Pozreli sme sa na prednášku Filipa Struhárika o tom, Ako AI (z)mení médiá. Pracuje ako redaktor v Denníku N a vydáva úspešný Newsletter Media Briefing – novinky z online žurnalistiky a digitálnych médií. Okrem toho je aj členom hodnotiacej komisie konspiratori.sk a spolupracuje s organizáciou Reportéri bez hraníc.

Ilustračné obrázky a umelá inteligencia

Struhárik tvrdí, že generovanie obrázkov využil už aj Denník N. Dve titulné strany vytvorili za pomoci umelej inteligencie. Túto možnosť využívajú aj pri ilustračných fotografiách najmä ekonomických článkov. „Ak robíte analýzu, na ktorej si dáte záležať, no na ilustračnej fotke sú paneláky, váš článok môže zaniknúť,“ popisuje, prečo je titulná fotografia dôležitá.

Pravidlom by ale malo byť – nepoužívať tento nástroj na zmenu významu.

Podľa neho ale umelá inteligencia nedokáže nahradiť spoluprácu človeka s fotografmi, grafikmi či umelcami. Aj naďalej bude dopyt po dielach vytvorených špeciálne pre určité témy, či po fotografiách od slovenských fotografov.  

Využitie pre umelú inteligenciu môžeme nájsť aj vtedy, keď potrebujeme zmeniť formát fotografie. Respondent je odcestovaný a nie je možné odfotiť ho znova. Fotka sa môže jednoducho dokresliť na požadovanú veľkosť. Pravidlom by ale malo byť – nepoužívať tento nástroj na zmenu významu fotografie.

Umelé hlasy v médiách

České rádio Expres FM, ako prvé české rádio, využíva umelý hlas. Umelá inteligencia prezývaná Hacsiko si svoj hlas požičala od moderátorky Barbary Hacsi. Vysielanie vedie v čase medzi polnocou a piatou ráno, pričom komentuje dianie vo svete a aj odohraté piesne.

Využívateľom syntetického hlasu je aj Struhárikova domovská redakcia. Tá s ním experimentuje v rámci čítania článkov. Ich rozhodnutie využiť syntetický hlas vysvetľuje: „Ľudia nemajú niekedy čas čítať články alebo sú jednoducho unavení z celodenného pozerania do obrazovky.”

Pomoc s autorským blokom či nenávistnými komentármi

Slovenský startup s názvom TrollWall vytvoril umelú inteligenciu na moderovanie komentárov. Asistent je vyvinutý na slovenský jazyk a jeho kontext. Je schopný rozpoznať rôzne typy urážok, nenávistných názorov v tisíckach komentárov. Necenzuruje názory, ale len to, čo do diskusie nepatrí.

„ChatGPT môže byť aj editorom, ktorý vám pomôže, keď neviete ako ďalej,” popisuje. Priblížil, že redaktori The New York Times alebo The Atlantic takto využívajú AI aj proti autorskému bloku. Napríklad ide o písanie reportáží, keď sa umelej inteligencie pýtajú, ako majú pokračovať ďalej. 

Pri používaní umelej inteligencie by mal existovať akýsi etický kódex.

„Viem si predstaviť, že o 10 rokov nám bude AI kontrolovať články,” nadväzuje Filip s tým, že by mohla okrem redakčného štýlu kontrolovať aj dodržané štandardy. „Mohla by nám dávať pripomienky, či sú oslovené obe strany sporu a je im venovaný rovnaký priestor”.

Struhárik tiež dodáva, že pri používaní umelej inteligencie by mal existovať akýsi etický kódex. Redakcie si môžu zobrať inšpiráciu od kódexu vytvoreným českým spravodajským webom Seznam Zprávy či od Reportérov bez hraníc. Tí už takýto dokument s pravidlami používania AI zverejnili a volá sa AI a žurnalistika.

Tento rok má naša univerzita za sebou ďalšiu úspešnú konferenciu Marketing & Media Identity 2022. Konala sa 25. októbra v Divadle Jána Palárika a venovala sa téme Metaverse Is The New Universe. Vystúpilo tu celkovo 17 rečníkov z rôznych odvetví, ktorí predstavili svoju prácu v metaverse. Celé stretnutie sa aj naživo vysielalo na Facebooku FMK UCM.

