Nie je ticho, keď sa v spoločnosti dejú veci, ktoré sa mu nepáčia. Aktívne s kapelou RozpoR vystupuje proti extrémizmu a stojí na strane menšín. Za sériu koncertov v rómskych osadách získali ocenenie Roma Spirit. Lukáš Fabian alias Fabko tvrdí, že pankáčom bude celý život.

V dobe nahrávania rozhovoru máte naplánovaný benefičný koncert v Košiciach, ktorého hlavnou tému sú environmentálne problémy. Máte v blízkej budúcnosti v pláne zintenzívniť vaše aktivity v tejto oblasti? 

Predpokladám, že to bude nutné, keďže rezort životného prostredia sa po voľbách nedostal do dobrých rúk. Dá sa povedať, že v minulých rokoch to išlo správnym smerom, ale teraz to vyzerá, že sa karta otočí. RozpoR téma životného prostredia zaujíma a venujeme sa tomu aj pri našej tvorbe. Mám k prírode vybudovaný pozitívny vzťah, a s kapelou teda budeme upozorňovať na všetko, čo nebude v súlade s jej ochranou.

Nestáva sa vám, že sa potom stretávate s kritikou? Niekto by mohol povedať, že čo len “takí pankáči” môžu vedieť o prírode. 

My, pankáči, toho vieme veľa o mnohých veciach a máme k ním čo povedať. Aspoň si to teda myslíme. (smiech) Málokedy sa však stretávame s kritikou. Ak už áno, tak je to najmä na sociálnych sieťach, kde málokedy narazíte na konštruktívnu kritiku. Nemyslíme si, že komentáre na Facebooku by mali byť miesto, kde sa niečo vyrieši. 

RozpoR aktívne vystupuje proti extrémistickým politickým stranám. Pri posledných voľbách do NR SR sa im nepodarilo uspieť. Beriete to tak, že to je aj vďaka vašej aktivite? 

Chodili sme na protesty, upozorňovali sme na ich činnosť a aktívne proti ním vystupovali.  Nejakým spôsobom sme tomu určite dopomohli, tak ako mnohí ďalší. Je to spoločenská zásluha.

Na antifašistický protestoch si aj ty osobne prišiel do kontaktu s Líviou z Kulturblogu, kde si s ňou mal pomerne ostrú výmenu názorov. Nebál si sa, že vám podobné videá môžu ako kapele uškodiť? 

Nie, nebál. Kto sleduje túto problematiku a vidí, akým provokatívnym spôsobom Lívia robí rozhovory, tak vie, ktorá bije. Vystupujem proti týmto veciam, a tak som vystúpil aj proti nej. Servítku pred ústa si nedávame a nekalkulujeme, či si ako kapela uškodíme alebo nie. 

Mainstreamová scéna, až na pár výnimiek, nevystupuje proti fašizmu či homofóbii.

Vo februári 2020 si sa v rozhovore pre Plus 7 dní zmienil, že mainstreamová scéna nie je v boji proti fašizmu nijako aktívna. Zmenilo sa to odvtedy? 

Nezmenilo. Mainstreamová scéna, na rozdiel od tej undergoundovej, ku ktorej sa radíme aj my, tieto veci nerieši a nevyjadruje sa k ním. S výnimkou niekoľkých kapiel ako napríklad Medial Banana alebo Para. U ostatných som zatiaľ nepostrehol aktívnejší prístup. 

K prírode má vybudovaný pozitívny vzťah, aj preto bude pozorne sledovať kroky nového ministra Zdroj: Adrian Regeci

Tiež si sa vyjadril, že ak nič iné nezaberá, tak na fašistov musíme použiť násilie. Bolo by toto  skutočne riešením, ak by došlo na fyzické šarvátky medzi jednotlivými názorovými skupinami?

