Online festival Zhovorka je trojdňový online event, ktorý sa uskutoční 16. až 18. apríla. Návštevníci sa môžu zúčastniť workshopov a diskusií o sebarozvoji a sebaláske, moderných spôsoboch manipulácie, či o tom, ako motivovať mladých ľudí k mimoškolským aktivitám. Silný dôraz kladú organizátorky na interaktivitu. Vďaka nej chcú zabezpečiť, aby jednotlivé prednášky neboli návratom do školy, ale aby sa viac priblížili kamarátskym rozhovorom.

„Hlavnou myšlienkou festivalu má byť poskytnutie priestoru na rozhovor so svojou záujmovou skupinou, ktorý je v rámci momentálnej pandemickej situácie mnohým z nás len ťažko prístupný. Účastníkovi festivalu sa naskytne možnosť diskusie na rôzne témy, nazbieranie nových informácií a tiež spoznanie nových ľudí,“ vraví účastníčka štipendijného programu Nádvorie Kampus Soňa Mikulášová. „Festival však nie je len o rozprávaní sa, ale aj o dozvedaní sa nových vecí a oddýchnutí si príjemnou formou,“ doplňuje spoluorganizátorka Anna Siedykh.

Organizátorky festivalu Zhovorka si pozvali na prednášky aj niekoľko zaujímavých hostí. Diskusie o motivácii mladých ľudí ku mimoškolským aktivitám sa zúčastnia zakladateľka študentského časopisu HMOTA Laura Bilíková a talentovaná fotografka Viktória Suchanová. Na prednášku s diskusiou o umení krajinomaľby zase príde kurátorka zbierok starého umenia SNG, Katarína Beňova.

Kapacita jednotlivých aktivít je obmedzená na pätnásť ľudí tak, aby sa zaistila interaktivita a možnosť porozprávať sa. Najaktívnejší účastníci budú naviac odmenení zaujímavými knihami z vydavateľstva N-Press, Martinus či Madebythe. Všetky workshopy, prednášky a diskusie sú bezplatné, registrácia je možná na linku v udalosti.

„Umenie znamená podnecovať pozornosť,“ povedal Stendhal. V súčasnej situácii ju však, dalo by sa povedať, podnecuje len obmedzene. Aký to má dopad na samotných tvorcov a sprostredkovateľov umenia? To sa dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Umelci ostali bez živého publika

Všetci vieme, že umenie má rôzne podoby. Dnes už na Slovensku máme veľa tvorivých ľudí, či už v oblasti módneho dizajnu, alebo samotnej výroby niečoho jedinečného. Kreativite sa predsa medze nekladú. Teda pokiaľ sa neobjaví neznámy vírus, ktorý síce nenaruší samotný proces tvorenia, ale všetko po ňom už áno. „Dotklo sa ma to výrazne, nakoľko som priamo-nepriamo závislý na svadbách, ktoré boli tento rok zrušené, presunuté alebo obmedzené. Čiže svadobčania alebo samotní ženísi sa eliminovali na minimum,“ ozrejmil nám Erik Rybanský, výrobca jedinečných drevených kravát. Ale výhodu v tom predsa len našiel – mal viac času na tvorenie a pohol s vecami, ktoré roky odkladal. Dokonca začal pracovať aj s kožou.

Naše knihy vychádzajú, ale nemôžeme ísť s nimi tam, kde je to pre nás najpotrebnejšie – medzi našich čitateľov.

S priestorom na tvorenie to však nemajú všetci rovnaké. Človek si povie: „Jój, spisovateľ, ten je teraz ako ryba vo vode, určite mu táto situácia vyhovuje.“ Ale ono to je trošku inak. Taký Juraj Červenák, u nás veľmi populárny hlavne ako autor historických detektívok, to jednoznačne vyvracia. „Práve naopak, keď sme celá rodina väčšinou zavretá doma, mám toho času na písanie podstatne menej. Aspoň, že nemusím cestovať na besedy v knižniciach a kníhkupectvách, rôzne festivaly a literárne podujatia, to mi výrazne šetrí čas a energiu.“  Tá mu potom ostáva na študovanie podkladov k novým dielam. Cez leto, keď bola situácia lepšia, si našiel čas aj na návštevu lokalít na Slovensku, ktoré sú mu inšpiráciou pre budúce dejiská jeho príbehov.