V prvej polovici podujatia sa predstavili Zuzana Martináková a Oľga Dúbravská z TA3 či Andrej Winter z agentúry Kantar. Matej Gyarfáš zo spoločosti Better Virtual Architecture predstavil vstup do metaverse a Simona Mičová, ktorá pracuje ako podcast project manager pre Bauer Media Slovakia, ukázala podcasty rádia Expres či Europy 2, ktoré má pod palcom.

Neskôr vystúpili aj zakladateľka PR agentúry 1st CLASS AGENCY Katarína Remiaš a marketérka Veronika Bošková, ktoré predstavili marketingové tipy a správne tvorenie PR. My sme sa ale zamerali skôr na prvú časť, ktorá sa venovala najmä spomínanej metaverse.

Cieľom metaverse je spojiť virtuálne s reálnym

Druhý rečník konferencie Andrej Winter zastupoval Petru Průšovú – riaditeľku Kantaru pre strednú a východnú Európu. Kantar je celosvetová agentúra, ktorá vytvára rôzne výskumy a pracuje s dátami a údajmi z reklám, médií a digitálneho sveta. Na základe výskumov pomáha klientom rozvíjať a vylepšovať ich značky a publiku tak prináša nové pohľady. 

Podľa Wintera je metaverse digitálny svet, z ktorého neexistuje fyzický produkt. „Cieľom je spojiť virtuálny svet s tým reálnym, a to hlavne kvôli počinom, ktoré nám pomôžu v živote,” opisuje. Účinný metaverse podľa neho vzniká vtedy, keď nám čo i len zlepší náladu, niečo nás naučí alebo nám predstaví čosi nové. Prináša taktiež možnosti, ako oživiť značky, a tým sa viac priblížiť k zákazníkom.

Cieľom metaverse je spojiť virtuálne s reálnym a pomôcť ľuďom v ich skutočnom živote.

„Keď sa presunieme do metaversu, je tam základná otázka – ako ho vieme pri komunikovaní našej značky využiť alebo ako s ním správne a efektívne pracovať? Všetci vieme, aká je emócia dôležitá, aby značka rástla,” vysvetľuje Winter.

Na ukážkach opísal, ako tento priestor využívajú veľké spoločnosti práve vďaka emóciám. Priblížil, ako funguje marketingový trh a ako majú značky využívať moderné trendy, aby spojením emócií vytvorili dielo s posolstvom.

Do tejto skupiny patria aj tri projekty, ktoré vyhrali cenu Cannes Lions 2022 za najväčšiu efektívnosť a kreativitu na trhu: Backup Ukraine, GreenPeace LosSantos +3°C a Dojacode.

Zachovanie ukrajinskej kultúry pomocou metaverse

Po vypuknutí vojny na Ukrajine sa naši východní susedia rozhodli zachovať svoje pamiatky aj v prípade, že by o ne v bojoch prišli. Prostredníctvom projektu Backup Ukraine spojili užívatelia približne 22 miliónov mobilov. V aplikácii vytvorili 3D pohľad na ich kultúrne pamiatky, ktoré naskenovali pomocou fotoaparátu. Ukrajinská kultúra vďaka tomu ostane navždy celá a neporušená, dostupná pre každého.

Prepojenie popularity s prospešnosťou

Organizácia Greenpeace sa spojila s vývojármi videohry Grand Theft Auto a v známom virtuálnom panamskom meste Los Santos sa zvýšila teplota o 3°C.

Žiaľ, Los Santos sa dostalo do tejto roly podľa vzoru Los Angeles. Mesto v poslednom roku skutočne zasiahli horúčavy a sucho, kvôli čomu vytvorili v hráčskom svete takúto simuláciu. Dospela až do štádia, pri ktorom si hráči museli nasadiť kyslíkové masky. Chceli tak poukázať na hrozby, ktoré môžu nastať, pokiaľ globálne otepľovanie nezačneme brať vážne.

