Či už ste v kaviarni, reštaurácii alebo nákupnom centre, všade môžete vidieť mladých „superhrdinov“ – brigádnikov – ktorí sa v noci pokúšajú učiť na skúšku, aby mohli na ďalší deň ráno otvoriť podnik. „Veď si mladý, to zvládneš“, je veta, ktorá legitimizuje všetko. Nadčasy, nepredvídateľné zmeny či telefonáty typu „Môžeš dnes prísť?“

Zamestnávatelia sa ohrádzajú flexibilitou, ktorá by mala byť však obojstranná. Často je celý tím firmy zostavený len na študentoch, od ktorých sa očakáva výkon zamestnanca na trvalom pracovnom pomere. Rozvrh sa tak pre šéfa stáva len osobným problémom či nedostatočnou výhovorkou.

Práve štúdium je dôvodom, prečo mladí ľudia potrebujú finančný príjem. Nemôžu len tak odísť, hľadať si nový zdroj financií je dlhodobý proces. V dobe rastúcich cien je brigáda čoraz viac existenčnou nutnosťou, nie voľbou. Nájom sa ešte zo vzduchu nikomu nepodarilo zaplatiť.

V malých podnikoch, ako sú napríklad kaviarne, sú majitelia často len „pekným pozlátkom“. Celý chod prevádzky hádžu na brigádnikov. Ak niečo nefunguje, sú to oni, kto znáša následky. Ak všetko funguje, zabúda sa na akékoľvek pochvalu či povzbudenie.

Výplatná páska je často prezentovaná ako forma vďaky. Teda, ak sa ju rozhodnú poslať načas a neodpočítajú z nej náhodné škody, ako rozbitý pohár či tanier. Aj študenti, aj zamestnávatelia sa snažia šetriť. V dnešnej ekonomike sa im to vlastne nedá ani vyčítať.

Zatiaľ čo si ale rátame každé euro a dúfame, že budeme mať na obede zľavu na Isic, šéfovia si za naše “náhodné náklady” zarezervujú predĺžený víkend v Tatrách.

Študenti by mali byť obozretnejší

Zakonník práce presne vymedzuje, koho a za akých okolností môže zamestnávateľ zamestnávať. Síce to obnáša samé výhody, v realite často dochádza k opačnému scenáru.

Dohodu o brigádnickej práci študentov je povinné uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Bohužiaľ sa ale často začína a končí pri slovách ,,Nastupuješ od budúceho týždňa.”

Zároveň na základe danej zmluvy možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. V praxi to znamená približne 20 hodín práce, 10 hodín „len na chvíľu pomôcť“ a 5 hodín zaistuješ vypadnutého kolegu, pretože študent nemá čo robiť a je predsa flexibilný.

Dalo by sa to prirovnať k toxickému vzťahu. Len bez romantiky a s rozpisom zmien. Rozchod neprichádza do úvahy. Možno by pomohla párová terapia, ale na to ešte nikto nezobral odvahu. A tak hľadáme alternatívy, kedy si aspoň na chvíľu môžeme pozrieť poznámky. Všetko sme upratali, kaviareň je prázdna. Ide len o chvíľu medzi ďalšími cappuccinami.

Ale náš pracovný „partner“ má výnimočný zmysel pre humor. V jeho očiach to vyzerá, že sa asi nudíme, a preto si vymýšľa rôzne úlohy, aby nás zabavil. „Mohla by si prosím pozametať sneh?“ alebo „Keď prestane pršať, poleješ kvety?“

Tieto logické úlohy dokážu vyčerpať viac ako celý deň v práci. Napriek tomu sa ako flexibilný brigádnik postavíme a konáme, lebo hrozí, že by sa niekto mohol uraziť.

Študenti si neodnášajú len fyzické vyčerpanie, ale aj psychické. Neustály nátlak, dostupnosť a nezmyselné úkony vedú k vyhoreniu, najmä ak necítia pochopenie alebo perspektívu rastu. Spoločnosť neustále hovorí o dôležitosti vzdelávania, ale nebuduje priestor, v ktorom by to bolo jednoduchšie.

Aj keď by mali byť vysokoškolské roky najkrajšie, trávime ich medzi prácou a prednáškami bez možnosti osobného života. Nejde o to, že by sme boli leniví. Neprekáža nám študovať a pracovať zodpovedne, musel by sa ale zmeniť prístup k výkonu brigádnikov, ktorý stále kolíše.

„Kto sa hanbí, má prázdne ganby“. Keď počujem tento výrok, zrazu sa v myšlienkach ocitám na bordovej sedačke na návšteve u môjho uja, sediaca medzi mamou a otcom. Túto vetu mi hovorili asi na každej rodinnej návšteve, keď som na otázku „Dáš si niečo?“, len ticho povedala: „Nie, ďakujem“. Nikdy som sa nenaklonila nad stôl a nezobrala si obložený chlebík.

Čo ak by som pri nahnutí zvalila mamin pohár s vínom alebo nastrúhaný syr z chlebíka rozsypala po koberci? Radšej som len ticho pozorovala a počúvala rozhovory starších a nedočkavo vyčkávala, kým zaznie slovo „kapurkova“. Návšteva sa vždy skončila a my sme opustili neznáme územie niekoho bytu. Hanblivosť ma však neopustila dodnes.

Hanba, pocit trápnosti, červené líca a žalúdok prevrátený hore nohami sa so mnou nesú od základnej školy. Keďže milujem výzvy, rozhodla som sa po strednej škole z odboru architektúry presedlať na masmediálnu školu. Písanie ma vždy bavilo, dobrý priemer zabezpečil prijatie bez prijímačiek a zo mňa sa stal len ďalší východniar na západe.

Začiatok vysokoškolského života prináša, pochopiteľne, sám o sebe veľa nového. Čiastočne presťahovanie sa z pohodlia vlastnej izby na internátnu miestnosť zdieľanú s ďalšími dvoma ľuďmi, spoznávanie nových spolužiakov či samotnú prácu na seminároch. Už na prvej hodine som započula moju „najobľúbenejšiu“ vetu, ktorú som poznala už z detstva: „Teraz každý povie, ako sa volá, odkiaľ je a prečo si vybral túto školu.“ Pre niekoho bežná aktivita, pre mňa stres a nekonečné opakovanie vlastnej repliky v hlave, kým na mňa nepríde rad.

Rýchlo som si uvedomila, že na tejto škole budem skúšaná nielen na skúškach. Na prvom stretnutí atteliéru zaznela prvýkrát pre mňa osudná veta: „Ste na masmediálnej škole,tu sa predsa nemôžete hanbiť“. V tej chvíli sa mi v hlave vynorila otázka – čo tu vlastne robím? Nemám skúsenosti s písaním do slovenského periodika ako ostatní, namiesto rozprávania do mikrofónu ráčkujem a na Facebooku mám tri roky starú fotku, lebo odvtedy ma pred kameru nikto nedostal. Bola to správna voľba?

Po troch rokoch v Trnave môžem vyhlásiť – áno, bola. Aj keď moje emócie a názory väčšinou stále skrývam medzi riadkami, no vďaka školským aktivitám som prekročila prah svojej hanblivosti. V ankete som sa pýtala študentov na ich „red flags“, nahrávala podcast alebo čítala text v rádiu. Tieto malé víťazstvá ma vždy motivovali a cítila som, že sa posúvam ďalej.

Vychádzanie z komfortnej zóny sa na tejto škole stalo mojou rutinou. Hoci sa stále hanbím vypýtať si cukor ku káve, moje mantinely sa postupne posúvajú. Komfortná zóna sa rozširuje. Pri bežných aktivitách už z nej nemusím vystupovať, no s istotou prebádavam jej nové zákutia.

Vstúpiť na masmediálnu školu s hanblivou povahou je ako keby sa na vandrovku vybralo vajce bez vrecka na paličke. Nepriniesla som si žiadne výrečné zručnosti ani extrovertnú povahu. Jediné, čo som mala, bola motivácia robiť to, čo ma baví, a zlepšovať sa v tom. A tak, aj keď malými krokmi, plánujem prekračovať prahy hanblivosti naďalej.

Výsledky výskumu spoločnosti Ipsos ukázali, že medzi kľúčové kritériá pri výbere vysokej školy patrí aj výučba v cudzom jazyku. Nemožno preto poprieť, že bilingválne odbory predovšetkým s výukou angličtiny, zažívajú svoj zlatý vek. Hoci takáto výučba otvára dvere do sveta, zabezpečenie dostatku profesionálov s kvalitnou úrovňou anglického jazyka ostáva na druhej koľaji.

Som študentkou v programe Vzťahy s médiami a aj moju voľbu ovplyvnil popis programu uvádzajúci výučbu v anglickom jazyku. Sny o štúdiu sa rozplynuli, keď som zistila, že nie všetko je tak ružové, ako madžentová farba našej fakulty. Vzťahy s médiami sa zaoberajú aktuálnymi témami z oblasti marketingu a médií. Často sa rozprávame o termínoch, ktoré ešte nemajú slovenský ekvivalent. Problém nastáva, keď nás vyučujú odborníci s úrovňou angličtiny pripomínajúcou tú, ktorú poznáme od socialistickej učiteľky na základnej škole.

Základom nášho odboru je tiež vystupovanie pred verejnosťou a médiami. Asi preto nás výcvik prezentačných zručností vyučuje stále študujúci doktorand, ktorý tento predmet “zdedil” a ani sám nevie, ako. Navyše mu chýba aj prax, ktorá je pri praktických predmetoch kľúčová. Toľko k profesionalite a do neba siahajúcej úrovni. Je nemysliteľné, aby sa otvárali nové študijné programy, na ktoré chýba adekvátna príprava, pomôcky a v neposlednom rade kvalifikovaní vyučujúci.

