Elektronické cigarety sú z roka na rok populárnejšie. Vzniká stále viac príchutí a stávajú sa dostupnejšími. Obľubuje ich hlavne mládež vo veku 14 – 20 rokov. No okrem zábavy zo sebou prinášajú aj rôzne riziká. Na Slovensku budú tie so sladkými príchuťami onedlho pravdepodobne zakázané. Toto šesť dôvodov, prečo to dáva zmysel.

1. Nie sú menším zlom

Vaping je považovaný za zdravšiu a bezpečnejšiu alternatívu fajčenia tabakových cigariet. Dôvodom by mali byť rôzne funkcie, prostredníctvom ktorých sa dajú prispôsobiť našim potrebám. Mali by byť účinným prostriedkom pre ľudí, ktorý sa snažia prestať fajčiť. Pravda však je, žiadne fajčenie neostáva bez následkov.

Tradičné cigarety obsahujú viac ako 7 000 chemikálií. Napriek tomu sú e-cigarety takmer rovnako rizikové a návykové. Majú negatívny vplyv na naše zdravie, okolie a prírodu. Ako tvrdí World Health Organization, používanie elektronických cigariet trojnásobne zvyšuje spotrebu konvenčných cigariet. Platí to najmä medzi nefajčiarskou mládežou.

2. Ničia zuby aj vlasy

Aj keď sú vapovacie cigarety na trhu uvedené už dlho, poznatky o ich dlhodobom vplyve na naše zdravie sú stále obmedzené. Ako ale uvádza National Heart, Lunge and Blood Institute, dlhodobé používanie nikotínových produktov môže výrazne zhoršiť funkciu krvných ciev v tele. Tým sa zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení.

A to nie je zďaleka všetko. Podľa portálu AEDIT poškodzuje taktiež stav zubov, vlasov a pokožky. Prispieva taktiež k budovaniu si závislosti na nikotíne, látke, ktorá môže výrazne skracovať život o viac ako osem rokov. U mladých ľudí hrozí riziko ovplyvnenia vývoja mozgu.

3. Spôsobujú nikotinizmus

Závislosť na nikotíne, odborne nazývaná aj nikotinizmus, je v dnešnej dobe bežným javom. Veľmi jednoducho a rýchlo sa buduje, no zbaviť sa jej už je ťažšie. Trpí ňou veľké percento populácie keďže e-cigarety sú populárne hlavne pre ľudí v mladom veku. Keď si doprajú svoju každodennú dávku nikotínu, je pravdepodobnosť, že s tým budú pokračovať aj v dospelosti.

Nikotín, takzvaný nervový jed, je dôvodom všetkých zdravotných problémov, ktoré spôsobuje fajčenie. Navyše môže byť toxický aj pre nefajčiarov. Pasívne fajčenie nás ohrozuje viac ako si myslíme. Aj keď v prípade e-cigariet je toto riziko nižšie, nie je nulové.

4. Nepriatelia sa s ekológiou

E-cigarety vo veľkom prispievajú k znečisteniu životného prostredia. Len ich výroba spôsobuje problémy ako odlesňovanie a znečisťovanie pôdy. Obsahujú kovy, plasty aj lítiovo-iónové batérie, ktoré sú náročné na recykláciu. Tieto batérie môžu po vyhodení uvoľňovať toxické látky, ako napríklad ťažké kovy a elektrolytické chemikálie, ktoré môžu kontaminovať pôdu a vodné zdroje.

Všetky e-cigarety obsahujú náplne s kvapalinami, v ktorých sa nachádza nikotín a ďalšie chemikálie. Ak sa tieto látky nesprávne zlikvidujú, môžu uniknúť do prostredia a poškodiť ekosystémy. Nikotín je toxický pre mnohé druhy rastlín a zvierat a môže ohroziť vodné organizmy, ak sa dostane do vodných tokov.

5. Môžu vybuchnúť

Elektronické cigarety nie sú pre nás stopercentne bezpečné ani po technickej stránke. Aj keď je to zriedkavé, nesprávna a nedostatočná starostlivosť môže spôsobiť problémy. Batérie, ktoré sa v nich nachádzajú, sú veľmi citlivé. Ich prehriatie, nadmerné nabitie alebo fyzické poškodenie môže viesť k požiarom alebo dokonca výbuchom.

Riziko predstavuje aj vlastná modifikácia batérie, ktorá ju nadmerne zaťažuje. Nebezpečnými sa stávajú aj pri kontakte s kovovými predmetmi, ako sú kľúče alebo mince, ktoré spôsobujú prehriatie batérie.

6. Obsahujú chemikálie

Podľa World Health Organization množstvo produktov, ktoré uvádzajú, že nikotín neobsahujú, v podstate poskytujú klamlivé informácie. Môžu obsahovať rôzne ďalšie chemikálie, ktoré na obaloch neuvádzajú, no fajčiar ich vdychuje.

Slovensko bojuje proti nikotínu aj tým, že chce z predajní odstrániť elektronické cigarety s príchuťou. Tie, ktoré chutia ako ovocie, sladené nápoje alebo cukrovinky, totiž najviac lákajú mladistvých. Cieľom je ochrániť mladých a zamedziť im prístup k nikotínu.

Ako uvádza Interez.sk, z obalov nikotínových výrobkov majú zmiznúť prvky, ktoré môžu zvyšovať ich atraktivitu, ako napríklad rôzne farebné kresby alebo popisy, ktoré by pripomínali potravinu, kozmetický prípravok alebo hračku. Novela má tiež zakázať akcie predajcov, ktoré zvyšujú záujem zákazníkov o výrobky. Povolené by nemali byť ani odmeny k nákupu vo forme tovaru, ktorý so samotným výrobkom nesúvisí.

Študentka Klára je ubytovaná v Študentskom domove UCM na Námestí J. Herdu. Keďže na bunkách majú len koše na komunálny odpad, svoje odpadky triedila do tašiek a vyhadzovala na chodbu, kde sú nádoby práve na triedený odpad. Raz ju ale zastavila pani upratovačka a konfrontovala ju, že je to zbytočné vyhadzovať smeti osobitne, keďže nakoniec aj tak všetko zosypávajú do spoločného koša. Von pri internáte sa totiž nenachádzajú kontajnery na triedený odpad.

Klára sa pokúšala o ekologicky zodpovedné správanie. Variant s vynášaním odpadkov do nádob na triedený odpad na chodbe internátu neprichádzal do úvahy, a tak premýšľala, aké sú jej ďalšie možnosti. Napadlo ju využívať kontajnery na separovaný odpad v areáli bytových domov pri budove školy. Považovala to za riešenie na svoj problém, preto s taškami plnými odpadu mierila práve tam. Neskôr ale zistila, že obyvatelia iných miest môžu za odpadovú turistiku zaplatiť pokutu.

UCM je papierovo zelenou univerzitou

Okrem príbehu študentky nás zarazilo aj to, že Univerzita sv. Cyrila a Metoda za rok 2021 a 2022 získala Zelený certifikát, ktorý jej udelila organizácia SEWA „za zabezpečenie ekologickej recyklácie a spracovania elektroodpadu a/alebo prenosných batérií a akumulátorov.“ Kontaktnou osobou tohto projektu bola Viera Polášová, ktorá v súčasnosti už nie je zamestnankyňou UCM. Pre získanie bližších informácii o tom, za akých podmienok nám udelili certifikát, sme sa preto obrátili priamo na spoločnosť SEWA.

Priblížili nám postup, ktorým UCM certifikát nadobudla. Na webovej stránke spoločnosti najskôr vyplnila formulár pre nahlásenie bezplatného odvozu elektroodpadu. Ten môže vyplniť akákoľvek škola, univerzita alebo iné školské zariadenie. „Zelený certifikát udeľujeme každej spoločnosti, ktorá nám počas roka odovzdá elektroodpad,“ uviedla Margita Heklová, senior koordinátor logistiky. Doplnila, že nemajú dôvod skúmať, ako univerzita separuje.

Ako hospodárime s odpadom?

Odpadové hospodárstvo univerzity sa dá rozdeliť na niekoľko častí. Základ tvorí komunálny odpad z jednotlivých objektov UCM. Okrem Trnavy sa nachádzajú aj v Špačinciach a Piešťanoch. Obec vydá všeobecné záväzné nariadenia a univerzita má povinnosť platiť stanovené poplatky. Sadzby sú určené na základe počtu kontajnerov, ktoré sa môžu vyvážať v rôznych intervaloch. Ak máme napríklad na Bučianskej jeden kontajner, platíme za jeden a neskúma sa, či je plný alebo napoly prázdny.

Odvoz a likvidácia triedeného odpadu sa vybavuje samostatne s inými firmami. Zatiaľ máme jeden kontajner na tento druh odpadu na Skladovej v Trnave a v Piešťanoch. Ďalšiu oblasť tvoria špeciálne odpady, ktoré sa v súvislosti s predpismi nemôžu dávať do zmesového. Ide o rôzne chemikálie či elektroniku.

Rádioaktívne materiály vznikajúce na fakulte prírodných vied v Špačinciach tvoria osobitnú kategóriu. Približne raz za štvrťrok príde špecializovaná firma a odoberie tento druh odpadu. Rovnako aj použité tonery sa nevyhadzujú, ale príde si ich zobrať firma, ktorá niektoré časti recykluje a znova použije.

Čokoľvek naviac v rámci separovania by sme chceli, nezníži to poplatok za komunálny odpad. „Podľa informácií, ktorými disponujeme, zvoz triedené odpadu skončí na tom istom mieste ako komunálny,“ hovorí Roman Mareš, vedúci oddelenia hospodárskych činností. Naráža na firmu FCC, ktorá v Trnave nakladá s komunálnym a triedeným odpadom, ktorý následne spracováva na triediacej linke: „Nedá sa povedať, že papier, kov alebo plasty skončia samostatne ako papier, plasty a kov.“

Všetky cesty vedú na skládku (alebo do spaľovne)

Spoločnosť FCC má stanovené zvozové plány, ktoré pozostávajú z viacerých procesov. Prvým z nich je zvoz odpadu do triediacich liniek, kde sa separujú komodity vhodné k použitiu. Časť komunálneho odpadu končí v spaľovni v Bratislave. Pre zaplnené kapacity je ďalšou možnosťou skládka. „Nevnímame, že to je správna cesta, ale iba dočasná,“ vyjadril sa k tejto téme prevádzkový riaditeľ FCC Petr Marek.

