Jeden z piatich mladých ľudí priznáva, že sa v noci zobudí, aby skontroloval sociálne siete. Z nich má pozitívny vplyv iba YouTube, najhorší je Instagram. Prestať ich používať by dnes napriek tomu človeku skôr ublížilo, než pomohlo. 

Mnohí tínedžeri, ale aj staršie generácie si nevedia predstaviť život bez sociálnych sietí. Internet priniesol okrem iného aj sociálne platformy, ktoré každým rokom naberajú na popularite. Využívajú sa na plnenie pracovných povinností, ale aj na komunikáciu v kolektíve v rámci univerzít či úradov.

Monika Farkašová TVaT
Monika Farkašová na Týždni vedy a techniky. Zdroj: Dominik Mičuda

FOMO Sapiens je novodobá generácia ľudí, ktorí sú závislí od mobilných zariadení. Zväčša trpia duševnými problémami, ale mení sa aj ich fyziologický vývoj. Zmeny v správaní ovplyvňuje najmä nadmerné používanie sociálnych sietí. O ich vplyvoch na duševné zdravie jednotlivca porozprávala Monika Farkašová, ktorá viedla tohtoročnú prednášku FOMO Sapiens počas Týždňa vedy a techniky na FMK UCM v Trnave.

FOMO Sapiens
Čas strávený na sociálnych sieťach každým rokom rastie. Zdroj: broadbandsearch.net

Výskumu pozitívneho a negatívneho účinku sociálnych sietí na používateľov sa v roku 2017 venovala nezisková organizácia Royal Society for Public Health. Spoločne s Young Movement rozpracovali štúdiu, v ktorej potvrdili hypotézy o ich negatívnom vplyve na duševné zdravie.

Na prieskume sa zúčastnilo 1500 ľudí vo veku 14 až 24 rokov. Preukázalo sa, že za posledných 25 rokov vzrástol počet úzkostí a depresií až o 70 %. Základnou otázkou zostáva, či za progresiu duševných chorôb môžu sociálne siete. „Predovšetkým to súvisí s tlakom spoločnosti, ktorý sa s príchodom internetu a možnosťou dohľadať si väčšinu vecí online výrazne posilnil,“  tvrdí Monika Farkašová.

Mladí ľudia sa v súčasnosti socializujú najmä v onlinovom priestore. Zdá sa im to jednoduchšie a menej stresujúce. Internet určuje, čo je in a čo je, naopak, out. Práve vďaka širokému dopadu sa informácie tohto typu dostanú k miliónom ľudí, ktorí sa novým trendom prispôsobia alebo ich odmietnu. „Predovšetkým médiá, ktoré vytvárajú konverzácie a posilňujú názory, často odsudzujú iné pohľady na veci. Každý z nás, aj najväčší individualista, chce niekam patriť. Online svet nám to umožňuje, no zároveň nás za to kritizuje,“ dodáva Monika.

FOMO Sapiens
Každý chce niekam patriť. Týka sa to aj onlinového sveta. Zdroj: pixabay.com

Negatívny dopad pociťujú aj staršie ročníky

Duševné choroby sú celosvetový problém a nepostihujú len tínedžerov, ktorí používajú internet. Avšak webové stránky a sociálne siete vplývajú viac na mileniálov ako na ich rodičov.

Na duševné zdravie najhoršie pôsobí Instagram. Primárnou funkciou Instagramu sa postupne stalo zdieľanie nášho ideálneho ja. Samozrejme, jeho používanie je viditeľné viac u mladších cieľových skupín, no pocit úzkosti nám môže spôsobiť aj Facebook a jeho tzv. rodinný charakter – zdieľanie fotiek z osláv či videá detí, ktoré uverejňujú najmä staršie ročníky,“ pokračuje Monika.

FOMO Sapiens
Čas, ktorý strávime na sociálnych sieťach. Zdroj: broadbandsearch.net

V tesnom závese je Snapchat a napokon Twitter. Jediný, ktorého používanie má pozitívne výsledky, je podľa štúdie YouTube. „Vo všeobecnosti ho využívame ako knižnicu inšpirácie — hudobnej, kreatívnej, umeleckej a vďaka vyššej anonymite si ľudia dohľadajú len to, čo ich skutočne zaujíma,“  vysvetľuje.

Problémom mladých je neutíchajúca potreba byť najlepším. Neistotu v nich vyvolá aj to, že pod príspevkom majú menej lajkov, ako predpokladali. Podľa Moniky sme dospeli do bodu, keď o kvalite našej dovolenky rozhodujú fotky, ktoré sme počas nej vyhotovili. Matt Keracher, vedúci štúdie, tvrdí, že ženy generácie FOMO Sapiens sa na Instagrame porovnávajú s upravenými fotografiami, ktoré neodzrkadľujú realitu. Práve nepravdivé fotografie spôsobujú pocit menejcennosti a straty sebavedomia nielen u mladých žien, ale aj u mužov.

Adolescenti majú problém najmä s kyberšikanou. Až 7 z 10 detí tvrdí, že ju zažilo. Na Slovensku je táto téma stále tabu a hovorí sa o nej minimálne. Monika poukazuje na fakt, že mnohí rodičia ani netušia o podobnom probléme ich dieťaťa. Následky šikanovania na internete sú vo väčšine prípadov fatálne a najlepšou prevenciou je vzdelávanie a komunikácia.