Tanec s celebritami v metaverse

Projekt Dojacode, ako tretí ocenený na Cannes Lions 2022, si skutočne zaslúžil pozitívne ohlasy, a to najmä pre využitie moderných trendov, ktorými sú sociálne siete. Vznikol v spolupráci so speváčkou DojaCat a jeho zámerom bolo inšpirovať ženy, ktoré vedia kódovať.

„Vďaka projektu sa môžete kedykoľvek stretnúť so známymi osobnosťami od TikToku až po Instagram a pokojne si s nimi aj zatancovať. Je to pekný a dobrý spôsob zábavy vo svete metaversu,” uzatvára Winter.

Kvôli pandémii koronavírusu a zákazu organizovania hromadných podujatí sa akademici nestretli, ako býva zvykom, na Smolenickom zámku, ktorý je kongresovým centrom Slovenskej akadémie vied. Konferencia Marketing Identity sa preniesla do onlinového prostredia a ktokoľvek ju mohol sledovať naživo, či už na fakultnom Facebooku, alebo na webstránke podujatia.

Tohtoročný podtitul konferencie – Covid-2.0 odrážal aktuálnu svetovú situáciu. Podobne ako na jar, sa organizátori podujatia z katedry marketingovej komunikácie pri výbere tematického zamerania inšpirovali koronavírusom a jeho zásahom do spoločnosti.

„Jesenná konferencia bola skôr zameraná na marketingové témy. Príspevky riešili, ako si značky či podnikateľské subjekty poradili s problémami, ktoré museli prekonávať počas pandémie. Celá konferencia sa presunula do onlinového priestoru. Vytvorili sme nový web, ktorý je určený len pre ňu. Na streamovanie sme využili nový softvér Restream, ktorý sa nám osvedčil,“ opísala priebeh konferencie Marketing Identity 2020 dekanka FMK Ľudmila Čábyová.

Konferencia bola súčasťou Týždňa vedy a techniky

Najväčšia fakulta na UCM v Trnave organizovala dvojdňové vedecké konferencie, no tento rok sa rozhodla ich program skrátiť. Dôvodom pre tento krok bol presun do onlinového prostredia kvôli vírusu Covid-19.

„Konferencia prebiehala v onlinovom priestore, čo je výrazný rozdiel. Keby sa uskutočnila v Smoleniciach, bol by opäť dvojdňový program. Tak, ako už 17 rokov. Ak by sme kopírovali štandardný smolenický program, v onlinovom priestore by bolo veľmi náročné udržať záujem divákov počas ôsmich až deviatich hodín. Na konferenciu sa treba pozerať nielen z hľadiska programu, ale aj z hľadiska výstupov. Je totiž indexovaná v prestížnej medzinárodnej databáze Web of Science,“ reagovala dekanka na skrátený, jednodňový program.

Organizátori naviazali na skúsenosti z jarnej, tiež prvýkrát onlinovej a výnimočne jednodňovej, konferencie Megatrendy a Média. Tej predchádzala konferencia doktorandov Quo Vadis. „Doktorandi boli prví, ktorí nám ukázali, ako to môže fungovať,“ s potešením priznala Čábyová.

Jesenná konferencia bola zároveň súčasťou Týždňa vedy a techniky (TVaT). Ten na Slovensku každoročne organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Sedemnásty ročník hromadného podujatia sa uskutočnil od 9. do 15. novembra 2020.

„Veľmi pekne ďakujem organizačnému výboru za zabezpečenie onlinového podujatia,“ vyzdvihla dekanka prácu svojich kolegov, „tento týždeň bolo skutočne veľa online podujatí, z ktorých si mohol vybrať každý. Myslím si, že sme jedna z mála škôl, ktorá v prvej i druhej vlne pandémie organizovala vedeckú medzinárodnú konferenciu i Týždeň vedy a techniky v takom rozsahu a s takou veľkou účasťou.“ 

Na živý prenos sa pripojili stovky divákov

Konferencia v onlinovom prostredí zaznamenala veľký úspech. Aj vďaka dištančnej výučbe sa na živý prenos pripojilo viac študentov. Nemuseli sa rozhodovať, či dajú prednosť programu TVaT v Trnave, alebo vedeckej konferencii na Smolenickom zámku.

