D. Peterková: Len tak sa premotať životom je nezmysel

Comment

V škole jej učiteľka povedala, aby sa vyhla chémii. To ju neodradilo a dnes je DARINA PETERKOVÁ doktorandkou na Fakulte prírodných vied UCM. Zastupuje aj záujmy študentov v rôznych zložkách študentskej samosprávy. Hovorí, že o zmenu sa musíme snažiť, nie o nej rozprávať.


Si veľmi zhovorčivou osobou a máš aj zdravé sebavedomie. Aspoň ja ťa tak vnímam. Vždy si bola takáto?

Nie. Bola som veľmi tiché dieťa.

A kedy sa stala z tichej Darinky zhovorčivá Darina?

To sa postupne vyvíjalo. Vždy ma najviac posúvalo to, keď mi niekto povedal, že niečo neviem alebo to nedokážem. To bolo pre mňa najhoršie, čo mi mohli povedať. Vždy ma to vnútorne nahnevalo a povedala som si: „Veď, počkaj! Ja ti ukážem, že to dokážem.“

Kto nabral odvahu ti niečo také povedať? (smiech)

Učiteľka angličtiny na strednej škole mi povedala, že nikdy nemôžem mať nič s angličtinou, pretože ju neviem. A tak som neskôr diplomovku napísala v angličtine. Dostala som za ňu dokonca aj cenu rektora. Učiteľka chémie mi raz povedala, že ja s chémiou nemôžem mať nikdy nič spoločné. A vidíš. Za celé štúdium som absolvovala toľko chémie. (smiech)

„Vždy ma najviac posúvalo to, keď mi niekto povedal, že niečo neviem alebo to nedokážem.“

Chémiu ti neodporúčali, no študuješ na fakulte prírodných vied. Ako si teda skončila pri vede?

Na základnej škole som bola matematikár. Museli mi dávať počítať príklady navyše, aby som obsedela. A na strednej som mala veľmi dobrú učiteľku biológie. Začala som chodiť na olympiády z biológie. A tam som zistila, že toto je môj smer. K vede ako takej som sa dostala prihláškou na medicínu. (smiech) Našťastie ma neprijali.

Prečo našťastie?

Zistila som, že na prírodných vedách sa človek nemusí bifľovať. Stačí logicky rozmýšľať a naučiť sa nejaké súvislosti a potom to ide samo. Nemusím mechanicky memorovať.

Fakulta prírodných vied UCM bola tvoja prvá voľba po pokuse dostať sa na medicínu?

Áno, a spätne som si uvedomila, že lepšie som nemohla urobiť.

Nie je veľa ľudí, ktorí povedia niečo také. Čo ťa teda priviedlo na FPV UCM?

Jedným z dôvodov, prečo som dnes na FPV, bola v tom čase blízkosť školy. Ako študent som sa mala vtedy naozaj dobre. Mala som veľa možností ako rásť po odbornej stránke, keďže som sa venovala bioinformatike. Mala som tiež šťastie na výbornú školiteľku. A rovnako sa mi dodnes páči osobný prístup k študentovi, pretože nás je na fakulte málo. Nie si len číslo. To je super.

V bioinformatike aj pokračuješ. Venuješ sa endolyzínom a enzybiotikám, ktoré môžu v budúcnosti nahradiť antibiotiká. V akom štádiu je výskum v tejto oblasti?

Pokiaľ ide o výskumy vo svete, tak tam sa testujú enzybiotiká už na zvieratách. Výskum je už dosť ďaleko. Nedávno sa testovali na primátoch a od nich je už len krôčik k človeku.

V čom nám enzybiotiká môžu pomôcť? Prečo ich vedci skúmajú?

Najdôležitejším dôvodom je rezistencia baktérií. Antibiotiká nefungujú. Vo svete sú mnohé prípady, kedy sa človek nakazí baktériou, ktorá je multirezistentná. A títo ľudia potom aj zomierajú. Toto je najväčší dôvod, prečo treba hľadať nové cesty. Enzybiotiká sú jednou z nich. Ich výhoda spočíva v špecifickosti. To sa týka aj samotných endolyzínov, teda enzýmov z ktorých tieto enzybiotiká pochádzajú. Vieme ich pripraviť na určitý typ baktérie.

Znie to naozaj ako prínosná vec. Chceš vo vede zotrvať a pokračovať vo výskume?

Veľmi rada by som zostala, ak mi to bude umožnené. Problém je, že na univerzitách je výskum dosť komplikovaný. Je tam veľa byrokracie, ktorá dokáže odradiť. Musíš stíhať výskumnú časť, musíš byť pedagóg, čo nie je ťažké, no do toho aj úradník.

Okrem vedy sa venuješ na UCM aj študentskej samospráve. Vedci musia mať veľa práce, prečo si sa rozhodla venovať aj tomuto?

Netvrdím, že všetko stíham na sto percent. (smiech) Všetko to začalo študentskou radou, vďaka kamarátovi Filipovi. A potom prišla možnosť uchádzať sa o miesto v senáte fakulty. Dosť často hovorím svoj názor a idem za zmenou vecí, ktoré sa mi nepáčia, a tak sa ma ľudia z katedry opýtali, či by som nekandidovala. Nakoniec som bola zvolená a postupne sa to začalo nabaľovať.

A čo ťa baví viac? Veda či študentská samospráva?

