Pričuchli sme k bulváru

V slnkom zaliatej Bratislave sme vystúpili tesne pred ôsmou hodinou. Po trištvrtehodinovom trápení sa s automatom sme rezignovali a cestovné lístky si zakúpili v kiosku. Polorozpadnutým trolejbusom č. 201 sme sa dopravili až na Prievozskú ulicu. Už z diaľky sme uvideli vysokú budovu vydavateľstva Ringier Axel Springer, v ktorej okrem Nového Času sídlia aj redakcie časopisov EVA, Život, Auto Bild a pod. Po vstupe do budovy sme si to namierili rovno do jedálne (ranná káva musí byť) a s veľkým nadšením sme sa vydali smer newsroom Nového Času, kde nás privítal Gabriel Bocko, vedúci online oddelenia. Nasledovalo rýchle oboznámenie sa s redakčným prostredím, a potom nás usadil k svojmu pracovnému stolu. „Dnes som prišiel skôr, aby som si tu upratal,“ utrúsil s úsmevom a pri pohľade na jeho kolegu strácajúceho sa v kope papierov a starých výtlačkov sme sa srdečne rozosmiali. To už sa ale Gabo venoval každodennému rituálu – prezeraniu štatistík, číselných ukazovateľov a kontrole mailov, rovnako ako súhrnom dôležitých udalostí z tlačových agentúr. Odbitím desiatej hodiny sa začala prvá porada, na ktorej vedúci všetkých oddelení spolu so šéfredaktorkou hodnotili výtlačok z predošlého dňa. Potom každý z nich predostrel ponuku tém na ďalší deň. Celá porada trvala necelú hodinu a členovia redakcie sa pustili do plnenia svojich povinností. Nám sa naskytla chvíľka na „pokec“ s tvorcami web stránky čas.sk. V AIM monitore, čiže v meraní návštevnosti slovenských webov, mu patrí popredné miesto. Za posledný rok získal čas.sk viac ako pol milióna nových reálnych užívateľov. K výborným číslam dopomohol času.sk určite aj Facebook, na ktorom majú takmer 200-tisíc fanúšikov. Ako prvé slovenské médium získal od Facebooku oficiálne overenie fanúšikovskej stránky. „Talking about“ (priemerne 100-tisíc) – teda lajkovanie, zdieľanie a komentovanie – je dlhodobo niekoľkonásobne vyššie ako u konkurencie.

Z každého rožka troška
Na chvíľku sme osameli, a tak sme sa rozhodli pomotať po priestoroch redakcie. Zaujali nás neidentifikovateľné červené „bunky“. Neskôr sme zistili, že slúžia ako útočisko pre tých, ktorí si chcú zavolať. Keď je v redakcii príliš veľa hluku, jednoducho sa zasuniete a užívate si ničím nerušený telefonát. Ďalším objektom, ktorý sme preskúmali, bola miestnosť určená na online rozhovory. Nedávno ju naplno využívali prezidentskí kandidáti, no okrem nich sem bežne zavítajú aj iné osobnosti, ktoré prostredníctvom internetu odpovedajú na zvedavé otázky čitateľov. Rozmýšľali sme, koho ďalšieho by sme vyspovedali, keď nám cestu skrížil snáď ten najukecanejší člen newsroomu – art director Tomáš Horváth. Bližšie nás zoznámil so všetkými členmi jeho tímu. V akcii sme videli grafikov i infografika, ktorý je špičkou v Európe a závidí nám ho dokonca aj nemecký Bild. Popri oddeleniu fotografie a športu sme sa dostali až do najtichšieho rohu miestnosti, kde usilovne pracovali jazykové korektorky. Nastal však čas obeda, a tak sme sa spolu s väčšinou vybrali do jedálne na prízemí. Po občerstvení sme sa vrátili do oddelenia fotografie, kde sme prehodili pár slov s jeho vedúcim Martinom Hanzelom. Ten nám okrem iného porozprával o svojej pracovnej ceste na Krym, z ktorej sa vrátil pred pár dňami. Poukazoval nám i veľa fotiek, vrátane paparazzi. Čo nás však zaujalo najviac, bol jeho výrok, že nie je dôležité mať najlepšiu fotku, ale mať ju ako prvý. A v tomto je Nový Čas suverénne najlepší.

Porady, uzávierky a tlač
O 13:30 nastal čas na druhú redakčnú poradu. Tá bola od tej prvej odlišná. Riešili sa už konkrétne články do novín, ich umiestnenie v periodiku, prezeranie fotografií k jednotlivým článkom a pripomienky redaktorov. Po nej sa znovu všetci vrátili k svojim stolom a pokračovali v práci. Zaujalo nás, že v newsroome prevládajú mladí ľudia, respektíve absolventi. „Rád prijímam mladých ľudí, pretože ešte nie sú tak skazení a môžeme si ich usmerňovať podľa našich predstáv,“ vyjadril sa Gabriel Bocko. Chod redakcie pokračoval až do večerných hodín, presnejšie do 17:15, kedy sa uskutočnila tretia, teda posledná porada. Nasledovali už len uzávierky pre konkrétne časti Slovenska. Prvé sa uzatvára vydanie pre východ SR a pokračuje sa smerom na západné Slovensko a Bratislavu. Hoci sme sa v tomto mladom, sviežom, dobre naladenom kolektíve cítili veľmi príjemne, naša návšteva sa pomaly chýlila ku koncu. Na rozlúčku nám šéfgrafik Tomáš dal veľmi cennú radu: „Choďte si za svojím cieľom, makajte, a keď sa vám niečo naozaj podarí, nečakajte pochvalu od iných. Pochváľte sa za to sami. To tvorí 50% úspechu“.

Harmonogram:
10:00 – Prvá redakčná porada: Hodnotenie predošlého čísla, ponuka tém na nasledujúci deň
13:30 – Druhá redakčná porada: Priebežný stav plánovaných článkov, výber fotografií, diskusia
17:15 – Tretia redakčná porada: Posledné úpravy pred uzávierkami

Študenti a absolventi FMK v Novom Čase

Martin Čeliga
Do Nového Času som sa dostal v prvom rade najmä vďaka atteliéru, ktorý mi poskytol potrebné praktické skúsenosti na túto prácu. Ako jeden z mála predmetov je prepojený aj priamo na prax, keďže študenti, ktorí prejavia záujem, môžu absolvovať letnú stáž priamo v denníku. V mojom prípade zohralo rolu aj šťastie – jedna exredaktorka z oddelenia politiky odchádzala na iné miesto, tak som dostal možnosť zapôsobiť na pohovore. Zhodou okolností to vyšlo a prácu si nemôžem vynachváliť.

Lucia Murínová
Po štúdiu na FMK som si chcela užiť posledné leto pred trvalým pracovným pomerom, a tak som odišla na Maltu robiť čašníčku. Po návrate som uvidela na pracovnom portáli inzerát, že hľadajú nové posily. Na pohovore som uspela a som rada, že sa tak stalo. Mala som šťastie.

Zuzana Machatová
Na FMK boli užitočné najmä praktické predmety. Vedomosti z nich som zúžitkovala, napr. pri písaní pre inzertný časopis Pardon. Neskôr som uvidela ponuka práce pre Nový Čas. Na pohovore nám dali obrázok s jednou vetou a mali sme k tomu napísať príslušný text. V môj prospech zahrala pravdepodobne schopnosť rýchlo reagovať, čo je pre prácu v denníku veľmi dôležité.

Martina Judinyová, Dominika Cifrová