vlak-bratov-lumierovcov-z-roku-1895-clanok
Keď v roku 1895 bratia Lumiérovci premietli v Paríži prvý dokument Príchod vlaku, ani sami netušili, aké nadšenie film vyvolá. Súčasť bežného života zvečnená a sprítomnená na obrovskom plátne pôsobila a stále pôsobí na diváka. Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa o rozvoj dokumentu zaslúžili viacerí ruskí režiséri – Dziga Vertov, ktorého preslávila séria dokumentov Kino pravda, Kino oko či Človek s kinoaparátom alebo Krížnik Potemkin od Sergeia Eisensteina. Kľúčový význam dokumentov potvrdili aj dokumenty z obdobia vojny a následných celospoločenských zmien. Dokumentárne prvky v sebe nesú aj projekty prežitia v divej prírode či ciest okolo sveta, z ktorých sa za roky stali obľúbené divácke programy. Slovenské dokumenty sa okrem vojny zameriavali na otázky komunizmu, silných inšpiratívnych ľudí či zákutí prírody, a to nielen domácej.

Marián Kuffa v dokumente Ladislava Kaboša
Marián Kuffa v dokumente Ladislava Kaboša

Žakovský farár zaujal masy
Farár zo Žakoviec, ako neodmysliteľne prezývajú Mariána Kuffu, sa stal námetom najnovšieho filmu dokumentaristu Ladislava Kaboša. Ten nakrútil viac ako šesťdesiat filmov, medzi nimi životopisný dokument Zmenil tvár Šanghaja (príbeh architekta Ladislava Hudca) či príbehy dokumentujúce dianie vo svete z arabskej jari AL ENTISAR – Loď nádeje a Krvavé piesky Líbye. Príbeh farára, ktorý svoj život zasvätil práci pre ľudí, prilákal do kín rekordné množstvo ľudí a s počtom dvadsaťtisíc divákov prekonal dovtedajších lídrov Slepé lásky či historicky najúspešnejší Hanákov dokument Papierové hlavy. Ladislav Kaboš pracoval s farárom už po tretíkrát, pričom začal v roku 1999 a dielo žakovského farára sledoval od jeho zrodu. Na svojom konte má dokument Kde končí peklo, začína nádej z roku 2003, za ktorý získal cenu Vox Humana.

Príbeh farára prilákal do kín dvadsaťtisíc ľudí.

„Keď sa chcel Ladislav Kaboš v roku 2010 vrátiť do Žakoviec a pokračovať v príbehoch bývalých kriminálnikov a zistiť, čo sa zmenilo, zastihol farára Mariána Kuffu na ceste do rómskej osady. Vypravil sa tam s ním a bolo jasné, že plánovaný kinematografický projekt zameria na novú „rómsku misiu“ Mariána Kuffu,“ objasňuje okolnosti vzniku dokumentu Svatava Mária Kabošová, producentka MEDIA FILM a spoluautorka scenára k filmu Všetky moje deti. Dokument je výnimočný práve osobou farára, ktorý sa ku kňazstvu dostal atypickou cestou cez horolezectvo, karate či štúdium stavebného inžinierstva. „Marián Kuffa svojím osobným strhujúcim príkladom a všeobjímajúcou láskou objíma z filmového plátna aj divákov, dáva nádej a núti nás zamyslieť sa nad rebríčkom hodnôt nášho života,“ dodáva Kabošová. Vďaka dlhoročným skúsenostiam, vyše šesťdesiat projektov, sa finančná stránka dokumentu podarila vyriešiť už vo fáze vývoja. „Získali sme podporu z európskeho filmárskeho fondu MEDIA a neskôr aj z EURIMAGES. Takisto nás podporil Slovenský audiovizuálny fond a presvedčili sme aj Českú televíziu a RTVS, aby sa stali koprodukčnými partnermi a do projektu investovali,“ hovorí producentka projektu.

