Rýchla otázka na úvod. Bratislava alebo Trnava?

Aj, aj (úsmev).

Prečo?

Bratislava preto, lebo tu žijem, mám tu rodinné zázemie a veľmi veľa vecí, ktoré mi v Trnave chýbali. Trnava preto, lebo je to moje rodné mesto, mám tam rodičov, je tam veľká časť mojej práce a FMK.

Konferencia Design it!, ktorú organizujete, sa konala dva roky po sebe práve v Trnave. Prečo nie v hlavnom meste?

Jednak je dôvodom to, že sa v Trnave na tému vizuálnej komunikácie a dizajnu príliš veľa nedeje, no zavážil aj priestor. Pre Malý Berlín sme sa rozhodli asi tak dva mesiace po jeho otvorení, pretože nám priestory celého Nádvoria prišli jedinečné a chceli sme využiť ich potenciál, čo sa aj podarilo.

Kde sa zrodil ten prvotný nápad?

Myšlienka vznikla v škole na mojich hodinách na predmete Teória a tvorba Corporate identity. Na konci semestra som študentom poslala, ako každý rok, dotazník, aby mi napísali spätnú väzbu na predmet. V návrhoch na zlepšenie padla od študenta Dana Lietavu veta: „Mohli by sme si zorganizovať konferenciu o dizajne.“

Zamyslela som sa, že to vôbec nie je zlý nápad. Už niekoľko rokov som si totiž na predmet pozývala pre spestrenie hodín tých najlepších dizajnérov z fachu, s mnohými rečníkmi z prvého ročníka konferencie som sa poznala osobne. Napísala som všeobecný mail študentom, pretože som chcela vedieť, kto by sa pridal, a tak vznikol taký spontánny tím (úsmev). Spolu s niekoľkými študentmi sme konferenciu začali stavať úplne od podlahy.

Vždy ste mali sklon k eventom a organizovaniu?

Hlavne som mala skúsenosti, pretože som desať rokov robila Týždeň vedy a techniky (TVaT). Aj keď to nie je štandardný event so všetkým, čo k tomu patrí, lebo miera zodpovednosti je oveľa nižšia – priestory poskytuje škola, event je pre študentov zadarmo, číže nemusím mať stres, či sa predajú lístky, alebo nie. Pri spíkroch sa neriešia financie, nemusíme hľadať žiadnych sponzorov a do mínusu sa prakticky ísť nedá. Človek tak nemá plnú zodpovednosť na vlastných pleciach. Pritom robí radosť sebe aj študentom.

Pomohla vám pri Design it! dlhoročná prax?

Organizovanie TVaT-u je skvelé na nadobudnutie skúseností a spoznanie veľa ľudí. Áno, myslím si, že pri prvom ročníku v roku 2018 bolo veľmi dobre, že som ich mala. Druhý rok to bolo ešte lepšie a tento ročník sme, žiaľ, nezorganizovali. Design.it! je event, ktorý nechceme riešiť online. Tú atmosféru digitálny priestor nikdy nenahradí. V kútiku duše dúfam, že rok 2021 bude v tomto smere lepší a podarí sa nám konferenciu opäť zorganizovať. Uvidíme…

Robiť takéto konferencie na Slovensku nie je ziskové. Dá sa na Design it! zarobiť alebo je to skôr pre radosť?

Určite je to skôr srdcová záležitosť. Bez sponzorov by sme boli v mínuse, so sponzormi sme na nule. Nemusíme to robiť, ale robíme to radi. Stretávame veľa zaujímavých ľudí, pohybujeme sa v komunite. Aj vzhľadom na to, že vyučujem o vizuálnej komunikácii a korporátnej identite, veľmi ma to všetko posúva. Vďaka konferencii som v kontakte so skvelými ľuďmi, ktorí robia to, o čom ja učím svojich študentov.

Prečo je finančná stránka konferencií taká kritická?

Náklady na konferenciu len zo vstupného nepokryjete. Ide o prenájom sály, catering, cestovné a jedlo pre rečníkov, niekedy aj honorár, fotografa, videomakera, tlač, investíciu do reklamy na social. Je toho veľa. Mnohé z vymenovaných položiek sme mali od sponzorov, no i tak to na nejaký veľký zisk nestačí. Určite sú konferencie, ktoré sú ziskové, no tie majú aj iné vstupné. Tiež im určite nejaký čas trvalo, kým našli ten správny model, aby boli ziskové. Nejde všetko hneď, treba ísť schodík po schodíku.

Aké najzvučnejšie meno sa na Design it! objavilo?

Pre mňa sú výnimoční všetci a každý z iného dôvodu. Sú tam ľudia, ktorí sa venujú tvorbe vizuálnej identity, pracujú so značkami, navrhujú obálky kníh, tvoria písmo…  Všetci sú takí špecifickí a dobrí v tom, čo robia, že je ťažko hovoriť, kto z nich je lepší. Každý z nich prináša inú hodnotu a iný uhol pohľadu. V pohode si dovolím povedať, že sú to najlepší z najlepších zo slovenskej scény.

Budete mať hostí niekedy aj zo zahraničia alebo chcete Design it! držať skôr v lokálnej rovine?

Nechceme to veľmi ťahať na zahraničnú úroveň, od začiatku sme to chceli robiť lokálne. Na Slovensku už svetovú konferenciu o dizajne máme, robia ju naši priatelia zo Studia Echt a štúdia Milk, volá sa By Design. Keďže tam ťahajú najväčšie dizajnérske mená, v stredoeurópskom priestore je to jedna z top konferencií.

My sa chceme orientovať skôr na lokálne prostredie, maximálne okolité krajiny, poprípade na úspešných slovenských dizajnérov pôsobiacich v zahraničí (naposledy to bol napríklad Matej Špánik zo známej švédskej agentúry SNASK). Okrem toho stále chceme, aby konferencia zostala dlhodobo finančne prístupná aj pre študentov. Platí, že čím väčšie mená, tým vyššie náklady a automaticky vyššie vstupné. Prípadne treba viac sponzorov.

Tvorba novej vizuálnej identity univerzity a jej fakúlt je projekt, ktorý bude mať v budúcnosti pozitívny dosah na vnímanie značky UCM.

Aké bolo vstupné na ostatnom ročníku?

Pre neštudentov 49 eur, pre študentov 25 eur, čo nie je až taká vysoká cena. Je o čosi vyššia než v prvom ročníku, ale aj tak si myslím, že na to, čo všetko si ľudia vypočuli a dostali, to vôbec nebolo veľa.

Vedeli by sa do organizovania zapojiť proaktívni študenti?

Konferencia Design it! je také naše spoločné dieťa, tím sa príliš nemení. Z pôvodných štvrtákov sú však dnes už pracujúci ľudia v marketingu. Študenti majú možnosť podieľať sa skôr na Týždni vedy a techniky, avšak tento rok to ani nebolo potrebné. Vedeli sme, že bude jednoduchšie dohodnúť sa s hosťami, keď nemusia nikam cestovať. Preto sme na ňom pracovali len dva týždne spolu s doktorandmi. Prešli sme si ako tím návrh programu a hostí, ktorých by sme tam chceli mať, schválili to a dali dokopy super večerný program v rekordne krátkom čase, ktorý sme venovali organizácii.

Vedecká konferencia Marketing Identity bola tento rok súčasťou Týždňa vedy a techniky. Prečo?

Smolenický zámok si na Marketing Identity objednávame vždy rok dopredu. V marci ministerstvo školstva stanoví termín Týždňa vedy a techniky, a ten vždy padne na ten istý dátum ako konferencia. Nechápem, no za 20 rokov sa stalo možno len dvakrát, že to vyšlo na iný týždeň (smiech).

Tradične to bolo aj tento rok a keďže malo byť všetko online, konferencia Marketing Identity bola marketingovým blokom TVaT-u, popri mediálnom a hernom. Už sme nechceli vymýšľať ďalší marketingový blok, pretože ľudia sú už trochu unavení z celodenného pozerania do obrazovky. Aj preto boli za jeden večer dve, maximálne tri diskusie. Onlinové prednášky sú super, ale sústrediť sa na ne dlhý čas vie byť vyčerpávajúce.

Keď sme pri tom, aké sú podľa vás výhody a nevýhody onlinových eventov?