Aj jeho kolegyňa – spisovateľka Michaela Ella Hajduková (píše fantasy a príbehy z obdobia druhej svetovej vojny) súhlasí, že toho času naozaj viac nebolo. Okrem toho, že je popri písaní aj riadne zamestnaná v košickej knižnici, má malú dcérku, ktorej pomáha s domácimi úlohami do školy. A obmedzení je tu viac: „Naše knihy vychádzajú, ale nemôžeme ísť s nimi tam, kde je to pre nás najpotrebnejšie – medzi našich čitateľov. Hovoriť o našej práci, propagovať ju… Tento rok som mala iba jednu autorskú akciu – Prešov číta rád, ostatné padlo. Chýba mi to a iste aj iným autorom, ten priamy kontakt, priama spätná väzba.“

Hudobný priemysel je tiež na tom všelijako. Filip Jančík, náš husľový virtuóz, sa nám zdôveril, že denná rutina sa mu síce veľmi nezmenila, pretože je zvyknutý tráviť veľa času osamote v štúdiu či cvičením na husliach, no zmenilo sa obdobie, keď bol v kontakte so svojimi fanúšikmi. „Veľmi náročné a obmedzujúce je plánovanie koncertov, nakoľko sa situácia mení veľmi nečakane. Na prípravu, reklamné kampane a predaj vstupeniek potrebujeme niekoľko mesiacov. Pri každom nečakanom zrušení či preložení koncertov sa náklady na reklamu zdvojnásobujú. Pri zmene termínu refundujeme vždy časť vstupeniek ľudom, ktorí si o to požiadajú. Takto to ide dookola.“

Dokázal sa však vynájsť a nekomunikoval so svojím fanklubom iba prostredníctvom sociálnych sietí. Na jar zorganizoval projekt podoknom.sk, v rámci ktorého urobil viac ako 40 zastávok naprieč Slovenskom. Zastavil sa napríklad v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Poprade či Prešove.

Kultúrne centrum v Trnave sa nevzdalo v organizácii podujatí

Malý Berlín pozná asi každý Trnavčan či tu pracujúci a študujúci šlovek, ktorý sa aspoň raz za čas chodí kultúrne vyžiť. Keďže nám sprostredkúva umenie, niet divu, že ho korona zasiahla rovnako ako ktorékoľvek divadlo, galériu či eventovú agentúru. Zamestnacom chýba najviac osobný kontakt s návštevníkmi a ich spätná väzba. Veľa však s touto situáciou urobiť nemohli. „Zdravie je prvoradé. Pokúsili sme sa dostať kultúru aspoň do domácností na diaľku, keď už ľudia nemohli prísť k nám,“ odpovedá Ján Janočko, ktorý je zodpovedný za filmový a komediálny program.

Ako kultúrne centrum fungujúce z rôznych grantov to má teraz s ich čerpaním trošku komplikovanejšie, pretože nie všetky môže využiť na podujatia organizované online. Ľudia z kultúrneho centra Malý Berlín sú preto radi, že niektoré mohli urobiť aj naživo. Získanie grantov a dotácií sa však vždy rieši rok vopred, a tak s týmto problém nebol.

Za najväčšiu zmenu považuje kultúrne centrum hlavne terajší kontakt s divákmi. Mnohé podujatia muselo presunúť do onlinového prostredia, keďže publikum nebolo dovolené. Niektoré sa len obmedzili, iné zase úplne zrušili. „Na druhej strane, snažili sme sa priestor, ktorý nám vznikol tým, že sme podujatí mali menej, využiť čo najlepšie. Vymysleli sme tak niekoľko nových menších projektov a hľadali sme cesty, ako robiť onlinové podujatia tak, aby priniesli svoju vlastnú pridanú hodnotu,“ hovorí Janočko.

