Jej talent a úsilie ju dostali na javiská Pohody či Grapeu a nedávno aj medzi nominovaných na Radio_Head Awards. Záznam z tohtoročného odovzdávania si však kvôli kritickým vyjadreniam umelcov, ktorí sa zastali kolegov z kultúry a aj prepúšťaných zamestnancov STVR, už nepozriete.
Faye mala k umeniu blízko od detstva. Už ako malá bola súčasťou folklórneho súboru. Neskôr začala s vlastnou tvorbou. Hudbou sa ale živiť nechce a tak v septembri začala študovať masmediálnu komunikáciu na FMK.
Radio_Head Awards sú ceny, ktorými Rádio_FM oceňuje umelcov už od roku 2008. Ich 18. ročník odvysielali naživo 27. 3. 2026 na svojom webe. Repríza mala byť odvysielaná o dva dni na Dvojke. Vedeniu STVR však prekážali prejavy ocenených umelcov, v ktorých vyjadrili nespokojnosť s aktuálnym stavom kultúry. STVR sa teda rozhodla, že reprízu nielenže neodvysiela, ale ani nezverejní vo svojom archíve.
V rozhovore sa dočítate:
- ako galavečer prebiehal,
- čo zaznelo v spomínaných prejavoch,
- čo si Faye myslí o vyjadreniach generálnej riaditeľky STVR a riaditeľa Slovenského rozhlasu,
- aký má názor na protesty.
V akých kategóriách si bola nominovaná?
Nahrala som skladbu so skupinou Fallgrapp, ktorá sa dostala medzi top 5 skladieb roka. Taktiež som sa dostala do kategórie Objav roka. V žiadnej kategórii som osobne nevyhrala, no Fallgrapp získal cenu za album roka. Bola som súčasťou albumu, takže to považujem za úspech.
Ako prebiehal galavečer?
Celkom štandardne. Konal sa v Slovenskom rozhlase a bol vysielaný naživo na webe Rádiohláv, podobne ako predošlé ročníky. Víťazi každej kategórie si na pódiu prevzali sošku, predniesli svoj prejav a vrátili sa k ostatným v hľadisku. Jedna vec však bola trochu iná. Umelci sa vo svojich prejavoch vyjadrovali k aktuálnej situácii v kultúre. Urobili tak napríklad FVLCRVM, Jureš Liška a Nora Ibsenová z Fallgrappu, alebo Michal Kaščák
Aký máš názor na to, ako ostatní účastníci využili priestor na svoje prejavy?
Každý má ako občan Slovenskej republiky právo vyjadriť sa. To, ako to urobia, je ich vec. Umelci sa vyjadrovali k situácii v štáte odjakživa. To jednoducho ku kultúre patrí. Umenie je odrazom našich pocitov a ak sú emócie z aktuálnej situácie negatívne, odrazí sa to na ľuďoch a ich názoroch.
Spomínaná Nora Ibsenová na svojom Instagrame napísala, že rozhovory, ktoré poskytla, nebudú odvysielané na základe rozhodnutia nadriadených. Následne dodala, že si nie je vedomá toho, že by ona alebo ktokoľvek iný porušil vopred podpísanú zmluvu. Mohla by si nám priblížiť, čoho sa táto zmluva týkala?
Posielali nám ju ešte minulý rok. Boli v nej základné morálne ustanovenia. Boli sme v nej upozornení, že na mediálnej pôde nesmieme byť vulgárni, nenávistní a podobne.
Myslíš si, že niekto porušil podmienky zmluvy?
Môžem s určitosťou povedať, že sa nikto priamo nevyjadril k žiadnej politickej strane. Neboli spomenuté konkrétne mená a všetko, čo bolo povedané, bolo veľmi metaforické a abstraktné. FVLCRVM napríklad povedal, že žijeme v časoch Cruelli de Vill. Samozrejme, všetkým bolo jasné, čo tým chcel naznačiť.
Teoreticky však toto prirovnanie nepoužil na žiadnu konkrétnu osobu. To isté urobila aj Nora s Jurešom. Jureš taktiež povedal, že žijeme v ťažkých časoch a že sa počas jeho kariéry doposiaľ s cenzúrou nestretol. Stále to ale bolo povedané všeobecne. Naozaj si nepamätám, že by niekto osočoval akúkoľvek konkrétnu stranu.
Rozdielnosť názorov je predsa super, obohacuje nás a je prirodzená.
Čítala si otvorený list generálnej riaditeľky STVR Martiny Flašíkovej?
Ak mám byť úprimná, celý list som nečítala. Čítala som vyjadrenie jedného politika, ktoré prezdieľal Rasťo Iliev. Naštartoval ma výrok, že umelci môžu hľadať priestor mimo „ich“ inštitúcie. Strašne ma to nahnevalo. Pár dní na to boli odvolané riaditeľky dvoch ďalších inštitúcií (pozn. – generálna riaditeľka Slovenského technického múzea a riaditeľka Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach).