Nevýhody vidím pri diskusiách, ktoré nie sú také živé a spontánne, reakcie môžu byť niekedy spomalené. Niekedy mám ale pocit, že sa pýta viac ľudí. Sú ochotnejší otázku napísať do komentára, ako keby mali naživo zdvihnúť ruku. Okrem toho, naživo sa veľakrát stalo, že sa študenti dali so spíkrom do reči a mnohí si tak vybavili stáž, čo sa online príliš nedeje. Networking a osobný kontakt s ľuďmi chýba najviac, ale to asi každému v tomto období.

Čo pri organizovaní podujatí najviac neznášate?

Už sa mi to síce darí trochu eliminovať, ale najviac neznášam kontrolovať ľudí, či robia to, čo majú robiť a či sa stíhajú všetky deadliny (úsmev). Nemám rada, keď musím niekoho naháňať. Ľudia si možno myslia, že dohliadať na bezproblémový chod je ľahká úloha. Človek, ktorý je navrchu organizovania, síce nevykonáva toľko operatívy, ale konečná zodpovednosť za celkový výsledok je hlavne na jeho pleciach. Musí si držať v hlave všetky úlohy všetkých ľudí v tíme a musí ich vedieť efektívne manažovať. Myslieť na všetko je niekedy horšie ako mať len jednu vec, ktorú treba spraviť, a tým je to vybavené.

Ako to myslíte, že sa vám to už darí eliminovať?

Napríklad tento rok som sa toho zbavila pri organizovaní Týždňa vedy a techniky, pretože z veľkej časti pomohli doktorandi. Na začiatku sme si prešli celý obsah, mená a dramaturgiu, dali si termíny a o 2 týždne som dostala hotové materiály, nemusela som nikomu písať a volať, bolo to príjemné. Na mne bola potom komunikácia celého eventu na webe, Facebooku a Instagrame. To ale robím každý rok a robím to rada.

Sú nejaké konferencie, na ktorých ste spíkrom boli vy sama?

Nie (smiech). Veľakrát som aj odmietla, pretože pripraviť sa na niečo také pre mňa znamená veľmi veľa práce. Prednášky mávam skôr na vedeckých konferenciách, na ktoré chodíme pracovne, aj keď nie som typický vedec. Vždy sa totižto snažím do témy priniesť nejaký populárnejší prvok, aby to bolo zaujímavé. Tiež prednášam u mojich kolegov, keď si ma pozvú na hodinu. V takých prípadoch prednášam o event marketingu – študentom jednoducho vysvetľujem, ako funguje.

Aké knihy máte rada a čo čítate práve teraz?

Síce mám knihy aj o marketingu, rada sa venujem iným témam. Veľmi rada čítam newslettre od nášho absolventa Jakuba Ptačina. Sú to krátke eseje, ktoré posiela celý rok každý týždeň a mnohokrát nimi udrie klincom po hlavičke veciam, ktoré riešim akurát aj ja. Nedávno ich dokonca vydal knižne v knihe 53 pokusov, ako byť lepší, je krásne graficky zalomená. Momentálne čítam Vlastnou hlavou od Mareka Vagoviča, okrem toho ma bavia knihy o osobnostnom rozvoji.

Na FMK učíte psychológiu reklamy, corporate design a corporate identity. Z vlastnej skúsenosti viem, že na hodinách prezentujete reálne projekty, výsledky a učíte na základe reálnych skúseností. Odkiaľ ich beriete?

Môj muž má grafické štúdio, volá sa Fox in the box. Vždy, keď rieši zaujímavý projekt, týkajúci sa identity, pracujem na ňom sčasti aj ja. Predtým som sa tomu venovala viac a teraz mi to chýba. Musím si na to vyslovene nájsť čas.

Kvôli čomu máte menej času?

V januári 2019 som sa stala vedúcou Katedry marketingovej komunikácie. Tým dňom mi pribudla obrovská agenda. Mnoho vecí som musela na katedre nastaviť úplne od podlahy a tak, aby začali fungovať. Od tohto momentu mám času naozaj máličko. Aj posledná konferencia Design it! prebehla s vypätím mojich síl.

Pedagógovia na FMK sa naučili učiť online, no ďalší krok je, aby sme sa čo najviac priblížili k reálnym hodinám a začali učiť viac interaktívne.

Čo všetko vám ako vedúcej katedry pribudlo?

Pribudla mi najmä zodpovednosť za riadenie pedagogickej, vedeckej a projektovej činnosti na katedre a zodpovednosť za bezproblémový chod celej katedry, na ktorej aktuálne pôsobí 22 pedagógov, 3 externí lektori a 19 denných a externých doktorandov.

Riadim jednak bežné operatívne veci, ale aj dlhodobejšie strategické veci. Zabezpečujem personálne obsadenie predmetov, mojimi očami prechádzajú všetky návrhy tém a zadaní diplomových a bakalárskych prác a pod. Tých činností, ktoré robím, je naozaj veľa. V blízkej budúcnosti mám v pláne inovovať a aktualizovať študijný program marketingová komunikácia, čo nie je úplne jednoduchá vec, nad ktorú si stačí sadnúť v jeden večer. Chce to veľa koncepčného myslenia a tímovej spolupráce s kolegami. Je tu dosť práce, ktorá je pre študentov možno neviditeľná.

Popri agende vedúcej katedry stále riešim Týždeň vedy, Marketing Identity, spoluprácu s Google. Tento rok nám spolu s kolegom P. Murárom pribudla zodpovednosť za celú technickú aj organizačnú agendu online vyučovania na FMK.

Ale niektoré výsledky vašej práce nakoniec uvidia a zažijú aj študenti…

Keď som nastúpila na túto pozíciu, s pánom doktorom Murárom sme začali riešiť školenia pre pedagógov na katedre v oblasti project based learning (PBL) a design thinking. Ide o metódy a formy vo výučbe, prostredníctvom ktorých študenti pracujú na reálnych zadaniach v tímoch, a ktoré stavajú pedagóga do roly mentora. Študenti majú tieto hodiny veľmi radi, učia ich rozvíjať soft skills, ktoré sú dnes na trhu práce veľmi dôležité.

Design thinking a PBL sme implementovali na mnohých predmetoch na katedre, no zaostávali sme v materiálnom vybavení, v JAME sme museli dosť improvizovať. Takýto typ výučby sa zakladá na práci v tíme priamo na hodine a na škole sme nemali učebne na to vybavené.

Začali ste hľadať priestory?

Pred necelými dvomi rokmi sme sa šli s kolegami prezrieť Skladovú a našli sme na 3. poschodí šesť malých opustených zborovní, ktoré mali vyššie stropy ako ostatné poschodia. Dostala som nápad urobiť z tých šiestich zborovní a jednej dlhej chodby dve poriadne učebne na projektové vzdelávanie a design thinking. V architektonickom návrhu sú presne šité na to, aby na hodinách mohli študenti pracovať v tímoch.

Áno, študenti uvidia až hotovú vec – začnú sa v tých priestoroch učiť, ale keď si predstavíte ten proces prvotnej idey cez presviedčanie o investícii až po brief architektom, doladenie všetkých detailov s architektom tak, aby priestor plnil účel a nakoniec samotnú realizáciu, je za tým rok a pol práce. Mimochodom, ďakujem vedeniu, že do toho šlo a prodekanovi Brníkovi za pomoc (úsmev).

Ďalšia veľká vec, ktorú manažujem a koordinujem so štúdiom GoBigname, je tvorba novej vizuálnej identity našej univerzity a jej jednotlivých fakúlt. S týmto nápadom som prišla asi pred rokom a pol. Som rada, že vedenie UCM túto myšlienku podporilo. Je to projekt, ktorý bude mať v budúcnosti pozitívny dosah na vnímanie značky UCM.

V akej fáze sú tieto dve novinky?

Učebne na Skladovej sú takmer dokončené, čaká sa už len na zopár kusov nábytku a technické vybavenie. Od letného semestra by mali byť prístupné, hoci sa do škôl dostaneme možno až v ďalšom akademickom roku. Veľmi sa teším na okamih, keď sa v nich stretneme s kolegami aj študentmi.