Diana Fabiánová sa pri tvorbe nevyhýba tabuizovaným témam
Diana Fabiánová sa pri tvorbe nevyhýba tabuizovaným témam

Slovenka v amerických školách
Hra náhody a šťastia zohrala svoju úlohu v živote dokumentaristky Diany Fabiánovej. „Bola som na praxi v Španielsku a náhodou sa dozvedela o možnosti postgraduálneho štúdia dokumentárnej tvorby na UNI v Barcelone. Poslala som im prihlášku, svoje práce a oni ma vzali. Bol v tom veľký kus šťastia, práve im vypovedal jeden zahraničný študent, a tak ma zobrali miesto neho. Niekedy správne načasovanie robí zázraky,” hovorí absolventka FMK, ktorá sa do dejín slovenského dokumentu zapísala dokumentmi Mesiac v nás (2009) a Do naha (2010). Prvý spomenutý si vyslúžil okrem rozprúdenia celospoločenskej diskusie o tabuizovaných témach (menštruácia) aj niekoľko ocenení a začlenenie do učebných osnov v amerických školách. „Myslím, že je dôležité o týchto veciach hovoriť a hlavne vedieť viac. Napríklad rozumieť vlastnému telu a akceptovať ho také, aké je, je podľa mňa vitálne dôležité pre zdravý vzťah so sebou samým ako aj s ostatnými. A málo rozvinuté témy sú tu predsa na to, aby sme ich rozvinuli, tak ako si tabu priam pýta, aby bolo odtabuizované,“ objasňuje špecifiká svojej tvorby Fabiánová.

“Myslím, že je dôležité o tabuizovaných veciach hovoriť.”

Financie na výrobu dokumentov získala z viacerých zdrojov a detskú verziu dokumentu (Mesiačiky) financovala cez crowdfunding. „Začiatky boli ťažké a zdĺhavé, ale mala som aj veľa šťastia a podpory od ľudí (sponzorov), inštitúcii a zahraničných televízií. Bohužiaľ, najťažšie to išlo na Slovensku,“ objasňuje financovanie svojej tvorby Diana. Inšpirácie vidí všade okolo seba a čerpá zo všedného života a stále sleduje prácu ostatných dokumentaristov. „Veľmi sa mi páči tvorba Alana Berlinera pre jeho originalitu a hravosť. Jamesa Marscha zas obdivujem pre jeho geniálnu schopnosť vytvárať napätie i v dokumente. Na Slovensku okrem klasiky akou je Dušan Hanák, obdivujem precíznosť Petra Kerekeša ako i pohľad Ivety Grófovej. Ale sú tu aj mnohí ďalší, niektorí obdivuhodne mladí. A to je dobre,“ uzatvára Fabiánová, ktorá momentálne pracuje na hranom dokumente o rodine, ktorá ”uletela” z komunistického Československa na vlastnoručne zostrojenom balóne.

Študent Daniel Dluhý už filmoval aj pražské antikvariáty
Študent Daniel Dluhý už filmoval aj pražské antikvariáty

Česko-slovenské štúdium
Študent dokumentaristiky na VŠMU Daniel Dluhý sa k tvorbe dokumentu dostal pomerne spontánne. „Už na základnej škole som tvoril triedny časopis a pokračoval som na kežmarskom gymnáziu, kde som začal aj fotografovať. Bavili ma reportáže, ktoré si vyžadujú blízky kontakt s ľuďmi, s aktuálnym miestom a časom, a od toho je už len krok k dokumentárnemu filmu,“ spomína študent. S financovaním študentského dokumentu je to podľa jeho slov pomerne jednoduché. Škola vyčlení nejaké prostriedky, vždy to závisí od typu (bežné cvičenie, záverečný ročníkový, prípadne absolventský film) a zabezpečí aj technické zázemie. Ak prostriedky poskytnuté školou nestačia, treba požiadať o príspevok Audiovizuálny fond. Daniel pobudol rok prostredníctvom Erazmu na FAMU v susednom Česku, kde v uliciach Prahy nakrútil film o ľuďoch z pražských antikvariátov. „Inšpiráciu som získal pri prechádzke Prahou a film som nazval Stará kniha nehrdzavie. Minulý rok ho uviedli na niekoľkých festivaloch, vrátane slovenského ArtFilmu. Niekedy však nie je možné čakať, kým nápad len tak priletí, a vtedy je to ťažké,“ hodnotí ročný pobyt mladý dokumentarista. Malá vzdialenosť mu umožňuje pokračovať v spolupráci s kamarátmi, ktorých v Česku stretol.

“Naše študentské filmy sú porovnateľné s európskymi.”