Dych mi taktiež vyrazila situácia, ktorej by som neverila, ak by som nebola jej priamym svedkom. Zahraničnej študentke z programu Erasmus+ oznámili, že záverečnú skúšku absolvuje v slovenčine. Vraj to má poňať ako výzvu a príležitosť naučiť sa nový jazyk. Štipku pochopenia by som našla iba v prípade, ak by si študentka zámerne nezvolila predmety papierovo vyučované v anglickom jazyku. Ak fakulta nedokáže zabezpečiť výučbu v cudzom jazyku pre Slovákov, o čo ťažšie musí byť garantovať ju pre cudzincov?

Vo výsledkoch vzdelávania prezentovaných v už spomínanom študijnom programe mnohokrát nachádzam tvrdenia, ktoré absolútne nekorešpondujú so skutočným dianím na prednáškach. Papier znesie veľa, čo ma núti podčiarknuť nutnosť kritického myslenia. Ako hovorí legenda internetu: „Keby nebolo štúdium, nie som ani ja.“ Vnímam snahu nášho systému priblížiť sa západu a pripraviť mládež na vykročenie do sveta. V našom programe nás majú vzdelávať profesionáli z mediálnej sféry. Avšak, nevyhnutnosťou nie je len prax, ale i jazykové znalosti, keďže štúdium má prebiehať práve v angličtine.

Nemáme odborníkov, nechcú nás vzdelávať, alebo problém pramení vo výučbe v anglickom jazyku? Nedostatok pedagógov je známa pesnička. Doteraz sa však týmto problémom zaoberajú nanajvýš novinári prostredníctvom kritických článkov uverejnených vždy na začiatku každého školského či akademického roka. Vládou schválený zámer zvyšovania platov nie je všeliek. Jasný plán riešení na stabilizáciu situácie v školstve teda ostáva aj naďalej veľkou neznámou.

Kaviareň, v ktorej sa dobre študuje či pracuje by určite mala mať zásobu poriadnej kávy a prístupnú zástrčku aj pripojenie na internet. Nesmie chýbať ani niečo na zahryznutie, ideálne aj v bezlepkovej verzii. Najlepšie je, keď sa to všetko skĺbi a navyše to nie je drahé.

1. PalEta

Len dve minúty od Jamy sa nachádza útulná kaviareň, ktorá cez deň nie je príliš rušná a ponúka dostatok miesta aj pre väčšie skupiny študentov. Je otvorená už od 7.00, takže v pokoji stihnete aj rannú kávu a raňajky pred školou.

Jedinou nevýhodou je, že kartou sa tu dá platiť len nad päť eur. To však vyvažuje fakt, že ponúkajú aj alternatívne mlieka, kvalitnú kávu a zákusky aj v bezlepkovej verzii, takže každý si tu príde na svoje.

2. Vodáreň craft bistro

Tento podnik s vlastnou pekárňou sa nachádza štyri minúty od Auly a je vhodný na prácu hlavne v doobedňajších hodinách, kedže podvečer sa mení skôr na piváreň. Otvára sa už o 9.00, a tak máte dosť času stihnúť všetku prácu doobeda.

Veľkou výhodou je, že od 9.00 do 11.00 ponúkajú všetky kávy len za jedno euro, čo priláka každého študenta. Platba kartou nie je problém ani pri takej malej sume a dostupné zástrčky a free WiFi sú tu samozrejmosťou.

3. Arboria Pekáreň & bistro

Po ceste do školy pre študentov z internátu SOŠ elektrotechnická sa nachádza Arboria Pekáreň & bistro. Ak bývate inde a práve máte čas, môžete sa zviezť na MHD zastávku TESCO, odkiaľ je to len päťminútová prechádzka.

Otvára sa už od 6.30 a k bohatému raňajkovému menu vám pripravia aj kávu a džús v cene. Všetko si môžete vziať aj so sebou, a tak si tí, ktorí nikdy nestíhajú, môžu pochutnať na raňajkách aj v škole.

4. Raspberry Café & Restaurant

Kto nepozná Raspberry, akoby nikdy nestrávil v Kine OKO celý vyučovací deň. Príjemná kaviareň a večer bar so širokou ponukou jedla je už osvedčená klasika. Urobia vám tu kvalitnú kávu a nechýba ani výber alternatívnych mliek.

Kartou sa tu dá platiť len nad päť eur a podvečer už býva podnik rušný, takže pracovať tu odporúčale len dopoludnia. Ceny sú prijateľné a jeho obľúbenosti pomáha, že je len na skok od internátu UCM a Kina OKO.

5. Cafe21Tvorsad

Pár minút od auly a cca sedem minút od kina OKO sa nachádza záhradná kaviareň. Ponúkajú kvalitnú kávu, alternatívne mlieka, koláče a croissanty, ktoré posilnia každého študenta. Za kávu so sebou môžete zaplatiť kartou a v horšom počasí si ju vychutnať aj mimo prevádzky.

Veľmi príjemne zariadená kaviareň má však pár nevýhod oproti ostatným v zozname. Zástrčky tu nájdete len ťažko, takže si treba pripraviť nabitý notebook. Otváracie hodiny ovplyvňuje počasie, a preto je najlepšie sledovať instagram kaviarne, kde vždy v príbehoch zistíte, či je, alebo nie je otvorená.

6. Vespa Caffetteria

Táto veľmi pokojná, no menej navštevovná kaviareň sa nachádza od Jamy a aj od Kina OKO desať minút pešo. Táto prechádzka však stojí za to, pretože cenami vás prenesie do roku 2010. Espresso si tu môžte dopriať už za 80 centov a chutný croissant za 1,30 €. 

Zástrčky sú dostupné takmer pri každom pohodlnom, mäkkom sedení. Viac ako štyria študenti by však mali problém sa zmestiť k jednému stolu, a preto odporúčam túto kaviareň skôr na sólo štúdium.

7. Synagóga café

Len desať minút od Kina OKO a aj od Jamy nájdete Synagógu, ktorá patrí medzi najznámejšie študenstké kaviarne v Trnave. Možno budete mať problém si uchytiť pohodlné miesto so zástrčkou po ruke, avšak je to stále veľmi pekný, veľký a prekvapivo pokojný priestor s kvalitnou a širokou ponukou. Na svoje si prídu aj vegáni a ľudia s intoleranciami.

Za svoje vyššie ceny, v porovnaní s ostatnými kaviarňami v zozname, vám však ponúknu veľmi rýchlu a príjemnú obsluhu, ako aj nádherné prostredie pôvodnej židovskej synagógy. Otvorené majú až do 22.00 aj cez týždeň, takže prácu tu môžete dokončovať až do noci.

Lucia bola vždy vzornou študentkou. Počas svojich školských čias nosila domov samé jednotky a neskôr, počas štúdia na vysokej škole, ich vystriedali „áčka“. Celý život snívala o tom, ako sa stane učiteľkou a bude vzdelávať ďalšie generácie detí. Lenže zvýšený tlak okolia, ale aj vnútorný perfekcionizmus ju dohnali k závažným zdravotným ťažkostiam, dôsledkom ktorých musela odísť zo školy len pár mesiacov pred štátnicami.

Takto si príbeh mladej študentky, ktorá sa rozhodla podeliť o svoju skúsenosť s vyhorením, pamätá autorka knihy Nevyhorení a spoluautorka série online rozhovorov s ľuďmi, ktorí prekonali vyhorenie Lucia Okšová. „Z desiatok príbehov, ktoré sme dostali od fanúšikov, práve tento so mnou prudko zarezonoval, pretože som sa v ňom vo viacerých aspektoch sama našla,“ vysvetľuje.

Podobných príbehov, kedy ľudí postihol syndróm vyhorenia, existuje mnoho. Z prieskumu spoločnosti McKinsey Health z roku 2022, ktorého sa zúčastnilo takmer 15-tisíc zamestnancov naprieč 15 krajinami, vyplýva, že až štvrtina z nich zažila typické symptómy vyhorenia.

Syndróm vyhorenia možno definovať ako stav emocionálneho, fyzického a duševného vyčerpania, ktorý je spôsobený zvýšeným a dlhotrvajúcim stresom. Podľa psychológa Matúša Bakytu ide o postupný proces vyhárania a samotné vyhorenie je poslednou z piatich fáz.

Bolesti, emócie a zmeny správania

Podobne ako pri iných psychických alebo fyzických chorobách, aj pri vyháraní môžete na sebe spozorovať príznaky. Pri prechode medzi jednotlivými fázami sa môžu meniť, prípadne ich intenzita môže naberať na sile. Portál o zdraví lekar.sk ich rozdeľuje do troch skupín.

Prvou z nich sú fyzické príznaky, ktoré priamo ovplyvňujú vaše telesné funkcie. Nespavosť, dôsledkom, ktorej sa môžete cítiť unavený, ba dokonca až vyčerpaný je najčastejšia. Vaše fyzické zdravie môžu ovplyvniť bolesti hlavy, žalúdka a svalov alebo znížená imunita, dôsledkom ktorej budete častejšie chorý.

Vznik syndrómu vyhorenia môže byť podmienený aj vašimi vlastnosťami.

Syndróm vyhorenia je spájaný najmä s emocionálnym prežívaním. Sprevádza ho strata motivácie, z ktorej môžu neskôr vzniknúť výčitky voči sebe samému zo zlyhania. Pocity bezmocnosti a nepochopenia umocňujú negatívny pohľad na svoj stav.

To všetko sa môžu preniesť na vaše správanie, pričom ignorovanie povinností alebo prokrastinácia – odkladanie dôležitých úloh na neskôr – ovplyvňujú najmä váš výkon v práci alebo v škole. Rovnako môže dôjsť k používaniu jedla, alkoholu alebo drog ako spôsobu zvládania tejto ťažkej situácie.

