Novozvolená dekanka FMK: Chcela by som, aby sme boli v nových priestoroch a pod jednou strechou

Comment

Na čele nového vedenia Fakulty masmediálnej komunikácie UCM stojí bývalá prodekanka fakulty pre doktorandské štúdium a akreditáciu ĽUDMILA ČÁBYOVÁ, ktorá chce zmeniť negatívny pohľad na FMK v médiách a medzi absolventmi. Plánuje tiež naštartovať podnikateľskú činnosť školy. Študenti sú pre ňu prioritou, čoho dôkazom je aj fakt, že pred nástupom do funkcie pozitívne reagovala na výzvu redakcie časopisu atteliér, aby sa fakultná knižnica počas obedov nezatvárala.

Keď sme vás mailom žiadali o rozhovor, tak sme váhali, ako vás správne osloviť, pretože docent aj mimoriadny profesor sú tituly, ktoré máte uvedené na webe fakulty. Čiže ktorý titul je vhodné použiť?

Môj najvyšší titul je docentský a zároveň som teda aj dekankou. Takže docentka alebo dekanka. Je to jedno. Titul mimoriadny profesor sa viaže s funkčným miestom, čiže je skôr využívaný vtedy, keď sa robia napríklad štátnicové komisie, kde zo zákona musí byť prítomný určitý počet profesorov a docentov.

A ako vás doteraz oslovovali študenti?

Ako kto. Bolo to rôzne. Väčšinou prodekanka a študenti tiež profesorka. Pre študentov sú všetci profesori. (smiech)

Funkcie dekanky ste sa oficiálne ujali na začiatku januára. Na vašej pôvodnej prodekanskej stoličke sedí dnes nová tvár, profesorka Pravdová skončila tiež. Doktorka Mináriková ostáva?

Profesorka Pravdová skončila vo funkcii k 31.12. 2018 a doktorka Mináriková končí vo funkcii koncom marca, takže tam musí prísť tiež nový prodekan.

Jeden z prodekanov konečne rieši aj zahraničné vzťahy, čo doteraz naozaj chýbalo. A vytvorili ste aj pozíciu štvrtého prodekana. Prečo?

Zahraničné vzťahy doteraz riešil vždy docent Višňovský, ktorý mobility koordinoval. A robil to naozaj veľmi dobre. Urobil obrovský kus práce, no rozhodli sme sa to posunúť na úroveň prodekana. A chceli by sme rozbehnúť aj podnikateľskú činnosť fakulty. Preto som sa rozhodla vytvoriť aj pozíciu prodekana, ktorý bude zodpovedať za rozvoj, propagáciu a vzťahy s externým prostredím.

Čiže sa budete snažiť aj o nápravu reputácie FMK v médiách a medzi absolventmi?

Nie je možné mať dobré vzťahy so všetkými, ale práve kvôli veciam, ktoré sa udiali nedávno, by som sa rada stretla s ľuďmi, ktorí vystupovali proti fakulte. Sú to ľudia, s ktorými nemám problém sa stretnúť. Nevravím, že budeme mať vrúcny vzťah, ale stále to môžeme dostať aspoň do neutrálnej roviny.

Osobné stretnutia asi ale nebudú stačiť. Ako inak ich chcete presvedčiť o tom, že FMK je dobrou školou?

Bude to ťažké. Myslím si, že najlepší spôsob už naštartovali Magda Švecová a Vlaďa Jurišová na Týždni vedy a techniky FMK, keď sa rozhodli k nám týchto ľudí pozvať. Netvrdím, že teraz pôjdem za nimi a vybudujem s nimi dobré vzťahy. Je však potrebné ich zavolať, aby k nám prišli prednášať, prišli na konferenciu, na workshopy, aby videli, čo sa tu robí, a aby videli, že nie sme až takí zlí, ako si o nás niektorí myslia.

„Nie sme až takí zlí, ako si o nás niektorí myslia.“

Ako si predstavujete podnikateľskú činnosť, ktorú ste spomenuli?

Kabinety by si mali vedieť na seba zarobiť. Do fakulty a kabinetov sa zatiaľ len dáva a nemáme spätnú väzbu. Firmy platia veľa peňazí za prieskumy od externých spoločností. Jednou z možností je preto začať robiť najprv prieskumy, propagovať sa cez túto činnosť a dotiahnuť to až do bodu, že by firmy oslovovali nás, nie agentúry.

Môže vôbec škola súperiť s takýmito agentúrami?