V prístupe k výučbe dokumentárneho filmu na Slovensku a v susednom Česku nevidí žiadny zásadný rozdiel, ba dokonca sú podľa jeho slov študentské dokumenty konkurencieschopné aj v európskom kontexte. „Myslím si však, že filmovej fakulte VŠMU a vlastne aj celému slovenskému filmu by pomohla väčšia otvorenosť smerom k zahraničiu. Dnes predsa nie je problém nadväzovať kontakty a vymieňať si myšlienky s filmármi z Litvy, Dánska alebo USA. Tak prečo sa izolovať?“ objasňuje Daniel. Ročný pobyt na FAMU ho doslova „naštartoval“ a získané skúsenosti využil pri režírovaní ďalších filmov, napr. krátkeho dokumentu Vzpomínky pana Jana (portrét českého kameramana Jana Malířa), kde obohatil svoje zručnosti o režírovanie dokumentu na čiernobiely 35 mm film. „Myslím, že Slováci dnes vďaka kinodistribúcii slovenských dokumentárnych filmov vnímajú dokumenty intenzívnejšie. Výhodou dokumentárneho filmu je, že sa dá nakrútiť s podstatne nižším rozpočtom ako film hraný. Filmy od režisérov ako sú Jaro Vojtek, Peter Kerekes alebo Miro Remo sú svieže, moderné a majú čo povedať aj divákom v zahraničí,“ dodáva Daniel, ktorý momentálne pracuje na absolventskom filme a po skončení školy plánuje zahraničnú stáž.

Vyriešte financovanie dokumentu pomocou crowdfundingu
Vyriešte financovanie dokumentu pomocou crowdfundingu

Čo je crowdfunding?
Čo ak váš dokument dostatočne nezaujme sponzorov? Riešte to cez dobrovoľníkov. Nový spôsob financovania dokumentu sa na Slovensku len pomaly rozbieha, no v zahraničí sa vďaka nemu podarilo zrealizovať už niekoľko projektov. Princíp spočíva v zámernom výbere cieľovej skupiny, kde sa vaši investori stanú zároveň klientmi. Ako odmenu za finančnú podporu vášho projektu môžu dostať od vás celý balík služieb a informácií o vašom projekte. Úspech crowdfundingu však závisí aj od dobre zvolenej komunikačnej stratégie a oslovení tých správnych ľudí. Vo svete takto fungujú projekty Indigogo, Kickstarter či Quirky. Na Slovensku tento spôsob využili Shootyho zbierka Ľudia ľuďom či Dobrá krajina.
avf
Audiovizuálny fond
Finančnú podporu dokumentov (a samozrejme aj všeobecne filmov na Slovensku) zabezpečuje audiovizuálny fond. Ten podporuje vývoj a produkciu hraných, dokumentárnych, animovaných, školských a vzdelávacích filmov ako aj produkciu európskych koprodukčných kinematografických diel s menšinovým podielom slovenského koproducenta. Prioritou podpory sú najmä diela pre maloletého diváka či nízkorozpočtové diela začínajúcich autorov. O pridelení podpory konkrétnemu projektu rozhoduje rada AVF na základe niekoľkých kritérií: umeleckého a tvorivého potenciálu projektu, celkového prínosu pre audiovizuálnu kultúru a priemysel v Slovenskej republike, skúseností tvorcu, obsadenia dokumentu. Kľúčové sú aj úspech doterajších projektov a kvalita vypracovaného projektu. Ročne eviduje fond celkovo viac ako dvetisíc registrovaných žiadostí. „Pri dokumentárnych filmoch dominuje podpora z AVF ako hlavný zdroj financovania ich vzniku, ale pravdaže existujú aj koprodukčné dokumentárne filmy s inými partnermi, ktoré ale netvoria dominantnú väčšinu žiadostí o podporu v tomto podprograme,“ objasňuje Andrej Obuch, manažér komunikácie AVF.
recept
Recept na divácky úspešný dokument
Suroviny: aspoň 60 kg ľudského osudu/panensky nedotknutú lokalitu, niekoľko stredne silných emócií, za hrsť autentických výpovedí, niekoľko gramov nebezpečenstva a napätia a štipku humoru/tragikomédie
Postup: Jednotlivé prísady veľmi precízne vymiešame (znalosť remesla je len výhodou), obalíme kreatívnou marketingovou komunikáciou a podávame ešte zahorúca. Prajeme silný umelecký zážitok!

Top 10 slovenských dokumentov, ktoré by ste určite mali vidieť

Nickyho rodina (2011)
nickys family
Dokument režiséra Mateja Mináča mapuje udalosť z roku 1939, v ktorej Nicholas Winton zachránil 669 detí z nacistami okupovaného Česko-Slovenska. O jeho skutku sa verejnosť dozvedela až takmer päťdesiat rokov po danej udalosti, keď jeho žena objavila skryté dokumenty v starom kufri. BBC následne zorganizovala stretnutie záchrancu s vyše sto zachránenými deťmi. Posolstvo Wintona má aj silný súčasný rozmer – jeho príbeh inšpiroval tisícky mladých, ktorí sa rozhodli založiť charitu na podporu detí v Afrike a Kambodži. V dokumente sa objaví viacero známych českých hercov a dokonca aj Dalai Lama.