Z čoho vzniká stres?

V súvislosti so zamestnaním existuje mnoho faktorov, ktoré môžu prispievať k vzniku chronického stresu. American Psychological Association vykonala rozsiahly prieskum Work and Well-being 2021, ktorý sa snažil identifikovať, ako jednotlivé faktory ovplyvňujú zamestnancov.

Viac než polovica opýtaných odpovedala, že nízke platové ohodnotenie je pre nich stresujúce. Lucia Okšová si však myslí, že nemusí nutne ísť iba o tento druh ohodnotenia: „Zamestnanci musia mať pocit, že na ich práci záleží a vedia, prečo je dôležité, aby ju vykonávali.“

Podobne často zaznela odpoveď „príliš veľké pracovné zaťaženie“. Dôležité však nie je len množstvo práce, ale aj sloboda rozhodovania sa o tom, ktorú činnosť vykonám ako prvú či dostatok času na jej splnenie.

Okrem samotnej práce môžu stresujúco na zamestnancov vplývať aj vzťahy na pracovisku. Z dát prieskumu vyplýva, že 44 percent ľudí zažilo problémy so svojim nadriadeným a len o jeden percentuálny bod ľudí menej uviedlo, že malo zlé skúsenosti s kolegom.

Vznik syndrómu však môže byť podmienený aj vašimi vlastnosťami. Perfekcionisti sú známi tým, že na seba kladú nároky, ktoré často nedokážu splniť. Rovnako stresujúce môže byť, keď sa snažíte mať všetko pod kontrolou – nielen vašu prácu, ale aj prácu iných.

Myslite na seba

To, že prehrávame súboj so stresom nechceme pripustiť pred inými, ale ani pred sebou. Včasná diagnostika vás ale môže zachrániť pred poslednými fázami vyhorenia a negatívnymi dopadmi, ktoré so sebou prinášajú. Aj jednoduché vyplnenie online testu vám môže pomôcť zistiť, ako zvládate stres a či sa neblížite k vyhoreniu.

Dôležité je, aby ste mali dostatok odpočinku, čím nemyslíme len počet hodín spánku. „V športe existuje nepísané pravidlo, že na hodinu tréningu pripadá hodina regenerácie. Rovnaký pomer by mal existovať medzi povinnosťami a relaxom,“ uviedol klinický a školský psychológ Ján Cipar.

Podobný názor zastáva aj psychológ Bakyta. Za optimálne považuje, ak by sme si dokázali rozdeliť deň do troch rovnomerne dlhých častí – osem hodín spánku, osem hodín pracovných povinností a osem hodín osobného života. Avšak uvedomuje si, že pre väčšinu znie tento scenár ako nereálna sci-fi predstava.

Návšteva psychiatra v dôsledku vyhorenia je nutná iba v krajných prípadoch.

Obmedzením používania mobilného telefónu – najmä sociálnych sietí, spravodajských portálov a mailových aplikácií – sa vyhnete neustále prichádzajúcim notifikáciám, ktoré môžu pôsobiť rušivo až stresujúco.

Nevyhárajú len manažéri

Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia americký psychológ nemeckého pôvodu Herbert Freudenberger ako prvý definoval pojem „syndróm vyhorenia“. Všimol si ho na pomáhajúcich profesiách – lekároch a zdravotných sestrách – pričom ho definoval ako následok dlhodobého stresu a vysokých očakávaní.

V súčasnosti nie je obmedzený iba na zdravotnícky personál, pretože sa s ním stretávajú aj iné povolania. Podľa štatistiky z roku 2019 k vyhoreniu najčastejšie dochádzalo v odvetví hotelierstva a gastronómie, pričom k syndrómu sa prihlásilo až 80,3 percenta zamestnancov.

Psychológa Bakyta tvrdí, že ľudia vyhoria často v zamestnaniach, ktoré si vyžadujú isté zapálenie. To je typické práve pre zdravotníctvo, ktoré zaznamenalo 76,8 percenta vyhorených zamestnancov alebo marketing, kde vyhorelo takmer 70 percent ľudí.

Vyhorieť ale môže ktokoľvek bez ohľadu na povolanie. Svetová zdravotnícka organizácia síce syndróm vyhorenia nazvala „profesijným fenoménom“, no netýka sa iba zamestnaných ľudí. Imunitou voči nemu nedisponujú ani deti alebo mládež.

„V dnešnej dobe pozorujeme narastajúci tlak na deti a mládež, či už sú to žiaci dokončujúci základnú školu, stredoškoláci alebo univerzitní študenti, čo môže viesť k vyhoreniu“, konštatuje psychológ Cipar. Ďalej upozorňuje, že tieto vekové skupiny si prechádzajú zmenami počas puberty, čo je dostatočne stresujúce samo o sebe.

Ako znova nájsť iskru?

Syndróm vyhorenia zdieľa viacero symptómov s inými psychickými poruchami, akými sú depresia či úzkostná porucha. Avšak, aj keď ide o rôzne ochorenia, nedostatočná liečba vám môže v budúcnosti spôsobiť ďalšie zdravotné problémy.

Klinický psychológ Cipar zdôrazňuje, že „každý z týchto príznakov môže viesť k ďalším komplikáciám, napríklad žalúdočné problémy môžu spôsobiť pretrvávajúce ťažkosti v oblasti žalúdka. V dôsledku neliečených psychických problémov sa môžete stať úzkostnejší.“

V prípade, kedy sa s chronickým stresom neviete vysporiadať sami, odporúča sa konzultácia s psychológom vo vašom okolí alebo môžete využiť online psychologickú poradňu, ako napríklad IPčko či Hedepy. Návštevu psychiatra odporúča psychológ Bakyta iba v krajných prípadoch, pri výrazných depresívnych alebo úzkostných stavoch.

Vyhľadať pomoc nie je hanba ani prejav slabosti. Lucia Okšová konštatuje: „Ľudia, ktorí prekonajú vyhorenie sa stanú silnejšími, avšak nie podľa bežného merania sily. Stanú sa možno citlivejšími voči vlastnému prežívaniu, vnímavejšími voči sebe aj svojmu okoliu, empatickejší a láskavejší k sebe samým.“

FSV UCM je prvá fakulta na Slovensku, ktorá zaviedla inštitút študentského ombudsmana. Ide teda o celkom jedinečný projekt. Kto prišiel ako prvý s myšlienkou zrealizovať tento nápad?

Je pravda, že náš projekt bol aj medializovaný. Tuším, že v roku 2015 vznikla iniciatíva založiť študentského ombudsmana pre celé Slovensko. Dlho sa s tým však bojovalo a nakoniec sa to nepodarilo. Na našej fakulte sme prví, ktorým sa podarilo zrealizovať niečo takéto.

Myšlienka vznikla prvotne u pána dekana (Peter Horváth – pozn. red.), ktorý keď kandidoval, tak mal víziu programu a chcel ju naplniť. Jedným z bodov bolo aj založenie inštitútu študentského ombudsmana. To čo sľuboval, tak aj dodržal. Hneď ako sa stal dekanom, tak ho zriadil.

Prečo ste sa ním nakoniec stali vy?

Pán dekan ma školil na doktorandskom štúdiu, takže ma poznal. Komunikovali sme jednak o práci, ale aj o živote na fakulte. Bol som tiež mentor pre mladších ľudí, ktorých som učil. Snažil som sa byť k nim bližšie. Pýtal som sa ich na záver prednášky, čo ich trápi a či majú problémy v škole. Vedel som, že mne ako študentovi by to pomohlo.

Snažil som sa motivovať a upokojovať všetkých študentov.

Administratívne problémy som konzultoval s pánom dekanom a s vedením. Spomenul som aj, že by sa zišlo, aby mal každý ročník mentora, niekoho z radu doktorandov na koho by sa mohli študenti obrátiť. Myslím si, že na môj návrh napadlo pánovi dekanovi zriadiť inštitút študentského ombudsmana. Všimol si, že s ním často komunikujem o problémoch študentov, tak som bol oslovený na túto pozíciu.

Ako prebiehal proces vytvárania tejto funkcie?

Prvotne bola moja funkcia zriadená narýchlo, všetko sa postupne upravovalo a až teraz máme ukotvenú a ucelenú podobu v štatúte fakulty. Návrh štatútu, kde sa opisuje postavenie študentského ombudsmana, som zhotovil ja. Pán dekan ho následne upravoval a nakoniec ho schválil akademický senát.

V článku Plus 7 dní sa spomína, že už počas dvoch týždňov ste stihli vyriešiť niekoľko sťažností. Ako často vám chodili podnety od študentov?

Sťažnosti chodili priebežne, ale boli tam intervaly. Najviac otázok a podnetov prišlo na začiatku semestra, a potom v priebehu skúškového. Počas prednáškového obdobia to nebolo také intenzívne, pretože sa študenti sústredili na učivo z prednášok a nemali veľa otázok.

S akými problémami študentov ste sa najčastejšie stretávali?

Na začiatku semestra ma najčastejšie študenti kontaktovali ohľadom poplatkov, napríklad keď študentovi príde v októbri poplatok za nadštandardnú dĺžku štúdia. Ďalej riešili, či si môžu podať žiadosť o individuálny harmonogram štúdia alebo prevzatie diplomov, keď si ho nestihli prevziať v stanovenej lehote. Objavovali sa prípady, kedy potrebovali uznať predmety a kontaktovali ma aj tí, ktorí si chceli podať prihlášku na fakultu.

Odpovedal som na každý email, neselektoval som nikoho, že ty nie si náš študent, tak tebe neodpíšem.

