Odhaduje sa, že každá tretia žena zažila fyzické alebo sexuálne násilie od dovŕšenia 15 rokov.

Postavenie žien vo svete je v súčasnosti skutočne rôzne a rôzne sú aj riešenia strán v otázke feminizmu. Nájdeme ešte stále miesta, kde žena nie je oveľa viac ako majetok, kde nemá právo vybrať sa vlastnou cestou a robiť slobodné rozhodnutia. Súčasná situácia je, našťastie, neporovnateľná s minulosťou a Slovensko nepatrí k týmto extrémnym príkladom. Napriek tomu značne zaostávame za ostatnými krajinami Európy a o ideáli rovnosti môžeme aj naďalej len fantazírovať.

Medzi hlavné problémy ale nepatrí len pomerne konzervatívny prístup ľudí v rámci krajiny. Veľmi dôležitou súčasťou sú aj zákony, možnosti a riešenia, o ktoré sa má starať naša vláda a jednotlivé politické strany. V tomto smere však momentálne nevieme, či môžeme konečne očakávať revolúciu, alebo budeme musieť skonštatovať, že „na Slovensku nič nové.“

The Future if Female sign
V Indexe rodovej rovnosti Slovensku patrí tretie najhoršie miesto spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Zdroj: unsplash.com

Čo so sebou prináša nová vláda

Strana OĽANO, ktorá vo voľbách získala od ľudí najväčšiu dôveru, má v otázke feminizmu pomerne jasno. Ich program sa problematike jednoducho nevenuje. Samozrejme, nájdeme tu niekoľko bodov, ktoré pomáhajú rodinám, a tak strana môže čiastočne podporiť aj ženy. Ale opätovne je to len vo veľmi tradičnej a konzervatívnej rovine. Môžeme sa teda stretnúť napríklad s príspevkom budúcim mamičkám, ktorý bude žena dostávať po dosiahnutí štvrtého mesiaca tehotenstva. Táto možnosť je určite prijateľnejšia než pôvodné snahy o úplný zákaz interrupcií.

Podobný prístup zaujalo aj hnutie Sme rodina. Zameriavajú sa taktiež prevažne na finančnú pomoc budúcim mamičkám, no pomaly sa v ich programe začína poukazovať aj na platové rozdiely. Problémom však je, že aj táto politická strana k téme pristupuje veľmi konzervatívne a vymedzuje klasickú rolu ženy. Platové odlišnosti odôvodňujú materstvom, a preto chcú práve mamám vyrovnávať platy a dôchodky. Nanešťastie, týmto prístupom sa starajú o podporu vnímania žien najmä ako matiek. Nepodporujú tak skutočnú rovnosť, osobný rozvoj a samostatnosť každej ženy individuálne, či už sa rozhodne stať rodičom alebo nie.

https://www.instagram.com/p/B9_oSdxHVLE/?utm_source=ig_web_copy_link

SaS má k problematike oveľa bližšie: „Ratifikujeme Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu. Prijmeme právne úpravy, ktoré umožnia predchádzať diskriminácii pohlaví a domácemu násiliu a poskytnú jeho obetiam potrebnú pomoc.“ Strana v programe zhrnula najdôležitejšie body, ale mnohé veci nepopisuje konkrétne. Neponúka nám priame kroky, a tak je otázne, ako k celej problematike nakoniec pristúpia.

Podobne ja na tom aj strana Za ľudí. Dalo by sa povedať, že podľa rozhovorov a verejných prejavov patria k zástancom feminizmu. V rámci ich zastúpenia môžeme vidieť aj viacero ženských reprezentantiek. Vo svojom programe však tému popisujú skôr okrajovo a skutočným konkrétnym zmenám sa nevenujú. Vyzdvihnutia hodné sú ale napríklad formulácie jednotlivých bodov programu najmä v oblasti rodiny, kde pokrokovo pristupujú k obom pohlaviam rovnako.

Riešenia v oblasti platovej nerovnosti

Koalícia PS & SPOLU, ktorá zastala, takpovediac, pred dverami vlády“ s chýbajúcimi 0,04 % hlasov, mohla v celej situácii zamiešať karty. Ako jedna z mála strán sa rozhodli ponúkať možnosti, ako skutočne dosiahnuť spravodlivejšiu pozíciu žien v našej krajine. Dokonca sa zamerali hneď na viaceré oblasti.

 

V prvom rade si chceli posvietiť na spoločnosti, firmy, inštitúcie, orgány aj podniky a dosiahnuť, aby zverejňovali platové rozdiely žien a mužov. Podľa prieskumu spoločnosti Forbes je rozdiel v priemernom plate ženy až 24,4 % v porovnaní s mužom. Keď si toto číslo predstavíme ako sumu z priemerného platu v našom štáte (1092 €/mes), dostávame sa na rozdiel až okolo 3192 € ročne. K tomu môžeme ešte prirátať aj odmeňovanie a naraz nie je celková čiastka až tak zanedbania hodná ako mnohí odporcovia feminizmu tvrdia. „Téme žien by sme sa mali venovať a Slovensko v nej veľmi zaostáva. Na rovnakej pozícií žena automaticky zarába menej ako muž. V štatistikách preto dosahujeme jedno z najhorších čísel,“ potvrdil aj bývalý prezident Andrej Kiska (strana Za ľudí) v predvolebnej debate.