Pururambo (2005)
pururambo
Cestopisný dokument z dielne Pavla Barabáša odhaľuje skryté zákutia tropického ostrova Nová Guinea. Kraj opradený dávnymi mýtmi o duchoch, primitívny život domorodcov, ktorí sa ešte nestretli s civilizáciou a stále praktizujú kanibalizmus. Tento film vám garantuje hodinu nefalšovanej tropickej a tajomnej výpravy, ktorá vás určite nadchne.

Nesvadbovo (2010)
nesvadbovo
Príbeh dokumentu je situovaný do prostredia slovenskej dediny, v ktorej sa stretla generácia tridsiatnikov, ktorým sa do ženenia príliš nechce. Riešiť sa to rozhodne starosta – generál na dôchodku, ktorému k idylickému obrazu modernej dediny chýba už len populačná explózia. Pod dokument sa scenáristicky aj režisérsky podpísala Erika Hníková a nakrúcal sa v Zemplínskych Hámroch.

Mesiac v nás (2009)
mesiac-v-nas
Tabuizované témy nie sú cudzie slovenskej dokumentaristke Diane Fabiánovej. Tá vo svojom dokumente mapuje život Dominiky, ktorá prežíva obdobie dospievania a s tým spojené fyziologické zmeny. Jasnou a zrozumiteľnou formou prezentuje a vyvracia zastarané názory na menštruáciu, za čo dokument získal niekoľko ocenení na medzinárodnej úrovni.

Slepé lásky (2008)
Slepe_lasky
Jeden z najúspešnejších dokumentov slovenskej histórie vznikol pod taktovkou Juraja Lehotského. Zachytáva prežívanie lásky slepými ľuďmi, ktoré môžu byť rovnako bezhlavé a „slepé“ ako u zdravých ľudí. Nahliadnite do života štyroch slepcov, ktorí sa napriek životu v tme nevzdali a dokážu si život veľa ráz užívať a vážiť viac ako vidiaci.

Papierové hlavy (1995)
papierovéhlavy
Téma socializmu Dušana Hanáka donedávna kraľovala v počte diváckej úspešnosti, a to nielen vďaka zaujímavosti témy, ale aj remeselne zvládnutej vizuálnej stránke dokumentu. Okrem silných dobových materiálov z rokov 1945 – 1989 sa o autenticitu zaslúžili aj výpovede svedkov či hrané sekvencie. Punc jedinečnosti dodávajú filmu aj humorne ladené kulisy pouličného divadla.

Všetky moje deti (2013)
vsetky-moje-deti
Farár zo Žakoviec, Marián Kuffa, sa svojou obetavosťou zapíše nielen do sŕdc ľudí, ale naveky aj do histórie slovenskej dokumentaristiky. Dokument z dielne Ladislava Kaboša si získal pozornosť dvadsaťtisíc divákov, čím sa stal aktuálne slovenskou jednotkou.

Osadné (2009)
osadne
Zastaviť postupné vymieranie v dedine sa stane kľúčovým poslaním dovtedajších rivalov – starostu Ladislava Mikuláška a pravoslávneho kňaza Petra Soroka. A keď chcú úpadok cestovného ruchu riešiť, tak hneď na európskej úrovni s poslancami Bruselu. Koniec príbehu však dokumentarista Marko Škorp ešte poriadne zamotal.

Arcibiskup Bezák, zbohom (2013)
arcibiskup bezák zbohom
Dlho očakávaný dokument je prvotinou slovenskej herečky a moderátorky Oľgy Záblackej, ktorý síce divákov do kín prilákal, no kritika si na ňom pomerne zgustla. Kauza Bezák sa pomerne dlho vliekla (a stále vlečie) a dokument nevlieva do príbehu žiadne nové svetlo, fakty či informácie. Biskupa vykresľuje skôr ako dobrého človeka; duchovný rozmer jeho života je trochu potlačený do úzadia.

Hranica (2009)
HRANICA
Jaroslav Vojtek spracoval dokument z roku 1947 o rozdelení dediny počas okupácie na československú a sovietsku časť. Slemence sú zrazu nedobrovoľne predelené na dve prísne strážené časti – Malé Slemence, ktoré patria Slovensku a Veľké Slemence, ktoré nakoniec vlastní terajšia Ukrajina. Hranica delí násilne rodiny, priateľov a vízie o Európskej únii až do dnešných čias.