V spoločnosti neustále apelujeme na modernizáciu vzdelávacieho systému, ktorý by mal reflektovať potreby dnešného sveta. Realita našich univerzít sa však často líši od rozprávok nachádzajúcich sa v opise študijných programov.
Výsledky výskumu spoločnosti Ipsos ukázali, že medzi kľúčové kritériá pri výbere vysokej školy patrí aj výučba v cudzom jazyku. Nemožno preto poprieť, že bilingválne odbory predovšetkým s výukou angličtiny, zažívajú svoj zlatý vek. Hoci takáto výučba otvára dvere do sveta, zabezpečenie dostatku profesionálov s kvalitnou úrovňou anglického jazyka ostáva na druhej koľaji.
Som študentkou v programe Vzťahy s médiami a aj moju voľbu ovplyvnil popis programu uvádzajúci výučbu v anglickom jazyku. Sny o štúdiu sa rozplynuli, keď som zistila, že nie všetko je tak ružové, ako madžentová farba našej fakulty. Vzťahy s médiami sa zaoberajú aktuálnymi témami z oblasti marketingu a médií. Často sa rozprávame o termínoch, ktoré ešte nemajú slovenský ekvivalent. Problém nastáva, keď nás vyučujú odborníci s úrovňou angličtiny pripomínajúcou tú, ktorú poznáme od socialistickej učiteľky na základnej škole.
Základom nášho odboru je tiež vystupovanie pred verejnosťou a médiami. Asi preto nás výcvik prezentačných zručností vyučuje stále študujúci doktorand, ktorý tento predmet “zdedil” a ani sám nevie, ako. Navyše mu chýba aj prax, ktorá je pri praktických predmetoch kľúčová. Toľko k profesionalite a do neba siahajúcej úrovni. Je nemysliteľné, aby sa otvárali nové študijné programy, na ktoré chýba adekvátna príprava, pomôcky a v neposlednom rade kvalifikovaní vyučujúci.
Dych mi taktiež vyrazila situácia, ktorej by som neverila, ak by som nebola jej priamym svedkom. Zahraničnej študentke z programu Erasmus+ oznámili, že záverečnú skúšku absolvuje v slovenčine. Vraj to má poňať ako výzvu a príležitosť naučiť sa nový jazyk. Štipku pochopenia by som našla iba v prípade, ak by si študentka zámerne nezvolila predmety papierovo vyučované v anglickom jazyku. Ak fakulta nedokáže zabezpečiť výučbu v cudzom jazyku pre Slovákov, o čo ťažšie musí byť garantovať ju pre cudzincov?
Vo výsledkoch vzdelávania prezentovaných v už spomínanom študijnom programe mnohokrát nachádzam tvrdenia, ktoré absolútne nekorešpondujú so skutočným dianím na prednáškach. Papier znesie veľa, čo ma núti podčiarknuť nutnosť kritického myslenia. Ako hovorí legenda internetu: „Keby nebolo štúdium, nie som ani ja.“ Vnímam snahu nášho systému priblížiť sa západu a pripraviť mládež na vykročenie do sveta. V našom programe nás majú vzdelávať profesionáli z mediálnej sféry. Avšak, nevyhnutnosťou nie je len prax, ale i jazykové znalosti, keďže štúdium má prebiehať práve v angličtine.
Nemáme odborníkov, nechcú nás vzdelávať, alebo problém pramení vo výučbe v anglickom jazyku? Nedostatok pedagógov je známa pesnička. Doteraz sa však týmto problémom zaoberajú nanajvýš novinári prostredníctvom kritických článkov uverejnených vždy na začiatku každého školského či akademického roka. Vládou schválený zámer zvyšovania platov nie je všeliek. Jasný plán riešení na stabilizáciu situácie v školstve teda ostáva aj naďalej veľkou neznámou.