Počas skúškového obdobia študentov trápi úspešné zvládnutie skúšok. Tí sa na mňa obracali, keď si nevedeli dať rady s učivom, ktoré od nich vyučujúci vyžaduje. Tu som im veľmi nevedel pomôcť, pretože ide o sylaby. Konzultoval som však s vyučujúcimi, či sa môže pridať jeden termín skúšky navyše. Nakoniec im vyučujúci vyšiel v ústrety a dopísal ho.

Snažili ste sa ich aj nejako povzbudiť?

Áno. Pri skúškach ide väčšinou viac o stres. To bola aj väčšina prípadov neúspešne zvládnutej skúšky – študenti, ktorí sa skrátka vystresovali na poslednom termíne. Počul som aj od vyučujúceho, že niektorí študenti na ústnej skúške vytiahli otázku a hneď ju zložili. Snažil som sa motivovať a upokojovať všetkých študentov, ktorí sa na mňa obracali. Ale je to hlavne o nich a o tom, ako sa k tej skúške postavia.

Aké najzvláštnejšie podnety ste riešili ako ombudsman?

Mal som aj zopár situácií, kedy sa na mňa omylom obracali študenti stredných škôl. Snažil som sa pomôcť aj im. Nebolo to v desiatkach, ale prišli mi tak tri alebo štyri maily od študentov zo stredných škôl, kde ma oslovili, či im viem pomôcť.

Dal som im odporúčania a usmernil ich, že by tiež mali mať na škole koordinátora alebo podobne zodpovednú osobu. Odpovedal som na každý email, neselektoval som nikoho, že ty nie si náš študent, tak tebe neodpíšem. Pomohol som aj im.

Medializovaným bol prípad z marca tohto roku na VŠVU, kedy vyučujúci ponižoval svoje študentky. Zaznamenali ste podobne vážny prípad aj na FSV?

Takýto prípad sme našťastie nemuseli riešiť. Doposiaľ som nezachytil ani jednu sťažnosť na prístup vyučujúceho zo strany študentov. Na fakulte vyučujem predmet PR aktivity, ktorý je určený na komunikáciu a spätnú väzbu od študentov, a taktiež rozvíjanie imidžu našej fakulty.

Keď so študentmi komunikujem a dávam im na hodinách vypracovať SWOT analýzu, teda silné, slabé stránky, možnosti a ohrozenia našej fakulty. V silných stránkach opisujú práve prístup vyučujúcich. Ten je podľa mňa naozaj príkladný, pretože sa skutočne zaujímame o študentov, či nemajú nejaké ťažkosti a snažíme sa ich vypočuť.

Som rád, že sa nám to aj vracia. Keď sme mali výberové konanie do marketingového tímu, prihlásilo sa naozaj veľa ľudí. Na pohovoroch nám študenti rozprávali, že im záleží na tejto fakulte, pričom tu študujú už tretí alebo štvrtý rok a chcú, aby fakulta aj ich pričinením naďalej napredovala.

Ako by ste to ale riešili vy, keby ste sa dostali do podobnej situácie, kedy sa pedagóg správa k študentovi neeticky?

V tomto ohľade musí ombudsman zachovať absolútnu anonymitu študenta, ktorý sa môže obávať konfrontácie s daným vyučujúcim. Prípad by som následne komunikoval s vedením fakulty a posunul ho dekanovi, ktorý má právomoci riešiť takýto spor.

Zriadenie inštitútu študentského ombudsmana považujem za veľký krok vpred k zlepšeniu transparentnosti fakulty

Viac by som do tejto oblasti nevedel zasiahnuť. Študentský ombudsman je vždy len študent, ktorý nemá také vysoké kompetencie. Teraz je ním už aj iný doktorand, konkrétne Kamil Turčan, ktorého zvolili zo študentskej časti akademického senátu.

Aké študentské podujatia ste pomohli zorganizovať ako študentský ombudsman?

Študenti si veľmi pochvaľujú naše kvízy, ktoré organizujeme dvakrát za semester. Je o nich veľký záujem a behom jedného až dvoch dní máme zaplnenú kapacitu. Kvízy stále pomáham organizovať z mojej súčasnej pozície Prodekana pre rozvoj. Akcie sú aj pod záštitou vedenia fakulty, s ktorým aktívne komunikujeme. Teší ma, že môžeme takto spestriť študentský život a fakultu to zároveň nestojí veľa úsilia.

Ďalšia akcia je napríklad Študentský deň, ktorý organizujeme okolo dňa študentstva, čo je 17. novembra. Minulý rok mala akcia veľký úspech a prišli stovky študentov. Doobeda bol program zameraný na športové aktivity, poobede boli zase pripravené spoločenské hry v priestoroch fakulty. Večer sme Študentský deň zakončili spomínaným kvízom. Pre prvákov sme mali pripravenú aj exkurziu Trnavou, ktorej sa zúčastnil aj pán dekan.

Keď som so študentmi riešil SWOT analýzu fakulty, zistil som, že im chýbajú aj rôzne exkurzie. Preto sme na tento letný semester naplánovali aj exkurziu do Prahy. Chceme začať s mestami ako Praha či Budapešť a potom možno zahrnúť aj vzdialenejšie miesta.

Čo považujete za najdôležitejšie zmeny a zlepšenia, ktoré to prinieslo?

Zriadenie inštitútu študentského ombudsmana považujem za veľký krok vpred k zlepšeniu transparentnosti fakulty. Myslím si, že sa zlepšila hlavne komunikácia zo strany vedenia či pedagógov voči študentom.

Pred jeho zriadením nebolo fakultné prostredie veľmi otvorené komunikácií. Vznikla síce iniciatíva „Na hodinku s dekanom“, kde sa študenti mohli otvorene porozprávať s dekanom, no tá sa veľmi neujala. Bola tam limitácia v tom, že študenti sa boja rovno komunikovať s takou autoritou ako je dekan. Tomu ja objektívne rozumiem.

Ako vás študenti hodnotili v tejto pozícií?

Na konci minulého akademického roka sme študentom dávali vyplniť dotazník, kde sa hodnotil aj študentský ombudsman. Hodnotenie vyšlo veľmi pozitívne a ani kolegovia mi nespomínali žiadne výhrady. Nemám spätnú väzbu o tom, že som mohol niečo zmeniť alebo zlepšiť ako ombudsman.

Máte informáciu o tom, že by sa zvažoval študentský ombudsman aj na iných fakultách UCM?

Nemám informáciu, že by sa plánoval zaviesť študentský ombudsman aj na iných fakultách UCM. Pán dekan mi však spomínal, že fakulty si veľmi chválili to, že niečo takéto vôbec existuje.

Určite by som však odporučil, aby študenti mali na fakulte možnosť sa niekomu vyspovedať. Iné fakulty to majú možno inak zariadené. Vy na FMK máte koordinátorov alebo doktorandov pre celé ročníky, ktorí fungujú na podobnom princípe.

A čo fakulty ďalších univerzít na Slovensku?

Inšpiráciu od nás chceli čerpať viaceré bratislavské univerzity. Písali mi mail, kde sa pýtali na rady a otázky ohľadom vytvárania tohto inštitútu. Je teda zjavné, že na základe našej iniciatívy sa ozývajú aj ďalšie fakulty.

Verím, že budeme inšpiráciou, postupne sa rozbehne efekt snehovej gule a keď sa pridajú oni, pridajú sa aj ďalšie fakulty. Môžeme očakávať, že v nasledujúcich mesiacoch bude viac študentských ombudsmanov aj na iných univerzitách. Potom bude študentský ombudsman prirodzenou súčasťou všetkých univerzít.

ERIK URC

Vyštudoval FSV UCM v Trnave vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelania v programe verejná správa. Počas akademického roka 2022/2023 pôsobil na FSV ako študentský ombudsman. V čase vymenovania bol predsedom študentskej časti fakultného akademického senátu. V súčasnosti na FSV zastáva pozíciu Prodekana pre rozvoj.

Univerzita naučí veľa, no nie všetko. Vzdelávacie kurzy a programy ponúkajú možnosť rozšíriť svoje obzory, stretnúť inšpiratívnych ľudí a rozvíjať sa v oblasti, ktorá vás baví. Ponúkame niekoľko typov, ako na to.

Butterfly Effect

TEDI študenti si prídu na svoje vďaka kurzom Butterfly Effectu. Cieľom vzdelávacej organizácie je osloviť predovšetkým mladých vývojárov. Vybrať si môžete z dvoch základných kurzov a jedného krátkeho kurzu. Účastník Games Labu pracuje počas piatich mesiacov na vývoji hry. Pod vedením skúsených mentorov si prejdete celým procesom, od analýzy trhu až po uvedenie hry na trh.

Podobne je to aj pri druhom z ponúkaných kurzov, ktorým je Apps Lab. Účastník si prejde procesom, ktorý je zameraný na vývoj iOS, Android alebo hybridnej aplikácie. Oba kurzy sú vhodné pre študentov ale aj pracujúcich.

Úvod do UX dizajnu je krátky kurz ašpirujúcich UX dizajnérov, startupistov alebo produktových, projektových či marketingových manažérov. Celý kurz trvá štyri týždne, počas ktorých si začiatočníci objasnia základy User Experience metodiky. Skúsenejším z vás kurz pomôže objasniť si pojmy a postupy v tejto oblasti. Kurzy prebiehajú hybridne, teda v online prostredí, ale aj v priestoroch bratislavského coworkingu HubHub.