Podujatia, ktoré si vyžadujú spätnú väzbu od divákov nemá zmysel robiť bez nich.

COVID-19 obmedzil dochádzku do práce. Výnimkou nie je ani Malý Berlín, v ktorom majú home office. Ten odporučila a neskôr aj nariadila vláda všetkým zamestnancom, ktorým to charakter ich práce umožňuje. Samozrejme, nie pri všetkých aktivitách sa to dá zrealizovať, a tak pri príprave niektorých podujatí musia byť prítomní aj fyzicky.

V prípade, že bola možnosť usporiadať aspoň obmedzené predstavenie, hygienické opatreniach išli až nad rámec toho, čo od nich vyžadovali úrady, aby sa u nich návštevníci cítili naozaj bezpečne. Dezinfikovanie sál, kontrola prekrytia horných dýchacích ciest či dezinfikovanie rúk – tak vyzerala realizácia podujatí v Malom Berlíne. V prípade, že ide o onlinový event, tieto povinnosti, samozrejme, odpadajú, ale ako centrum poznamenáva, o to viac zase pracujú jeho zamestnanci na technickej kvalite takéhoto prenosu. Hlavne pri koncertoch, ktoré organizuje prostredníctvom sociálnych sietí, majú technici plné ruky práce.

Onlinový režim priniesol aj benefity

Rozhodnúť sa, ktorý event pobeží online a ktorý nie, je podľa centra sídliaceho na trnavskom Nádvorí otázka inštinktu a praktickosti. „Podujatia, ktoré si vyžadujú spätnú väzbu od divákov nemá zmysel robiť bez nich. Niekedy v tomto smere rozhodne namiesto nás aj vyššia moc a my musíme podujatie zrušiť, napríklad v prípade umelcov zo zahraničia.“ Ak sa to však z finančnej stránky dá zvládnuť, naplánované udalosti už rušiť nechcú. Tanečné a divadelné predstavenia sú výnimkou, pretože sa nedajú prostredníctvom internetu plnohodnotne zrealizovať, a preto väčšinu z nich presunuli na budúci rok.

Aj pre nás to bol zážitok, prebehnúť v priebehu pár minút prakticky celú zemeguľu.

Podľa Janočka výhodou onlinových eventov je jednoduchý prístup k nim – stačí len pripojenie na internet a môže si ich pozrieť prakticky ktokoľvek. Takáto realizácia kultúrnemu centru výrazne zjednodušila aj prezentáciu vizuálneho umenia s názvom PechaKucha Night Trnava. „Mohli sme predstaviť naživo umelcov z celého sveta, ktorí by inak do Trnavy prísť nemohli. Takto sme pripravili večer s umelcami pôsobiacimi na troch kontinentoch v jednom čase. Aj pre nás to bol zážitok, prebehnúť v priebehu pár minút prakticky celú zemeguľu. Nikdy sme niečo podobné nerobili a nakoniec sme dostali veľa pozitívnych ohlasov od divákov aj od umelcov, ktorí mali možnosť ukázať niečo zo svojej tvorby aj rodákom.“

Okrem tohto podujatia sa do virtuálneho prostredia preniesol aj Ypsalon, festival spisovateľov, ktorý už má, podľa Malého Berlína, vybudované dobré meno u čítajúcej verejnosti i u samotných spisovateľov. Za výzvu pri takýchto podujatiach považujú v centre hlavne to, že musia zaujať a prilákať diváka, aby si sadol k počítaču alebo mobilu a venoval im pozornosť. Snažia sa zamerať na obsah, ktorý je zaujímavý najmä pre ľudí žijúcich v Trnave a okolí.