Máme kvalitných ľudí, ktorí to dokážu spraviť na porovnateľnej úrovni a vieme to urobiť lacnejšie. Je dôležité to však odkomunikovať, čo bude úlohou štvrtého prodekana. Keď kabinety začínali, tak sme robili kampane pre konkrétne firmy. Ale potom sa od toho upustilo. Nepredstavujte si teraz tú podnikateľskú činnosť tak, že firme prenajmeme HD štúdio. My niečo pre firmy vytvoríme. Naše eventy sú také dobré, že ak v Bratislave vedia spraviť konferenciu, z ktorej má nejaká firma zisk, tak aj naša fakulta dokáže spraviť s pomocou študentov, ktorí by pritom získali prax, podobnú konferenciu v Trnave. Bolo by super, ak by si študenti dokázali takto privyrobiť a ak by si fakulta vedela na seba aj zarobiť. Určite však nechcem, aby študenti robili v rámci svojho voľného času pre niekoho niečo zadarmo.

Má fakulta nejakú ponuku služieb, ktorú vie ponúknuť firmám už dnes?

Začali sme pracovať na materiáli, ktorý by sme mohli odkomunikovať sponzorom. Je to síce vec osobných návštev, no niečo musíme mať v ruke. Nedávno sme boli na SPU v Nitre, kde nás pozvali do laboratória spotrebiteľských štúdií, ktoré stálo 900 000 eur a v malých čiastkach dokázala škola získať od sponzorov 500 000. Mali tam Kaufland oddychové zóny, ktoré im reťazec zaplatil. Nebude nás to nič stáť, ak začneme oslovovať sponzorov aj my. Naozaj si myslím, že sme fakulta, ktorá má čo ponúknuť.

Viete si predstaviť, že aj študentské médiá by si dokázali na seba zarábať?

Rádio Aetter aj časopis atteliér sú médiá, ktoré dokážu zasiahnuť svoju cieľovú skupinu. Ale nezískavate peniaze napríklad z inzercie, ktorá je v časopise. Obsahovo ste dobrí, ale chýba vám marketing. Ak by ste začali marketingovo viac rozmýšľať, viem si to predstaviť. Chýbajú vám však stratégovia a plánovači.

„Kabinety by si mali vedieť na seba zarobiť. Do fakulty a kabinetov sa zatiaľ len dáva a nemáme spätnú väzbu.“

Chýbajú, pretože nie je záujem zo strany študentov. Škola je pre nich viac než činnosť v študentskom médiu. A my ich to v časopise nemáme ako naučiť. Sami by sme s tým potrebovali pomoc.

Kabinety sú miesta, kde by sa to mali naučiť. Učitelia by mali byť mentormi. Možno tam chýba väčšia spolupráca. Kabinet marketingu sám o sebe nie je ničím, ale ľudia v ňom sú dôležití pre eventy, rádio či časopis. Je dobré si sadnúť a povedať, že atteliér potrebuje dvoch ľudí, ktorí sú dobrí v marketingu a sponzoringu. Na fakulte je aj predmet venovaný sponzoringu, kde sa prepája teória s konkrétnymi zadaniami.

Nebolo by riešením mať na škole aj viac ľudí z praxe, ktorí by učili?

Problém je vo financovaní školstva. Nemôžeme zamestnávať ľudí z praxe, pretože na nich nedostaneme peniaze, keďže nepublikujú alebo nemajú tituly. Uvedomujem si, že ak chceme mať moderátorov a novinárov, nemôže ich učiť človek, ktorý to nikdy nerobil. V ďalšom semestri plánujeme prijať troch či štyroch ďalších ľudí z praxe. Naštartoval to už Peťo Murár, ktorý sa venuje digitálnemu marketingu. Jeho študenti majú občas celodennú prednášku alebo workshop s jedným človekom z digitálnej agentúry. Zatiaľ to robia zadarmo. Je to ideálny model, ale nemôžeme očakávať, že to ľudia budú zadarmo robiť aj naďalej. Oslovila som Petra Šeba z PS:Digital, ktorý si vie predstaviť, že by prišiel. Chcela by som, aby každý program mal aspoň dvoch ďalších ľudí z praxe. Aj keď akreditácia a rozpočet tomu nie sú naklonené.

„Ak chceme mať moderátorov a novinárov, nemôže ich učiť človek, ktorý to nikdy nerobil.“

Napísali ste knihu o benchmarkingu, ktorého cieľom je stať sa najlepším. Je FMK najlepšia z najlepších?