V ten večer som si robila rešerš o tom, čo sa za posledné obdobie deje. To som potom zdieľala na storkách, aby som si vybila hnev. To, čo sa deje, nie je sranda a nepáči sa mi to. To, že chcú našu kultúru vymeniť za niečo iné, už nemôžu zakryť. Nepáčia sa im hodnoty, ktoré naša kultúrna obec má a týmto spôsobom to chcú ovplyvniť. Chcú zmeniť naše zmýšľanie a to nie je správne.
Aký máš názor na otvorený list pani Flašíkovej, v ktorom hovorí o zneužívaní verejnoprávneho priestoru a nevhodnom presadzovaní si vlastného názoru?
Žijeme v demokracii a myslím si, že má každý právo vyjadriť svoj postoj bez ohľadu na to, či je vo verejnoprávnom médiu alebo s kamoškou na káve. Nemali by sme za to byť trestaní alebo osočovaní. Umelci svoj subjektívny postoj vyjadrovali pri odovzdávaní cien aj v minulosti. A teraz, keď ich je viac, je to zrazu problém?
Mám pocit, akoby každý považoval svoj názor za stopercentne správny a nepočúval druhých. Tým sa zo spoločnosti vytráca akceptácia a všetci na seba navzájom len vrieskajú a nadávajú si. Následne nepríde k žiadnemu konsenzu. A to ma najviac trápi. To, že sa ľudia pre rozdielnosť názorov neznesú. Rozdielnosť názorov ako taká je predsa super, obohacuje nás a je prirodzená.
Vyjadrila by si svoj názor tiež?
Ak by som si išla prebrať ocenenie, určite by som sa k politike nevyjadrila. Nechcela by som si totiž kaziť moment, ktorý je pre mňa. Nechcela by som upriamiť svetlo na niečo negatívne. Musím ale zdôrazniť, že názory tých, ktorí tak urobili, neboli útočné a s mnohými z nich súhlasím.
K Rádiohlavám sa vášnivo vyjadril aj riaditeľ rozhlasu Peter Janků a umelcov nazval „ kričiacou menšinou uväznenou v socialistickej mentalite“. Myslíš si, že je takéto vyjadrenie na adresu tvorcov vhodné?
Absolútne nie. Akékoľvek vyjadrovanie sa, ktoré je osočujúce alebo je akýmkoľvek spôsobom nekorektné, je nemorálne a bez charakteru. Predstaviteľom, ako je pán Janků, ktorí majú potrebu sa takto vyjadriť, chýbajú určite soft skills, ktorým by sa mali priučiť.
Riaditeľ Slovenského rozhlasu s Jánom Sklenárom po 20 rokoch ukončil zo dňa na deň spoluprácu potom, čo sa vo svojej relácii vyjadril k aktuálnej situácii v kultúre.
Mal aj odovzdať jednu z cien na Rádiohlavách. Pár minút pred začiatkom slávnostného programu mu bolo oznámené, že na základe rozhodnutia riaditeľa Slovenského rozhlasu dochádza k zmene a odovzdávanie ceny bude zabezpečené iným spôsobom, bez jeho účasti. Bolo cítiť, že odovzdanie tejto ceny neprebehlo ako malo?
Áno. Pán, ktorý odovzdával cenu povedal, že cenu prišiel odovzdať on, keďže pána Sklenára odvolali. Dosť ma zaskočilo, že to povedali v živom vysielaní. Umenie je odrazom našich pocitov a ak sú emócie z aktuálnej situácie negatívne, odrazí sa to na ľuďoch a ich názoroch.
Aký máš z celej situácie pocit?
Veľmi ma to hnevá. Nedáva mi to zmysel a nechápem, kde sa berie motivácia momentálneho systému toľko vecí meniť. Bez transparentnosti a odvôvodnenia sú to údery pod pás. Ak by doložili legitímne fakty na základe ktorých konajú, nemal by im kto čo povedať. Oni to ale robia s poloúškrnom, snažia sa to na tlačovkách popierať a vysvetlenie nemajú. Nečudo, že sa ľudia hnevajú a chodia do ulíc.
Zaujímala si sa o aktuálnu situáciu v STVR aj pred Rádiohlavami?
Zaujímala. Po Rádiohlavách to už len vyeskalovalo, keďže sa ma to priamo dotklo. Keď Fallgrapp vyhral album roka, veľmi sme sa tešili. Bol to krásny moment. Je mi ľúto, že sa na to nikto nebude môcť pozrieť. A prečo? Pre vyjadrenie názoru.
Po piatkovej udalosti si sa zúčastnila Veľkej kultúrnej mobilizácie v Bratislave, na ktorú prišlo odhadom 14-tisíc ľudí. Aký máš po proteste pocit?
Na protesty chodím pravidelne. Utorkový mi opäť dokázal, že ľudská jednotnosť existuje. Ľudia sa vedia spojiť a protestovať mierumilovne a bez obáv. Dúfam, že to raz prinesie výsledok. Ak by sme boli v inej krajine, napríklad trochu severnejšie, po proteste by vláda začala hľadať riešenie. Dúfam, že sa to raz zlomí a tí, na ktorých je toto mierené, odstúpia.