Absolvent: Vajk absolvoval v rámci Butterfly Effectu kurz Games Labs. Práve tam sa zrodil tím ľudí, ktorí doteraz spoločne fungujú ako Mad Cookies Studio. Nové poznatky z kurzu mohli okamžite uplatniť pri vývoji ich hry Cargo Ship Stacking. Okrem cenných pracovných kontaktov vzniklo aj množstvo priateľstiev, ktoré trvajú dodnes. Kurz si vyžaduje isté znalosti, preto ho neodporúča úplným začiatočníkom. „Vďaka Butterfly Effectu získate nielen množstvo znalostí, kontaktov a zážitkov ale aj projekt do portfólia. Myslím, že keď sa chcete venovať profesionálne vývoju hier, tento kurz vám vie výrazne pomôcť.“

Digital Media Campus

Digital Media Campus je medzinárodná škola kvalitnej a kreatívnej žurnalistiky. Zameriava sa predovšetkým na mladých novinárov. Prostredníctvom workshopov poskytuje priestor na osobný rozvoj a rozšírenie znalostí a skúseností z rôznych oblastí. Workshopy sa zaoberajú témami žurnalistika, natívna reklama, interview, právo a etika, overovanie informácií vizualizácia dát, SEO a investigatívna žurnalistika.

Počas pravidelných stretnutí ročného kurzu sprevádzajú skúsení lektori – odborníci z branže. Stretnutia prebiehajú v priestoroch Ringier Axel Springer a organizujú sa aj exkurzie do zahraničia. Pandemická situácia však spôsobila, že účastníci sa posledný rok stretávali v online prostredí.

Absolvent: „Prostredníctvom zaujímavých prednášajúcich, akými boli napríklad Michal Hovorecký, Stanislava Harkotová, Dušan Ondrušek či Martin Hodás, som mohla spoznať aktuálne problémy a témy bližšie, a to od ľudí z praxe. Taktiež sme sa vydali na exkurziu po delte Dunaja, ktorá mi pri pohľade na čierne stavby v chránenej krajinnej oblasti otvorila oči. Čo je veľmi zaujímavé, Digital Media Campus mi dodal aj sebavedomie.“ (Absolventka Mária)

Kolégium Antona Neuwirtha

Kolégium je študijno-formačný program v Ivanke pri Dunaji. Ponúka štúdium v štýle prestížnych univerzít, ako je napríklad Oxford. V praxi to znamená, že základom je čítanie diel veľkých autorov a následná diskusia. Diskusné semináre prebiehajú pod vedením skúsených a inšpiratívnych akademikov. Program sa opiera o tri hlavné piliere, a to akademický, komunitný a duchovný.

V rámci akademického piliera ide o štúdium z pôvodných textov autorov, otvorenú diskusiu a písanie argumentačných esejí. Bývanie v historickom kaštieli spolu s ostatnými členmi kolégia podporuje komunitný pilier. Duchovný pilier dotvára celistvú bytosť a pre formovanie osobnosti, kolégium vidí potrebnú konfrontáciu s vlastným vnútrom. Viera, či príslušnosť ku katolíckej cirkvi nie je podmienkou pre štúdium.

Študent si môže vybrať z dvoch ponúkaných alternatív štúdia. Dvojročný alebo jednoročný program. Obsah programov sa nelíši, rozdiel je jedine v dĺžke, a teda intenzite štúdia. Medzi predmety vyučované v rámci kolégia patria morálna filozofia, politická filozofia, teológia, história, kresťanstvo a kultúra, umenie a metafyzika.

Absolvent: „Vďaka kolégiu som sa naučila poctivejšie rozmýšľať. Zlepšila som sa v písomnom prejave a v schopnosti napísať argumentačnú esej s jasne stanovenou tézou a logicky čistou argumentáciou, nájsť to podstatné a zaujímavé v debate či probléme. Pomohlo mi aj v rámci prezentačných a rétorických schopností. To najpodstatnejšie čo mi komunitný pilier dal, sú priatelia na celý život. V duchovnej oblasti mi kolégium pomohlo hlbšie sa vhĺbiť do učenia katolíckej cirkvi a rozmýšľať nad vierou aj z intelektuálnej stránky. Nedá mi tiež nespomenúť, že vďaka kolégiu som mohla 2 roky žiť v kaštieli.“ (Absolventka Lucia)

Nádvorie Kampus

Nádvorie Kampus je ročný program určený pre študentov trnavských univerzít. Ponúka priestor pre kariérny ale aj osobnostný rast. S pomocou mentora, ktorý je k dispozícii počas pravidelných stretnutí, pracuje každý člen kampusu na svojom vlastnom projekte. Mentori sú vyberaní podľa potrieb aktuálnych študentov kampusu. Rovnako je prispôsobený program a témy vzdelávacích workshopov.

Vďaka kontaktom a partnerským firmám si môže každý študent nájsť stáž práve vo svojom odbore. Členovia kampusu majú možnosť bezplatného ubytovania v priestoroch kampusu na celý rok. Vďaka tomu vytvárajú komunitu, vzťahy a priateľstvá.

Absolvent: „Neprestanem hovoriť, že Nádvorie mi dalo skutočný pocit rodiny na Slovensku. Bol to rok plný úprimných besied, podpory a viery v ostatných a vo svet. Našla som si tu nielen kamarátov a pracovné vzťahy, ale aj vlastnú cestu, ktorou by som sa chcela ďalej pohybovať. Nádvorie mi dodalo motiváciu robiť dôležité a plnohodnotné veci pre okolie a aj pre seba samu. Začala som viac vážiť to, čo robím.“ (Absolventka Anna)

Pressburg Academy

Pressburg Academy je organizácia, ktorá sa venuje celoživotnému vzdelávaniu dospelých. Účastník má na výber široké spektrum kurzov. Zameriavajú sa na osobný rozvoj, digitálne a jazykové zručnosti, zdravie a krásu alebo hobby. Okrem kurzov pre dospelých, ponúka balík prednášok a worshopov na mieru pre organizácie. Webináre prebiehajú online formou počas týždňa a aj cez víkend.

Budúcich bakalárov a magistrov okrem úspešného ukončenia predmetov a napísania záverečnej práce čaká absolvovanie odbornej či preddiplomovej praxe. Niektorí študenti využili možnosť brigádovať v odbore už počas štúdia. Podľa prieskumu organizácie MESA10 až tretina študentov brigáduje v inej oblasti, akú študuje. Pre tých je prax jednou z posledných možností, ako nadobudnúť praktické poznatky v študovanom odbore.

Email, portál či alma mater? Výber je na vás

Ponuky na prax nepadajú z neba. Existujú štyri spôsoby, ako ich hľadať. Prvým spôsobom je, že študent vie, čo by chcel robiť a vyhľadá si sám spoločnosti, pre ktoré by mal záujem pracovať. Alžbeta to skúsila a bola úspešná: „Mala som už vyhľadané nejaké internetové portály, kde by som chcela prispievať. Kontaktovala som ich mailom, či by mi vedeli poskytnúť možnosť praxe. A jeden z nich súhlasil.“

Druhým spôsobom je prezeranie portálov, ktoré ponúkajú prax. Takými sú napríklad praxuj.sk, stazuj.sk, pretlak.sk, profesia.sk alebo kariera.sk. Prvé tri boli založené mladými ľuďmi, ktorí vidia medzeru na trhu práce. Ich snahou je prepojiť študentov so zamestnávateľmi na jednom mieste. Profesia a Kariéra sú portály, ktoré zverejňujú ponuky práce ako takej. Medzi nimi sa však nájdu aj praxe. „Keď už idú študenti hľadať pracovné príležitosti, dostanú sa skôr k ponukám práce, ktoré nevyžadujú VŠ vzdelanie a nemajú ani špecifické požiadavky. Nájdu sa však aj odborné stáže a brigády, kde firmy hľadajú mladých študentov, aby im dali šancu,“ vyjadrila sa Nikola Richterová, PR manažérka Profesie.

Tretím spôsobom je raz za čas si pozrieť stránku našej fakulty. Ak to chcete mať všetko pokope, navštívte sekciu Stáže a prax. Vďaka garantom spolupracujúcich s FMK a exkluzívnym ponukám, ktoré sú poslané fakulte, môže každý nadobudnúť praktické skúsenosti vo svojom odbore. Pri hľadaní ponúk pomôže aj novovzniknuté Kariérne centrum FMK UCM v Trnave, ktoré je výsledkom niekoľkoročnej spolupráce akademického prostredia s praxou. Na webe ponúka okrem dočasných stáží aj pracovné ponuky pre študentov a absolventov.

Štvrtým a najjednoduchším spôsobom, ako získať prax počas štúdia, je brigádovať vo svojom odbore. Jednou zo šťastných študentov, ktorým sa naskytla takáto príležitosť, je aj Barbora: „K práci v Interez som sa dostala v podstate náhodou, cez známeho. Keď ma prijímali, stanovili mi tému a niekoľko hodín som sa v redakcii potila s písaním svojho prvého „poriadneho” článku. Bola to výborná skúsenosť, ktorá trvala vyše dvoch rokov.“ Okrem toho, že môžete prax nadobúdať počas celého štúdia, je plusom prípadná možnosť práce na plný úväzok.

Home office – výhoda či nevýhoda?

Ako a kde absolvovať prax, keď koronavírus zatvára brány spoločností? Odpoveď je jednoduchá – doma! Spoločnosti, ktoré už predtým fungovali aj v onlinovej podobe, sa prispôsobovali novej situácii jednoduchšie. Najmä vo sfére žurnalistiky, marketingu a IT technológií bol prechod plynulý. „Na našom portáli sme kvôli pandémii vytvorili novú sekciu a tou sú ‘‘stáže z domu‘‘. Z našich dát vyplýva, že firmy si stážistov vyberajú s optimistickým pohľadom na budúcnosť a korona krízu vnímajú len ako prechodné obdobie,“ vyjadril sa Jozef Gašparík, spoluzakladateľ služby Praxuj.