Nie je to o tom, byť najlepší z najlepších. Je to o analýze konkurencie, identifikovaní toho najlepšieho a učení sa od toho najlepšieho.

Ale cieľom je koniec koncov byť najlepším. Sme teda medzi podobnými fakultami najlepší?

Ak hovoríme o Slovensku, tak si dovolím povedať, že v odbore masmediálne štúdiá sme najlepší. Poďme však len do Čiech a máme tam veľkých benchmarkerov, od ktorých sa môžeme učiť.

UCM má tendenciu viac sa orientovať na východ, ak sa bavíme o medzinárodnej spolupráci. Nie je na čase sa viac orientovať na západ?

Všetko sa orientuje na východ, pretože sme sa uspokojili s tým, že ostatných nezískame. Ale mali by sme sa o to pokúsiť. Ak sa chceme orientovať na západ, musíme si najprv spraviť poriadok s naším webom a našou prezentáciou. My musíme ponúknuť študentom zo západnej Európy dôvod, prečo by mali prísť k nám.

Ten dôvod teraz nevidíte?

Vidím veľa dôvodov, prečo by k nám mali prísť, ale je tam veľa bariér, pre ktoré sem neprídu, ale idú radšej do Prahy či Viedne. S nami nikto nebude robiť zmluvy, ak sem študenti neprídu. Problémom je napríklad ubytovanie a celková infraštruktúra, ktorú ponúka Trnava a UCM.  Zahraniční študenti sú však vecou, o ktorú sa treba zaujímať. Keď bude záujem o nás, bude záujem aj o našich študentov v zahraničí.

„Keď bude záujem o nás, bude záujem aj o našich študentov v zahraničí.“

Pre školu sú dôležití aj doktorandi. Pri poslednej akreditácii na nich stáli tri z piatich kritérií. Ako ich hodnotíte?

Nie v každom kolektíve sú všetci na rovnakej úrovni. Aj tu platí Paretovo pravidlo. Ja však našich doktorandov chválim. Veci, ktoré je potrebné splniť z pohľadu akreditácie, sa plnia. Sú to kreatívni a inovatívni ľudia. Napríklad Lucia Škripcová, Magda Švecová, Zuzana Bučková alebo Lenka Chrenková, ktoré štúdium skončili, nastúpili tento rok na miesta odborných asistentov. Sú to užasní ľudia a úžasní pedagógovia. Cieľom je vychovať takýchto doktorandov.

Predsa len, neklesá ich úroveň?

Kvalita klesá vo všeobecnosti, nielen u doktorandov, ale aj u študentov. Ale tá klesá už na základných a stredných škôl. No netreba sa vyhovárať na to, že máme horších študentov. Zmenili sa časy a my sa tomu musíme prispôsobiť. Je potrebné zvýšiť nároky na študentov, stále si dávame latku nižšie. Treba zabezpečiť to, aby k nám prišli kvalitnejší študenti. Dnes je to problém, ale stále sme jedna z mála fakúlt, kde sa robia prijímačky.

Tých študentov je hlavne na masmediálnej a marketingovej komunikácii v každom ročníku veľa. Vytvára to pretlak, pocit, že sa na školu dostane každý, ale vytráca sa aj individuálny prístup k študentovi. Vidíte cestu k lepšej kvalite štúdia aj v znižení počtu prijímaných študentov?

A potom nemať na platy pedagógov. Je to začarovaný kruh. Určite nechceme zvyšovať počty, no chceme zachovať ten systém, ktorý je nastavený. Určite je cesta robiť menšie skupiny. Pedagógov máme dosť, ale nemáme na to priestory. A študenti nemajú radi okná, ale urobiť rozvrh je majstrovské dielo, aj pri takom počte voliteľných predmetov, ktoré máme. Môžeme ísť aj cestou zvyšovania študijných programov a odborov.

Keď sme pri programoch, plánujete vytvárať nové v spolupráci s inými fakultami?

Začíname na tom spolupracovať. S filozofickou fakultou riešime aplikované mediálne štúdiá, čiže mediálnu výchovu. Študenti tohto nášho odboru nemôžu učiť na základných školách, pretože nemajú pedagogické minimum. V kombinácii napríklad s angličtinou na filozofickej fakulte by však vyštudovali dvojodbor. Navyše, mediálnej výchovy nie je tak veľa, že by dostali na základnej škole úväzok. Alebo kombinácia marketingu a psychológie, no tam treba nových garantov. Plány však sú.