Množstvo obalových odpadov rastie rýchlejšie, ako dokážeme recyklovať.

UCM s firmou spolupracuje vo veci zefektívnenia rozkladu zmesového komunálneho odpadu enzýmovou hydrolýzou. Realizovali aj test, pri ktorom zisťovali, či dôjde k urýchleniu rozkladu. Na procese sa podieľali aj študenti našej univerzity vo všetkých postupoch. Dospeli k záveru, že dôjde k urýchleniu o 20 – 25 %.

„Cieľom bolo zistiť, či má zmysel sa tým zaoberať,“ vysvetľuje Petr Marek, prevádzkový riaditeľ FCC. Na základe posúdenia výsledkov zistili, že má. Spolupracovať s UCM chcú aj naďalej, čo si aj interne deklarovali. „Testovanie a pokusy v spolupráci s univerzitou sú otvorené,“ povedal Marek s tým, že cieľom by malo byť poznanie a vedomosti.   

Reputácia univerzity kráča po tenkom ľade

Nenarúša zmesový odpad dobré meno školy? Zamyslel sa aj Roman Mareš z oddelenia hospodárskych činností. „Je to však ovplyvnené vonkajším svetom, s čím môžeme my nakladať a spolupracovať,“ dodal. Demonštroval to rovno na príklade, kedy na chodbách, v učebniach a v kanceláriách nie je problém mať roztriedené odpadové koše na základe farby: „Univerzita to dokáže zabezpečiť a my sme tento krok aj spravili. Druhý krok je, kam s tým odpadom ísť tak, aby to malo zmysel.“

Doplnenie označených farebných smetných nádob v budovách sa pohybovalo v desiatkach a stovkách eur. Pri celkových výdavkoch za triedený odpad by sme sa mohli baviť aj o tisícoch. „Tam je to na dlhšie uvažovanie, pretože to môže ísť na úkor niečoho iného,“ vysvetlil Mareš. Podľa neho by bolo potom potrebné rozhodnúť, na úkor čoho by sa to zrealizovalo. Poplatky spojené s odpadovým hospodárstvom za minulý rok sa pohybujú v sumách 35 až 40 tisíc eur.

Obmedzenie > Recyklácia

Mareš by uvítal pohľady mladých ľudí, ktoré v tejto problematike môžu priniesť zaujímavé zistenia: „Čakal by som, že na fakulte prírodných vied, kde sa venujú aj eko, budú najiniciatívnejší študenti, ktorí by mohli prísť s novými nápadmi.“ Osobne by prijal návrhy, ktoré by zabezpečili, že sa odpad nebude tvoriť. Ako príklad uviedol novú samoobslužnú kaviareň Best Barista, kde existuje možnosť použiť vlastnú šálku. „Vidíme, že vznikol problém, kedy odpad teraz tvorí niekoľko stoviek kelímkov,“ upozornil na problém a povzdbudil, aby si študenti a zamestnanci nosili vlastné termohrnčeky alebo fľaše.

Rovnako poznamenal aj Petr Marek, podľa ktorého je obmedzenie odpadu dôležitejšie ako separovanie a recyklácia: „Množstvo obalových odpadov rastie rýchlejšie, ako dokážeme recyklovať.“ Navrhuje, aby sme sa zaoberali tým, ako niektoré suroviny použiť ako zdroj energie, keď sa nedajú využiť ako materiál. „Z ekológie sa stalo zelené náboženstvo, ktoré dokáže zatemniť racionálny pohľad. Niekedy chcieť znamená mať peniaze,“ dodal na záver.

Študentka nás o svojej skúsenosti informovala pod podmienkou zachovania anonymity, preto sme v texte jej meno nahradili vymysleným.

Zistenia podľa výskumníkov naznačujú, že návštevy miest s bohatým výskytom vtáctva môžu lekári odporúčať ako doplnkovú terapiu pri liečbe duševných porúch. Kvôli novým výsledkov výskumu tiež zdôraznili potrebu lepšie chrániť životné prostredie a zlepšiť biodiverzitu v mestských, prímestských a vidieckych oblastiach. Ich cieľom je zachovať biotopy vtákov.

Prelomové zistenie

Štúdia s takmer tisíctristo účastníkmi sledovala každodennú ľudskú interakciu s vtákmi prostredníctvom aplikácie Urban Mind. V priebehu dvoch týždňov účastníkov z Európy, USA, Číny a Austrálie vyzvali, aby v náhodných intervaloch zaznamenali ako sa cítia. Účastníci uvádzali, či sú šťastní alebo vystresovaní, či vidia stromy a tiež či sa v ich okolí nachádza vtáctvo.

Vedci zistili, že priemerné skóre duševnej pohody účastníkov sa zvýšilo, keď videli alebo počuli vtáky. A to aj medzi tými, ktorí priznali, že im bola diagnostikovaná depresia. Potrebujeme vytvárať a podporovať prostredie, najmä mestské prostredie, kde je život vtákov stálou črtou,“ vyjadril sa Andrea Mechelli, profesor včasnej intervencie v oblasti duševného zdravia na King’s College London pre The Guardian.

Je neuveriteľné náročné motivovať niekoho s depresiou, aby cvičil.

Dodal, že pozitívny vplyv stretnutia s vtákmi na ľudí s depresiou bol významný. Súvisí to najmä s tým, že mnohé intervencie, ktoré pomáhajú takzvaným “zdravým ľuďom”, nefungujú u jedincov s diagnostikovanými duševnými ochoreniami: „Vieme, že s cvičením sa každý cíti lepšie. Je však neuveriteľne náročné motivovať niekoho s depresiou, aby cvičil. Kontakt s vtákmi je však uskutočniteľný oveľa jednoduchšie.”

„Vtáčí spev bol kedysi prirodzeným soundtrackom pre všetky ľudské životy a je hlboko zakorenený v našej psychike. Spája sa s jarou, obnovou a prichádzajúcimi dobrými časmi. Preto musíme zabezpečiť, aby príroda neutíchla,” dodal Adrian Thomas, člen Britskej kráľovskej spoločnosti na ochranu vtáctva.

Slovensko zatiaľ podobnú štúdiu nezrealizovalo

Psychologička Jana Šeligová sa zatiaľ stretla s výskumami potvrdzujúcimi pozitívny vplyv domácich zvierat na deti, akými sú hipoterapia či kanisterapia.

Svojim klientom všeobecne odporúča pobyt v prírode, ktorého súčasťou spev vtákov často je. No hovoriť o predpisovaní vtáčieho spevu ako liečebnej metódy je podľa nej zatiaľ príliš trúfalé. Ide skôr o kombináciu viacerých faktorov, ktoré umožňujú čo najlepší liečebný efekt. Medzi ne patria príroda, pokoj, čerstvý vzduch, nízka úroveň stresu, prípadne fyzická aktivita v podobe prechádzky lesom.

Všeobecná pravda je, že príroda lieči.

O psychickú pohodu sa podľa nej treba starať pravidelne. Podobne ako o svoje zuby – ak si ich prestaneme čistiť, začnú sa kaziť. Pokiaľ začneme chodiť do prírody a vyhľadávať vtáčí spev, môže to mať určitý priaznivý efekt. To však neznamená, že je zrazu všetko vyriešené.

„Neviem odpovedať ani na to, prečo mal vtáčí spev pozitívny efekt na respondentov inak, než tou všeobecne overenou pravdou, že príroda lieči,“ dodáva Šeligová. Zároveň súhlasí, že v prípade, ak by vtáčí spev z prírody zmizol, na ľudskej psychike by sa to mohlo odraziť negatívne.

Zoológ Ján Dobšovič dodáva, že vtáčí spev je sezónna záležitosť – vtáky spievajú hlavne na jar počas hľadania partnerky, prípadne obhajovania územia. Podobne priaznivo účinný by však mohol byť aj birdwatching, ktorý sa dá praktizovať celoročne.

Vtáctva výrazne ubúda

Možno je to len ťažko predstaviteľné, no naše lesy pomaly utíchajú. Nedávny výskum vtákov hniezdiacich na území Európskej únie ukazuje, že od roku 1980 vymizol každý šiesty vtáčí jedinec – spolu takmer 600 miliónov vtákov.

Rovnaká situácia je aj na našom území. Najväčšími problémami sú intenzifikácia poľnohospodárstva a vytváranie monokultúrneho prostredia. Problémom je taktiež veľké svetelné znečistenie spoločne s chemizáciou a následnou likvidáciou hmyzu, ktorý je vtáčou potravou.

Podľa informácií dostupných na NASA, sa priemerná teplota od polovice 19. storočia zvýšila o 1.18 °C. Toto číslo je zásluhou vyprodukovaných emisií oxidu uhličitého. Sme svedkami neustálych rekordných teplôt a môžeme čakať, že sa tento trend bude len zhoršovať pokiaľ nebudú podniknuté žiadne kroky.

Tieto a ďalšie podložené dáta, ktoré tvrdo poukazujú na ľudský dopad na planétu, však môžu spôsobovať aj psychické ťažkosti.

Čo je eko-úzkosť?

Prvýkrát bola definovaná ako „chronický strach z environmentálnej katastrofy,“ Americkou Psychologickou Asociáciou (APA) v roku 2017. Opisuje psychický stav, kedy človek pociťuje dlhotrvajúcu úzkosť z budúcnosti v súvislosti s globálnymi klimatickými zmenami.

Hoci zatiaľ nie oficiálne zaradená medzi psychologické diagnózy a podľa odborníkov nemá také isté prejavy ako klinická úzkosť, netreba ju však brať na ľahkú váhu. Podľa magazínu Time, strach z klimatickej zmeny môže negatívne ovplyvniť duševné zdravie. Týka sa to hlavne ľudí, ktorí trpia psychickými poruchami.