Na otázku, či je komplikovanejšie robiť eventy takéhoto typu odpovedá Malý Berlín neutrálne: „Všetko má svoje pre a proti.“ Záujem o onlinovú kultúru je vraj porovnateľný so záujmom o ňu počas minulých rokov. V letných mesiacoch bol slabší pre väčší pohyb vonku, v októbri a novembri, ktoré sú tradične pre kultúru silnejšie, sa očakávane zachoval väčší dopyt. Kultúrne centrum sa neobáva ani toho, že si zvykneme na kultúrne podujatia sprostredkované zadarmo. Podľa Jána Janočku sme si určite všetci vedomí tejto výnimočnej situácie a navyše zážitok zo skutočného eventu nám tieto prenosy nenahradia.

V rozhovore sa okrem informácií o aktuálnom ročníku ekofestivalu dočítate tiež:

• ako sa festival vyvíjal,
• ako sa skupina mladých študentov dala dokopy,
• ako študentka FMK pomáha prírode.

Do onlinového prostredia prichádza ekologický festival Začni OD SEBA. Kedy bude prebiehať a na aké témy sa zameriava?

Pevne veríme, že mnoho divákov namotivujeme sa nad sebou zamyslieť a začať konať od seba.

Čo diváci môžu zažiť?

Aký je cieľ festivalu Začni OD SEBA?

Ako bude podujatie prebiehať?

Plánovali ste v tomto období nejaké iné aktivity, ktoré ste napokon zrušili pre pandémiu?

Kto sú ľudia, ktorí za projektom stoja a ako sa dali dokopy?

Splnila som si taký malý sen o ekofestivale, a to by som bez tejto pomoci a, samozrejme, bez ľudí, s ktorými na festivale pracujeme, určite nezvládla.

Ako vyzerala vaša prvá spolupráca?

Potom ste sa presunuli do verejného priestoru na spomínané Nádvorie. Ako na tento moment spomínate?

Môže sa niekto k vašej skupine pridať?

Venujete sa spoločne ako organizátori nejakým ekologickým aktivitám aj v súkromí?

Plánujete založiť občianske zrduženie?

Je mnoho vecí, ktoré sme niekedy potrebovali použiť a tak sme si ich kúpili. Lenže hneď po tom, ako sme prácu s nimi dokončili, odložili sme ich a už na ne len padá prach. Prečo si teda kupovať veci, keď si ich môžete požičať? Presne touto myšlienkou sa riadi zakladateľ projektu knižnice vecí Jozef Trnka. Celý tento je zastrešovaný kultúrnym centrom Malý Berlín, ktoré sídli na Nádvorí. Na projekte knižnice vecí pracuje vďaka Európskemu zboru solidarity aj dobrovoľníčka z Ukrajiny Sofii. Finalizácia projektu a otvorenie verejnosti sa plánuje na začiatku roka 2021.

„V prvom rade sa chceme zamerať na tri odvetvia, športové vybavenie, domáce náradie a multimédia. Z týchto kruhov bude k dispozícii zhruba 20 predmetov a zariadení. Samozrejme sa nebránime rozšíriť ponuku o ďalšie odvetvia. Sme v kontakte s ďalšími organizáciami, ktoré prevádzkujú knižnicu vecí. Aj vďaka nim vieme, o ktoré veci je najväčší záujem. Našou snahou teda bude, aby sme ich vedeli poskytnúť aj my,“ vraví Jozef.

Ako bude knižnica vecí fungovať?

Záujemcovia si budú mesačne alebo ročne platiť členské, ktoré bude fungovať vo forme kreditu a pri každom vypožičaní sa vám určitá suma za predmet strhne. Zarezervovať veci si budete môcť aj online na webe, kde sa prihlásite cez vlastné konto, uvidíte sortiment a dostupnosť predmetov. Konkrétny proces vypožičania bude prebiehať tak, že sa na webovú stránku knižnice vecí prihlásite, vyberiete si predmet a pri rezervácii uvidíte jeho dostupnosť. Akonáhle bude dostupný, vy si ho budete môcť vyzdvihnúť v priestoroch Malého Berlína, kde knižnica vecí bude aj sídliť.