Beriem to tak, že fašizmus bol porazený silou. Inak sa ho ani poraziť nedá. Ak ťa nejaký „nácek“ napadne na ulici, tak mu nebudeš slušnými slovami vysvetľovať situáciu. Treba rátať s tým, že fašisti na vyjadrenie svojich pocitov využívajú najmä násilie a agresiu. Musíme sa predtým rovnako brániť násilím.

Tvoj kolega z kapely – Datra hovorí, že byť pankáčom bolo kedysi o „držku“. Vymizlo to už? Ak áno, prečo?

Dovolím si poopraviť svojho kolegu. Kedysi nám nešlo o „držku“, ale o život. Dnes už to vôbec nie je také divoké, ako to bolo kedysi v uliciach. Obmedzilo sa to. Aj keď sa žiaľ v posledných rokoch odohralo niekoľko tragických incidentov, ktoré boli poháňané nenávisťou. Tomu podľa mňa prispeli sociálne siete, kde sa vo veľkej miere zhromažďuje nenávisť a zloba. Práve tam sa presunula časť toho násilia. 

O život? Máš aj konkrétnu príhodu? 

Mám. Nikdy som ale o tom nechcel bližšie rozprávať. 

Keď sa odohrala vražda na Zámockej ulici, nepremýšľali ste nad väčším turné na podporu LGBTI+ komunity, podobne ako tomu bolo pri rómskych osadách?  

Nepremýšľali. 

Do osád sme najprv chceli prísť na „pankáčov“, rozložiť aparatúru a len tak urobiť koncert

Prečo? 

Sme jasne na strane LGBTI+ komunity a ďalších znevýhodňovaných menšín, čo sme preukázali aj na akcii Slovenská tepláreň, kde sme vystupovali. Nemali sme ale kapacitu riešiť nejakú vlastnú aktivitu. Bolo tu navyše viacero akcií na podobnú tematiku, ktoré sa veľmi dobre zvládli. Ak by sme sa do toho pridali aj my, mohlo by to uškodiť už rozbehnutým projektom.

Nestretol si sa s tým, že sa to od vás ako kapely očakávalo? 

Áno, stretol a veľakrát. Mnoho ľudí očakáva, že sa vyjadríme ku všetkému. Ale to sa nedá a ani sme to nikdy nechceli robiť. Sme tiež len ľudia a razíme si líniu, že radšej sa ako kapela venujme jednej iniciatíve, ale poriadne.

RozpoR bol veľmi aktívny v rómskych osadách, kde ste aj koncertovali. Nemali ste strach ako vás miestni obyvatelia príjmu, keď ste išli na prvý koncert?

Strach nie, skôr sme boli veľmi zvedaví. Do osád sme išli po komunikácii so sociálnymi pracovníkmi, ktorí poznali situáciu a miestnych ľudí. Musím sa priznať, že najprv sme tam chceli prísť na „pankáčov“, rozložiť aparatúru a len tak urobiť koncert. Po komunikácii s našou kamarátkou Inge, ktorá s ľuďmi z osád pracuje roky sme však od toho upustili. Zhodli sme sa, že väčší dosah to bude mať, keď sa to dopredu celé pripraví a obyvatelia budú vedieť o našej návšteve. 

Podľa čoho ste vyberali konkrétne osady? 

Pomáhala nám s tým naša spomínaná kamarátka. Ako sociálna pracovníčka najlepšie poznala situáciu v rómskych komunitách na východe Slovenska. Vybraným osadám zadala nejaké úlohy, ktoré museli splniť. Ak ich splnili, tak za „odmenu“ mali náš koncert. Museli si ho teda „zaslúžiť“.  Tiež mohli prejaviť svoj názor, či nás tam chcú alebo nie. 

Mali ste všade iba pozitívnu odozvu? 

Áno, všade nás milo privítali a boli zvedaví, čo za bláznov to tam prišlo. (smiech)

Páčil sa Rómom váš štýl hudby? 