APA rozdeľuje eko-úzkosť na dva typy a to na akútnu a chronickú. Akútna súvisí s následkami prírodných katastrof ako tornád, hurikánov, zemetrasení a podobne. Na druhej strane je chronická, kedy psychologické dopady majú graduálnu, dlhotrvajúcu tendenciu.

Prejavy akútnej a chronickej eko-úzkosti sú podľa APA rôznorodé a u každého sa môžu líšiť. Patria sem úzkostné stavy, pocity bezmocnosti, viny a frustrácie, ale aj depresia, samovražedné myšlienky alebo trauma.

Klimatická zmena očami mladých ľudí

Podľa predpovedí môžeme očakávať, že ak čo najskôr neznížime produkciu oxidu uhličitého, jeho vysoké koncentrácie budú mať za následok priemerné globálne oteplenie v rozsahu od 4 až do 6 °C do roku 2100. Ako tieto predpovede s vývinom klimatickej zmeny vnímajú mladí ľudia?

Mala Rao a Richard Powell, napísali pre Britský lekársky žurnál (British Medical Journal), že obavy z budúcnosti tvoria veľký nátlak na deti a mladých ľudí. Podľa výsledkov nedávno uskutočneného medzinárodného výskumu, ľudia v rozpätí od 16 do 25 rokov trpia prejavmi eko-úzkosti po celom svete, píše The Guardian.

Výskum tiež odhalil mienku mladých ľudí ohľadom konania dospelých. Mladí ľudia zastávajú názor, že dospelí a vláda nekonajú dostatočne v prospech prírody, čo vedie k pocitom zrady.

Michal (22) je študentom marketingu a tvrdí, že pravidelne pociťuje negatívne emócie pri myslení na obraz svojej budúcnosti vo vzťahu s klímou. „V tomto kontexte som zažil hnev. Hnev na nezodpovedné veľké korporáty, hnev pri produkovaní obrovského množstva odpadu. Pocítil som aj pocit frustrácie či viny,“ povedal Michal.

„Zároveň mám aj nádej, poznám veľa ľudí v mojom okolí, ktorým záleží na životnom prostredí a snažia sa. Verím, že to všetko bude smerovať k lepšiemu,“ zhrnul pozitívne.

Študentka psychológie Katarína (23), má však celkom odlišný pohľad ako Michal. Priznáva, že sa dôsledne nezaoberá témou klimatickej zmeny a nesleduje správy s ňou spojené. Myslí si, že: „Planéta nie je na tom až tak zle, nemám pocit, že by sa to malo extrémne prejaviť počas môjho života, ani života mojich detí, vnúčat či pravnúčat.“

Túto tematiku aktívne zastupuje v mediálnom prostredí aj slovenský novinár, Jakub Filo, ktorý pôsobí v denníku SME ako editor a zástupca šéfredaktorky. Na profile svojho Instagramu pravidelne informuje svojich sledovateľov o následkoch, vývine a predikciách klimatickej zmeny.

V infografikách objasňuje z čoho vzniká úzkosť spojená s klimatickými zmenami a radí ako s ňou efektívne bojovať. Dokonca napísal aj dvojdielnu sériu kníh, ktorých dej je zasadený v budúcnosti a spadá pod žáner science fiction respektíve climate fiction.

Pociťujem podobné pocity, čo môžem robiť?

Pocity úzkosti, hnevu alebo strachu nepriaznivo ovplyvňujú kvalitu života a preto Medical News Today odporúča vyskúšať nasledovné body, ktoré môžu pomôcť pri prejavoch eko-úzkosti.

S redukovaním negatívnych pocitov nám môže pomôcť zapájanie sa do aktivít, ktoré sú šetrné k našej planéte. K týmto činnostiam patrí rozprávanie sa s ľuďmi, ktorí majú podobné obavy, zapojenie sa do dobrovoľníctva s environmentálnymi skupinami alebo činnosti na individuálnej úrovni, akými sú recyklovanie odpadu, obmedzenie konzumácie mäsa alebo udržateľné nákupy oblečenia.

Patrí sem aj používanie ekologických spôsobov prepravy ako chodenie, bicyklovanie, využívanie prostriedkov hromadnej dopravy alebo aj carpooling.

Vyhľadávajte informácie z kvalitných zdrojov, ktoré sú podložené dátami, nie sú zavádzajúce alebo prehnané. Zároveň je dôležité vedieť, kedy si dať pauzu a stanoviť si hranice.

Informácie, ktoré nás bezprostredne obklopujú každý deň, môžu spôsobiť stres a úzkosť. Odložte mobil, laptop, tablet alebo vypnite televízor a oddýchnite si od víru informácií.

Nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, ak sa samostatne nedokážete vyrovnať so svojou situáciou. Vyhľadanie psychologickej alebo psychiatrickej pomoci nie je hanbou.

Viktória tvorí oblečenie a doplnky z látok zo secondhandov, skrachovaných tovární a odpadových materiálov. Každý kúsok prejde jej šikovnými rukami, pretože ho šije sama.

K vlastnej značke ju doviedol školský projekt a následne aj bakalárska práca počas štúdia architektúry na STU. Naštudovala si potrebné informácie, prestala nakupovať vo fast fashion reťazcoch a kúpila si šijací stroj. Vypočujte si, ako pokračovala idea upcyklovanej módy a príbeh značky Marna.

Vypočujte si aj ďalšie epizódy Podcasttu.

Pre niekoho odpad, pre iného poklad. Projekt s názvom Back2Life má pomôcť v regulovaní množstva odpadu v meste Trnava. Fungovanie nového re-use centra nám priblížila Zuzana Krenyitzká, manažérka komunikácie spoločnosti FCC Slovensko: „Občania sem budú môcť tovar bezodplatne priniesť a zároveň si pre seba vybrať niečo vhodné za minimálne ceny. Bude slúžiť ako miesto darovania a nákupu použiteľných vecí tak, aby si našli nových majiteľov a neskončili v odpade.“

V súvislosti s rozvojom cirkulárnej ekonomiky a potrebou ochrany životného prostredia ľudia čoraz viac hľadajú alternatívy ku konzumnému spôsobu života. Snažia sa obmedzovať neustále nakupovanie nových vecí a vyhadzovanie tých starých. Aj to je jeden z dôvodov, prečo vznikajú re-use iniciatívy a strediská s podobným zameraním.

Občania sem budú môcť tovar bezodplatne priniesť a zároveň si pre seba vybrať niečo vhodné za minimálne ceny.

Príbuzné projekty teda predlžujú životnosť vecí, predchádzajú vzniku odpadu a šetria životné prostredie. Význam tohto centra si uvedomuje aj vedenie mesta. „Cieľom je dať veciam druhú šancu. Okrem toho ekologického prínosu má projekt aj sociálny rozmer – umožňuje zamestnať ľudí, ktorí si ťažšie hľadajú uplatnenie na trhu práce, napr. slobodné mamičky či invalidní dôchodcovia,“ dodáva Veronika Majtánová, hovorkyňa mesta Trnava.

Jedno centrum už zožalo úspech

Primárnym iniciátorom myšlienky re-use centra je spoločnosť FCC, ktorá poskytuje široké spektrum riešení odpadového hospodárstva pre obce, ale aj priemyselnú a obchodnú oblasť. Zatiaľ sa jej darí prevádzkovať re-use stredisko v Dačicích, v južných Čechách. „Budú to už 2 roky, čo uvažujeme nad celkovou koncepciou Back2Life centra na Slovensku. Ideu zriadenia Re-use centra s návrhom sme predložili mestu Trnava, ktoré s nami na projekte prakticky od začiatku kooperuje,“ vyjadrila sa Krenyitzká.

Viaceré mestá a obce však o podobné strediská záujem nemajú. Ide totiž prevažne o neziskové projekty. „Práve preto nás veľmi teší, že nové Back2Life centrum vzniká ako spoločný projekt mesta Trnava a skupiny FCC na Slovensku,“ doplnila manažérka komunikácie. Primátor mesta Peter Bročka túto ideu nielenže podporuje, vidí v nej aj potenciál: „Back2Life si určite nájde svojich verných priaznivcov na strane darcov i kupujúcich a spoločne sa nám tak podarí predĺžiť životný cyklus množstva vecí.“

Hoci na Slovensku zatiaľ veľa re-use centier nie je, ich vznik má u nás, ale aj vo svete veľkú perspektívu. Spoločnosť FCC verí, že o služby daného centra bude u občanov záujem. „Vyplýva to jednak z celkového nastavenia klímy spoločnosti – ľudia si stále viac uvedomujú potrebu ekologického správania sa, šetrenia životného prostredia, ako aj potrebu zníženia konzumného spôsobu života. Na druhej strane tu môžu nájsť užitočné veci, ale aj drobnosti pre potešenie za zlomkové ceny ľudia s nižšími príjmami,“ vysvetľuje Krenyitzká.

Najdôležitejšie však je, že sa tým predĺži životný cyklus spotrebných vecí a že neskončia v odpade. Podľa analýzy spoločnosti WOOD & Company sú práve Trnava a Nitra mestá, ktoré na Slovensku vyprodukujú najviac smetí. Jeden obyvateľ vyprodukuje až 600 kilogramov odpadu.

Sortiment bude široký, no všetko v ňom nenájdete

O prevádzkovanie centra sa postará tím ľudí, ktorý zastrešuje sociálny podnik a komunitné centrum Baterkáreň. Otvoriť by ho mali na začiatku mája, no presný termín sa bude odvíjať od epidemiologickej situácie. Mesto o ňom bude včas informovať.

Pôvodne mal sklad re-use centra stáť v areáli na Sasinkovej ulici. V okolí je však plánovaná výstavba okružnej križovatky, a tak by došlo k priestorovej kolízii. Čoskoro ale re-use centrum nájdete na mieste zberného dvora na Ulici Jána Bottu. Ten bude zrušený od 15. marca a ako náhradu zaň môžu obyvatelia využívať zvyšných 6 dvorov. V súčasnosti sú pre pandémiu otvorené iba dva, na Mikovíniho a Cukrovej ulici.

