Závisť tu bola, je, aj vždy bude. Musíme sa s tým zmieriť. Ťahá sa s nami už od škôlky a postupuje s nami až do dospelosti. Dokážeme druhému závidieť aj totálne maličkosti. Každý sa s tým vo svojom živote už stretol. No je to vôbec potrebné? Závisť dokáže niekoho vyburcovať, aby dokázal viac ako jeho „dobrý“ priateľ. No pre iných je to spôsob, ako môžu dokonale zhodiť a skritizovať úspech iného. Pritom si však neuvedomujú, koľko daného úsilia musel človek do svojej práce vložiť, aby uspel. So závisťou sa dá vyrovnať rôznymi spôsobmi. Najlepšie je vylúčiť závistlivých ľudí zo života a obklopiť sa ľuďmi, o ktorých vieme, že nás podporia a budú nám priať bez toho, aby nám hádzali polená pod nohy. Zamyslite sa nad tým, či je skutočne závisť potrebná v našom každodennom živote. Viem, že sa nikdy nevytratí a bude tu s nami. No nebolo by fajn, keby sme aspoň jeden deň v roku prestali závidieť a tešili sa z úspechu priateľa, ale aj neznámeho človeka? Čo vy na to? Dokázali by ste to?