Podľa výskumníčky Kataríny Klingovej potrebujeme veľmi jasne definovať, čo je a čo nie je dezinformácia. Politici predsa začali na problematických stránkach sami intenzívne publikovať.

Národný bezpečnostný úrad v marci zablokoval štyri dezinformačné weby do 30. júna. Táto novela kybernetického zákona súvisí aj s opatreniami v rámci situácie na Ukrajine. Má zamedziť šíreniu škodlivého či zavádzajúceho obsahu na internete.

Ide napríklad o weby Hlavné správy, Armádny magazín, Hlavný denník a Infovojna.

Ešte pred schválením novely opoziční politici hovorili o cenzúre. Argumentom koalície bolo, že aj Slovensko môže byť objektom hybridnej vojny zo strany Ruska a že platnosť tejto novely časovo ohraničili.

Aj práva majú svoje medze

Výskumná pracovníčka spoločnosti GLOBSEC Katarína Klingová tento krok zablokovania dezinformačných stránok nepovažuje za cenzúru alebo obmedzovanie slobody slova.

„Na základe Slovenskej ústavy je v rámci demokratickej spoločnosti možné obmedziť možnosť slobody prejavu, vyhľadávanie a rozširovanie informácií, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti,“ hovorí.

Podľa jej slov sloboda jednotlivca končí tam, kde sa začína sloboda druhého. Ak slobodné konanie jedinca obmedzuje slobodu iných alebo potláča práva iných, už to nie je sloboda. Aj práva a slobody majú podľa Klingovej určité medze.

Nemôžeme povedať, že vypnutím dezinformačných portálov NBÚ prekračuje možnosti práva.

Klingová spomína aj históriu. Podľa nej vieme, že extrémna sloboda prejavu môže viesť až k vyhladzovaniu ľudí len na základe rasy či náboženstva. „Demokratický štát sa musí brániť proti takýmto veciam. Tento koncept sa nazýva brániaca sa demokracia a presne v takomto koncepte je koncipovaná naša ústava,“ dodáva.

Ďalším z argumentov toho, prečo v tomto prípade nemôžeme hovoriť o cenzúre, je podľa výskumníčky Klingovej skutočnosť, že dezinformačné stránky nedodržiavajú žurnalistický kódex, nedávajú priestor na vyjadrenie druhej strane, a keď napíšu chybu, nepublikujú žiadne ospravedlnenie ani korekciu.

„Nemôžeme povedať, že vypnutím týchto dezinformačných portálov sa NBÚ snaží o cenzúru alebo prekračuje možnosti práva,“ hovorí.

Zdroj: facebook/Andrej Danko

Potrebujeme transparentnosť v zákonoch

„Táto novela kybernetického zákona, ktorá dala právomoc NBÚ, je veľmi bezprecedentná. Je to niečo, čo bolo do určitej miery potrebné, ale na druhej strane potrebujeme, aby boli zákony naozaj veľmi dobré a transparentné,“ uviedla výskumná pracovníčka Globsecu.

Podľa Klingovej je dôležité viac procesy rozhodovania inštitútu blokovania na Slovensku stransparentniť, pokiaľ chceme mať podobné zákony.

Nutnosť vidí aj v potrebe jasne povedať a zdôvodniť, kto a prečo zablokoval internetovú stránku a odôvodnenie potom zverejniť. Aktéri dezinformačných portálov by sa tým pádom nemohli stavať do pozície martýrov a ohradzovať sa, že niekto obmedzuje ich práva a slobody.

Klingová uvádza, že tieto veci treba efektívne komunikovať. Ak by zákon pokračoval a jeho platnosť by sa predĺžila, potrebujeme špecializovať prokurátorov a sudcov,“ hovorí.

Podľa výskumníčky musíme veľmi jasne definovať, čo je a čo nie je dezinformácia: „Lepšie nastaviť kontrolu zákona, aby ho nikto nemohol v budúcnosti akýmkoľvek spôsobom zneužiť.“ Týmito vecami by sa podľa nej mali zaoberať vyškolení a špecializovaní prokurátori a súdy, ktorí by o tom rozhodovali.

Zmieňuje, že v prípade, ak by malo dôjsť k zablokovaniu internetovej stránky, malo by do siedmich dní prebehnúť zrýchlené súdne konanie o jej stiahnutí. „Mnoho ľudí jednoducho využíva deficity, nejasné pomenovania, neznalosť a nedostatočnú prax v rozhodovaní v týchto veciach,“ komentuje výskumníčka.

Zdroj: Twitter/DenníkN

Dezinformácie tu boli už dávno

Podľa slov Klingovej bol na Slovensku problém s dezinformáciami už dávno a pandémia len rozšírila ich medicínsky aspekt. Negatívne dosahy a účinky konšpiračných teórií a dezinformácií tu sú a budú pretrvávať aj v iných ohľadoch. Môžeme to pozorovať na správaní niektorých politikov.

Z našich prieskumov verejnej mienky vieme, že viera a zraniteľnosť Slovákov voči rôznym dezinformáciám a konšpiračným teóriám tu bola dávno pred vypuknutím pandémie Covid-19,“ uvádza Klingová.

Na Slovensku máme podľa Klingovej vyše 1600 problematických facebookových stránok a otvorených skupín, ktoré šíria dezinformácie. Poukazuje aj na veľký vplyv sociálnych sietí, na ktorých sa úspešne šíri toxický obsah podkopávajúci demokraciu a polarizujúci našu spoločnosť.

„Máme tu rôznych politikov, ktorí sa aj po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stali hviezdami dezinformačných portálov a dávali im exkluzívne rozhovory, upozorňuje výskumníčka. Podľa nej tiež môžeme vidieť aj to, že politici začali na problematických stránkach sami intenzívne publikovať, čím dávajú webom legitimitu.