„Na konferenciu v Smoleniciach sa mohli študenti prihlásiť aj vtedy, keď nezastupovali médium. Vždy sme im ponúkli túto možnosť a mnohí ju aj využili. To nás veľmi teší,“ argumentuje dekanka FMK a jedným dychom dodáva, „ak je však konferencia v Smoleniciach, musíme brať do úvahy kapacitu zámku, kapacitu konferenčných miestností. Na podujatie chodia účastníci z rôznych krajín, ktorí platia konferenčný poplatok. Ide o vedecké podujatie prevažne pre ľudí, ktorí pracujú vo vede a výskume a pre študentov je v rovnakom týždni vždy prichystaný Týždeň vedy a techniky.“

Okrem akademickej obce sa na konferenciu mohla pripojiť široká verejnosť. Prístup na živý prenos bol voľný, rovnako tak na prednášky v rámci TVaT. Túto možnosť využili stovky divákov.

Marketing Identity to zvládla aj v novom šate

Množstvo prezentujúcich bolo z praxe, a teda z externého prostredia. Prednášky akademikov mali tento rok menšie zastúpenie. Doktor Matej Martovič z organizačného tímu zovšeobecňuje reakcie prezentujúcich hostí: „Ohlasy boli dobré, pochvaľovali organizáciu online podujatia. Nemali žiadne technické problémy. Organizačný výbor sa s nimi stretol a všetko vyskúšal niekoľko dní pred konferenciou. Celkovo ocenili, že vzdelávacia inštitúcia robí konferenciu aj v týchto náročných časoch.“

Doktor Martovič dodáva, že zorganizovanie tohto podujatia, aj keď to tak zvonku nemusí vyzerať, je skutočne náročné. Do organizácie sa zapojilo viac ako 20 ľudí, ďalší akademici pracujú na príprave zborníka.

Dekanka Ľudmila Čábyová bola s organizáciou podujatia spokojná. Zároveň však neskrýva ľútosť, že sa konferencia neuskutočnila v Smoleniciach: „Sociálny kontakt, spoločné posedenie na slnečnej terase Smolenického zámku či večerné stretnutie všetkých účastníkov chýbali každému. Aj pre organizátorov sú tri pracovné dni na Smolenickom zámku veľkým zážitkom. Pravidelne medzi seba berú nových kolegov, aby si aj oni osvojili zručnosti, ktoré organizácia prináša.“ Dekanka FMK považuje za benefity konferencie v prezenčnej forme najmä spoznávanie nových ľudí, získavanie kontaktov a zážitky. To nám onlinová konferencie podľa jej slov veľmi neumožní.

Výsledkom konferencie bude zborník vedeckých príspevkov. Prispeli doň odborníci z 20 univerzít v štyroch európskych krajinách – zo Slovenska, Česka, Nemecka a Holandska. „Prihlásených účastníkov bolo 108. Približne 70 výstupov je už zrecenzovaných a schválených na publikovanie,“ informovala o statuse quo dekanka Čábyová.

Zdroj: fmk.sk, tyzdenvedy.sk

S témou úlohy PR agentúr v dnešnej marketingovej komunikácii poznačenej digitalizáciou vystúpi Filip Švaňa z agentúry PR.Konektor.

Konferencia sa delí na dve sekcie – masmediálnu a marketingovú. „Súčasťou prvej menovanej sekcie je aj problematika umeleckej komunikácie, ktorej praktické výstupy uvítame,“ dodáva organizátorka Lucia Škripcová. Deadline na odovzdanie prihlášky s anotáciou príspevku je 25. marec.Všetky potrebné informácie sú zverejnené na stránke www.fmk.sk/quo-vadis.

O čom je UniCamp?

UniCamp je neformálna konferencia organizovaná študentmi FMK pre študentov. Obsahovo sa pridŕža témam príbuzným marketingu, médiám, dizajnu, architektúre, umeniu a online svetu. Medzi sprievodné aktivity patria workshopy v študentských mestách ako je Nitra, Bratislava a Trnava. Cieľom je predstaviť študentom ľudí z praxe a pomôcť im nadviazať zaujímavé kontakty.