Tovar si však môžete vyberať aj online prostredníctvom e-shopu. V ňom si prezriete aktuálnu ponuku a veci si dokážete objednať. V online obchode nájdete rozsiahly sortiment, no niektoré výrobky by ste hľadali márne. „Centrum nebude prijímať veľkorozmerný nábytok, elektrospotrebiče, textil ani potraviny,“ uviedla Majtánová.

Chýbať by v ňom nemali napríklad ani kuchynské potreby a riady, náradie, knihy, CD, platne, hračky, detské kočíky, autosedačky, kolísky, hojdačky, postieľky, kabelky, kufre, tašky, hudobné nástroje, športové potreby či dekorácie do domácnosti, vázy, kvetináče, obrazy, rámy, hodiny, budíky, sochy a umelecké predmety.

Hovorkyňa podotýka, že odovzdané veci musia byť funkčné, čisté a v takom stave, aby mali šancu získať si nových majiteľov. Na základe zachovalosti tovaru a jeho druhu určia pracovníci centra jeho cenu. Zisk z projektu podporí zeleň v Trnave, o ktorú sa mesto stará počas celého roka. Vďaka výťažku z centra bude mať v rozpočte viac prostriedkov a využiť ich môže napríklad v rámci jesennej výsadby.

Ľudia si stále viac uvedomujú potrebu ekologického správania sa, šetrenia životného prostredia, ako aj potrebu zníženia konzumného spôsobu života.

Trnava mala prvé re-use centrum na Slovensku

Prvé stredisko tohto typu zrealizovala Baterkáreň, a to v roku 2019. Kamarátky Jana a Sima vytvorili komunitný priestor, v ktorom sa naučíte žiť udržateľne a uspokojiť svoje potreby tak, aby sa zdravé životné prostredie či prírodné zdroje zachovali aj pre nasledujúce generácie. Zámerom je predísť zbytočnej produkcii odpadu.

Oblečenie nemusíte bezhlavo nakupovať. Môžete si ho požičať, vymeniť alebo darovať. V Baterkárni si môžete načapovať i kozmetiku do vlastných nádob, čo je šetrné k planéte a, v porovnaní s komerčnými značkami prírodných výrobkov, aj k peňaženke. V centre navyše nájdete knihy, domáce potreby či dekorácie.

Jeho súčasťou je napríklad i požičovňa vecí, športových a turistických potrieb, náradia, elektroniky alebo výbavy na festival. Ide o tovar, ktorý ľudia často nevyužívajú, a preto je jeho nakupovanie nepotrebné. Počas zákazu vychádzania však prevádzka funguje len ako drogéria, prípadne cez internetový obchod.

Množstvo odpadu rastie

„Ako sa hovorí, čo je pre jedného odpad, to môže znamenať pre druhého poklad,“ uviedol Tomáš Fajkus, prevádzkový riaditeľ FCC na Slovensku. Bez re-use centra by staré veci skončili na skládke odpadu. V Trnave sa jej kapacita ale neustále znižuje. Hoci je životnosť skládky na Zavarskej ceste naplánovaná do roku 2026, podľa odhadov vyprší skôr. Mesto bude skládku naďalej zväčšovať a rozširovať plánuje aj trnavskú kompostáreň. Nová plocha vyrobí takmer 5000 ton kompostu ročne.

Potreba správneho narábania s predmetmi a ich opätovného využívania je nevyhnutná. Domácnosti vyprodukujú množstvo odpadu, pričom len časť z neho možno spracovávať a používať ďalej ako druhotnú surovinu. Spoločnosť FCC, ktorá prevádzkuje aj spomínanú skládku, investovala do rozvoja inovatívnych systémov aj výstavby recyklačných závodov, či iných zariadení na spracovanie odpadov.

Smeti dokážu vyrobiť teplo aj elektrickú energiu

Trnava by okrem vhodného narábania s odpadom či nového re-use centra mala k lepšiemu životnému prostrediu prispieť vďaka Centru cirkulárnej ekonomiky. Keďže je produkcia odpadu v trnavskom kraji vysoká, spoločnosť Ewia sa centrum rozhodla vybudovať práve v tomto okrese. Verí, že dokáže v plnej miere nahradiť skládky a značne zmenšiť objem smetí, ktorý na ne dovážajú.

Ich zámerom je zužitkovať všetok odpad, ktorý by sa mal do výrobného procesu vrátiť ako druhotná surovina. Avšak niektoré produkty recyklovateľné nie sú. Z tých vyrobia teplo a elektrickú energiu. „Takáto výroba elektrickej energie je tridsaťkrát ekologickejšia ako napríklad výroba tepla alebo elektrickej energie s použitím plynu,“ vyjadril sa Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti.

Odpad má podobné výhrevné vlastnosti ako napríklad uhlie. Podľa Christenka je teda neprípustné, aby sme uhlie ťažili a využívali na získanie tepla alebo elektrickej energie, zatiaľ čo odpad s obdobnými účinkami nechávame na skládkach.

Stredisko cirkulárnej ekonomiky by mali v Trnave spustiť v roku 2026. Jeho súčasťou bude aj Centrum environmentálnej výchovy, vďaka ktorému by si mali žiaci vybudovať lepší vzťah k životnému prostrediu, a ten prenášať aj do svojich domácností.

Zdroj: mtt.sk

1. Seaspiracy

Réžiu Netflixovej novinky mal v rukách britský režisér Ali Tabrizi. Ekologický dokument sleduje problematiku komerčného rybolovu – aký má deštrukčný dopad na našu planétu. Už ako malé dieťa miloval podmorský život, avšak to ešte nevedel, s akými problémami sa potýka. Už pred nakrúcaním dokumentu čistil pláže od odpadkov a zaujímal sa o problém s plastmi.

V dokumentárnom filme zobrazuje srdcervúce vraždenie veľrýb a delfínov, pripravovanie žralokov o ich plutvy, ale aj kritiku ryboloveckého priemyslu (korupciu, klamstvá, otroctvo, vraždy). Toto všetko má za následok ničenie oceánu, ktorý pohlcuje oxid uhličitý a je domovom pre približne 80 % života na našej planéte. Množstvo ľudí sa po pozretí Seaspiracy vzdalo konzumácie rýb a morských plodov.

Tvorcovia dokumentu Seaspiracy však boli obvinení zo zavádzajúcich informácií a trhania informácií z kontextu pri rozhovoroch. Upozornili na to kritizované organizácie značiek Dolphin Safe a Marine Stewardship Council. Kritici útočia aj na šokujúce a prehnané štatistiky. Uvidíme, akú dohru bude mať tento konflikt.

2. Cowspiracy

Cowspiracy a Seaspiracy nemajú podobný názov len tak náhodou. Dôvodom je to, že oba ekologické dokumenty majú rovnakých tvorcov.

Vedúcou príčinou vyčerpávania vodných zdrojov, odlesňovania, vyhynutia rôznych druhov zvierat či mŕtvych zón v oceáne je práve živočíšna výroba. Dokument sa zaoberá dopadom živočíšnej výroby na životné prostredie. Zároveň sa venuje aj skúmaniu politiky niekoľkých enviromentálnych organizácií v rámci tejto problematiky.

Dokumentárny film poukazuje na niekoľko dôležitých a desivých faktov. Uvedieme si pár príkladov. Živočíšna výroba je zodpovedná až za 18 % emisií skleníkových plynov, čo je viac, ako dokáže vyprodukovať všetok transport. Metán je 25- až 100-krát viac škodlivý ako oxid uhličitý v meradle 20 rokov. Pre predstavu – kravy vyprodukujú 567,812 miliárd kilogramov metánu za jeden deň. Tieto štatistiky sa čítajú skutočne veľmi ťažko.

3. Game Changers (Tí, ktorí menia svet)

Ekologický dokument Game changers pojednáva o výhodách vegánskej stravy (na rastlinnej báze). Je zdravá, šetrí naše srdce, planétu a životy hospodárskych zvierat. Film sa opiera o svetových športovcov žijúcich na rastlinnej strave, ako aj nešportovcov a odborné štúdie.

Príkladom je bývalý UFC bojovník James Wilks, ktorý sa po zranení ponorí do hlbín nutričných výskumov a cestuje svetom, aby o svojich nálezoch diskutoval s tými najlepšími atlétmi, ktorí žijú na vegánskej strave. Spovedal napríklad Arnolda Schwarzeneggera, Patrika Baboumiana, Novaka Djokovica a Dotsie Bausch.

Tento ekologický dokument je ďalším, po ktorého pozretí sa ľudia rozhodli zmeniť svoj jedálniček a vylúčiť živočíšne potraviny.

4. A Plastic Ocean

Tento dokumentárny film sa zaoberá devastačným dopadom plastov na naše životné prostredie, hlavne na podmorský svet. Medzinárodný tím dobrodruhov, výskumníkov a oceánskych ambasádorov sa vydáva na misiu okolo sveta, aby odhalili nepeknú pravdu a to, čo sa skutočne nachádza pod hladinou oceánov.

A Plastic Ocean je ďalší film s poslaním edukovať, avšak jeho zábery skutočne bolia. Žijeme v plastových časoch, tento univerzálny materiál nájdeme všade. Je súčasťou obalov, elektroniky, oblečenia a ďalších predmetov určených na každodenné použitie. Každoročne v oceánoch skončí 8 miliónov ton plastového odpadu.

Mnohokrát sa mylne domnievame, že recyklácia postačuje. Avšak je to skutočne tak? Recyklovateľná je len malá časť plastového odpadu. Mikroplasty teda plnia žalúdky morských a oceánskych živočíchov, nie je žiadnym prekvapením, že takýto stav ich ohrozuje a zabíja.

5. Kiss the Ground (Skloniť sa k zemi)

Mnohé dokumenty o klimatickej kríze v divákoch zanechávajú pocity bezmocnosti, paralýzy a depresie, avšak Kiss the Ground má za hlavnú úlohu priniesť nádej. Vedci a celebritní aktivisti v tomto dokumente opisujú, ako bojovať proti klimatickým zmenám. Spasenie vidia práve v pôde.