Čo sa týka vizuálnej identity univerzity, máme za sebou schválenie hlavného konceptu vedením univerzity a grémiom rektora. GoBigname podrobne dopracováva dizajn manuál. Pri veľkej univerzite s piatimi fakultami je to náročné, lebo každá má svoje špecifiká. Ostatné mesiace sme si dizajn manuál už len točili a dávali spätnú väzbu na jeho jednotlivé časti. Dnes sme vo finále a vyzerá to už veľmi dobre, no je za tým kopec mravčej a neviditeľnej práce.

Môžeme uverejniť v článku nejakú ukážku toho, ako bude vyzerať nová identita našej školy?

Nič v zlom, ale nie, poviem aj prečo. Nechcem, aby si ľudia na to začali vytvárať názor bez súvislostí. Identitu nemôžeme predstavovať ako kúsok, ale ako celok, napríklad taká ukážka písma alebo loga by bola vytrhnutá z kontextu. To všetko, čo sa za tým skrýva, budeme komunikovať, keď to bude aktuálne.

Ako to bude prebiehať?

Implementácia novej vizuálnej identity univerzity bude proces, ktorý by mal byť riadený a koordinovaný naprieč všetkými súčasťami univerzity, musia sa zosúladiť všetky fakulty. Novú vizualizáciu bude potrebné postupne implementovať na všetky digitálne aj fyzické touchpointy – od sociálnych médií cez weby, ktoré by mali zjednotiť nielen vizuálnu stránku, ale aj architektúru webov, až po merch, všetky tlačoviny, knihy, značenie budov, skrátka všetky veci, na ktoré možno identitu aplikovať a kde ju bude vidno. Univerzita si bude musieť stanoviť priority, lebo všetko naraz sa nedá. Nie je to totiž len o tom, že zmením fonty a farby a bude hotovo. Verím, že to dokážeme, hoci to nebude jednoduché a potrvá to nejaký čas.

Sú pre vás všetky tieto projekty a vyučovanie v onlinovej forme ľahšie?

V niečom ľahšie, v niečom ťažšie. Onlinové učenie je efektívne z hľadiska môjho času. Vzhľadom na to, že bývam v Bratislave, inokedy by som kvôli štyrom hodinám vyučovania stratila aj s cestovaním celý deň. Takto si tie štyri hodiny odprednášam z domu a ďalšie štyri viem pracovať na iných úlohách. Hoci to je veľmi odvážne a pár ľudí so mnou určite nebude súhlasiť, až taký problém na prednáškach nevidím. Viem si predstaviť, že by ostali online. Inak je to na praktických predmetoch či seminároch, tam ten osobný kontakt dosť absentuje.

Networking a osobný kontakt s ľuďmi chýba najviac, ale to asi každému v tomto období.

Nie sú semináre týmto spôsobom menej živé?

Aj na seminároch sa so študentmi dá pracovať interaktívne, len je to náročnejšie na prípravu. V každej skupine mám asi šesť tímov, ku ktorým treba pristupovať individuálne. Kým si dopredu pripravím tímy, dokumenty, súbory, tímové konferencie, zaberie to veľa času. Vyvažuje sa to – síce nemusím cestovať, ale príprava na onlinovú hodinu, aby technicky fungovala a dokázala plnohodnotne nahradiť živý seminár, je náročná. Celkovo sa už pedagógovia na FMK naučili učiť online, no ďalší krok je, aby sme sa čo najviac priblížili k reálnym hodinám a aby sa študenti zapájali.

Vo svojom fachu ste naozaj odborníčka. Plánovali ste niekedy vytvoriť firmu a budovať vlastnú značku?

Keď som o tom dávnejšie premýšľala, vždy som sa vrátila k otázke, či by som si vedela predstaviť život bez učenia študentov. Odpoveď je nie. Aj preto v škole stále pôsobím, hoci príležitosti v minulosti boli. Práca vysokoškolského pedagóga je veľakrát o vedeckej činnosti, o publikáciách, projektoch. Práve učenie a študenti sú pre mňa energia, vďaka ktorej mám svoju prácu veľmi rada. Baví ma rozvíjať školu, študijný program a robiť projekty, ku ktorým som sa vďaka novej pozícii dostala.

Trochu z iného súdka. Už dlho sa venujete PortDeBras, čo je podstatou tohto cvičenia?

Je to ruský koncept, ktorý som spolu s ďalšími ľuďmi priniesla na Slovensko. Hodiny PortDeBras vediem a často sa chodím aj vzdelávať k autorovi tohto konceptu do Ruska. Zhodou okolností sa volá Vladimír (úsmev). Je to fajn koníček, bez ktorého sa mi žije tento rok ťažšie. Je pre mňa náročné, že nemám pre pandémiu spoločné živé hodiny s mojimi klientmi. Nerobím ich online, pretože pri tomto cvičení sa nerozpráva, ľudia len nasledujú moje pohyby a veľa závisí od energie a atmosféry, ktorá v miestnosti je.

Máte za PortDeBras nejakú náhradu?

Snažím sa to kompenzovať, cvičím doma, chodím pravidelne behávať do lesa do Horského parku alebo na turistiku. Je to náročné aj preto, lebo aktívne športujem od svojich trinástich rokov, šport a fyzická kondícia je mojou prirodzenou súčasťou. Veľmi sa teším, keď sa k PortDeBras budem môcť opäť vrátiť. Snáď som to ešte nezabudla.

Kam by sme mohli prísť k vám na hodinu?

Len do Bratislavy – buď vo fitnescentre Fit&Co v Eurovei, alebo v Golem Clube v nákupnom stredisku Central. Mám len dve hodiny týždenne, ktoré robím pre radosť. Dávnejšie, keď som ešte bývala v Trnave, cvičila som PortDeBras aj so študentmi v rámci kabinetu športu. Bolo to miestami veľmi vtipné.

Ste minimalistka a máte rada originálne veci. Aký najdrahší dizajnérsky kúsok by sme našli napríklad vo vašom šatníku?

Nedávno som na narodeniny dostala od muža veľmi pekné kimono. Je od slovenskej dizajnérky Ninja Retzer, ale neviem, koľko stálo (smiech). To, že som minimalistka, je veľká pravda. Málokedy si kupujem nové veci, skôr investujem do kníh či magazínov. Sem-tam si kúpim nejakú naozaj peknú vec, napríklad kúsok od Lenky Sršňovej, ale tento rok som si kúpila len jedny šaty. I keď, môže to byť spôsobené aj tým, že sa teraz nikam príliš neobliekam a väčšinou som doma v teplákoch (smiech).

Mgr. et Bc. Vladimíra Jurišová, PhD.
Aktuálna vedúca Katedry marketingovej komunikácie. Pochádza z Trnavy, s mužom a synom žije v Bratislave. Na FMK absolvovala bakalárske, magisterské aj doktorandské štúdium, pričom má aj bakalára z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je odborníčkou na vizuálnu komunikáciu značiek a branding, lektorkou cvičenia PortDeBras a milovníčkou minimalizmu.

Kvôli pandémii koronavírusu a zákazu organizovania hromadných podujatí sa akademici nestretli, ako býva zvykom, na Smolenickom zámku, ktorý je kongresovým centrom Slovenskej akadémie vied. Konferencia Marketing Identity sa preniesla do onlinového prostredia a ktokoľvek ju mohol sledovať naživo, či už na fakultnom Facebooku, alebo na webstránke podujatia.

Tohtoročný podtitul konferencie – Covid-2.0 odrážal aktuálnu svetovú situáciu. Podobne ako na jar, sa organizátori podujatia z katedry marketingovej komunikácie pri výbere tematického zamerania inšpirovali koronavírusom a jeho zásahom do spoločnosti.

„Jesenná konferencia bola skôr zameraná na marketingové témy. Príspevky riešili, ako si značky či podnikateľské subjekty poradili s problémami, ktoré museli prekonávať počas pandémie. Celá konferencia sa presunula do onlinového priestoru. Vytvorili sme nový web, ktorý je určený len pre ňu. Na streamovanie sme využili nový softvér Restream, ktorý sa nám osvedčil,“ opísala priebeh konferencie Marketing Identity 2020 dekanka FMK Ľudmila Čábyová.

Konferencia bola súčasťou Týždňa vedy a techniky

Najväčšia fakulta na UCM v Trnave organizovala dvojdňové vedecké konferencie, no tento rok sa rozhodla ich program skrátiť. Dôvodom pre tento krok bol presun do onlinového prostredia kvôli vírusu Covid-19.