„V priebehu budúceho roka budú mať ľudia príležitosti si našu ponuku predmetov aj vyskúšať. Budeme organizovať rôzne workshopy, prostredníctvom ktorých by sme ľudí chceli naučiť rôznym praktickým skúsenostiam s našim vybavením. Časom by sme chceli vybudovať aj komunitu ľudí, ktorá by si navzájom prostredníctvom facebookovej skupiny požičiavala veci navzájom a pomáhala si aj takýmto spôsobom. Ale toto sú zatiaľ len naše vízie do budúcna. Pre začiatok by sme chceli sprostredkovať funkčnú knižnicu vecí so sortimentom, o ktorý budú mať ľudia záujem,“ doplňuje Jozef.

Úspešný mentoringový program Nádvorie Kampus vznikol pred tromi rokmi s cieľom podporiť mladých aktívnych ľudí v ich úsilí zlepšiť svoje okolie alebo rozbehnúť svoj vlastný projekt. Vďaka špeciálne navrhnutým aktivitám pomáha štipendistom pripraviť sa pre trh práce a rozvíjať ich kompetenčné zručnosti, najmä v oblasti komunikačných a manažérskych schopností. Práve tie totiž čerstvým absolventom vysokých škôl často chýbajú. Výnimočný projekt, ktorý spája profesionálnych mentorov so štipendistami, aby sa mohli vzájomne obohacovať novými poznatkami a zručnosťami, je jedným z prvých mentoringových programov na Slovensku. Jeho kľúčovou myšlienkou je poukázať na dôležitosť získavania praktických skúseností a zručností študentov už počas štúdia na vysokej škole. Štipendistov navyše motivuje k väčšej angažovanosti a podporuje ich v dobrovoľníckych aktivitách týkajúcich sa životného prostredia či komunitného rozvoja.

Pomôže pri hľadaní práce

Ukazuje sa, že absolventi vysokých škôl, ktorí okrem titulu vedia zamestnávateľom ponúknuť aj pridanú hodnotu v podobe skúseností s dobrovoľníctvom a zdravým prístupom k aktivizmu, majú lepšie šance uplatniť sa na trhu práce. Slovenský pracovný trh totiž zaznamenáva v posledných rokoch zaujímavý paradox. Na jednej strane zamestnávatelia tvrdia, že na pracovnom trhu nevedia nájsť dostatok pracovných síl s dostatočnou kvalifikačnou výbavou, na strane druhej, úrady práce evidujú nadbytočný počet vysokoškolských absolventov, o ktorých zamestnávatelia neprejavujú záujem.

Najväčšou výzvou čerstvých absolventov vysokých škôl, ktorí sa chcú zaradiť do pracovného procesu, je prekonať bariéru medzi obsahom vzdelávania a tým, čo požaduje prax. Zamestnávatelia v moderných firmách hľadajú ľudí, ktorí im vyhovujú nielen po stránke vysokej odbornosti, ale aj z hľadiska všeobecných schopností, zručností a angažovanosti. Žiadanými ľudskými zdrojmi sú absolventi vysokých škôl, ktorí môžu okrem titulu ponúknuť digitálne zručnosti, ovládanie cudzích jazykov, komunikačné schopnosti, inovatívny prístup k práci, tvorivosť či schopnosť pracovať v tíme. Práve tento súbor želaných zručností nadobúdajú štipendisti mentoringového programu Nádvorie Kampus.

Užitočné skúsenosti

Ročný rezidenčný štipendijný program posúva šiestich vybraných štipendistov a štipendistky vpred nielen prostredníctvom osobného mentora či mentorky, ale aj vďaka školeniam, workshopom, podnetným stretnutiam s inšpiratívnymi osobnosťami z rôznych odvetví a aktívnej komunite. Hlboké priateľstvá a tímová práca predstavujú ďalší z benefitov programu. Šiesti vybraní štipendisti bývajú v moderných a dizajnových priestoroch Nádvoria Kampus v historickom centre Trnavy. Vďaka komunitnému životu štipendisti rýchlejšie dospejú, stanú sa samostatní a nadobudnú silu prekonávať aj ťažšie životné skúšky.