Oranžová alebo modrá? Veľká alebo Malá?

Tohtoročný Unicamp sa odohrával pod strechami Malej a Veľkej synagógy v Trnave. Nádherné priestory obidvoch synagóg vdýchli konferencii tú správnu atmosféru a organizátori si naozaj dali záležať na tom, aby Unicamp fungoval ako švajčiarske hodinky. Ak som práve nemala chuť zúčastniť sa prednášky (čo sa na Unicampe stať nemôže), mohla som sa priučiť luminografii, relaxovať v oddychovej zóne alebo sa občerstviť v slow foode. Usporiadatelia skrátka mysleli na všetko!

Na Maline okolo Európy

Ako prvého spíkra som si vybrala Tomáša Grígera. Milý chlapík, ktorý v Londýne prežil naozaj úspešnú kariéru zaneprázdneného marketéra. Neprišiel však hovoriť o nej, ale o tom ako ju vymenil za slobodu ducha. V deň kráľovskej svadby sa rozhodol všetko hodiť za hlavu, predať majetok vziať si svoju červenú Vespu s menom Malina a cestovať po Škandinávii. Jeho officom sa stal stan a domovom drsná príroda Severnej Európy. Ako sám povedal: „v deň, keď si kúpil Vespu, začalo pršať na vysušené vedomie mestského človeka a vyklíčilo v ňom semienko voľnosti.“

Zmizne UniCamp?

Aj táto otázka mi brázdila myšlienkami pred vystúpením Shana Gillena, írskeho mentalistu a kúzelníka. V programe bolo uvedené, že bude hovoriť o ilúziách vznikajúcich z domýšľavosti a o myšlienke predaja klamstiev. Jeho prednáška bola naozaj legendárna. Celé publikum Veľkej synagógy dostal do nemého úžasu, pretože svoje umenie predviedol v praxi a to dokonca aj na mne. Dodnes nepochopím, ako dokázal prečítať moje myšlienky a myšlienky ostatných zúčastnených. Jeho trik spočíval v tom, že na papier som napísala iniciály mne blízkej osoby. Shane ich po pár indíciách uhádol, za čo si vyslúžil obrovský potlesk. Tento írsky milovník party a slovenskej čučoriedkovice, je živým dôkazom toho, že ak máme sen, treba si ísť za ním, nehľadiac na úskalia, ktoré nás stretnú pri jeho plnení.

Celý článok si môžete prečítať v aktuálnom čísle Atteliéru 02-03/2012

Aké je to byť najobľúbenejšou osobnosťou televíznej publicistiky na základe ankety TýTý?
To, že si vás verejnosť obľúbi a že vám dáva dôveru je zaväzujúce. Mám štyri ceny TýTý a dve ceny Elsa, ktoré udeľovala Česká filmová a televízna akadémia, čiže kolegovia v oblasti audiovízie. Sú to dve rozdielne ocenenia, no zaväzujúce sú obidve, keďže tam máte laický pohľad publika, ktoré vám pošle sms alebo hlasy. V mnohých ohľadoch vám to pomáha v práci, keď za sebou cítite podporu divákov – viete, že môžete byť tvrdší a viac si dovoliť. Na druhej strane ocenenie od kolegov a odborníkov ma teší tiež.