Film disponuje dôležitými informáciami o problémoch spojených so zdravím a životným prostredím, ktorým dnes čelíme. Aj napriek tomu, že sa zameriava hlavne na americké poľnohospodárstvo, zobrazuje aj inšpiratívne príklady z Afriky, Číny a Haiti. Dokument popisuje aj škodlivé poľnohospodárske praktiky, ktoré vznikli v Spojených štátoch.

Odtiaľ sa rozšírili do celého sveta, v dôsledku čoho značne narástla potreba využívania obnoviteľných zdrojov a regenerácie pôdy. Tento ekologický dokument skúma obnoviteľné zdroje v poľnohospodárstve z dôvodu zvrátenia klimatických zmien prostredníctvom navrátenia biodiverzity a prestavby zloženia pôdy, čo sa organických látok týka.

Oranie a pesticídy sú pre pôdu devastačné a spôsobujú erózie. Riešením je práve regeneračné farmárstvo, ktoré môže obnoviť aj zničené pôdy a znižuje uvoľňovanie uhlíka. Pôda, ktorá nie je znehodnotená, uhlík pohlcuje, tiež v sebe zadrží viac vody a poľnohospodári neriskujú straty z neúrodnej pôdy, ktorá sa postupne premieňa na piesok.

V prípade, že ste nadšencom prírodovedných dokumentov, ďalším odporúčaním sú aj dokumenty od uznávaného prírodovedca a dokumentaristu Davida Attenborougha. Najnovším z nich je A Life on Our Planet (Život na našej planéte).

Vymenované ekologické dokumenty otvorili oči mnohým divákom. Niektorí spravili drastické zmeny, iní svoj životný štýl aspoň mierne poupravili. Je dôležité pamätať na to, že aj keď nie sme stopercentní, naša snaha sa počíta. Ak sa však naše správanie nezmení, hrozia nám zmeny, ktoré budú pre život na našej planéte likvidačné.

V rozhovore sa okrem informácií o aktuálnom ročníku ekofestivalu dočítate tiež:

• ako sa festival vyvíjal,
• ako sa skupina mladých študentov dala dokopy,
• ako študentka FMK pomáha prírode.

Do onlinového prostredia prichádza ekologický festival Začni OD SEBA. Kedy bude prebiehať a na aké témy sa zameriava?

Pevne veríme, že mnoho divákov namotivujeme sa nad sebou zamyslieť a začať konať od seba.

Čo diváci môžu zažiť?

Aký je cieľ festivalu Začni OD SEBA?

Ako bude podujatie prebiehať?

Plánovali ste v tomto období nejaké iné aktivity, ktoré ste napokon zrušili pre pandémiu?

Kto sú ľudia, ktorí za projektom stoja a ako sa dali dokopy?

Splnila som si taký malý sen o ekofestivale, a to by som bez tejto pomoci a, samozrejme, bez ľudí, s ktorými na festivale pracujeme, určite nezvládla.

Ako vyzerala vaša prvá spolupráca?

Potom ste sa presunuli do verejného priestoru na spomínané Nádvorie. Ako na tento moment spomínate?

Môže sa niekto k vašej skupine pridať?

Venujete sa spoločne ako organizátori nejakým ekologickým aktivitám aj v súkromí?

Plánujete založiť občianske zrduženie?

Ecolocco je 2 roky fungujúci e-shop, ktorého sortiment je plný ekologických produktov. Rôzne druhy znovu použiteľných slamiek, bambusové okuliare či zubné kefky. To a omnoho viac nám ponúkajú manželia Andrej a Monika Majláthovci. Ako to celé vzniklo nám opísal Andrej Majláth.

Čím sa Ecolocco líši od ostatných firiem a obchodov predávajúcich podobné produkty?

Kým niečo začneme predávať, sami si to vyskúšame. Nejde nám o to mať čo najväčšiu ponuku. Snažíme sa ju udržať relatívne malú, aby sme sa vedeli postaviť za každý jeden produkt. Samozrejme, nie všetko z toho používame na dennej báze, no tie veci prešli našimi rukami, použili sme ich a niektoré používame aj doma. Keď si myslíme, že sú fajn, tak ich dáme von.

Tento biznis máte spoločne s manželkou. Ako ste sa k tomuto nápadu dostali?

Už dlhšie sme rozmýšľali, že urobíme niečo, za čo sa môžeme potom postaviť. Niečo, čo si môžeme sami vyvíjať. Išlo nám o to mať niečo vlastné. Okrem toho sme chceli, aby to bolo prospešné. Preto prišiel nápad zamerať sa na eko produkty.

Aké boli začiatky? Bolo ťažké preraziť?

Začínali sme len so znovu použiteľnými slamkami. Fungujeme necelé 2 roky, čo je dosť krátko. Zároveň je to ale dosť dlhá doba podľa jednej štatistiky, ktorá uvádza, že vysoké percento e-shopov do jedného roka skončí. My sme takisto počas tých 2 rokov chceli už 100–krát skončiť. Vôbec to nie je ľahké robiť a udržiavať. Ten začiatok pre nás však nebol taký ťažký. Niečo sme si vymysleli a vytvorili k tomu web. Ja weby robiť viem, takže som za to nemusel nikomu platiť.

Takto ma to stálo iba vlastný čas a nejaké prvé produkty, ktoré sme kúpili, no tá počiatočná investícia bola dosť malá. Časom sa to však sťažuje, pretože prídu rôzne problémy. Treba riešiť sklad, zamestnancov, účtovníctvo, dane,… problémy prichádzajú s rastúcim e-shopom. Napríklad tento rok bol veľmi ťažký aj skrz pandémiu, pretože veľa ľudí nakupovalo online. Z toho dôvodu sme rástli neskutočne rýchlo.

Nenapadlo vám niekedy s rastúcim e-shopom prejsť na vyšší level a rozbehnúť sieť kamenných obchodov?

Oslovili nás viaceré kamenné predajne, ktoré už dnes predávajú náš tovar. Na Slovensku teda máme do 10 predajní, ktoré majú niečo od nás. S jedným obchodom máme užšiu spoluprácu – Pokrok v Bory Mall. Kamenný obchod teda z určitej časti už pokrytý máme, ale určite nechceme mať svoje vlastné obchody. Prinieslo by nám to viac problémov ako radosti. Podľa možností to chceme robiť jednoducho. E-shop je viac ekologický, pretože všetko je uložené na jednom mieste.

Ecolocco nie je vaše prvotné zamestnanie. Čomu sa okrem toho venujete a čo ste vyštudovali?

Študoval som žurnalistiku, takže sa nevenujem tomu, čo som vyštudoval, no dokážem z toho odboru využiť veľa vecí. V čase, keď som študoval, som ešte úplne nevedel čo chcem robiť, ale asi som vedel, že nebudem pôsobiť v nejakej redakcii.

Preto som sa zamestnal v jednej firme, kde som robil na marketingu webové stránky, grafiku a sociálne siete. To som robil 8 rokov. Momentálne robím pre viacero firiem, no keď ma to začalo zožierať a prestávalo ma to baviť, tak som si povedal, že treba vymyslieť niečo lepšie, niečo iné. Ecolocco je výsledok.

Takže aj napriek tomu, že to, čo ste vyštudovali a to, čomu sa venujete sú dve odlišné sféry, dokážete využiť aj poznatky zo školy. Aké napríklad?

Napríklad písanie textov, jazykové korektúry a vymýšľanie reklamných sloganov.

Pred rokom sa vám s manželkou narodila dcérka. Ako to teraz zvládate? Máte nejakú výpomoc?

Zvládame to. Času je oveľa menej, ako by sme potrebovali a želali si, ale s Tamarkou nám pomáha rodina. S e-shopom nám pomáha sestra a známi, z ktorých sa postupne stávajú naši prví zamestnanci.

Čo sa týka rozdelenia práce, ja sa momentálne venujem marketingu a vývoju biznisu ako takého. Monika (manželka) sa stará o zákaznícky servis a skladový manažment, čiže objednáva nové produkty na sklad a podobne. Ostatní majú na starosti balenie objednávok a takisto aj gravírovanie zubných kefiek.

Aký produkt je najpredávanejší?

Myslím si, že Včelobal. Predávame ho vo veľkých množstvách a takisto s nimi veľmi úzko spolupracujeme.

Spomínate tu rôzne materiály, z ktorých sú vyrobené vaše slamky. Z akých materiálov sú vyrobené ostatné produkty?

Zo slamiek máme na výber 3 druhy – z nerezovej ocele, z tvrdeného skla a z bambusu. Veľa vecí máme z bambusu, pretože bambus je jednou z najrýchlejšie rastúcich rastlín. Voskové obaly sa skladajú z bio včelieho vosku a textílie, čiže ekologickej bavlny, ktorá má aj svoj certifikát. Takisto máme aj produkty z dreva, to je čisto slovenská výroba.

Nájdeme vo vašich produktoch aj nejaký plast?

Určite sa tam nachádza nejaký plast, avšak úplné minimum. Napríklad naše zubné kefky majú nylónové štetinky. Je to kvalitnejšie a vydrží to dlhšie. Existujú aj slamky, ktoré majú 100% prírodné štetinky, no strašne rýchlo sa opotrebujú a veľa ľuďom to nevyhovuje. Čo sa týka baliaceho odpadu, nepoužívame plast na balenie. Používame papierové lepiace pásky, papierové krabice,…

Získal váš e-shop aj nejaké ocenenia?

V roku 2019 sme sa umiestnili na 3. mieste súťaže ShopRoku od Heureka.sk v kategórii „Cena Heureky“. Tento rok sme sa prihlásili tiež, takže dúfame, že sa nám to miesto podarí zlepšiť.

Pocítili ste vplyv pandémie na vaše tržby aj napriek tomu, že ste internetový obchod?

Tento rok sme mali marec a apríl veľmi slabý. To bolo obdobie prvých lockdownov, kedy nikto nevedel, či náhodou na ďalší deň všetci nepomrieme. No potom prišiel veľký skok a máj sa stal okrem novembra a decembra najúspešnejším mesiacom. Vysvetľujem si to tak, že ľudia začali viac nakupovať online, lebo je to pre nich bezpečné a tým pádom nám to vo finále pomohlo.