Do aktuálneho ročníka vybrala trojčlenná komisia šesť štipendistiek denného štúdia z Trnavskej univerzity a Univerzity sv. Cyrila a Metoda. Spomedzi takmer stovky odovzdaných prihlášok do štipendijného programu vynikala šestica dievčat, ktoré sa okrem štúdia aktívne angažujú v dobrovoľníctve, mediálnej činnosti, komunálnej politike a environmentalistike.

„Výberový proces nebol aj z dôvodu pandémie koronavírusu jednoduchý. Sme veľmi radi, že sa nám podarilo vybudovať tím šiestich výnimočných a šikovných štipendistiek, ktoré sa navzájom obohacujú a našli v sebe oporu. Štipendistky sme vybrali aj na základe ich mimoškolskej činnosti, pretože cieľom programu je využiť ich potenciál, ponúknuť im nové príležitosti a umožniť im, aby prekonávali svoje limity,“ približuje ciele projektu Zuzana Fajta, koordinátorka študijného programu a šéfredaktorka Magazínu Nádvorie.

Kľúčový je mentoring

Štipendistky Anna Siedykh, Laura Dimová, Monika Kmeťová, Zuzana Sidorová, Soňa Havlíková a Soňa Mikulášová budú mať počas akademického roka nabitý program. Plánované workshopy a stretnutia so zaujímavými hosťami sú zamerané na leaderstvo, prezentačné zručnosti, projektový manažment, negociáciu či to, ako prinášať do projektov kreatívne a kritické myslenie.

Kľúčovým pilierom projektu je vzťah medzi štipendistami a ich mentormi, ktorí im pomáhajú v školských, profesijných, ale aj iných oblastiach života. „Mentoring nevnímame ako stáž, brigádu alebo konzultácie. Naši mentori sú skôr vzorom a profesijnou autoritou v určitom odvetví, ktoré pomáha našim študentkám v rôznych témach. Snažíme sa spájať mentorov a štipendistky na základe profesie, ale aj záujmov, aby sa medzi nimi vytvoril hodnotný vzťah,“ dodáva Zuzana Fajta. Ponuku stať sa na rok spriaznenou dušou šiestich inšpiratívnych štipendistiek prijali tieto osobnosti: Eva Nemčovská, 1. zástupkyňa primátora mesta Trnava, Martina Goffová, riaditeľka odboru komunikácie Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, Katarína Beňová, kurátorka zbierky umenia 19. storočia v Slovenskej národnej galérii, Marika Majorová, režisérka a marketingová špecialistka, Barbara Jagušák, moderátorka a PR manažérka a Filip Šimoník, brand konzultant a marketingový špecialista.

Tlačová správa

Ako rozoznať dôveryhodnú informáciu a nenaletieť dezinformačným webom? Tejto otázke sa koncom februára venovala prednáška s názvom Uveríš, či nie?, ktorá sa konala na trnavskom Nádvorí. Diskutovalo sa najmä o rozvíjaní kritického myslenia a schopnosti rozoznať dôveryhodnosť informácií na internete.

Pripravil si ju expert na kognitívnu bezpečnosť vo virtuálnom priestore Tomáš Kriššák, ktorý sa podieľal napríklad aj na projekte Checkbot.

Kognitívna bezpečnosť je synonymom informačnej bezpečnosti. Hovoríme tak odolnosti voči rôznym formám manipulácie, na ktoré môže človek naraziť na internete bez toho, aby si ich vôbec uvedomoval. Jej podstatou je prenos pravdivých faktov do onlinových diskusií s cieľom informovať.