V médiách sa pohybujete viac ako dvadsať rokov, pracovali ste v komerčných rádiách, doteraz máte rozhlasovú reláciu v rádiu Impuls a okrem toho vediete diskusnú reláciu s politikmi v Českej televízii. Ako vnímate hranicu medzi komerciou a verejnoprávnosťou, keď sa na to pozriete zákulisne?
Musím povedať, že obidve skúsenosti boli pre mňa prínosom. Médium verejnej služby som si vyskúšal v českej redakcii BBC a predtým ešte aj v Českom rozhlase. Vo verejnoprávnom médiu si môžete vážiť zázemia, ktoré ponúka, ale súkromné médiá sú ďaleko flexibilnejšie. Človek musí ovládať viac profesií naraz,  pretože tam to zázemie nie je také veľké. Ja som sa napríklad v rádiu Evropa 2 alebo Frekvence 1, kde som pôsobil najdlhšiu pracovnú dobu v súkromnom sektore, naučil robiť si technika, strihať príspevky a nahrávať ich do počítačových systémov… To znamená, že som si začal viac vážiť zázemia, ktoré ponúka Česká televízia. Zároveň tvrdím, že po skúsenosti v českej redakcii BBC som človek, ktorý si myslí, že verejná služba a médiá verejnej služby by sa mali rozvíjať. Mrzí ma, keď u nás, v Česku alebo u vás, na Slovensku, vidím, ako politici v spolupráci s majiteľmi súkromných médií chcú, aby verejnoprávne médiá boli čo najslabšie. To mi je ľúto.

Keď už sme pri tých verejnoprávnych médiách, určite ste postrehli spojenie STV a SRo pod jednu hlavičku RTVS. Čo na to hovoríte?
(povzdych) Pred časom som sa dokonca odhodlal k netradičnému kroku, že som Danielovi Krajcerovi, vtedajšiemu ministrovi kultúry, napísal osobný list. Nebol som si istý, že toto spojenie je premyslené. Navyše napojenie týchto médií na štátny rozpočet alebo zrušenie koncesionárskeho poplatku a platenie verejnoprávnych médií len zo štátneho rozpočtu vnímam ako niečo, čo oslabuje a deštruuje toto médium. Koncesionársky poplatok je solidárny poplatok, na ktorom by sa verejnosť mala zhodnúť. Viem, že je ťažké uvedomiť si to v období ekonomickej krízy, ale prečo tie médiá máme? Smutným obrázkom na Slovensku je, že sa diváci vo chvíľach mimoriadnych udalostí viac upínajú k TA3, k Markíze či k TV JOJ, a to aj počas volieb, pretože STV si v uplynulých dvadsiatich  rokoch prešla deštrukciou. Myslím si, že spojenie STV a SRo bol krok, ktorý nebol premyslený. SRo mal a ešte aj má u poslucháčov celkom dobré meno, tak hádam toto spojenie neuškodí jeho postaveniu.

O akých vlastných chybách rozprávate svojim študentom? Čoho sa majú aj naši študenti vyvarovať?
Chýb, ktorých sa človek dopustí, je veľmi veľa. Živé vysielanie a to, čo sa vám v ňom stane, hoci sa pripravíte, si neviete dopredu presne predstaviť. Každý, kto chce pracovať v médiách, by mal byť pripravený. Tým eliminujete väčšinu chýb. Keď podceníte prípravu, tak sa to vám  vždy vypomstí. Samozrejme, keď študenti chodia na vysokú školu, tak chcú mať aj nejaký študentský život, niekedy sa mu venujú viac ako napríklad knihám, čítaniu. Vysoká škola vás však naučí kriticky rozmýšľať, dávať dohromady obrovské množstvo zdrojov, v čom je vlastne práca novinára veľmi podobná.

Nebojíte sa syndrómu vyhorenia? Spovedanie politikov s ich jednosmernými názormi musí byť stereotypné...
Nevnímam to stereotypne. Vy si musíte povedať, čo sa vám na tej práci páči. Keď je z vás cítiť, že prácu robíte nerád, stereotypne, divák to pozná. Politika je v mnohom zaujímavá psychologická hra, je zábavne pozorovať v zákulisí, ako sa tam politici správajú a potom ako sa prezentujú na verejnosti. Čiže mňa to baví, aj po 9 rokoch. Keď ste sa ma pýtali, čo by som okrem Otázok VM chcel zvládnuť, možno prácu psychoterapeuta (smiech).To by ma bavilo, keďže aj rozhovor s politikom vnímam ako takú psychoterapiu. Na druhej strane mám pri sebe tím ľudí a priateľov, ktorý ma „kopú do zadku“, aby som syndrómu vyhorenia nepodľahol, aby prichádzali nové prvky, inovácie.

Celý rozhovor s Václavom Moravcom nájdete v tlačenej verzi Atteliéru 01/2012.