„Vieme, že Jama nie je dlhodobá záležitosť. Nie je dobré zhodnocovať, čo nie je naše.“

Posuňme sa trošku k témam, ktoré sa študentov dotýkajú viac. Čo nové by ste chceli zaviesť pre študentov FMK?

Chcela by som online archív kníh FMK pre študentov, aby k ním mali prístup pri písaní seminárnych prác. Potom oddychové zóny v Jame. Trošku by sme ich chceli zútulniť, keďže študenti počas okien nemajú kde byť. Nemôžeme ale robiť rozsiahlu rekonštrukciu, pretože Jama nie je naša.

Ak by sa UCM z Jamy musela vysťahovať, zmestia sa študenti na Skladovú?

Vieme, že Jama nie je dlhodobá záležitosť. Boli informácie, že by sme mohli ísť do budovy na Paulínskej.

Ale tam by bola potrebná výrazná rekonštrukcia, na čo peniaze nie sú.

Ja by som šla iným smerom. Na Skladovej máme našu budovu a pozemok. Buď tam môžeme nadstavovať alebo stavať. Ale to sú odvažné slová. Záleží od posudkov, financií a dotácií. Ale je to jediný pozemok, ktorý máme. Nie je dobré zhodnocovať, čo nie je naše.

V roku 2005 ste sa vyjadrili pre náš časopis, že je lepšie prednášať pre menej študentov, ktorých prednáška zaujíma, než pre väčšiu skupinu, ktorá si príde prednášku len odsedieť. Čiže vaše prednášky sú nepovinné?

Určite je lepšie mať študentov, ktorých to zaujíma. Ale dnes je ťažké ich zaujať, najmä keď im potrebujete podať teoretické informácie. A či sú povinné? Mám prezenčku. A študentom poviem, že treba na prednášky chodiť. Ale nikdy som žiadneho študenta nevyhodila preto, že by chýbal.

Časy sa menia. Nie je teda čas na nepovinné prednášky? Akreditácia na povinných prednáškach, predpokladám, nestojí.

Naozaj je to na pedagógoch. Ja to vyskúšam na svojej prednáške. (smiech) Ale potom sa môže stať, že študenti budú musieť robiť úlohy a na základe toho si pedagóg spraví prezenčku, ako to robí jedna kolegyňa.

Na to by mali slúžiť predsa semináre. Ak by boli na prednáškach len tí, ktorých to zaujíma, boli by predsa kvalitnejšie a prínosnejšie. Na druhej strane, prístup niektorých pedagógov je otrasný.

To by som chcela riešiť individuálne. Nemôžeme každého vyhodiť, ale riešiť to cestou ich osobného rozvoja. Ako som mala napísané v prezentácii programu, keď sa prestaneme učiť, začíname umierať. A to platí aj pre pedagógov.

„Študentom poviem, že treba na prednášky chodiť. Ale nikdy som žiadneho študenta nevyhodila preto, že by chýbal.“

Vyhodili by ste niekoho? Už dlhšie tu je napríklad problém s doktorandkou Volkovou.

Pani Volková už nebude učiť, nebude mať predmet. Odučila si svoj posledný semester. Sťažnosť prišla oficiálne od študentov a motivovala som ich k tomu, aby tak spravili. Prebehli hospitácie a vyhodnotilo sa, že nebude učiť. Ale je doktorandkou, čiže doštuduje, pretože spĺňa všetky veci.

Práve pani Volková angličtinu učila, no viac študentov asi od angličtiny odradila. Jazyky sú dnes veľmi dôležité pre študentov aj absolventov. Na univerzitách, ani na FMK, kde je výber jazykov slabý a o kvalite výučby platí to isté, si to však neuvedomujú.

My sme boli rozdelení podľa úrovne ovládania jazyka. Možno toto by bola cesta.

Ale ide aj o to, že tu nie sú žiadni zahraniční lektori. Aspoň my sme žiadneho nezažili, a to sme v poslednom ročníku.

Máme Michaela Valeka, ktorý je lektorom a pracuje tu už tri roky. Chcela by som, aby viedol voliteľné konverzácie.

Na UKF v Nitre študenti nemajú štátnice, ale obhajujú bakalársku prácu. Uvažujete o tom, že by šla touto cestou aj FMK?

