť niečo tradične anglické je veľmi nízka. Rovnako teda aj celý Winter Wonderland sa dá opísať ako zmes rakúsko-nemeckého Weihnachtsmarkt a slovenských vianočných trhov. Jedinečným ho robia atrakcie od výmyslu sveta, ktoré na Slovensku ani vo Viedni rozhodne nenájdete. Od klobások cez škoricové víno, španielske churros, slávne donuts s rôznymi príchuťami až po sladkosti gigantických rozmerov. Týždeň strávený vo vianočnom Hyde parku sme si spríjemnili ochutnávkou týchto rozvoniavajúcich dobrôt. Sviatočne sa dalo vyblázniť aj na rôznych atrakciách cez horské dráhy, ruské kolá až po detské kolotoče.

Čarovné klzisko
To, čo však robilo Winter Wonderland čarovným, bola najväčšia a jednoznačne najlepšia atrakcia uprostred Hyde parku – obrovské klzisko. Každý dostal svoj pár modrých korčúľ a hor sa do korčuľovania. Pod vyzdobenou oblohou sa dalo korčuľovať za nemalý poplatok, pre ktorý však človek musel siahnuť hlbšie do vrecka. Starí, mladí, veľkí, malí všetci sa snažili čo im sily stačili.

Návšteva anglickej metropoly bola pre nás skvelým zážitkom. To, čo však Londýnu chýbalo bol rozhodne sneh a domáce tradície. Väčšina ľudí je totiž zvedavá, ako to na sviatky v Anglicku chodí. No a my sme neboli výnimkou. Možno sa toho veľkého tresku dočkáme o rok.