Práca z domu však prináša výhody aj nevýhody. Človek sa vyhne skorému vstávaniu a čakaniu v kolónach, čo je určite výhodou. Ak to práca dovoľuje, môže si sám vyhradiť čas, kedy sa jej bude venovať a popritom stihnúť všetko bez toho, aby mu za chrbtom dýchal na krk šéf. Alebo naopak, šéf by mu práve s prácou pomohol?

Prax je o nadobudnutí praktických skúseností s prácou v reálnom živote. No ako ich nadobudnúť na diaľku? Určite sú s tým spojené mnohé nevýhody. Chýbajúca interakcia, chyba v komunikácii, pomalšie zaškolenie či pomalší posun vpred. Pracovné prostredie vplýva pozitívne na produktivitu a študent môže získať skúsenosti takpovediac priamo za pochodu. To pri práci na diaľku študent nezažije. Manažérka PR Profesie Nikola Richterová vidí aj v tom pozitívum: „Stážistom môže pomôcť aj táto nová skúsenosť, môžu sa naučiť byť viac samostatní, spoliehať sa viac na seba a nečakať iba na príkazy od nariadeného.”

Povinná prax na FMK

Po minulé roky bola odborná a preddiplomová prax súčasťou tretieho ročníka na bakalárskom stupni a druhého ročníka magisterského stupňa. V prípade budúcich bakalárov to boli dva týždne (min. 20 hodín týždenne) a v prípade budúcich magistrov štyri týždne (60 hodín). V momentálnej situácii prihliada aj vedenie školy k možnosti neabsolvovania praxe. Študenti programov KOMU, MARK a VZME majú na výber z troch možností.

Prvou možnosťou je absolvovať prax prezenčne, ak je to možné, podľa platných pokynov zverejnených na stránke. Druhou možnosťou je absolvovať prax onlinovou formou. Ako sme už spomenuli vyššie, množstvo spoločností sa adaptovalo situácii a presunulo sa do onlinového sveta. V tomto prípade je podmienkou praxe 37,5-hodinový týždenný pracovný čas.

Treťou možnosťou je vypracovanie seminárnej práce podľa istých kritérií. Tie sú bližšie špecifikované v usmernení, ktoré platí počas pandémie. Študenti programu TEDI majú ako tretiu možnosť vybrať si oblasť praxe, ktorú ponúka Katedra digitálnych hier. Novinkou a dôležitou informáciou je, že potvrdenia o absolvovaní praxe alebo seminárne práce sa budú odovzdávať prostredníctvom archívu FMK pedagógom, ktorí zapisujú prax. Zoznam pedagógov je dostupný na stránke FMK v sekcii Odborná prax.

Na FMK majú študentky, ktoré sú zároveň matkami, niekoľko možností. Pre tie, ktoré sa chcú dieťaťu venovať naplno, môže byť dobrou voľbou prerušenie štúdia. Všeobecne ho môžu študenti prerušiť maximálne na štyri semestre. V osobitných prípadoch, akými sú napríklad materská či rodičovská dovolenka, ho môžu pozastaviť až na šesť semestrov.

Po opätovnom zápise študent pokračuje tam, kde skončil. Spomínané riešenie vyhovovalo aj študentke Veronike H., ktorá čakala dieťa: „Pre túto možnosť som sa rozhodla kvôli narastajúcemu napätiu s blížiacimi sa štátnicami. Nechcela som nijako ohroziť svoj zdravotný stav stresom.“

V štúdiu môžete pokračovať aj popri materstve, avšak treba zvážiť všetky pre a proti. „Keby som bola priamo z Trnavy, možno by som sa zamýšľala aj nad individuálnym študijným plánom. Kvôli dochádzaniu a rozvrhu by som to radšej neriskovala,” vysvetlila už terajšia mamička Veronika H.

Mamičky si zväčša vyberajú individuálny študijný plán

Je lepšie, ak študentky vopred zvážia možné komplikácie v tehotenstve, pri starostlivosti o dieťa a predídu zbytočným nepríjemnostiam v škole. Kým o prerušenie štúdia môžu požiadať kedykoľvek, v prípade individuálneho študijného plánu to musia stihnúť najneskôr do troch týždňov od začiatku výučby.

Dekan ho spravidla udeľuje študentkám, ktoré sa starajú o maloleté dieťa alebo majú rizikové tehotenstvo. „Na FMK UCM v Trnave evidujeme viacero študentiek, ktoré sú v očakávaní príchodu bábätka alebo sú už matkami starších či mladších detí. Sú na materskej dovolenke, z čoho máme radosť. Tieto študentky spravidla žiadajú o individuálny harmonogram štúdia, ktorý je v každom jednom prípade schválený,” vyjadrila sa prodekanka pre výchovno-vzdelávaciu činnosť Juliána Mináriková.

Najskôr študentka vyplní žiadosť o individuálny študijný harmonogram. Na základe nej vyučujúci stanoví podmienky na ukončenie predmetu. Môžete sa s ním dohodnúť na účasti na hodinách, prípadne aj na výnimkách v skúškovom období.

Vyučujúci rozhodne, či si dieťa vezmete na prednášku

Bez individuálneho prístupu či pomoci od rodiny by mamičky zvládali denné štúdium ťažko. „Bolo by náročné zadeliť si čas tak, aby som sa dostatočne venovala škole, plnila si všetky povinnosti na čas a zároveň vychovávala dieťa,” potvrdila Veronika L. Posledné mesiace tehotenstva však na fakulte zvládala bez starostí. „Pedagógovia boli ústretoví, ak som mala problém, vyhoveli mi. V prípade, že som pre nejaké komplikácie nemohla prísť na prednášku, učiteľ to rešpektoval a ospravedlnil ma,” opísala pozitívne skúsenosti mladá mamička.

Vyučujúci rozhodne, či si dieťa môžete vziať na prednášku. „Je potrebné to konzultovať s daným pedagógom predmetu,” potvrdila Zuzana Mikulková, vedúca organizačného oddelenia UCM v Trnave.

Na druhej strane, Juliána Mináriková podobnú požiadavku od študentiek nezaznamenala už dlhý čas: „V minulosti som takúto študentku učila a na svojich hodinách som jej povolila mať synčeka pri sebe, ale musím povedať, že to bolo mimoriadne pokojné a poslušné dieťa.” 

Fakulta nedisponuje žiadnym centrom, v ktorom by ste si svoju ratolesť mohli počas vyučovania nechať. O takéto miesta je na vysokých školách núdza. Centrum pre deti študentov nájdete len na univerzitách v Prešove a Trenčíne. Pred siedmimi rokmi bola na Fakulte masmediálnej komunikácie, v budove na Nám. J. Herdu, miestnosť, ktorú prispôsobili pre základné potreby dieťaťa – kŕmenie, prebaľovanie či spanie. „O túto miestnosť však mali záujem skôr pedagogičky než študentky,” skonštatovala prodekanka.

Externé štúdium je popri materstve vhodnejšie ako denné. Nevýhodou je jeho spoplatnenie. Za študijné programy prvého aj druhého stupňa zaplatíte na FMK za akademický rok 500 eur, v prípade tretieho stupňa 950 eur.

Každá študentka nedostane materský príspevok

Financie môžu byť v období materstva problém. Pri štúdiu ide často práca bokom a ženy sa jej nestíhajú venovať ani pri výchove dieťaťa. Rodič má nárok na príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý je jednorazový. Mal by slúžiť na zabezpečenie nevyhnutných potrieb pre novorodenca. Ak ide o dieťa, ktoré je z prvého až tretieho pôrodu a dožilo sa minimálne 28 dní, štát prispeje sumou 829,86 eur. Podmienkou je trvalý pobyt a bydlisko na území Slovenska.

Nárok na túto dávku zaniká, ak od narodenia dieťaťa uplynulo šesť mesiacov. Do tejto doby totiž rodič musí podať žiadosť o príspevok na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak by matka nechodila na preventívne prehliadky pravidelne, raz za mesiac až do konca tehotenstva, alebo by po pôrode opustila nemocnicu bez súhlasu doktora, nárok na tento príspevok nemá.

Ak je študentka tehotná alebo sa stará o dieťa, môže dostávať materskú dávku. Musí byť však nemocensky poistená, a to minimálne 270 dní. Je dôležité, aby išlo o obdobie posledných dvoch rokov pred pôrodom. Štát za študentov vysokých škôl nemocenské poistenie neplatí.

Spomínanú dávku vypláca Sociálna poisťovňa. Žena má na ňu teda nárok len v dvoch prípadoch. Buď bola popri štúdiu zamestnaná, alebo si v danom období platila poistné na dobrovoľné nemocenské poistenie sama. Výšku materského poisťovňa vypočíta ako 75 % z vymeriavacieho základu, v prípade zamestnanca z hrubej mzdy. Vypláca sa maximálne 34 týždňov.

Rodič má právo na viacero sociálnych dávok

Prídavok na dieťa vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo výške 24,95 eur mesačne. Tento príspevok slúži na výchovu a výživu dieťaťa. Rodič o neho môže požiadať až po jeho narodení. Poberá ho dovtedy, kým je dieťa nezaopatrené. Takou je podľa zákona osoba, ktorá nemá nárok na invalidný dôchodok a nezískala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

K prídavku na dieťa môže rodič získať aj príplatok. Prilepší si tak o 11,70 eur. Dostáva ho v prípade, že okrem prídavku na dieťa poberá starobný, predčasný starobný, invalidný alebo výsluhový dôchodok. O príplatok môže požiadať aj vtedy, ak si nepriznáva daňový bonus na nezaopatrené dieťa a nevykonáva zárobkovú činnosť.