Predpokladám, že november spolu s decembrom sú najúspešnejšie mesiace kvôli Vianociam, že? Máte v ponuke aj nejaké vianočné darčeky alebo balíčky?

Áno. Máme v ponuke darčekové balíčky obsahujúce výber populárnych produktov z nášho e-shopu a takisto sú tematicky zladené. Máme balíčky s vecami do kuchyne, do kúpeľne a tak ďalej. Príde to v pekne zabalenej previazanej krabičke, ktorú môžete dať rovno pod stromček, takže si nemusíte robiť starosti s balením.

Vianoce nemusia byť len sviatkami pokoja a radosti. Posledné roky rastie konzumný charakter vianočných sviatkov, čoho dôsledkom je zvyšovanie záťaže na životné prostredie. Vznik prebytočného odpadu, plytvanie vodou, zvyšovanie spotreby energií a materiálov či nadmerné vypúšťanie skleníkových plynov do atmosféry sú príklady narastajúcich negatívnych dôsledkov, ktoré treba minimalizovať.

Greenpeace vyzýva ľudí, aby konali zodpovednejšie a svojimi činmi obdarovali aj životné prostredie. „Vianoce sú obdobím, keď by sme mali myslieť nielen na uspokojenie našich predstáv o slávnostných chvíľach, ale bolo by dobré, aby sme pristúpili k nakupovaniu zodpovedne a mysleli environmentálnejšie. Tipy pre ekologické Vianoce sú jednoduchými krokmi, ktoré v konečnom dôsledku potešia nielen životné prostredie, ale často aj zdravie a peňaženky tých, ktorí ich vyskúšajú,” povedala hovorkyňa Greenpeace Slovensko Lucia Szabová pre denník SME.

Nepochybne majú Vianoce negatívny dopad na životné prostredie. Avšak existujú spôsoby na elimináciu ich škodlivého vplyvu, ktoré z veselých a šťastných Vianoc urobia ešte aj zelené.

1. Vianočný stromček

Stromček je tradičným symbolom Vianoc, ktorý je súčasťou každej domácnosti. V mnohých ľuďoch však vzniká otázka pri výbere toho správneho. Lepšou alternatívou pre ekologické Vianoce sú živé rezané stromčeky predovšetkým z hľadiska ich uhlíkovej stopy. Kým pri umelých stromčekoch z plastu vznikajú emisie skleníkových plynov, živé stromčeky počas svojho rastu oxid uhličitý pohlcujú a produkujú kyslík.

Podľa prepočtov British Carbon Trust má živý vianočný stromček uhlíkovú stopu na približne 3,5 kg CO2, ak je po Vianociach spálený v krbe a využitý ako palivo. V prípade, že sa bude rozkladať na skládke, jeho uhlíková stopa vzrastie na zhruba 16 kg CO2. Umelý vianočný stromček dosahuje až 40 kg CO2 a pritom nie je ani biologicky rozložiteľný.

https://www.instagram.com/p/CIKxlKxhN_O/

Dnešná moderná doba ponúka v mnohých mestách aj prenájom stromčekov v črepníku, ktoré sa po Vianociach jednoducho vrátia. Pred umiestnením do interiéru i po skončení sviatkov sú tieto stromčeky 1-2 týždne otužované a zákazníci majú povinnosť sa o ne starať tak, aby mohli poslúžiť aj ďalšiu sezónu až do ich trvalého zasadenia v exteriéri.

Aj organizácia Greenpeace je za živý stromček zasadený v kvetináči, ktorý je potom možné využiť ďalšie roky. Koordinátor klimatickej kampane Greenpeace Slovensko Radek Kubala odporúča sledovať označenie s certifikátom FSC, čo je značka pre šetrné lesné hospodárenie. Existujú totiž aj stromčeky, ktoré boli pestované len pre vianočný predaj a také zasadenie do zeme nezvládnu.

2. Dekorácie z prírodných materiálov

Ekologický stromček si vyslovene žiada aj ekologické ozdoby. Treba si dať pozor na niektoré reťaze, umelé vence, syntetickú zeleň a dekorácie. Ivana Kohutková, riaditeľka Greenpeace Slovensko, upozorňuje: „Môžu obsahovať množstvo toxických látok ako olovo, ortuť, spomaľovače horenia, zlúčeniny cínu, ftaláty a ďalšie látky, ktoré môžu ohroziť naše zdravie. Vyhýbajte sa tiež dekoračným snehovým sprejom, ktoré môžu obsahovať dichlórmetán.“

Branislav Moňok z neziskovej organizácie Priatelia Zeme radí vyrobiť ozdoby doma: „Najlepšie spoločne s deťmi. Stromček si môžeme vyzdobiť i sušeným ovocím, jednoduchými slamenými ozdôbkami vlastnoručne vyrobenými alebo od miestneho výrobcu, medovníkmi, sušenými šípkami, šiškami, ktoré si sami nazbierame a podobne. Stromček bude nielen pekný, ale aj nádherne voňavý.“

Nie každý má čas a chuť vyrábať dekorácie, potom najlepšou alternatívou pre ekologické Vianoce sú ozdoby, ktoré boli vyrobené na Slovensku a sú ľahko rozložiteľné či recyklovateľné. „Podobne ako pri stromčeku platí, že v ideálnom prípade je správne používať ich častejšie, niekoľko rokov po sebe,” uviedol Radek Kubala.

3. Úsporné vianočné osvetlenie

Okrem stromčeka sú pre mnohých neodmysliteľnou súčasťou Vianoc aj svetielka rôznych druhov. Treba sa však zamyslieť nad ich množstvom. Počas vianočných a novoročných sviatkov sa spotrebuje obrovské množstvo energie len na slávnostné osvetlenie.

Používanie moderného vianočného osvetlenia z LED žiaroviek ušetrí veľa energie. Malé diódy vyžarujúce svetlo spotrebujú o 80 % menej energie a vydržia 10-krát dlhšie ako žiarovky. Navyše sú na dotyk chladné. Ochranári z Greenpeace vysvetľujú: „LED žiarovky majú veľmi dlhú životnosť a sú ohľaduplné voči životnému prostrediu.”

Svetielka na stromčeku by ale nemali svietiť celý deň a celú noc či už vo vnútri, alebo vonku, keďže sa tým spotrebuje zbytočné množstvo zdrojov. To isté platí aj pre ďalšie dekorácie ako ozdobné svetelné reťaze na oknách. Vhodným pomocníkom pre svietiace ekologické Vianoce môže byť použitie časového spínača.

4. Jedlo na vianočnom stole

Pri výbere jedla na vianočný stôl je dôležité uprednostniť kvalitu pred kvantitou potravín. Vianočná večera by mala byť vystavaná z lokálne vyrobených a dopestovaných biopotravinín, ktoré nie sú závislé od chemických postrekov a dovozu. Kúpou lokálnych produktov sa navyše podporia miestni producenti a ekonomika.

Ekologické poľnohospodárstvo je založené na diverzite a úcte k prírode. Na druhej strane priemyselné poľnohospodárstvo má na svedomí znečistenie ovzdušia, pôdy, vodných zdrojov, vyčerpáva lesné porasty, prispieva ku klimatickej zmene a strate biodiverzity.

Greenpeace radí, aby ľudia na Vianoce navarili toľko, koľko naozaj zjedia. „Musíme byť schopní odhadnúť, koľko jedla sa skutočne zje a nebudeme zbytočne preháňať pri varení,” podotkol Kubala. Ak aj ostanú zvyšky z vianočného hodovania, netreba ich automaticky vyhadzovať. Nepoužiteľné zvyšky je treba skompostovať a plnohodnotné porcie jedla sa dajú jednoducho zamraziť. A v okolí bydliska bývajú osamelí seniori a sociálne slabšie rodiny, ktoré určite ocenia pomoc.

5. Obmedzenie mäsa, rýb a živočíšnych výrobkov

Vo všeobecnosti je známe, že priemyselný chov hospodárskych zvierat má negatívne dôsledky pre životné prostredie. Paradoxne chov dobytka prispieva aj k hladu, keďže veľké množstvo pestovaných plodín, ako napríklad zrná obilia, pšenice alebo sója, slúži iba ako krmivo pre zvieratá a nie ako potrava pre ľudí. Ak by sa 40 % pôdy, ktorá sa dnes využíva na pestovanie krmiva pre dobytok, využilo na plodiny pre ľudí, bolo by dostatok pôdy na nakŕmenie 9 miliárd ľudí.

Aj počas Vianoc je vhodné vyhýbať sa druhom, ktoré sú v dôsledku nadmerného rybolovu ohrozené. „Ak niekto konzumuje na Vianoce namiesto kapra morské ryby a živočíchy, odporúčame nekupovať druhy, ktoré sa v dôsledku nadmerného rybolovu ocitli v ohrození,” povedala bývalá hovorkyňa pre Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová. Podľa odhadov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo je takmer 90 % hospodársky významných druhov rýb úplne vylovených. Ohrozené populácie sú napríklad tuniak, mečúň alebo treska.

6. Ekologické darčeky

Snaha urobiť radosť našim najbližším nahráva predajcom. Podľahnúť reklamnému tlaku v rôznych obchodoch nie je vôbec zložité. Jednoduchou radou je nakupovať s mierou, darčeky si dopredu premyslieť a nenakupovať pod vplyvom akcií a lákavých obalov.

„V časoch konzumu sme špeciálne počas Vianoc ochotní minúť nemalé peniaze. Zoznam, čo všetko potrebujeme, je skutočne dlhý. Skúsme sa však predtým, ako nákupnému ošiaľu podľahneme, zamyslieť nad tým, či skutočne toto všetko potrebujeme k prežitiu pokojných sviatkov s rodinou. Ku všetkému totiž existujú alternatívy,” uviedla bývalá hovorkyňa Greenpeace Slovensko Miroslava Ábelová.