„Konferencia prebiehala v onlinovom priestore, čo je výrazný rozdiel. Keby sa uskutočnila v Smoleniciach, bol by opäť dvojdňový program. Tak, ako už 17 rokov. Ak by sme kopírovali štandardný smolenický program, v onlinovom priestore by bolo veľmi náročné udržať záujem divákov počas ôsmich až deviatich hodín. Na konferenciu sa treba pozerať nielen z hľadiska programu, ale aj z hľadiska výstupov. Je totiž indexovaná v prestížnej medzinárodnej databáze Web of Science,“ reagovala dekanka na skrátený, jednodňový program.

Organizátori naviazali na skúsenosti z jarnej, tiež prvýkrát onlinovej a výnimočne jednodňovej, konferencie Megatrendy a Média. Tej predchádzala konferencia doktorandov Quo Vadis. „Doktorandi boli prví, ktorí nám ukázali, ako to môže fungovať,“ s potešením priznala Čábyová.

Jesenná konferencia bola zároveň súčasťou Týždňa vedy a techniky (TVaT). Ten na Slovensku každoročne organizuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v spolupráci s Centrom vedecko-technických informácií SR a Národným centrom pre popularizáciu vedy a techniky v spoločnosti. Sedemnásty ročník hromadného podujatia sa uskutočnil od 9. do 15. novembra 2020.

„Veľmi pekne ďakujem organizačnému výboru za zabezpečenie onlinového podujatia,“ vyzdvihla dekanka prácu svojich kolegov, „tento týždeň bolo skutočne veľa online podujatí, z ktorých si mohol vybrať každý. Myslím si, že sme jedna z mála škôl, ktorá v prvej i druhej vlne pandémie organizovala vedeckú medzinárodnú konferenciu i Týždeň vedy a techniky v takom rozsahu a s takou veľkou účasťou.“ 

Na živý prenos sa pripojili stovky divákov

Konferencia v onlinovom prostredí zaznamenala veľký úspech. Aj vďaka dištančnej výučbe sa na živý prenos pripojilo viac študentov. Nemuseli sa rozhodovať, či dajú prednosť programu TVaT v Trnave, alebo vedeckej konferencii na Smolenickom zámku.

„Na konferenciu v Smoleniciach sa mohli študenti prihlásiť aj vtedy, keď nezastupovali médium. Vždy sme im ponúkli túto možnosť a mnohí ju aj využili. To nás veľmi teší,“ argumentuje dekanka FMK a jedným dychom dodáva, „ak je však konferencia v Smoleniciach, musíme brať do úvahy kapacitu zámku, kapacitu konferenčných miestností. Na podujatie chodia účastníci z rôznych krajín, ktorí platia konferenčný poplatok. Ide o vedecké podujatie prevažne pre ľudí, ktorí pracujú vo vede a výskume a pre študentov je v rovnakom týždni vždy prichystaný Týždeň vedy a techniky.“

Okrem akademickej obce sa na konferenciu mohla pripojiť široká verejnosť. Prístup na živý prenos bol voľný, rovnako tak na prednášky v rámci TVaT. Túto možnosť využili stovky divákov.

Marketing Identity to zvládla aj v novom šate

Množstvo prezentujúcich bolo z praxe, a teda z externého prostredia. Prednášky akademikov mali tento rok menšie zastúpenie. Doktor Matej Martovič z organizačného tímu zovšeobecňuje reakcie prezentujúcich hostí: „Ohlasy boli dobré, pochvaľovali organizáciu online podujatia. Nemali žiadne technické problémy. Organizačný výbor sa s nimi stretol a všetko vyskúšal niekoľko dní pred konferenciou. Celkovo ocenili, že vzdelávacia inštitúcia robí konferenciu aj v týchto náročných časoch.“

Doktor Martovič dodáva, že zorganizovanie tohto podujatia, aj keď to tak zvonku nemusí vyzerať, je skutočne náročné. Do organizácie sa zapojilo viac ako 20 ľudí, ďalší akademici pracujú na príprave zborníka.

Dekanka Ľudmila Čábyová bola s organizáciou podujatia spokojná. Zároveň však neskrýva ľútosť, že sa konferencia neuskutočnila v Smoleniciach: „Sociálny kontakt, spoločné posedenie na slnečnej terase Smolenického zámku či večerné stretnutie všetkých účastníkov chýbali každému. Aj pre organizátorov sú tri pracovné dni na Smolenickom zámku veľkým zážitkom. Pravidelne medzi seba berú nových kolegov, aby si aj oni osvojili zručnosti, ktoré organizácia prináša.“ Dekanka FMK považuje za benefity konferencie v prezenčnej forme najmä spoznávanie nových ľudí, získavanie kontaktov a zážitky. To nám onlinová konferencie podľa jej slov veľmi neumožní.

Výsledkom konferencie bude zborník vedeckých príspevkov. Prispeli doň odborníci z 20 univerzít v štyroch európskych krajinách – zo Slovenska, Česka, Nemecka a Holandska. „Prihlásených účastníkov bolo 108. Približne 70 výstupov je už zrecenzovaných a schválených na publikovanie,“ informovala o statuse quo dekanka Čábyová.

Zdroj: fmk.sk, tyzdenvedy.sk

Týždeň vedy a techniky (TVaT) prebiehal online. Prvé dva dni boli venované médiám. Diskutovať o ich úlohe v procese s obvinenými z vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prišli investigatívni novinári. Monika Tódová z Denníka N, Laura Kellöová z portálu Aktuality.sk a Adam Valček zo SME opisovali svoju prácu od čias ohavného skutku. Druhá pondelková diskusia bola o ekoaktivizme v mediálnom priestore s Michalom Sabom a Natáliou Pažickou. S hosťami má Atteliér nahraté samotné podcastové rozhovory. Utorkový program patril hoaxom a konšpiráciám. O tejto téme prišiel prednášať admin facebookovej stránky slovenskej polície David Púchovský, teoretický fyzik Samuel Kováčik alias Vedátor a fact-checker Robert Barca.

Tretí deň sa v rámci TVaT spustil na fakultnom Facebooku živý prenos z vedeckej konferencie Marketing Identity, ktorá priniesla desať prednášok. Posledný deň bol venovaný digitálnym hrám. Jeden zo zakladateľov najväčšej e-športovej agentúry na Slovensku Karol Cagáň prednášal o e-športe v súvislosti s pandémiou. Etický hacker Pavol Lupták zas o bezpečnosti a súkromí v konferenčných platformách, ktoré v čase dištančnej výučby využívame omnoho viac. Študenti si mohli vypočuť aj zahraničného hosťa. Alfie Bown z Londýnskej univerzity hovoril, ako hry menia naše životy, aj keď sa práve nehráme.

Ako jediný Slovák overuje informácie pre Facebook 

K odhaľovaniu nepravdivých informácií sa Robert Barca dostal vďaka štúdiu medzinárodných vzťahov a práci pre Denník N. Momentálne pracuje pre francúzsku tlačovú agentúru AFP, ktorá predáva fotografie a spravodajské texty iným médiám. Ide o medzinárodnú sieť. Agentúra svoju činnosť odštartovala po voľbách vo Francúzsku v roku 2017, kedy sa šírilo množstvo dezinformácií, ktoré ovplyvnili výsledok volieb. AFP na Slovensku pôsobí od marca 2020.

Najväčším ohniskom hoaxov a konšpirácií spomedzi sociálnych sietí je Facebook. Najviac ohrození sú ľudia, ktorí sa nachádzajú v dezinformačných skupinách. Sociálna sieť využíva na overovanie faktov tretie strany, ktoré majú prístup do jeho špeciálneho rozhrania. Ide o nástroj, pomocou ktorého môžu hodnotiť obsah url adresy. Facebook nechce zasahovať do demokratickej súťaže, tiež sa rozhodol nezasahovať do obsahu, ktorý vytvárajú politici, to platí aj pre fact-checkerov. „My môžeme hodnotiť len externý obsah, ktorý politici zdieľajú,” ozrejmuje Barca.