Databázy obsahujú až 190 pochybných webov

Vo svete vzniká neustále množstvo informácií, ktoré sa snažia ovplyvniť dnešnú digitalizovanú generáciu. Ich dôveryhodnosť si dokážeme skontrolovať prostredníctvom dvoch slovenských databáz. Tie chcú primárne upozorniť zadávateľov reklamy, aby svoju inzerciu nepublikovali na stránkach, ktoré môžu obsahovať pofidérny obsah. Slúžia aj ľudom, ktorí nechcú naletieť dezinformáciám na internete.

Jednou z nich je portál konšpirátori.sk. Táto stránka obsahuje menný zoznam, na ktorom sa nachádza viac ako 190 rôznych webov s klamlivým alebo propagandistickým obsahom. Kvalitu ich obsahu vyhodnocuje komisia zostavená zo 17 členov. Sú medzi nimi učitelia, vedci či novinári.

Stránka blbec.online funguje na podobnom princípe. Obsahuje materiály podvodného charakteru, klamlivé správy alebo dezinformačné weby. Výnimkou nie sú ani rôzne konšpiračné teórie, extrémistický obsah, agresívne osobné útoky či prejavy rasizmu.

Prostredníctvom webu je tiež možné zistiť, koľko a aké komentáre boli odstránené z konkrétnych príspevkov. Čitateľ teda vidí, akým smerom chce autor príspevku viesť diskusiu a ktorým témam sa chce vyhnúť. Jedným z najväčších rekordérov v počte zmazaných komentárov je poslanec za stranu SMER-SD Ľuboš Blaha. Číslo sa blíži k hranici 50 000 a stále stúpa.

Checkbot vás upozorní na podozrivé slová

„Rozoznať dezinformácie sa dá viacerými spôsobmi. Jedným z nich je napríklad meno autora. Ak sa pri článku nachádza iba prezývka alebo anonym, väčšinou ide o manipuláciu,“ radí Tomáš Kriššák nielen na prednáškach. V roku 2019 sa podieľal aj na slovenskom projekte s názvom Checkbot.

https://www.facebook.com/CheckbotSK/videos/2365877750406848/

Nájdeme ho priamo na Facebooku. Stačí zadať slovo Checkbot do vyhľadávania, prejsť na jeho stránku a kliknúť na možnosť Poslať správu. V momente sa otvorí nové textové okno, do ktorého jednoducho vložíte skopírovaný odkaz na podozrivý článok, fotku či video. Checkbot rýchlo vyhodnotí napríklad to, či sa stránka, ktorá link zdieľa, nachádza na portáli blbec.online, čiže či ide o dezinformačný web.

Checkbot dokáže takisto vyhľadať rôzne podozrivé slová a upozorniť používateľa, že takéto výrazy obsahujú najmä dezinformačné weby. Jeho súčasťou je aj dotazník s otázkami napríklad o tom, či konkrétny príspevok šíri nenávisť, alebo či v čitateľovi vyvoláva strach.

Kontrolovať treba aj pôvod fotografií

„Ďalšou možnosťou, ako neuveriť konšpiráciám, je skontrolovať použitý ilustračný obrázok a overiť si jeho zdroj na Google Image Search,” vysvetľuje Tomáš. Často sa totiž stáva, že skutočný „príbeh“ fotografie je úplne iný než kontext, v ktorom je použitá.

Odborník na dezinformácie ďalej dodáva: „Dôležitý je aj sentiment, pretože seriózna žurnalistika nikdy nepracuje tak, aby v čitateľoch umelo vyvolávala nejaké emocionálne reakcie.” Tomáš vysvetlil, že najdôležitejšie je vychovávať uvedomelých ľudí, ktorí sa vedia orientovať v onlinovom svete.

Prednáška zožala úspech. „Dozvedela som sa množstvo nových informácií. Ľudia, hlavne mladí, trávia veľa času na internete, ktorý je plný bludov a dezinformácií. Tie dokážu človeku poblázniť hlavu. Určite by sa malo o tejto téme viac hovoriť,” povedala po prednáške študentka Dominika.