Pod vianočný stromček je možnosť zakúpiť množstvo „zelených” darčekov, ktoré sú šetrné k našej planéte. Ekologická kozmetika, drevené výrobky vyrobené z FSC dreva, knihy vytlačené na FSC papieri, oblečenie vyrobené z biomateriálov alebo výrobky označené logom Fair Trade sú príklady vhodných alternatív na ekologické Vianoce. Ochranári upozorňujú, že pri nákupe detských hračiek by mali rodičia dávať pozor aj na to, aby neboli vyrobené z PVC, ktorý často obsahuje rakovinotvorné ftaláty. Ekodarčeky, ktoré určite urobia radosť, sú aj nemateriálne veci ako vstupenky do divadla, na koncert, výstavu či jazykový kurz.

7. Balenie darčekov

Kopec zbytočného odpadu vytvára aj použitý baliaci papier. „Na balenie darčekov sa každoročne spotrebuje veľké množstvo papiera, ktorý po jednorázovom použití končí v koši,” napísala Ábelová.

Ekologickou variantou sú recyklovateľné papiere, ktoré neboli bielené chlórom. Taktiež je potrebné sa vyhýbať lesklým papierom, ktoré obsahujú ťažké kovy a nedajú sa ľahko recyklovať. Namiesto baliaceho papiera sa môže použiť novinový, ale aj vrecúška alebo textil. Ďalšou alternatívou sú ozdobné tašky a škatule, ktoré sa dajú využiť aj na iné príležitosti.

Po vybalení darčekov netreba zabudnúť všetok recyklovateľný baliaci papier umiestniť do separovaného zberu. Niektoré využiteľné zvyšky obalov sa môžu ponechať na udalosti v budúcnosti, a tak zbytočne nezaťažovať prírodu nadmerným odpadom.

„Ekologické rady nenútia ľudí, aby zľavili na svojich kvalitatívnych požiadavkách, skôr naopak. Ak prihliadneme na niekoľko jednoduchých pravidiel, môžeme prežiť rovnako krásne Vianoce a zároveň urobiť niečo pre životné prostredie nás všetkých,” dodala Lucia Szabová.

Naša generácia má silu zachrániť planétu ešte predtým, ako bude neskoro. Existuje veľa klimatológov, odborníkov a ďalších vedcov, ktorí nás na túto problematiku upozorňujú už pridlho. Posledných pár rokov sa k nim pridávajú aj influenceri.

Pýtali sme sa na ich cestu k zelenšiemu životu, triky a tipy. Prečítajte si o tom, ako pomáha planéte kreatívna riaditeľka Eyerim Andrea Zahurancová, ako reaguje na vyrývanie spoluzakladateľ iniciatívy Klíma ťa potrebuje Michal Sabo a čoho sa nechce vzdať Milan Bardún alias Milan Bez Mapy.

Kedy ste sa začali venovať ekológii? Čo vás k tomu priviedlo?

„Nežijem úplne zero-waste, mám veľa prehreškov. V mnohých otázkach sa však riadim sedliackym rozumom a intuitívne nakupujem menej a lokálne,“ hovorí Andrea Zahurancová. Okrem toho preferuje presúvanie sa peši a ak nájde nejaký odpad na zemi, nenechá ho tam ležať, ale zodvihne ho.

Michal Sabo sa ekológii venoval už dávno, veľký zlom však prišiel minulý rok: „Bol som súčasťou iniciatívy Vezmi si ma!, na ktorú som mal na svojom profile skvelú odozvu a záujem. To ma presvedčilo premeniť môj profil na zásobáreň informácií a taktiež inšpirovalo aj môj environmentálny podcast The Big Waste Talk.“

Milan Bez Mapy si prvýkrát začal všímať problém s odpadkami v Bratislave po návrate z Austrálie, ktorá je preslávená ako čistá dokonalá krajina: „Môj príchod domov bol ako prebudenie z austrálskeho čistého sna. Bolo mi ľúto, koľko odpadkov sa v mojom rodnom meste povaľuje. Preto som v roku 2017 zorganizoval prvé zbieranie smetí s mojimi sledovateľmi. Vznikol z toho zvyk. Robíme to dvakrát ročne na jar a na jeseň. Považujem to za akýsi teambuilding.“

Čo bola prvá vec, ktorú ste vo svojich životoch zmenili?

„Od malička som vyrastala na chate v lesoch Slovenského raja. Určite ma formovalo spojenie s prírodou a aj to, že sme s mamou a bratom chodili upratovať lesy a okolité luky,“ hovorí Andrea Zahurancová. Vysvetľuje, že niektoré ekologické zvyky si intuitívne osvojovala a konala prirodzene.

Michal Sabo považuje za kľúčovú zmenu v jeho živote vegetariánstvo: „Donútil ma k tomu zdravotný stav a k jedeniu mäsa by som sa už nevrátil.“

Keď Milan Bez Mapy začal zbierať odpadky, bolo to u nás niečo nové: „Mnoho ľudí to vtedy nerobilo, no mojim sledovateľom sa tá myšlienka páčila.“ Milan si myslí, že dnes je zbieranie odpadkov akýmsi marketingovým manévrom, na čom však záleží, je pekný cieľ. 

Radšej nech deväť  ľudí cestuje lietadlom, ale zbiera odpadky, akoby to robil poriadne iba jeden.

Máte pocit, že obsah, ktorý zdieľate a vaša aktivita v súvislosti s ekológiou otvára oči ohľadom stavu Zeme aj vášmu publiku?

„Mnohí to berú ako samochválu či smiešny jav – odfotiť sa s odpadkami,“ hovorí Andrea Zahurancová, „ja však vidím, aký domino efekt to vie vyvolať, koľko ľudí sa mi ozve, zamyslí sa a chodí do lesov s vrecami tiež. Teším sa z toho. Sociálne siete majú veľkú silu a myslím, že tento obsah má zmysel.“

Michal Sabo vidí na svojom profile silný dopyt: „Nie je to pre mňa len satisfakciou, ale aj hnacím motorom robiť viac.“

Milan Bez Mapy má travel blog a hoci veľa lieta, snaží sa to kompenzovať práve zbieraním odpadkov: „Na mojom profile sa často objavujú komentáre typu, že tých pár plastových fliaš, ktoré vyzbieram, nenahradia ani jeden let do Milána. Toho som si samozrejme vedomý, no mám na vec iný názor. Radšej nech deväť  ľudí cestuje lietadlom, ale zbiera odpadky, akoby to robil poriadne iba jeden.“ Milan tiež dodáva, že netreba byť dokonalý vo všetkom.

Zelenšie Slovensko

Ako reagujete na ľudí, ktorí nesúhlasia s vaším postojom?

Andrea aj Michal sa zhodli na tom, že ak vidia potenciál sa s takýmto človekom porozprávať, idú do toho. „Keď vidím, že človek jemne vyrýva, ale dá sa s ním diskutovať, začnem sa s ním o problematike rozprávať. V takomto prípade to často končí ospravedlnením z druhej strany,“ hovorí Michal Sabo. 

„Vyjadrovanie svojho názoru je samozrejme skvelé. Mrzí ma však to, že môj protiargument už na nich nemá žiadny vplyv a nedosiahnem ním ani len to, aby sa zamysleli,“ prezradila Andrea Zahurancová svoj pohľad na  vec.

Milan sa zatiaľ s takýmto nepochopením dobrej veci nestretol: „Ľudia ma skôr kritizujú za to, že lietaním tvorím uhlíkovú stopu,“ doplnil.

Smerujeme k lepšiemu a udržateľnejšiemu životu aj na Slovensku?

Trojica greenfluencerov sa zhodla na tom, že smerujeme k udržateľnejšiemu životu aj u nás. „Nemáme na výber, situácia nás k tomu dotlačí. Uvedomme si, že tu máme brutálnu generáciu, ktorá má v problematike jasno. Patríte do nej aj vy, študenti. Spoločenská zodpovednosť je podľa mňa tak dobre nastavená, že pre mladých ľudí je automatické robiť veci správne,“ hovorí moderátor Sabo. 

Podľa Andrey je neuveriteľné, ako veľmi sa téma udržateľnosti začala posledné roky riešiť. „Na Instagrame som už asi tri roky a niekedy boli tieto témy úplne zamlčiavané,“ vysvetľuje svoju skúsenosť.

„Páči sa mi, že ľudia začínajú vnímať ekológiu stále viac a netýka sa to len zbierania odpadkov. Ide aj o elektrické autá, šetrenie vody či energie. Ľudia začínajú situáciu vnímať stále viac a viac, čo je podľa mňa prirodzený vplyv zo zahraničia,“ vyjadril sa Milan. 

Ľudia jesť mäso neprestanú nikdy, sme totiž všežraví.

Dôležité je sa z toho nezblázniť

Mnoho ľudí si stále myslí, že od nich všetci greenfluenceri chcú, aby prestali používať auto, jesť mäso a živočíšne produkty. Čo by ste poradili niekomu, kto chce začať so zelenším životným štýlom, no nevie ako začať?

Andrea si myslí, že každý jeden maličký krok k zelenšiemu životu a malej zmene sa ráta: „Ani ja nie som vegán, jazdím autom, lietam a mám veľa ďalších prehreškov.“ Má zo seba radosť a teší ju jej priateľský vzťah k prírode a planéte.

„Informácií a inšpirácií ako začať je na internete veľa, či už sledujete mňa, alebo iných ľudí, ktorí sa tejto téme venujú. Netreba sa z toho zblázniť a chcieť robiť hneď všetko dokonale,“ odkazuje Michal Sabo. Odporúča si aj premyslieť, čo by človek vedel zmeniť. Dôležité je podľa neho začínať postupne.

Milan Bardún si myslí, že by sme sa nemali vzdávať výdobytkov modernej spoločnosti: „Nemám veľmi rád, keď ide niekto do niečoho cez mŕtvoly. Som toho názoru, aby sme naďalej využívali moderné prostriedky, ktoré nám táto doba poskytuje. Mali by sme však zmeniť spôsob, akým riešime pohonné hmoty. Ľudia jesť mäso neprestanú nikdy, sme totiž všežraví.“

Aké sú najväčšie zbytočnosti, ktoré robíme alebo vlastníme, bez ktorých by sme sa pokojne zaobišli a ešte by sme tým aj pomohli planéte?