Práca fact-checkera sa skladá z troch krokov

Prednášajúci hosť uviedol, že samotná práca sa skladá z troch krokov. Prvým je nájdenie samotnej dezinformácie pomocou nástrojov, ako napríklad Crowdtangle. V rámci sprístupneného rozhrania Facebooku majú fact-checkeri prístup aj k nahláseniam obsahu samotnými používateľmi. „My reagujeme na to, čo sa niekde zdieľa alebo je virálne, a preto sa nedá vyhnúť tomu, že vzniká nejaké oneskorenie,” vysvetľuje Barca a dodáva, že práca fact-checkera je reaktívna. Druhým krokom je napísanie referenčného článku. „Toto je žurnalistická práca s otvorenými zdrojmi, s dátami, s databázami, s autoritami, ktoré oslovujeme,” opisuje fact-checker svoju prácu. V AFP je podľa jeho slov veľmi prísny editorský dozor a postup je veľmi dôkladný.

My nič nemažeme, iba obmedzujeme dosah.

Táto práca je časovo veľmi náročná. „Moji predrečníci hovorili, že vytvoriť dezinformáciu je naozaj jednoduché, a ja to môžem iba potvrdiť,” hovorí divákom overovateľ informácií. Ďalej pokračuje: „Vytvoriť niečo len tak z brucha zaberie pár minút, niekto si zapne kvôli tomu Photoshop, urobí nejakú manipuláciu. My to potom vyvraciame dlhé hodiny. A nielen hodiny, ale často aj dni a týždne.”

Tretím krokom je hodnotenie obsahu vo vnútri sociálnej siete. „My v rámci Facebooku nič nemažeme, my iba obmedzujeme dosah,” tvrdí Barca. V prípade, že sa obmedzenie dosahu opakovalo niekoľkokrát, môže sa vzťahovať aj na celú stránku. Ľuďom, ktorí dezinformáciu zdieľali, príde upozornenie, že zdieľaný príspevok nie je pravdivý, spoločne s odkazom na článok, kde je teória vyvrátená fact-checkerom. Najčastejšie používanými hodnoteniami dezinformačných článkov sú: nepravda, zavádzajúce, chýbajúci kontext alebo upravená fotografia. Problémom je, že na konci dňa aj tak nikto nepresvedčí všetkých. „Je to otázka kultivácie kritického myslenia a vedenia k mediálnej gramotnosti,“ hovorí pracovník AFP.

Celý záznam programu TVaT vrátane konferencie Marketing Identity, nájdete na Facebooku FMK UCM v Trnave.

Zdroj: Facebook FMK UCM v Trnave

Odhliadnuc od všetkých nástrah, komu sa naozaj podarí vydať sa tou neistou cestou, aby nakoniec dosiahol to, čo si vysníval?  Mať sny je pekné, ale vedieť ich naplniť, to je cieľ, ktorý môžeme dosiahnuť len vlastným entuziazmom a odhodlaním vydať sa za nimi vpred. Čo ak niekto sníva o predajni vlastných topánok a iný o vlastnom webe či eshope? O tom, že snom a úspešnosti sa medze nekladú, hovorí realita.

FOOTSHOP alebo ako sa zo 40 párov tenisiek stalo vyše 540

Zakladateľom aktuálne najúspešnejšieho eshopu s teniskami  na Slovensku i v Čechách  je Peter Hajduček. Všetko to začalo tým, že mladý podnikateľ zo Slovenska odišiel do Prahy, kde si zhodou okolností začal plnil svoj vlastný sen. Nie, v tom čase ešte nesníval o tom, že založí predajňu čisto len s teniskami, v prvotine plánu malo ísť o primárny predaj skejtbordov a tenisky mali byť len jeho súčasťou. Ale ako to chodí, niekedy človek mieni a život mení.            Vedel však, že na to, aby si získal ľudí a miesto na trhu potrebuje nápad, ktorým sa odlíši od konkurencie. Inšpiroval ho predaj limitovaných párov tenisiek, ktoré sa už v tom čase na americkom trhu veľmi dobre uchytili. Rozhodol sa preto ísť touto cestou a dnes jeho obchod zažíva veľké úspechy. Okrem toho, že vedie eshop, má dve kamenné predajne v Prahe a Bratislave.

Vznik Footshopu

Ako sám spomínal, začiatky neboli najľahšie. Musel sa vysporiadať s prvotným neúspechom, predajom z cudzích skladov a držať sa svojich predstáv. Netušil, že financie budú hneď až v takej miere dôležité. Ak by to vzdal v počiatkoch, nikdy by samozrejme neprešiel od 40 párov k plným skladom tenisiek. Nie vždy je podnikanie jednoduché, ako sám tvrdí. Práca, ktorá prináša veľké úspechy si vyžaduje i veľké obete. Niekedy pracuje i nad rámec voľného času a raňajkuje i večeria v práci. Nestihne sa stretnúť s priateľmi, pretože má jednanie alebo sa dokonca nemôže podeliť s najbližšími o vlastný úspech. Ľudia neradi počúvajú o úspechu iných, nemyslíte? Avšak, napriek tomu všetkému, hoci je práca náročná a často vyčerpávajúca, prináša výsledky, ktoré by nemenil. Pocit entuziazmu a dobre odvedenej práce mu to nahrádzajú dostatočne.

Prezradil nám, ako byť úspešným v podnikaní a zásady, ktorých sa drží i sám.

Vytváranie vzťahov

Najdôležitejšie je mať po svojom boku ľudí, ktorí ti budú oporou.

Zo svojich vlastných skúseností tvrdí, že najlepšie obdobie na budovanie vzťahov je práve na vysokej škole.

Cestujte

Spoznávať svet vám otvorí oči. Možno vám to príde ako veľké klišé, ale je to naozaj tak.

Byť skromný a autentický

Byť skromným, neznamená nemať veľké sny.

Začať!

Dôležité je začať. Možno ťa prepadáva pocit, že ešte nie je ten vhodný čas, ale o tom to je, možno ten pocit nebudeš mať ešte rok, dva a všetko čo túžiš zrealizovať sa rozplynie.

Aká je cesta ich úspechu?

Snaha odlíšiť sa od konkurencie im pridáva na originalite. Organizujú prehliadky nových kolekcií, expandujú na zahraničné trhy (zaujímavosťou sú prvé objednávky do Ázie), prezentujú svoju značku na zahraničných trhoch, čo iné Slovenské značky nerobia.

Ich najväčšími obavami je konkurencia, ktorá ešte len môže vzniknúť. Zatiaľ nevidia dôvody obávať sa. Cieľov do budúcnosti je viac, avšak vytvoriť vlastná značku tenisku s Adidas alebo Nike by bolo pre nich veľký úspech.

„Nebojí sa konkurencie, ktorá je aktuálne na trhu, ale tej, ktorá môže byť.“

„Nemyslel si, že budú financie hneď tak potrebné.“

„Práca, ktorá prináša veľké úspechy si vyžaduje i veľké obete.

 „Cieľom do budúcna je vytvoriť vlastnú tenisku v spolupráci s Adidas, Nike.“

Refresher

Ako o sebe tvrdia, sú fresh web, ktorý má najsilnejšiu skupinu čitateľov práve u mladých ľudí. Ich nosnými témami je hudba, móda, lifestyle a technika, tiež sa v svojich článkoch zmieňujú o zaujímavostiach z domova a zahraničia. Nie sú novinármi a neradi sú za nich považovaní. Ich web sa snaží okrem inšpirovania, podporovať mladé talenty, podnikateľov a študentov.

Refresher blog je novinka, ktorú vytvorili špeciálne na podporu mladých talentov a je voľne dostupný každému.

Ak sa chceš dostať i ty do povedomia ľudí, skús blogovať na Refresheri.

Môžeš si tak získať vlastnú komunitu ľudí a podporu od okolia. Pokiaľ bude mať tvoj článok dostatočne veľkú odozvu a sledovanosť, Refresher ho bude zdieľať na hlavnej stránke a dostaneš sa tak bližšie k ľuďom.

Najväčší príjem majú zo šírenia reklám a podpore domácich i zahraničných kampaní. Špeciálne vyzdvihli spoluprácu s GSK (GlaxoSmithKline), kedy ich farmaceutická spoločnosť oslovila s prosbou obsadiť dve voľné pracovné miesta, keďže sa im nedarilo nájsť vhodných kandidátov. Refresher vytvoril kreatívny kvíz, na základe ktorého si jednotlivec  mohol otestovať svoje vedomosti z chémie a zistiť, či je vhodným kandidátom na túto konkrétnu pracovnú pozíciu.