Vám sa zdá, že oni ich nemajú. Tie skúšky majú, len sú rozvhrnuté počas roka. My ich máme v jeden deň. Podobne ako v Nitre to funguje aj na FF UCM. Volajú ich kolokviálne skúšky, ktoré sú na úrovni štátnych skúšok. Len nie sú v jeden deň a študenti ich môžu absolvovať aj v druhom ročníku. Záleží, ako to je nastavené v akreditačnom spise. Sú to normálne predmety, ktoré sú povýšené v študijnom pláne na štátne skúšky. Čiže oni ich majú, len končia obhajobou.

Študenti FMK na bakalárskom stupni majú jeden riadny termín v auguste, kedy môžu štátnice absolvovať. Prečo nemôžu mať riadny termín v júni a opravný v auguste?

Bakalári, ktorí majú záujem, môžu ísť predsa na predčasné štátne skúšky v máji.

Študent o to ale musí požiadať a zdôvodniť prečo. Niektorí prikladajú aj pracovné zmluvy, aby im bolo vyhovené.

Áno, musia podať žiadosť. Ale vždy všetky schválime. Teraz ich bolo vyše 70. Dôvody uvádzate, ale všetko je naozaj schválené. To, že prikladajú zmluvy, je problém študentov, že to tak robia. Vždy je tam veľké nadšenie, ale potom študenti zistia, že sa nestíhajú učiť.

Kreditový systém tiež úplne nekorešponduje s jeho myšlienkou – čím viac kreditov predmet má, tým je náročnejší. Študenti sa napracujú viac na povinne voliteľných predmetoch, za ktoré majú dva kredity. A na prednáške za štyri kredity študent sedí a pozerá film.

To je individuálna vec. Vám sa to tak možno zdá, ale na niektorých povinných predmetoch sa namakáte. Ale je to tiež otázka kritérií, ktoré máme dané pre opis študijného odboru, kde máme určené, koľko kreditov musíme mať na aké predmety, koľko je na povinné a koľko kreditov na povinne voliteľné. Sme tu limitovaní. Bolo by dobré, ak by predmet s vyšším počtom kreditov bol ale náročnejší.

„Nemám problém s tým, aby sa fyzické zápisy zrušili.“

Reálne to tak ale nefunguje.

Práve preto chcem dotazníky. Nebudeme si ich čítať my, ale nech si ich prečítajú aspoň pedagógovia. Nech sa dozvedia pravdu o svojom predmete. Možno k nemu budú pristupovať inak.

Dáte im to príkazom?

Ono sa to robí. Každý rok dávame dotazník. Vy ste nikdy žiadny dotazník nevypĺňali?

Nie.

Nás k tomu zaväzuje akreditácia. Študenti musia ohodnotiť, či boli sylaby, ciele stanovené a na konci zhodnotia aj pedagóga. Nemôžeme to ale dávať každému pre vysoký počet študentov.

Možno stačí dať dotazník na web.

Áno, len študent niekedy nevie, ako sa pedagógovia volajú a ohodnotia niekoho iného.

Vždy na začiatku septembra musia študenti cestovať do Trnavy s tromi papiermi, aby boli zapísaní do ďalšieho roka štúdia, pritom už v lete sú elektronicky zapísaní. Sú tieto fyzické zápisy nutné?

Študijné odelenie patrilo pod UCM, ale tento rok prešlo pod FMK. Nie som úplne doma v tejto oblasti, ale zistím si, prečo sa to tak robí. Je ale zbytočné, aby sem študenti chodili s papiermi. Nemám problém s tým, aby sa fyzické zápisy zrušili.

Ešte dve obligátne otázky na záver. Kde bude FMK v roku 2022? Bude súčasťou UCM?

Určite bude súčasťou UCM. Veľmi by som chcela, aby sme boli v nových priestoroch a pod jednou strechou, aby študenti nemuseli behať hore-dole.

doc. PhDr. Ľudmila Čábyová, PhD.  (40)

Pochádza zo Zvolena. V roku 2002 vyštudovala masmediálne štúdiá na FMK UCM v Trnave. Doktorandské štúdium absolvovala na Technickej univerzite vo Zvolene. Titul docent obhájila na FMK UCM v roku 2012, kde dnes pôsobí na pozícii vysokoškolského pedagóga na funkčnom mieste profesora. Dlhodobo sa venuje téme marketingu, ktorý na FMK UCM aj vyučuje. Za knihu Marketing a marketingová komunikácia získala cenu Literárneho fondu za najcitovanejšiu publikáciu. Pred nástupom do funkcie dekana FMK pôsobila na fakulte od roku 2007 na pozícii prodekanky pre doktorandské štúdium a akreditáciu.

Foto: Michaela Lehotská

Juraj Rakučiak

Related Posts

Discussion about this post