Strácame poňatie o „skutočnom ja“

S vývojom sociálnych sietí, a to najmä s príchodom Instagramu, sa spustila možnosť vytvorenia viacerých identít. Na každej platforme sa používateľ prezentuje inak. Na Facebooku slušne, pretože väčšina našich priateľov sú rodinní príslušníci alebo známi.

FOMO Sapiens
Na každej sociálnej sieti sa jednotlivec prezentuje inak. Zdroj: louisemkblog.wordpress.com

Pri používaní Instagramu sa ukazujeme ako úspešné a dokonalé bytosti, cestovatelia či umelci. „Dostali sme sa do takej éry, že keď nám niekto povie „buď sám sebou”, musíme sa opýtať: „Ktoré “ja” je vlastne skutočné?”

Trpí aj kvalita spánku

Kvalita spánku úzko súvisí s duševným zdravím. Rovnako je rizikovým faktorom, na ktorý vplýva nadmerné využívanie aplikácií a webových stránok. Výdatný spánok patrí k najhlavnejším aspektom udržiavania zdravého tela i ducha. „Jeden z piatich mladých ľudí priznáva, že sa v noci zobudí, aby skontroloval správy na sociálnych sieťach. To spôsobuje, že sa v škole cíti konštantne unavený trikrát častejšie ako jeho spolužiaci, ktorí sociálne médiá v noci nepoužívajú,“ vysvetľujú autori štúdie.

Nedostatočný spánok negatívne pôsobí na psychické zdravie. Zdroj: unsplash.com

Znížená kvalita spánku úzko súvisí s FOMO – Fear of missing out, a teda strachom z toho, že niečo zmeškáme. Efektom FOMO, po ktorom sa nazýva aj generácia FOMO Sapiens, trpí väčšina ľudí. Ide najmä o strach, že sa udalosti dejú bez toho, aby sme sa na nich zúčastnili, respektíve bez toho, aby sme vôbec vedeli, že sa dejú.

Veľké percento populácie spí tak, aby malo svoje mobilné zariadenie na dosah. Treba si uvedomiť, že človek v skutočnosti o nič nepríde a obsah sociálnych sietí môže počkať. Strach z vynechania pôsobí negatívne na životnú spokojnosť jednotlivca.Zvykli sme si na rýchly prísun informácií a reálne sme si vytvorili závislosť. Predstavte si, že pár rokov dozadu, nebolo to ani tak dávno, sme nemali neobmedzené dáta a 500 MB na mesiac sa nám zdalo ako luxus. Preto sme boli online iba v blízkosti wifi a na našu polhodinku na internete sme sa tešili,spomína na minulosť Monika.

Stanovte si denný limit na sociálne siete

Prestať so sociálnymi sieťami je nemožné. Okrem negatívnych vplyvov na nás pôsobia ale aj pozitívne. Slúžia ako informačný zdroj, bez ktorého by sme sa ťažko zaobišli.

Priemerný čas strávený na Instagrame je 53 minút za deň. Zdroj: broadbandsearch.net

Sociálne siete sa využívajú ako komunikačný nástroj medzi študentmi, profesormi, úradníkmi či politikmi. Slúžia aj na sebarealizáciu, ale i ako pracovná pomôcka. Úplne prestať používať sociálne siete by mohlo v dnešnom svete človeku skôr ublížiť, ako pomôcť,tvrdí Monika. Rovnako však poukazuje na to, aké dôležité je stanovenie miery používania počas voľného času.

Denne by sme nemali prekročiť dve hodiny četovania, scrollovania alebo iného zbytočného času v onlinovom svete. Na ovládanie časového harmonogramu existujú funkcie priamo v smartfónoch, ktoré dokážu korigovať využitie a upozorniť vás, keď nastavený limit prekročíte.

Priemerný čas strávený na Facebooku je 58 minút denne. Zdroj: broadbandsearch.net

Offline is the new online” je novým svetovým trendom. Mnohí si začali uvedomovať, že tlak zo strany sociálnych médií je náročný a zostať offline sa zdá byť nereálne. Práve preto je to luxus, ktorý si nemôže dovoliť každý. „Denne ťukneme do svojho zariadenia viac ako 2600-krát,prezradila Monika, ktorá poukazuje na nadmerné využívanie smart zariadení.

Generáciu FOMO Sapiens spoznáte podľa sklonu hlavy

Dnešní používatelia sociálnych sietí nečelia len duševným zmenám, ale aj fyziologickým. Títo ľudia trávia prevažnú časť svojho dňa prilepení k stoličke. Z prieskumov vyplýva, že je to 8-hodinový pracovný čas, 1 hodina cestovania + čas strávený pri streamovacom zariadení,“ hovorí Monika, ktorá tiež dodáva, že na základe týchto faktov sa mení sklon hlavy.

V dôsledku nedostatočného pohybu majú mladí ľudia problémy so srdcom, kondíciou a celkovou výdržou. Podľa Moniky je však najväčšou zmenou face to face komunikácia, s ktorou majú mladiství v súčasnosti veľký problém. „Strácajú schopnosť vybavovať úradné záležitosti či bankové procesy osobne, uprednostňujú live čety a emailovú komunikáciu,“ dodáva.

Zdroj: medialne.etrend.sk, rsph.org.uk