Andrea hovorí, že by sme mali prestať kopiť a bezhlavo nakupovať oblečenie. Michala zas hnevá, keď vidí pri školách auto na aute: „Často sa pýtam, čo je také náročné na programe študentov, že sa musia presúvať autom.“

Milan je zas proti plastovým obalom: „Všetko je zabalené v plaste, dokonca aj potraviny, ktoré by pokojne mohli byť v papierových obaloch. Hlavne teraz, cez pandémiu, keď fungujú donášky, sú obaly na jedlo úplne všade.“

Akú činnosť, ktorá je k prírode omnoho šetrnejšia, ste začali robiť úplne inak ako ostatní?

Andrea si ako prvé osvojila zbieranie odpadu. Michal sa okrem ostatného snaží limitovať svoje presuny autom: „V tom by som chcel ešte pritvrdiť a obrátiť pomer na viac dní bez auta ako s ním.“ Podľa neho to funguje tak, že keď ľudia už raz s osvojovaním si nových zvykov začnú, ide to čím ďalej tým jednoduchšie a nakoniec ich robia úplne automaticky.

Milan sa teší najmä tomu, že v roku 2017 začal so zbieraním odpadkov, kedy to robilo ešte veľmi málo ľudí. „S Andreou Zahurancovou sme mali aj kampaň, v ktorej sme vyzývali ľudí chodiť zbierať smeti. Následne sme to spoločne zdieľali na Instagrame a zapojilo sa nás naozaj veľa,“ doplnil.

Bolo niečo, čo je síce dobré pre planétu, ale vy ste si na to nevedeli zvyknúť a dodnes to nerobíte?

„Je toho viac – napríklad cestovanie či dobré pohodlné tenisky na cesty. So živočíšnou stravou som išla rapídne dole, aj keď stále si ju dám,“ hovorí Andrea. 

Michal rád šoféruje, auto sa však snaží používať len počas zaneprázdnených dní, kedy musí byť časovo efektívny: „Stále s tým bojujem a hľadám spôsob, ako byť rýchly a nechať ho doma. Je však otázka času, kedy jazdu autom obmedzím.“

„Cestovanie. Dá sa argumentovať, že môžem chodiť vlakom. Som ale názoru, že ľudia lietať už neprestanú a ja tiež nie som ochotný prestať,“ povedal Milan Bez Mapy. Prezradil však, že keby mal na výber lietadlo poháňané na elektrinu a lietadlo, ktoré lieta na kerozín, určite by si vybral prvú možnosť.

Klimatická kríza je postupná. To je najväčší dôvod, prečo ju ľudia nereflektujú.

Dnes má veľa z nás otvorené oči

Akým spôsobom by mohli ľudia viac porozumieť tomu, v akej situácii sa naša Zem nachádza?

„Ľudia situáciu neustále sledujú a zdieľajú, médiá o nej zas píšu. Čoraz viac vidíme zlynčované lesy, požiare či povodne. Myslím, že mnohí začínajú chápať a všímať si situáciu okolo seba. Ak tento trend zotrvá, bude nás stále viac a viac,“ povedala Andrea. Taktiež odporúča pokračovať v šírení osvety tak, ako sa to momentálne na sociálnych sieťach robí.

Mnohí si myslia, že sa ich ekológia netýka, opak je, však, pravdou. „Pandémia nám ukazuje, že ľudia reagujú na akútnu hrozbu, niečo čo je citeľné a blízke. Klimatická kríza je postupná. To je najväčší dôvod, prečo ju ľudia nereflektujú. Akútne suchá a každoročné záplavy sú následkom zmeny klímy,“ hovorí Michal Sabo.

Milan si myslí, že ľudia si počas pandémie uvedomili situáciu okolo seba. Argumentuje to tým, že počas prvej vlny sa k nám dostali napríklad informácie, že sa v niektorých krajinách prečistil vzduch. „Ľuďom to podľa mňa otvorilo oči. Na druhej strane sme, bohužiaľ, začali používať oveľa viac plastov. Po zemi na uliciach sa často povaľovali rúška. Niekedy premýšľam, či si ľudia vôbec zaslúžia druhú šancu.“

Je nejaká osoba, ktorá má na vás vplyv a inšpiruje vás v tom, ako robiť pre planétu viac?

Andreu Zahurancovú inšpiruje napríklad Jane Goodall, britská etologička, ktorá dnes motivuje milióny ľudí k udržateľnému postoju k našej Zemi. Ďalším je David Attenborough, britský prírodovedec, ktorý má na konte niekoľko dokumentov. Medzi jeho ostatné snímky patrí Život na našej planéte.

„Všetci moji priatelia, ktorí sú so mnou v iniciatíve Klíma ťa potrebuje, ale taktiež mnohí ďalší známi. Výraz: „Čo vyžaruješ, to priťahuješ,” je mantra, v ktorú verím a musím povedať, že vo svojom okolí nemám ľudí, ktorí by robili všetko zle,” prezradil Michal Sabo. Ten za svoju inšpiráciu považuje každého, kto je ochotný vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

„Mňa inšpiruje Andrea Zahurancová, s ktorou sa poznáme osobne a mali sme spoločnú kampaň o zbieraní smetí,“ hovorí Milan Bez Mapy.

Človek nemusí byť dokonale vypracovaný, aby mohol o sebe povedať, že je športovec a miluje pohyb. Svoje obrazy nemusí predávať za veľké sumy a mať výstavy v galériách, aby povedal, že je umelec.
Ani cestovateľom sa nestanete až vtedy, keď precestuje polovicu krajín sveta. Keď sa bavíme o životnom prostredí, súčasná populácia nemusí žiť bez internetu, nakupovania či vôbec nevyužívať auto, a predsa môže byť udržateľná a mať ekologický život.

Byť zodpovedným človekom k životnému prostrediu nemôže ostať iba vecou názoru. Nemalo by ísť o to, či sme za alebo proti. Cieľom nie je byť 100 % eko, ale začať. A nie je to vôbec náročné.
Na jednoduchosť ekologickej formy života poukazuje aj eko aktivista Matej Zámečník, ktorý hovorí,
že aj deti vedia zmeniť svet a vôbec nemusia čakať do dospelosti.

Ide o spôsob myslenia a rozhodovania v každodenných situáciách

K enormnému nárastu emisií prispieva každý z nás. Podľa svetových odborníkov existuje viac ako 95 % pravdepodobnosť, že ľudské činnosti za posledných 50 rokov môžu za ohrievanie našej planéty.
Pri ďalšom zvyšovaní priemernej teploty o 2 až 4 °C už naozaj nepôjde iba o zmeny v ďalekej Kalifornii či Austrálii, ale o nárast hladiny oceánov a topenie ľadovcov, ktoré budeme cítiť všetci na vlastnej koži.

Aby sme dosiahli znižovanie emisií skleníkových plynov, musíme sa zamerať na dve základné oblasti: energetika, do ktorej spadá elektrina, teplo, doprava a priemyselné činnosti a na potravinárstvo. Prechod na obnoviteľné a nízko-uhlíkové zdroje sa zdá byť kľúčovým faktorom v napredovaní. A ako môžeme znížiť emisie z poľnohospodárstva, a teda z potravinárstva? Dáta sa zhodujú, že striedmejšia spotreba mäsa, najmä hovädzieho a mliečnych výrobkov, môže výrazne pomôcť k zníženiu emisií.

Začať je možné už každodenným nákupom. Stačí sa zamyslieť, či  naozaj potrebujem všetko, čo mám
v nákupnom košíku. Áno, aj v tom internetovom. Propagátorka ,,zero waste“ prístupu na Slovensku Petra Slezáková motivovala aj mňa premýšľať nad vlastnou spotrebou úplne jednoduchou myšlienkou:  „Pamätaj, že každý tvoj dnešný nákup bude zajtrajším odpadom.“ V súčasnosti sa dokonca odhaduje,
že až 1/3 potravín skončí ako odpad.

Začať sa dá aj v obchode

Našťastie, triedenie odpadu je už samozrejmosťou v mnohých domácnostiach. Dobrým zvykom je tiež zužitkovať, a teda „otočiť“ ešte raz použitú vec či obal, a tak eliminovať všetko jednorazové.

Pokiaľ nekupujete kartón mlieka a potraviny pre celú rodinu, na cestu do obchodu zvoľte namiesto auta vlastné nohy. Namiesto skleníkových plynov, spotrebujete radšej vlastnú zásobu energie, ktorá sa nachádza v svaloch a posilnite tak aj svoje zdravie.

V supermarkete naozaj nepotrebujete plastové vrecko na banány či pomaranče, ktoré už vlastný obal majú. Namiesto plastového vrecka zvoľte radšej ekologickejšiu formu, a to sieťky na zeleninu.
Pri budúcom nákupe skúste zablúdiť do uličky s rastlinnými alternatívami jedál. Dnes ich je na trhu veľké množstvo a aj z tofu, cíceru či vegánskeho proteínu je možné vytvoriť naozaj chutné a nutrične bohaté jedlo.

Ženskému oku určite v žiadnom obchode neujde výpredaj oblečenia či drogérie. Zaradiť spiatočku
pri bezhlavom hádzaní do košíka všetkého nepotrebného, je opäť len plusom pre životné prostredie.

Netreba byť ekoterorista a hádať sa s každým, kto klimatickú krízu podceňuje. Lepšie je začať od seba. Možností ako priložiť ruku k dielu, je naozaj neúrekom. Prispieť môže tým, že si dáte deň bez mäsa, auta, či návštevou bezobalového obchodu alebo sekáču namiesto nákupného centra.

Na motivačný začiatok k ekologickejšiemu správaniu odporúčam aj najnovší dokument na Netflixe od Davida Attenborougha  A Life On Our Planet. Poďme do toho všetci spolu a urobme z eko životného štýlu cool záležitosť. Treba si uvedomiť, že naša planéta bola vo vesmíre veľmi dlho aj bez nás. Pre svoju existenciu ľudskú rasu naozaj nepotrebuje, my ju však áno.