Chcel som byť novinár v médiu ako Markíza a dokázal som to aj bez troch písmeniek pred menom, hovorí športový redaktor Pavol Kolečanský. O návrate na magisterský stupeň štúdia však stále uvažuje. 

Prečo si išiel študovať na FMK?

Už v maturitnom ročníku na strednej škole som sa dostal do regionálnej televízie TV Pohoda v Novom Meste nad Váhom. Nevedel som, čo presne chcem po strednej robiť, ale táto práca ma začala baviť. Podal som si prihlášku na žurnalistiku do Nitry a Trnavy. Na prvý pokus ma zobrali len do Nitry, takže už to vyzeralo, že skončím tam. Zaplatené boli už všetky poplatky, ale potom ma na odvolanie zobrali aj na FMK. Trnava bola pre mňa lepšou voľbou – je bližšie k Novému Mestu nad Váhom a mohol som sa popri tom venovať aj regionálnej televízii.

Bol si počas štúdia na FMK členom nejakého školského média?

Stále som pracoval v TV Pohoda a na školské média nebolo dosť času. Musím povedať, že to bola super skúsenosť, lebo prax dá človeku viac ako teória. Som za to vďačný a každému môžem odporučiť, aby išiel do takéhoto média, či už regionálneho, alebo školského.

Je regionálna televízia najlepšia možnosť na rozbehnutie kariéry?

Ak chce byť človek žurnalista, tak musí začať v menšom médiu. Napríklad na konkurze v Markíze, na ktorom som sa zúčastnil aj ja, prijali iba takých, ktorí už robili v médiu. Možno medzi záujemcami boli aj talentovanejší ľudia ako my, ale nemali prax, a tak ich nakoniec nevybrali.

Pavol Kolečanský rozhovor
Zdroj: archív Pavla Kolečanského

Ako teda spätne vnímaš štúdium na FMK?

Dala mi veľa známych. Vďaka FMK som išiel aj do Ameriky na Work and Travel, čo mi pomohlo v dospievaní a osamostatnení sa. Taktiež som sa cez FMK dostal na študentskú stáž do Markízy. Ak by som nebol študentom tejto školy, možno by práca v Markíze nevyšla. A čo mi nedala? Magisterský titul, na ktorý som už nepokračoval. Primárne som chcel byť novinár v médiu ako Markíza a to som dokázal aj bez tých troch písmeniek pred menom. Ak mám povedať pravdu, občas mi napadne myšlienka, že si školu dorobím. Mám rád veci dotiahnuté do konca. Takže možno ešte raz budem na FMK posielať prihlášku.

Spomínaš si aj na predmet, ktorý ťa nebavil?

Nebavila ma estetika, ekonomika a právo. Na druhej strane som rád chodil na dejiny filmu a predmety, ktoré boli zamerané viac na prax ako teóriu. Takých predmetov by malo byť na škole viac. Záľubu v práci s videom, fotkami a zvukom som objavil práve na Skladovej a mám ju stále.

 

Na škole by malo byť viac predmetov zameraných na prax.

Od roku 2015 si v športovej redakcii v TV Markíza. Ako presne vyzerá tvoj pracovný deň?

To záleží na dni, ale nie je to žiadny stereotyp. Niekedy som v redakcii, kde spracujem zahraničné príspevky, iný deň zase idem do terénu na nejaký zápas alebo tlačovú konferenciu. Potom tu je ešte aj Teleráno, v ktorom uvádzam športové správy.

Máš pevný pracovný čas?

Nie, mám rozdelené, či robím poobede alebo doobeda, ale to, ako dlho som v práci, je individuálne. Každý deň je iný. Niekedy tam som pár hodín a iný deň zase dvanásť. Najviac práce je cez víkendy, kedy sa hrá najviac zápasov a máme problém všetko zmestiť do scenára, ktorý má pár minút.

Odkiaľ získavate informácie, ktoré môže divák vidieť v televízii?