Vyrovnávacie opatrenia na pracovných pozíciách

Ďalším riešením koalície PS & SPOLU boli dočasné vyrovnávacie opatrenia. Tie mali slúžiť na to, aby sa pri prijímaní do nového zamestnania uprednostnili v prípade rovnakých kvalít ženy. Týkať sa to malo najmä exekutívnych, reprezentatívnych, diplomatických, ale i straníckych pozícií, a to až do vyrovnania stavov. Rovnako tak napomáhať ženám v angažovaní sa aj v menej tradičných povolaniach a disciplínach. Samotné vyrovnávanie ale môžeme vnímať z rôznych pohľadov.

Na Slovensku zarábajú ženy s vysokoškolským vzdelaním len 65 % z platu mužov. zdroj: pexels.com

Na jednej strane sa takéto opatrenie dá vnímať ako skvelá príležitosť pre ženy zastávať vo väčšej miere funkcie, ktoré sú za bežných okolností menej dostupné. Mohlo by to taktiež napomôcť k posunu v myslení stále konzervatívnej spoločnosti a vytiahnuť ženu zo stigmy, ktorou je primárne len staranie sa o rodinu a domácnosť. Prirodzene, nie je nič zlé na tom zvoliť si túto cestu. Nemusí to však byť vytúženým cieľom pre každú jednu z nás, a tak by vďaka spomínanému opatreniu bolo možné postupne zvoliť aj ambicióznejšie kariérne smerovanie.

Na druhej strane môžeme predpokladať, že je zriedkavé, aby uchádzači o zamestnanie mali naozaj rovnakú úroveň kvalít. Bolo by teda náročné zaviesť podobné návrhy do praxe. Taktiež nie je celkom správne, aby pracovnú pozíciu získal človek na základe pohlavia. V konečnom dôsledku ide predsa o to, aby bola práca vykonávaná čo najlepšie, nech už ju robí ktokoľvek.

Koalícia sa zároveň zamerala aj na pomoc rodinám či budúcim mamičkám. Zlepšenie podmienok v pôrodniciach alebo poradne pre ženy, ktoré sú v zložitej situácii a zvažujú možnosť vzdať sa dieťaťa. Medzi dôležité kroky ale zaraďujú aj ratifikáciu Istanbulského dohovoru.

Istanbulský dohovor alebo zlo z Istanbulu

Slovensko sa v téme Istanbulského dohovoru rozdelilo na akési dva tábory. Mnohí ľudia ho podporujú, no vidia v ňom problematické formulácie či dokonca údajnú gender ideológiu. Iní hovoria, že je to potrebný krok na to, aby sme sa zaradili medzi moderné krajiny. Každopádne, odhaduje sa, že až každá tretia žena (čiže dokopy až 61 mil. zo 185) zažila fyzické a/alebo sexuálne násilie od dovŕšenia 15 rokov.

Základom dohovoru preto je zosúladiť právne normy a politiku štátov s cieľom zabezpečiť rovnakú úroveň ochrany žien, dievčat a ďalších skupín ohrozených násilím v Európe. Vyžaduje, aby rôzne formy násilia (psychické, fyzické, sexuálne obťažovanie, manželstvá z donútenia, mrzačenie ženských pohlavných orgánov…) boli prísne trestané.

Tento dokument sa snaží zamedziť najmä násiliu na ženách a rovnako nabáda štáty k zlepšeniu ochrany obetí domáceho násilia. Ako riešenie ponúka napríklad finančnú pomoc, rozšírenie poradenských služieb a snahu o medializovanie prevencie.

V rámci aktuálnej vlády, je tento dohovor považovaný za dôležitý, a to najmä stranami Za ľudí a SaS. Andrej Kiska vidí riešenie problému v možnosti, že napriek zamietnutiu dohovoru sa z neho vyberie gro“ toho najdôležitejšieho a práve to sa na Slovensku zavedie do platnosti. V tomto prípade by ale dochádzalo k problému vzhľadom na monitorovanie a štatistiky dohovoru v EÚ.

Pokiaľ by totiž bola uzákonená len určitá časť, Slovensko by sa nemohlo zapojiť do zberu informácií o účinnosti opatrení. Keď sa na to ale pozrieme z pohľadu súčasnej situácie v krajine, bolo by to, takpovediac, lepšie niečo ako nič“. V konečnom dôsledku je predsa najdôležitejšie, aby ženy dostali pomoc a ochranu, ktorú potrebujú. Spôsob, akým sa to uskutoční, je už vedľajší.

Nateraz zostávajú riešenia strán v otázke feminizmu aj vzhľadom na korona krízu v úzadí. Možnosti by tu síce boli, ale či sa naozaj dočkáme ich zavedenia do praxe je už, bohužiaľ, neisté. Pevne však veríme, že počas rozlúčky s predošlou vládou, sme sa rozlúčili aj so zastaralými prístupmi k feminizmu a že konečne na Slovensko príde vietor zmeny“.