Štát dáva rodičom aj rodičovský príspevok. Podmienkou je len trvalý alebo prechodný pobyt na území SR. Poberať ho môžu do troch rokov dieťa. Ak by však malo dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny bude dávku vyplácať až do jeho šiestich rokov.

Mesačne ide o sumu 270 eur. Osoba, ktorá ale pred vznikom nároku na rodičovský príspevok poberala i materské, získa až 370 eur mesačne. Pri dvojičkách a trojičkách sa sumy líšia.

Nárok vzniká aj na príspevok na starostlivosť o dieťa. Dostáva ho iba rodič, ktorý pracuje alebo študuje. Výška tohto príspevku je rôzna. Bez toho, aby preukázal výdavky na starostlivosť o dieťa, dostane minimálnu sumu 41,10 eur. Ak ich vie preukázať, podľa výšky výdavkov má nárok maximálne na 280 eur.

V prípade, že dieťa navštevuje materskú školu zaradenú do siete slovenských škôl a školských zariadení, rodič dostane 80 eur. Doba trvania spomínanej sociálnej dávky je rovnaká ako pri rodičovskom príspevku, do troch alebo šiestich rokov dieťaťa.

Momentálna situácia vo svete nás prinútila vzdať sa denne zabehnutého života a držať si sociálny dištanc. Študenti ostali doma a vyučovanie sa muselo presunúť na internet. Platformy ako Meet, Zoom, Teams, pomáhajú učiteľom ostať v kontakte so študentmi. Možno sa pýtate, ako to zvládajú a prežívajú študenti v iných štátoch. Čo majú rovnaké a čo zas iné? Ešte v apríli sme sa opýtali hŕstky študentov, ktorí študujú v rôznych krajinách na to, ako túto situáciu vnímajú oni.

1. Aké opatrenia sú prijaté na zabránenie stretávania väčšieho počtu ľudí?

2.Ako prebieha vyučovanie?

3.Ako ľudia dodržiavajú karanténu, nosenie rúšok, zvýšenú hygienu či odstupy v obchodoch?

Škóti udržujú sociálny dištanc, nosenie rúšok im už robí problém

1. V Británii je teraz zavreté takmer všetko okrem supermarketov, lekární a drogérií. Niektoré reštaurácie sú robia donášku jedla. Tiež je zakázané tráviť čas vonku. Dovolené je ísť len do práce alebo na nákup, no môžeme ísť behať alebo na prechádzku. Spolu môžu byť maximálne traja ľudia a tí musia byť z jednej domácnosti. Všade sú policajti, helikoptéry a špeciálne termosenzory, ktoré sledujú ľudí. Keď zaznamenajú, že sa človek zdržiava na jednom mieste príliš dlho, prídu tam policajti a dajú mu pokutu.

2. Semestre sú tu inak ako na Slovensku, napríklad druhý sa začal 13. januára a skončil sa 27. marca, takže mne sa škola už skončila. Posledné dva týždne bola výučba zrušená, takže nám pedagógovia poslali poznámky alebo nahrali prednášky. My sme mali iba poslať vypracované úlohy, ktoré nám zadali a to bolo všetko. Takmer všetkým zrušili skúšky. Všetci budeme mať na vysvedčení napísané „pass“ a nebudeme mať žiadnu známku.

Alžbeta Ráczová za tento semester nedostane hodnotenie Zdroj: archív AR

3. Povedala by som, že ľudia karanténu dodržiavajú. Väčšina nechodí von bezdôvodne, dodržujeme hygienu, ale rúška sa veľmi nenosia. Ja nosím lyžiarsku šatku, ale veľa ľudí nemá vôbec nič. Keďže som ostala na internáte, tu rúška nenosíme, pretože sme všetci prakticky v jednej domácnosti a sme stále v kontakte.

Čechov vyháňa von pekné počasie, študenti sa učia online

1. Doposiaľ sme mali otvorené iba najdôležitejšie obchody ako sú lekárne, potraviny a drogérie, no teraz sa už aj iné otvárajú obchody, napríklad Obi. Nariadením vlády sme mali zakázané stretávať sa s viac ako dvoma ľuďmi na ulici. Zatvorené sú najmä všetky reštaurácie, krčmy a školy. Politici na nás neustále apelujú, aby sme dodržiavali karanténu a nosili rúška.

2. Študujem na Českej zemědělskej univerzite v Prahe, kde bola zavedená online výučba. Prednášky máme časovo podľa rozvrhu za pomoci platformy Teams a z jedného predmetu nám profesor nahral audio prednášky. Jedna profesorka sa nám ešte vôbec neozvala. Podľa môjho názoru je v tom chaos.

3. Pokiaľ ide o opatrenia, máme mať povinne zakrytú tvár, keď ideme von. V obchodoch je dostupná dezinfekcia a jednorázové rukavice. Pred vstupom by sa mali dodržiavať odstupy. Spočiatku brali všetci karanténu dosť vážne, no teraz, keď vonku začína byť pekné počasie a vláda povolila športovanie dvojiciam z rovnakej domácnosti, sa situácia postupne uvoľňuje.

Sociálny dištanc sa v Nemecku dodržiava dôsledne

1. Von na verejnosť je dovolené len s ľuďmi z rovnakej domácnosti a navštevovať príbuzných by sa nemalo vôbec, ak to nie je nutné a potrebné. Na nákup by mal chodiť iba jeden človek z domácnosti.

2. Školy máme taktiež zatvorené, ale vyučovanie prebieha podľa rozvrhu cez platformu, kde učitelia môžu zahájiť videohovor a zdieľať ich prednášky. Iní svoje prednášky nahrajú a pošlú nám ich. Pri teoretických predmetoch preferujú učitelia skôr písomné úlohy, ktoré nahrádzajú vyučovanie. Škola by mala byť zatvorená celý semester, a preto aj skúšky budú riešené inak, no zatiaľ nevieme ako. Stredné a základné školy by mali byť už koncom júna otvorené.

Škola by mala byť zatvorená do konca semestra, hovorí študentka Anna Klementová Zdroj: archív AK

3. Karanténa sa tu dodržiava dôsledne. Nosenie rúšok zatiaľ nie je prikázané zákonom ale aj tak minimálne polovica ľudí ich nosí a niektorí aj rukavice. Častejšia hygiena a umývanie rúk je podľa mňa samozrejmosťou. Okrem iného majú v obchodoch nainštalované plexisklá na ochranu zamestnancov.

Na holandských školách budú skúšať online

1. Aj keď som z Holandska nedávno odišla, viem že prijalo celkom striktné obmedzenia ohľadom pohybu ľudí. Ak polícia stretne viac ako 2 ľudí ktorí nedodržujú vzdialenosť 1.5 metra od iných môžu byť pokutovaní. Väčšina podnikov ako sú reštaurácie, kaviarne, atď. sú zatvorené. Školy a univerzity patria pod podujatia, ktorých sa zúčastní viac ako 100 ľudí, preto sú zatvorené do 1. júna. Či sa budeme musieť vrátiť na univerzitu, alebo sa to predĺži až do ďalšieho semestra zatiaľ nevieme. Holandských coffee-shopy sú otvorené, ľudia si objednajú množstvo a prídu si tovar vyzdvihnúť osobne.

Mnoho ľudí, ktorí bývajú sami, si nájdu tzv. quarantine friend, s ktorým trávia čas a vedia že obidve strany sa stretávajú len medzi sebou.

2. Moja univerzita má momentálne diaľkové vyučovanie, väčšina prednášok je online cez rôzne platformy,ako je Blackboard Collaborative, Teams alebo Zoom. Týždenne máme 3 prednášky a 4 workshopy. Všetko je online, skúškové obdobie bude tiež. Jednu zo skúšok budem mať cez skupinový hovor s profesorom, ostatné individuálne. Myslím si, že mnoho profesorov sa snaží čo najlepšie využívať možnosť digitálneho vzdelávania, ale treba brať do úvahy to, že nie každý je zvyknutý pracovať takýmto spôsobom. Niekedy to je pokus – omyl. Univerzita zvláda konvertovať výučbu do online podoby, avšak to neznamená, že každý sa bude môcť na ňu z domu sústrediť, ako napríklad ja.

3. Tesne predtým, ako som odišla, vydala holandská vláda prvé opatrenia proti COVID-19 a spustilo sa masívne nakupovanie. Celé regály boli prázdne a postupne začali dochádzať sanitárne pomôcky. Odporúča sa teraz chodiť do obchodov len s fyzickým odstupom a na kratší čas. Väčšina známych sa snaží zotrvávať doma čo najviac, pretože sú tam tisícky pozitívnych prípadov. Mnoho ľudí, ktorí bývajú sami, si nájdu tzv. quarantine friend, s ktorým trávia čas a vedia že obidve strany sa stretávajú len medzi sebou. Tak majú istotu, že nechytia nákazu. Často sa takto stretávajú študenti z viacerých krajín. Nosenie rúšok je už viac-menej bežné, avšak stále sa odporúča zdržať sa ich nákupu v prospech zdravotníkov.

Fíni rúška nenosia, nechávajú ich pre zdravotnícky personál

1. Momentálne som vo Fínsku, presnejšie na Alandách (pozn  red. autonómne ostrovy v Baltskom mori spadajúc pod správu Fínska), riadime sa podľa ich opatrení. Sú tu zatvorené podniky ako sú reštaurácie, kaviarne a pod., no keďže sa tu všeobecne veľmi podporujú lokálne podniky, mnoho z nich ponúka možnosť “pick-up”. Zakázané sú stretnutia s viac ako 10 ľuďmi. Táto situácia je zvláštna z toho hľadiska, že človek tu až tak nepociťuje vážnosť situácie. Väčšina obchodov je stále otvorených. Ľudia často chodia von na prechádzky a stretávajú sa so známymi. Momentálne je tu potvrdených len 8 prípadov na celom ostrove, ktorý má 30 000 obyvateľov.