Momentálne ma bavia viac tie študentské veci, pretože na univerzite vidím nedostatky, ktoré by mohla univerzita zlepšiť. Viem, že je veľmi málo takých študentov, ktorí povedia svoj názor a idú za ním. Ale to je tak všeobecne s ľuďmi. Keď sa im niečo nepáči, tak to ofrflú, ale nejdú za zmenou.

Pre mnohých študentov je štúdium o tom, že si odsedia prednášku a idú si po svojom. Zaujímajú sa študenti o to, ako funguje univerzita?

Minulý rok sme robili dotazníkový prieskum medzi študentmi. Jedna z odpovedí bola, prečo to robíme, aj tak sa nič nezmení. Pýtali sme sa, či majú pocit, že ich názor je vypočutý. Väčšina povedala, že nie. A to je smutné. Treba dať študentom vedieť, že ich názor je počutý a že práve Študentská rada UCM ich názory počúva a snaží sa robiť veci v prospech študentov.

„Je veľmi málo takých študentov, ktorí povedia svoj názor a idú za ním.“

Ak počujem o ŠR UCM, tak v súvislosti s Univerzitovicou. A tam to končí.

To je chyba. Prezentujeme sa akciami a nie inými vecami. Napríklad študentskú zónu v hlavnej budove sme riešili ešte s bývalým rektorom. A bola to naša iniciatíva.

Aké sú teda najbližšie plány Študentskej rady UCM?

Začal sa zriaďovať Eduroam, zaoberáme sa študentskými mailami, ktoré sú riešené cez identifikačné čísla, čo nie je najšťastnejšie riešenie. Ale problémy sú s celým AIS systémom. Na poslednom stretnutí sme s rektorom preberali aj možnosť uvoľnenia voliteľných predmetov naprieč celou univerzitou.

Ale to je možné predsa už dnes.

Áno, ale musíš si o to žiadať. Malo by to byť čoskoro automatizované. A boli by sme radi, ak by sa takéto veci uvoľnili viac, pretože o tom je kreditový systém. Ale nedá sa to zo dňa na deň.

Vidíš sa v budúcnosti v politike?

Ani veľmi nie, ale v poslednom čase ma tam vidia viacerí, keďže okrem akademického senátu a študentskej rady, som aj delegátom Univerzitnej rady mesta Trnava a v rámci celouniverzitného akademického senátu ma tiež zvolili za delegáta Študentskej rady vysokých škôl. Ale možno ma raz vietor do politiky zaveje.

Robíš aj Toastmasters v Trnave, čo je medzinárodný klub, v ktorom ľudia rozvíjajú svoje prezentačné zručnosti.

Áno, k tomu som sa dostala náhodou. Môj dlhoročný kamarát Michal sa ma raz opýtal, čo robím v stredu večer. Povedala som, že asi nič a on ma vzal do Bratislavy na Toastmasters. No a po stretnutí mi Michal navrhol, aby sme klub založili aj v Trnave.

„Pýtali sme sa, či majú pocit, že ich názor je vypočutý. Väčšina povedala, že nie.“

Funguje to ako debatný klub?

Nie, máme iné pravidlá a my nedebatujeme, ale rečníme. Buď na pripravené témy alebo improvizujeme. Nerečníme však o politike, náboženstve či sexe. Také sú pravidlá. Máme aj kvantitatívnych hodnotiteľov, ktorí sledujú technické aspekty rečnenia, ako je slovná vata, spisovná slovenčina alebo dodržiavanie stanoveného časového limitu. Celý systém je založený na skúsenosti.

Pomohlo ti to v niečom?

To, že som vedec a univerzita ma vzdeláva, aby som bola odborníkom vo svojom programe, je v poriadku. Je však škoda, že nás univerzita nevzdeláva aj inými smermi, hlavne u nás na fakulte. Viem, aké je dôležité mať prezentačné schopnosti. Prezentácie v škole nestačia. A Toastmasters mi v tomto dalo veľa.

Nie všetci sme akční ako ty. Čo by si odkázala študentom?

Len tak sa premotať životom je nezmysel. Ako ľudia by sme mali využiť svoj potenciál čo najviac. A je jedno akým smerom. Samozrejme, nie tým nelegálnym. (smiech) Keď sa ti niečo nepáči, povedz to nahlas. Viem z vlastnej skúsenosti, že to nemusí mať dobrú odozvu. Ale ak budeš sedieť na zadku a nič nepovieš, zmena nikdy nepríde. O zmenu sa musíš snažiť.

Si v predposlednom ročníku a môže ti byť v podstate jedno, čo bude s UCM, ak na nej nezostaneš. Čo by sa predsa len malo na univerzite zmeniť?

Jedným z najväčších problémov je, že sa hovorí o zmenách. Buďme takí ako iné univerzity. Ale nie každý to chce a nie všetky veci sú domyslené. Veci sa nedajú robiť „hurá“ efektom.


Mgr. Darina Peterková (27)

Pochádza z Chtelnice pri Trnave. Je doktorandkou v odbore molekulárna biológia na FPV UCM. V rámci svojho štúdia sa venuje výskumu náhrady antibiotík enzybiotikami. Okrem toho je podpredsedníčkou Študentskej rady UCM či delegátom UCM v Študentskej rade vysokých škôl. Venuje sa aj rečníckemu klubu Toastmasters Trnava a je aktívnym členom Mensa Slovakia.

 

Autor: Peter Dlhopolec

Foto: Darina Peterková, Petra Repaská

Juraj Rakučiak

Related Posts

Discussion about this post