Na tento známy web padlo od študentov niekoľko štipľavých otázok, na ktoré sa spíkri snažili odpovedať so všetkou hrdosťou. Padli otázky ako napr. :

 „Ako je možné, že témy, ktoré sa ukážu na zahraničných weboch sú za chvíľu i u vás?“

„Témy sa opakujú, voľne prístupný obsah sa kopíruje všade. Nerobíme to len my, ale napríklad aj väčšie slovenské denníky ako Sme, Nový Čas a podobne.“

„Texty článkov sa oproti počiatkom  výrazne zhoršili.“

„Osobne si nemyslíme, že obsah článkov je slabý. Vyhýbame sa faktickým chybám, ak však napriek tomu v článku nastávanú, snažíme sa ich eliminovať.“

(pozn. redaktora: Otázky a odpovede nie sú doslovné. )

„Česká návštevnosť  na refresheri je väčšia ako slovenská.“

„Cieľová skupina je 50:50 – muži:ženy.“

Matej „Sajfa“ Cifra

Jedna z najočakávanejších prednášok na TVaT bola jednoznačne tá Sajfova. Známy moderátor pôsobiaci v rádiu aj v televízii aktuálne úspešne vlogujúci na Facebooku a Youtube sa v posledný deň podujatia postavil pred plnú miestnosť študentov. Sprevádzal ho a spoluprednášal Boris Holečka, bývalý študent FMK a kameraman, ktorý sa prostredníctvom natáčania vlogov dostal do centra diania súčasných internetových médií.

Matej Cifra na zaujatie divákov nepotreboval digitálnu prezentáciu. Postačil mu jeho vlastný mobil, do ktorého si, podľa jeho slov, večer predtým naťukal zopár poznámok, keďže pociťoval malú nervozitu pred výstupom iného druhu než na aký je zvyknutý. Sajfa študentom ponúkol viacero užitočných rád o tom, ako začať a uchytiť sa v tejto sfére:

Slušnosť ničím nenahradíte

Sajfa o sebe úprimne hovorí, že mnohým ľuďom pripadá ako drzý frajer bez pokory. Toto tvrdenie ale striktne vyvracia a za hlavný aspekt úspechu považuje slušnosť vždy a všade. Tá samozrejme nespočíva v súhlase so všetkým čo počujeme či vidíme, je ale potrebné vedieť vyjadriť vlastný postoj s maximálnou úctou k postojom tých ostatných. Sajfa tiež priznáva, že to občas preženie so svojim humorom, keďže ten je takisto otázkou vkusu, čo je mu niekedy ľúto, lebo slušnosť je pre neho základnou prioritou.

Nechcite peniaze hneď od začiatku

Jedna z najzaujímavejších rád prízvukovala robenie vecí zadarmo. Na prvý pohľad sa táto rada môže javiť prinajmenšom ako zvláštna od dobre platenej populárnej osobnosti, avšak Sajfa ďalej vysvetlil, že bezplatná činnosť v oblasti, ktorej sa chceme naďalej venovať je nazačiatku nevyhnutnosťou. Sám vyrozprával príbeh z jeho začiatkov, kedy bolo jeho snom pracovať v rádiu. A tak, napriek nulovým skúsenostiam a znalosti o tom, čo všetko to obnáša, zaklopal na dvere istého lokálneho rádia, aj keď všetko čo mohol ponúknuť bol úprimný záujem.

Buďte trpezliví

Na začiatkoch vo FunRádiu zas vysvetľoval dôležitosť trpezlivosti. Dlho bol ten bezmenný, ktorý robil úlohy z angličtiny pre Adelinho kamaráta, ktorá si ho ale postupom času vybrala ako partnera do pravidelného vysielania. Podobne to bolo aj s Borisom, ktorý vo Funku nezastával žiadnu vysokú pozíciu, no skromnosť, ďalšia zo Sajfových rád, ktorá z neho sršala a technické zručnosti mladého kameramana zaujali Sajfu natoľko, že ho oslovil kvôli spolupráci pretrvávajúcej aj v súčasnosti.

Nasledovali otázky zvedavých študentov, ktorí sa cez online web mohli pýtať na čokoľvek. Sajfa a Boris boli jednými z mála spíkerov, ktorí nestihli odpovedať na všetky, no tým na ktoré čas vyšiel sa ochotne venovali.

„Sajfa, aký je pôvod tvojej prezývky?“

Sajfa prezradil, že jeho prezývka pochádza z anglickej verzie priezviska Cifra, ktoré sa čít ako „sajfra“ a vymyslel ju Pico.

„Nevadí Veronike, že prichádzate o svoje súkromie?“

Tiež vysvetlil, že napriek pravidelnému uverejňovaniu videí, ktoré sa často odohrávajú aj v prostredí jeho domova si s manželkou Veronikou stále spoľahlivo udržiavajú svoje súkromie a odkrývajú ho iba do takej miery, s ktorou sú obaja stotožnení. O Veronike tiež prezradil, že by bola rada, keby jej takmer štyridsaťročný začal preferovať serióznejší štýl obliekania, no to Sajfa nemá v pláne, lebo si je istý, že takto vyzerá najlepšie.

„Neplánujete v najbližšej dobe malé „sajfíčatá“?

Netajil sa ani tým, že by sa im v dohľadnej dobe veľmi potešil, avšak necháva to na božiu vôľu.

„Boris, ako sa ti pracuje so Sajfom?“

Boris zas prezradil, že sa mu so Sajfom pracuje výborne. Istá voľnosť v jeho tvorbe a možnosť využiť naplno jeho technické schopnosti ho napĺňa, nehovoriac a vniknutí do prostredí médií, ktoré ho zaviedli na množstvo známych miest a na stretnutia s množstvom známych ľudí, čo je podľa neho na nezaplatenie.

YOUTUBERI – Matej Zrebný a Lukáš Frlajs

Na úplne poslednej prednáške TVaT si študenti vypočuli diskusiu s youtubermi Matejom Zrebným a Lukášom Frlajsom, ktorú viedol Marek Šimončič. Influenceri súčasnej internetovej scény na Slovensku otvorene a vtipne odhalili mnoho zo zákulisia ich tvorby a života, ktorý žijú ako známe osobnosti.

Diskusia sa niesla v pohodovom duchu. Počas nej dvojica prezradila, že dôvodom začiatkov ich pôsobenia v tejto sfére nebol zárobok, ale nadšenie pre tvorbu takouto formou. Keďže Lukáš je aj herec objavujúci sa v niekoľkých televíznych formátoch, rozhodli sa tento aspekt zakomponovať do scenárov videí a priniesť na preplnený trh niečo nové. Nechuť podobať sa na stovky youtuberov sediacich pred kamerou a vo veľkej miere ponúkajúcich obsah divákom len prostredníctvom slov ich priviedla na myšlienku viac vo videách hrať. Taktiež vysvetlili, že sa čo najviac chceli priblížiť nielen mladým ľuďom. V mnohých z ich produktov preto môžeme sledovať krátke scénky o rôznych typoch ľudí v bežných situáciách, kde sa nájde snáď každý.

Chlapci poradili začínajúcim študentom, že najdôležitejšie je milovať to čo robíme a snažiť sa to vykonávať zodpovedne, nebojácne, najlepšie ako nám to naše schopnosti dovoľujú a odmena sa dostaví.

Aj dvojica si dnes zarobí najmä reklamou na rôzne produkty umiestnené v ich videách alebo na podujatiach, kde sa objavujú. Matej nezabudol vtipne poznamenať, že keď napríklad nemal na čom jazdiť, ponúkol istej automobilovej značke reklamu za auto. Nakoniec sa mu dokonca podarilo vyjednať jedno aj pre Lukáša. Chlapci teda úspešne pokračujú v úspešnom natáčaní stále nových projektov pre ich fanúšikov, ktorými sú, ako sami poznamenali, deti od desiatich rokov až po osemdesiatročného pána, ktorý im prednedávnom napísal pochvalný email.

Kvôli množstvu otázok, ktoré si študenti prichystali, mala prednáška takmer o pol hodiny dlhšie trvanie ako organizátori naplánovali.