2. Fínske školy sú tiež zatvorené a majú online vyučovanie. Do školy chodia jedine mladšie ročníky od 1-3 triedy a žiaci s určitými pohľadávkami, ak potrebujú asistenciu pri učení. Myslím, že je to celkom podobne ako slovenské základné a stredné školy.

Sociálny dištanc nebadať, je to tu uvoľnené a situácia nie je taká prísna, ako v iných štátoch.

3. Každý, kto príde na ostrov, musí byť dva týždne v domácej karanténe. Keďže lodná doprava medzi Švédskom alebo Fínskom už neprepravuje ľudí, mnoho ľudí sa už nevracia. Vo všetkých obchodoch sú pri vchode dezinfekčné gély a pri pokladniach priesvitné plexisklá. V polovici marca, keď sme prišli bol väčší ošiaľ v obchodoch, ale teraz je to už omnoho pokojnejšie. Rúška nenosia, keďže sa odporúča radšej ich nechávať zdravotníkom. Sociálny dištanc nebadať, je to tu uvoľnené a situácia nie je taká prísna, ako v iných štátoch.

Dánsko otvorilo škôlky a školy po piaty ročník

1. Situácia vo svete sa vyvíja v každom štáte inak. Dánsko pristúpilo ku riešeniu tohto problému veľmi racionálne. Najskôr začali obmedzovať počty ľudí na jednom mieste, boli zrušené všetky udalosti nad 1 000 osôb. Postupne sa to číslo znižovali až na dnešných 10. Od 20. apríla sú otvorené kaderníctva, autoškoly a kozmetické salóny. Keďže ľudia začali vykupovať obchody, majitelia reťazcov sa rozhodli pristúpiť ku dvojitým cenám. Prvý produkt mal pôvodnú cenu, druhý stonásobnú. Toto opatrenie bolo veľmi účinné. Odstup v obchodoch vyriešili obchody pomocou nálepiek na podlahe s nápisom: Chráň seba aj druhých! Dodržuj odstup 2 metre!

2. Vyučovanie prebieha online, prednášky máme riešené cez Skype for Business alebo cez Teams. Keďže študujem web development, prednášky nie sú najlepší spôsob, ako sa naučiť programovať. K tomuto problému naši učitelia pristupujú veľmi kreatívne vo forme originálnych YouTube videí. Tie si máme pozrieť pred prednáškou a časti, s ktorými sme mali najväčší problém, nám podrobne vysvetlia. Od 15. apríla sú otvorené škôlky a školy od prvého po piaty ročník.

3. Opatrenia nie sú veľmi prísne. Rúška nie sú povinné, ani tu s nimi nikoho nestretnete. Ľudia sa snažia dodržovať odstup na verejnosti, osobnú hygienu a sociálny dištanc.

Anglicko situáciu najskôr nebralo vážne

1. Spočiatku sa nič extra neriešilo, ľudia chodili do práce, obchodov, reštaurácii a barov. Ako zahraničná študentka som stále sledovala situáciu na Slovensku a porovnávala to so správaním Britov. V polovici marca premiér vyhlásil, že situáciu nepovažuje za vážnu a nebude prijímať žiadne opatrenia. V tom čase ministerka zdravotníctva bola pozitívna na Covid-19, v mojom meste Coventry boli evidované tri prípady nákazy a v celej Veľkej Británii vyše 590. Odporúčalo sa len časté a poctivé umývanie rúk a dezinfekcia. Všetko bolo otvorené. Keď počty nakazených rapídne narástli na trojnásobok, začalo sa konať. Od 20. marca sa rušili podujatia, stretnutia a akcie s väčším počtom ľudí, zatvorili sa bary, reštaurácie, posilňovne atď.

Pri hodnotení predmetu sa prihliada na individuálnu prácu počas semestra, tu patria eseje, portfólio, plagáty, laboratórne protokoly a prezentácie.

2. Študujem na Coventry University odbor BSc. Food Science. Na škole je okolo 34 000 študentov, z čoho je veľmi veľa zahraničných. Od 20. marca nám presunuli výučbu spolu so skúškami na online verziu. V Anglicku je systém úplne iný ako na Slovensku, ústne skúšky nie sú. Pri hodnotení predmetu sa prihliada na individuálnu prácu počas semestra, tu patria eseje, portfólio, plagáty, laboratórne protokoly a prezentácie. Druhou časťou hodnotenia sú skúšky – počas jedného týždňa píšeme testy. Termíny na zadania nám predĺžili o 2 týždne a skúšky budú online v pôvodných termínoch. Semester nám končí na konci apríla. Pár prednášok sme mali na platforme Teams a profesori sú nám v prípade akýchkoľvek otázok plne k dispozícii.

3. Slovo karanténa či sociálny dištanc bolo dovtedy neznáme, každému bolo spočiatku na smiech. Neskôr už mali ľudia strach. Rodičia mi hovorili, že na Slovensku ľudia nakupovali hlavne trvanlivé potraviny, ako múku, cestoviny a dezinfekciu. V Anglicku si ľudia robili enormné zásoby. Supermarkety boli prázdne, nebolo pečivo, mliečne výrobky, mrazený sortiment, ani trvanlivé potraviny. V potravinách Aldi vydali nariadenie, že človek nemôže nakúpiť tri a viac kusov z niektorých produktov. Dbá sa viac o hygienu, dokonca v posilňovniach boli k dispozícii dezinfekcie. Karanténa povinná nie je a človek, ktorý má príznaky má ostať v domácej izolácii a zavolať na špeciálnu linku. Rúška sa nedajú nikde kúpiť, jedine objednať cez Amazon, ktorý ich doručí o 15 dní. Ľudia z Ázie ich nosia, pre nich to nie je nič výnimočné.

Európska únia viackrát vyzvala na jednotný boj proti koronavírusu. Krajiny starého kontinentu však prijímajú nariadenia podľa vlastného uváženie. Prečítajte si tiež príbeh športovkyne, ku ktorej pristupoval zdravotný personál v špeciálnych oblekoch. Hoci mala bohatú cestovateľskú anamnézu, išlo len o chrípku,

Na začiatok sme sa vybraných respondentov opýtali, v čom vidia najvýraznejší rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v zahraničí. 

Študentka Lenka odpovedala priamočiaro: „Vnímam to tak, že zahraničné školy ponúkajú väčšie možnosti študentom, viac sa im venujú do hĺbky a nie iba povrchne, tak ako u nás.” Lenka v Španielsku navštevovala školu Universitat Politècnica de València, no žila v kampuse v meste Alcoy.

„Najvýraznejším rozdielom bolo, že domáci študenti mali školu spoplatnenú. Malo to na nich obrovský vplyv, pretože to niečo stálo a nikto tam nebol len “zo srandy”, ” odpovedal študent Ľudovít, ktorý študoval na univerzite UCLM Castilla la Mancha v španielskom meste Albacete.

„V Portugalsku kladú väčší dôraz na schopnosť práce s textom a vyhľadávanie, než len na suché memorovanie textu,” jasne povedal Sebastián, ktorý študoval na Universidade de Lisboa.

Nasledujúcou otázkou sme chceli zistiť, čím sa odlišuje spôsob výučby na Slovensku a v zahraničí. Množstvo odpovedí malo podobný charakter.

„V Dánsku výučba prebiehala hlavne prakticky. Minimum memorovania informácií, ktoré si študent už ďalší týždeň nepamätá. Väčšina prednášok bola formou praktického vysvetlenia a po nej prebiehala otvorená diskusia medzi študentmi a pedagógom,” povedal Tomáš, ktorý diplomoval v Dánsku na Aarhus Universitet.

Simona, ktorá bola na MCI Management Center of Innsbruck tvrdí: „Na spôsobe výučby ma zaujalo hlavne to, že každý predmet vyučovali ľudia z odborov, ktorých skúsenosti, zážitky, ale aj prešľapy z praxe nesmierne oživili celý predmet.”

„Mal som možnonsť stretnúť sa s reálnym svetom prostredníctvom spolupráce firiem a školy. Jednou z našich úloh bolo ísť do takejto firmy aj pracovať. Toto na Slovensku nehrozí,” odpovedal Ľudovít zo Širokého.

Na záver sme študentom položili otázku, čo ich na zahraničnej škole najviac zaujalo a či by niečo z toho chceli zaviesť aj u nás na Slovensku.

„Na univerzite sa mi páčil systém anonymného hodnotenia predmetov aj vyučujúcich,” odpovedala Simona, ktorá pochádza z Trenčína. „Prikladala sa tomu oveľa väčšia váha, aj samotné predmety sa otvárali hlavne na základe hodnotení študentov.”

„Určite kompletná zmena školského systému a koniec memorovania informácií,” povedal Tomáš z Trnavy. „Viac úloh v tíme, praktických alebo laboratórnych seminárok, otvorená diskusia na každej hodine.”

Lenka, študujúca na Technickej univerzite odpovedala: „Mohli sme si reálne vyskúšať alebo nasilmulovať situácie, o ktorých sme sa učili, alebo sme projekty realizovali v skutočnej problematike, ktorá sa rieši vo svete.”

Opýtaní študenti si uvedomujú, že zmena vo výučbe na slovenských školách je vítaná, ba priam nevyhnutná. Tvrdia, že zahraničné školy im ponúkajú ďaleko viac možností na realizáciu sa v danom odbore ako tie slovenské. Študenti volajú po zmene, no či sa výučba na vysokých školách a univerzitách zmení je zatiaľ otázne.