Zo zahraničných agentúr, ako sú Associated Press a Reuters, odkiaľ nám chodia fotky, videá a popisky z rôznych kútov sveta. Zo slovenských máme TASR a zvyšok dopĺňame sami vlastnými témami. V športe to je trochu iné ako v klasickom spravodajstve, v ktorom človek musí každodenne priniesť svoje vlastné témy a nápady. V športe sa ich snažíme vymýšľať takisto, ale je pravdou, že kalendár sa nám plní viac-menej automaticky. Zápasy a rôzne iné športové podujatia sú totiž už dopredu naplánované.

Pavol Kolečanský rozhovor
Počas práce v teréne. Zdroj: archív Pavla Kolečanského

Pripravila ťa škola na všetko, čo od teba v práci požadovali?

To asi nie. Možno toho, kto chodí do školských médií, pripraví o trochu viac ako mňa, pretože tie sú na FMK dosť kvalitné a na vysokej úrovni. Ja som skôr získal všeobecný rozhľad.

Aké vlastnosti a zručnosti by mal mať potom človek, aby mohol vykonávať tvoju prácu?

Mal by byť komunikatívny, zvedavý, cieľavedomý a kreatívny, aby bol jeho výstup v niečom originálny a vedel prilákať, poprípade pobaviť diváka.

Máš pri spracovaní témy voľnú ruku alebo sa musíš riadiť nejakými normami?

Keď idem niečo rozoberať, tak to spracujem podľa seba, ale snažím sa byť vždy objektívny. Do svojej práce vlastné názory a postoje nevkladám. Čiže nie sme striktne obmedzení, ale ako som povedal, spravodajstvo je hlavne o objektivite. Svoje názory si nechávam pre seba a pre známych.

Naplnili sa pri nástupe do práce všetky tvoje očakávania alebo ťa niečo zaskočilo a sklamalo?

Vždy som bol fanúšikom športu a ako študent som ho asi vnímal s väčšou zanietenosťou, pri zápasoch som oveľa viac kričal. Keď sa s tým teraz stretávam každý deň, tak už to až tak neprežívam. Dalo by sa povedať, že mi to zobralo takú tú naivnú a niekedy až fanatickú fanúšikovskú radosť zo športu. Nie je to už len zábava, ale aj povinnosť a práca, ktorá ma živí a musím sa k tomu stavať viac zodpovedne. Ak sa človek začne venovať niečomu profesionálne, tak mu to trošičku zoberie vášeň, ktorú mal zo začiatku.

Pavol Kolečanský rozhovor
Zdroj: TV Markíza

V súčasnosti sa medzi mladými ľuďmi rýchlo popularizuje e-šport. Uvidíme ho v najbližších rokoch aj na slovenských obrazovkách?

Radšej ho nechajme na internete. Som človek, ktorý si rád zahral nejakú hru, ale neberiem to úplne ako šport. Nechcel by som ho vidieť ani na olympiáde. Určite to chce veľa úsilia dostať sa na vrcholovú úroveň, ale šport je hlavne o fyzickej aktivite. Dôležitejšie je viesť ľudí, aby boli aktívni a mali pohyb, ako sedieť za počítačom.

Zmizne zo športu niekedy korupcia a doping?

V mnohých je zakorenené zlo a chcú dosiahnuť úspech aj pomocou podvádzania. Je to podobné ako na počítači s vírusmi a antivírusmi. Stále niekto vymyslí niečo nové.

Má človek väčšiu šancu uchytiť sa v médiach, keď vyštuduje vysokú školu zameranú na tento odbor?

Asi áno. Keby som bol ja zamestnávateľ a videl by som životopis niekoho, kto vyštudoval masmediálnu školu, tak viem, že o tých médiach vie viac ako človek, ktorý ju neštudoval a nemá ani žiadnu prax. Pri takomto štúdiu sa viac dostaneš do mediálneho prostredia a viac ho začneš vnímať. Na druhej strane – pri odbornejších témach je možno lepšie vyštudovať napríklad ekonomickú alebo právnickú školu, aby mal žurnalista väčší prehľad v danej problematike. Je to individuálne a záleží, akej oblasti v médiach sa človek venuje.