„Šlo to od začiatku takpovediac ako po masle?“

Dvojica youtoberov úprimne odpovedala, že začiatky neboli ľahké a popularita im len tak na dvere nezaklopala. Všetko sa odvíjalo od miery chcenia niečo dokázať, poctivosti ich práce a času, ktorý boli ochotní obetovať.

„Aké sú približné sumy ponúkané od firiem za zverejnenie ich reklám?“

 Tu sa Lukáš a Matej taktne vyhli priamej odpovedi, no v súvislosti s touto otázkou sympaticky poznamenali, že by neprijali ponuku odporujúcu ich svedomiu ako napríklad reklamu na cigarety.

„Lukáš, budeš ďalej pokračovať aj v herectve?“

 Priznal, že aj napriek rozbehnutej youtuberskej kariére nemieni prestať budovať aj tú hereckú, ktorá je jeho srdcu veľmi blízka. Taktiež sa od detského veku venuje aj dabingu, ktorý rozvíja naďalej.

„Cítite stále väčšiu zodpovednosť so zvyšujúcim sa počtom fanúšikov?“

Obaja z dvojice konštatovali, že si uvedomujú svoje postavenie influencerov, teda tých, ktorý dokážu istým spôsobom ovplyvňovať názory a správanie svojich divákov. Vďaka tejto profesii sa síce aj zabávajú a cítia maximálnu voľnosť vo svojej tvorbe, avšak snažia sa ju napĺňať s maximálnou zodpovednosťou a snahou ovplyvniť ľudí vždy k dobrému.

Autor: Dominika Ježová a Šimona Tomková

Foto: Jakub Kovalík

Preto sme sa rozhodli spraviť rozhovor s človekom, ktorý má čo k téme povedať. 5 ľahkých a základných otázok sme sa pýtali online marketing špecialistu vo VISIBILITY Jakuba Gombára. Poďme na to!

POZOR, DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA!

Priď si vypočuť celú túto tému vo forme prednášky už v pondelok 7.11.2016 do novej auly UCM na Bučianskej ulici č. 4/A v Trnave. Vstup je zdarma. Jakub odprezentuje túto tému komplexne v niekoľkých desiatkach minút v rámci Týždňa vedy a techniky 2016. Určite si to nenechaj ujsť, bude to stáť za to. Udalosť nájdeš tu.

Aká je práca v online marketingovej agentúre?

Práca v online agentúre je v prvom rade pestrá. Vďaka agentúre máme možnosť pracovať na množstve naozaj rôznorodých projektoch a nemôže sa stať, že nás omrzí jediný segment. Takáto diverzita platí na viacerých úrovniach, či sú to už výšky rozpočtov, rôzne produkty či služby, ale aj prístup ľudí či komunikačný jazyk, keďže sa staráme aj o medzinárodné projekty.

Prečo by mal človek robiť v online marketingovej agentúre? 

Lebo to otvára mnoho dverí a človek sa naučí riešiť množstvo naozaj rôznych problémov. V podstate platí, čo projekt, to osobité problémy a výzvy. A práve tie výzvy a problémy nás nutia sa neustále vzdelávať a napredovať, čo je podľa mňa dôležité v každom povolaní a v online marketingovej agentúre je to také prirodzené.

Kto je vhodným kandidátom do online marketingovej agentúry?

Každý, kto má prehľad vo svete marketingu a veľkú chuť sa učiť nové veci. V rámci agentúry si podľa mňa každý vie nájsť svoje miesto, keďže na jednom pracovisku pracujú kreatívci, grafici, analytici, stretégovia a ďalší.

Ako sa môže dostať mladý človek do online marketingovej agentúry aj napriek tomu, že nemá skúsenosti a prax? 

Existuje viacero možností či postupov, ako na to. Pre študentov taký najčastejší je stáž. Aj keď je stáž vo väčšine prípadov neplatená, stážista počas niekoľkých mesiacov získa vedomosti na nezaplatenie. Nič sa nevyrovná praxi, hlavne ak hovoríme o marketingu, tak preto treba najskôr investovať trochu svojho času a potom sa to zúročí mnohonásobne. Častokrát sa zo stážistov stávajú brigádnici, z brigádnikov zamestnanci, zo zamestnancov manažéri a tak ďalej. Dôležité je tiež samovzdelávanie a to napríklad aj čítanie nášho firemného blogu, kde si každý môže nájsť z online marketingu to, čo ho baví. O ďalších spôsoboch budem ale hovoriť viac v pondelok na mojej prednáške.

Aké sú najväčšie faily uchádzačov?

Ak meškajú na pohovor, nevedia nič o firme, do ktorej sa hlásia či sú na pohovore bez evidentného záujmu. Taktiež veľa sa dá pokaziť už emailom, ktorého príloha je životopis, a stáva sa to naozaj často.

A čo životopis a motivačný list. Aké by mali byť? 

Na začiatok je dôležitý formát a názov súboru. Životopis sa musí jednoducho otvoriť v rôznych prehliadačoch či operačných systémoch a mal by niesť priezvisko uchádzača tak, aby zrazu na HR oddelení v jednom priečinku nebolo 10 súborov s totožným alebo veľmi podobným názvom. Životopis by mal byť prehľadný, s relevantnými informáciami a doplnený o konkrétne úlohy, ktoré mal uchádzač na starosti v predchádzajúcich zamestnaniach. Takisto pri škole spomenúť mimoškolské aktivity či tému školskej práce, ktorá možno súvisela práve s online marketingom. Je dobré, ak uchádzač má aj profil na sociálnej sieti LinkedIn ako doplnok svojho životopisu.

Neváhaj si pridať tohto šikovného chalaniska aj na LinkedINe! ;)

Ďakujeme Jakubovi za rozhovor a prajeme mu všetko dobré a veľa ďalších úspechov.

Viete, že mobilný marketing je najrýchlejšie rastúca oblasť reklamy? O príčinách, prečo je to tak, prišiel v rámci prvého dňa Týždňa vedy a techniky 2015 na pôde Fakulty masmediálnej komunikácie porozprávať študent samotnej FMK a vyslanec online agentúry GoUP Jakub Gombár, ktorý pôsobí na pozícii PPC špecialistu.

47% Slovákov používa počas sledovania televízie mobilný telefón

Počas úvodnej časti prednášky priblížil Jakub študentom aktuálne štatistiky týkajúce sa použitia smartfónov na Slovenskom trhu a vo svete. Medzi zaujímavé domáce čísla patrí štúdia, v ktorej až 47 % Slovákov používa počas sledovania televízie aj iné zariadenie, najčastejšie smartfón. Čo sa týka sociálnych sietí, službu Snapchat používa v priemere 100 miliónov aktívnych užívateľov mesačne. Za rovnaké časové obdobie navštívi sociálnu sieť Instagram 400 miliónov a WhatsApp až 800 miliónov užívateľov. Za obdobie jedného mesiaca sa na Gmail prihlási 900 miliónov ľudí, pričom až 75 % tvoria užívatelia s prístupom prostredníctvom mobilného telefónu. Celosvetovo je na Facebooku aktívnych 1,55 miliárd ľudí a 1,25 miliárd využíva na pripojenie do tejto sociálnej siete aj svoj mobilný telefón. Z tohto počtu sa výhradne cez mobilný telefón pripája na majoritnú sociálnu sieť až 727 miliónov ľudí.

Za posledných desať rokov sa vyhľadávanie výrazne zmenilo

„Vyhľadávanie na internete sa za posledných desať rokov zmenilo úplne. Okrem toho, že sa zmenil účel vyhľadávania, ľudia vyhľadávajú aj na mobilnom telefóne, vďaka ktorému sú online stále,“ začína Jakub ďalšiu časť prednášky, v ktorej opísal tzv. micro moments. Ide o situácie, ktoré spoločnosť Google rozdelila do štyroch základných skupín: „I want to know“ platí, ak užívateľa zaujme nejaká zaujímavosť, o ktorej ďalších informáciách začne sám pátrať. Situáciu „I want to go“ ako užívatelia vykonávame, ak sa niekam chceme dostať a informácie o tomto mieste vyhľadávame prostredníctvom internetu. „I want to do“ sú momenty, kedy má užívateľ potrebu niečo robiť, avšak nepozná správny postup. Momenty „I want to buy“ vykonávame, ak hľadáme informácie napríklad o výhodnejšej cene produktu.

Štatistiky o používaní smartfónov zhrnuté v jednom videu:

Slabinu offline nástrojov riešia cielené SMS správy

Všetky offline marketingové aktivity majú jednu spoločnú nevýhodu – absenciu cielenia komunikácie na konkrétnych zákazníkov. V prípade SMS marketingu sa snaží tento problém riešiť služba s názvom Market Locator. Tá sľubuje jednoduché identifikovanie cieľovej skupiny ľudí v ktoromkoľvek regióne a jej následné oslovenie prostredníctvom cielených SMS správ. „Je to niečo, čo by som si nikdy netrúfol povedať, že bude konkurovať online nástrojom. Pomocou nej dokážete cieliť na polohu či trvalú adresu, kde sa osoba nachádza, jej demografické informácie, banku či spôsoby jej platby,“ opisuje Jakub službu Market Locator.

Autor: Erik Oravec

Ako sa menila reklama v kríze

 Doktorand na FMK a zároveň reklamný stratég v reklamnej agentúre Istropolitana Ogilvy Pavol Minár odprezentoval možno zatiaľ najdlhšiu prednášku v rámci TVaT. Kríza v reklame trvala viac ako dve a pol hodiny. Kvalita prednášky neklesala s pribúdajúcimi hodinami, práve naopak. Počas vyčerpávajúcej doby stratég Istropolitana Ogilvy vysvetlil dôvody prečo sa reklama menila v priebehu krízy, no ako sa radikálne zmenila po ekonomickej kríze.

 „Kríza vytvorila produktového spotrebiteľa. Je oveľa náročnejší na kvalitu produktu.“ Zdôvodňuje Minár zmenu postojov firiem k reklame. „Ľudia sa oveľa viac obracajú k pôvodu produktov. Preto aj na Slovensku vznikol trend „poctivý a slovenský výrobok“. Ľudia majú radi, ak vedia, ako vznikol a odkiaľ daný produkt pochádza.“ Z jeho prednášky vyplýva, že reklama sa zameriava hlavne na autenticitu, obracia sa na veci preverené časom. Reklamy sa z hlučného sveta okolo nás presunuli do tichého, upokojeného sveta.

Na základe názorných reklám firiem ukázal, ako sa menili nielen postoje spoločnosti voči produktu, ale aj voči spoločnosti. Na začiatku milénia IKEA komunikovala v štýle reklamy „vymeňte starú lampu, lebo nová je lepšia” a prešla až ku reklame bookbooku. V spote sa snažia vysvetliť, prečo obyčajná kniha je lepšia ako e-book. Jednoduchým spôsobom a vymenovaním jej parametrov. Samotná ukážka dokazuje to, ako krásne sa dá spojiť staré s novým.

Radikálna zmena bola najviac vidieť na reklamných kampaniach spoločnosti Axe. Do začiatku ekonomickej krízy komunikovala ako „mačovská“ značka, ktorá zobrazovala v hlavnej úlohe muža obkoleseného krásneho ženami. Po kríze by ste playboya v ich reklamách hľadali len veľmi ťažko. Vymenili ho za  norm–core muža, ktorý rozhoduje o dôležitých veciach, neloví a neupozorňuje na seba, no nezabúda ukázať lásku.

Svoje kampane zmenilo oveľa viac spoločností ako napríklad Mattel či dokonca aj slovenská Popradská káva. Oveľa viac sa orientujú na emóciu, storytelling. Ako to bolo ukázané na kampaniach Niké a UnderArmour, ktoré hovoria, aby sme využívali svoji vytrvalosť, odhodlanie a guráž, lebo niekedy je to to najviac, čo potrebujeme.

Prednáška Kríza v reklame dokázala, že aj reklamy sa presunuli do vyššieho reklamného levelu. Už to nie je len o tom, že my sme lepší a vy nie. Dokazuje, že aj reklama môže byť ľuďom príjemnejšia a milšia. Niekedy má kríza aj pozitívne účinky.

Autor: Kristína Doktorová

Moderátori spravodajstva RTVS nie sú iba postavičky čítajúce text

Moderátori hlavného spravodajstva RTVS Ľubomír Bajaník a Janette Štefánková priblížili študentom svoju prácu. Urobili tak počas prednášky v rámci Týždňa vedy a techniky.

Známe tváre RTVS prišli vysmiate a s dobrou náladou. Hneď na úvod Janette zažartovala o tom, či nám budú niečo vedieť povedať, aj keď nemajú pred sebou čítačku. Obaja mali dlhoročné skúsenosti z médií. Janette Štefánková pracovala v rozhlase, vyskúšala si aj komerčnú televíziu, na RTVS moderovala viacero programov. Ľubomír Bajaník pracoval ako redaktor zahraničného spravodajstva a tiež sa venoval viacerým projektom.

Obaja počas prednášky dokázali, že moderátor je naozaj dôležitou súčasťou spravodajského tímu. Janette tvrdí, že ak to moderátor pokazí, práca celého tímu môže vyjsť nazmar. Pracovný deň moderátorov večerného spravodajstva sa začína o 14-tej hodine, kedy majú poradu, na ktorej sa dozvedia predbežný scenár. Ten sa počas dňa ešte viackrát operatívne zmení.

Zahlásenia k jednotlivým príspevkom pripravia redaktori, moderátori si ich následne môžu upraviť podľa seba. Je potrebné, aby boli zrozumiteľné. Občas sa im stalo, že im redaktori pripravili ťažko pochopiteľné zahlásenia, ktoré by divák v rýchlosti správne nevnímal. Pre prípad výpadku čítačky, čo sa niekedy stane, majú pripravené pred sebou papiere, kde majú zahlásenia napísané. Divák môže vidieť, že si na nich niekedy niečo „odfajkujú“. Robia tak z dôvodu lepšej prehľadnosti, aby vedeli, čo už bolo a čo nasleduje.

Okrem zahlásení majú moderátori na starosti aj iné veci. Pripravujú si krátke, tzv. blokové správy, pri ktorých vychádzajú z agentúrneho obsahu. Náročné je výstižne sformulovať napríklad jednu stranu textu do 30 sekúnd. Vedú živé vstupy s redaktormi, ktorí sa nachádzajú na mieste nejakej udalosti. Práve vtedy sa niekedy naskytnú aj technické ťažkosti. Ich úlohou je pripraviť si aj upútavky do televíznych novín.

Moderátorov hlavných televíznych novín môžeme nazvať aj logom televízie, keďže si ich diváci RTVS automaticky s nimi spájajú. Preto je dôležitá aj úprava vzhľadu pred vysielaním. Janette hovorí, že hodinu strávia v maskérni a dodáva: „Vždy sa smejeme, že po práci si musíme dať dole omietku.“ Dôležité je aj ich vystupovanie na verejnosti. Ako tváre televízie by nemali verejne prezentovať napríklad svoj politický názor alebo propagovať nejaké výrobky. Ak by potom v televízii mali príspevok na danú tému, ľudia by nemuseli veriť, že sú objektívni. Spomínajú si na príklad, ktorý sa stal prednedávnom. Viacerí novinári sa zúčastnili PR akcie nového mobilného operátora. V posteli sa fotografovali s rôznymi sloganmi. Následne operátor zverejnil fotografie aj s logom, ktorý dorobil počítačovo. Dnes preto redaktori RTVS, ktorí sa nachádzali na fotke, nemôžu pripravovať príspevky o mobilných operátoroch.

Na prednáške prišla na rad aj téma stresu. Ľubomír Bajaník povedal: „Sústredenie mi pomáha prekonávať stres.“ Janette s ním súhlasí a dodáva, že ak sa na dlhšiu dobu uvoľnia, ľahšie sa práve vtedy pomýlia. Rôzne chyby si, samozrejme, hneď všimne veľa ľudí. Ľubo si myslí, že si táto práca vyžaduje ľudí s dobrou psychikou, aby ju brali dostatočne vážne a zároveň sa dokázali povzniesť nad rôzne situácie.

Na otázku, či by prijali miesto v komerčnej televízii, odpovedala Janette stručne a výstižne: „Podľa ponuky.“ Zároveň dodáva: „Som hrdá, že som súčasťou spravodajstva RTVS. Jeho kvalita stále stúpa.“

Autor: Diana Veizerová, Foto: Ivana Vyšná