Vôbec im nesedel, ale ani im to nevadilo. Navyše, my sme ani nehrali náš celý koncertový set, maximálne pol hodinu. Potom sme zobrali Samba bubny a začali sme pochodovať osadou. Táto show sa im už páčila viac a mnohí sa k nám pridávali. Nerobili sme si ilúzie, že sa im naša muzika bude páčiť. Myšlienkou bolo ukázať, že spolu vedia fungovať dva rozličné svety. 

Čiže sa nedá povedať, že ste inšpirovali rómske spektrum k punkovej sfére? 

To asi nie, ale človek nikdy nevie. Po koncerte k nám vždy pribehli deti a skúšali si napríklad bicie. To bolo ale zrejme iba kvôli tomu, že mali v sebe prvotný záujem o hudbu, nie preto, že sa z nich stanú pankáči. Budem však rád, ak sa mýlim a nabudúce si niekde zahráme s miestnou punkovou kapelou.  

Súvisí vaša orientácia na rómsku minoritu s tým, že ste aj vy ako pankáči v rámci hudobnej scény minorita? 

Je to určite faktor, vďaka ktorému sa dokážeme lepšie pochopiť. Prioritou je však pre nás naďalej poukazovať na to, že spolu dokážeme fungovať, aj keď sme z dvoch odlišných svetov. 

Jednoznačne ste podporili aj Ukrajinu pri ruskom útoku na jej územie. Nechceli ste zorganizovať koncert aj priamo tam? 

Chceme to spraviť, ale pri súčasnej situácii to je veľmi komplikované.

Čo teba viedlo k tomu, že si sa stal pankáčom? 

Najprv to bolo iba o tom, že sa mi páčila tá hudba. Neskôr, keď som bol starší, začal som punkovú scénu vnímať v širších súvislostiach a pridávali sa k tomu moje hodnotové postoje. 

Na základe čoho sa formovali tvoje hodnotové postoje? 

Vyrastal som na sídlisku, kde som mal možnosť vidieť ľudí z rôznych pomerov. Videl som, ako sa niektorí ľudia k sebe správali alebo ako sa správali ku mne. Prirodzene som si to postupom času začal všímať a celé uvedomovať. To ma naučilo veľa. 

Na punku nie je v dnešnom svete nič lákavé.

Nebola za tým žiadna konkrétna príhoda?

Možno je za tým aj konkrétny príbeh z detstva, ale skôr to bolo o tom postupnom všímaní si rôznych vecí.   

Ocenenie Roma Spirit venovala skupina obetiam policajne razie v Moldave nad Bodvou Zdroj: Facebook/RozpoR

Vnímaš, že punková scéna drží spolu? 

Myslím si, že držíme spolu najmä v kritických situáciách. Samozrejme, nájdu sa medzi nami aj nezhody, ale tak je to všade. 

Je dnes u mladej generácie záujem o punk? 

Nie, záujem o punk upadá, ale nečudujem sa tomu, keďže na ňom nie je v dnešnom svete nič lákavé. Je to stále o tom istom. Keď vidím mladých pankáčov, tak si kladiem otázku, že prečo ním v tejto dobe vôbec niekto chce byť? (smiech) 

Dá sa povedať, že ste oproti iným žánrom zaspali dobu? 

Skôr je to spôsobené tým, že dnes je iná doba a popularitu má iný štýl hudby. Vidím to aj na koncertoch undergroundovej scény. Na punk príde maximálne 150 ľudí, ale to tam musíš mať už známe kapely. Iné subkultúrne žánre ako metal, hip-hop a tanečná hudba sú dnes populárnejšie. 

Je človek pankáčom na celý život? 

Je to veľmi individuálne. Máme veľa ľudí, ktorí boli kedysi pankáči, ale postupom času sa tak z rôznych dôvodov prestali označovať a dnes už len spomínajú na staré časy. Častokrát si aj hovoria „bývalí pankáči“.  

Ty budeš pankáčom na celý život? 

Jasné, že áno. (smiech)

Okrem koncertu na Ukrajine, aké koncerty ešte plánujete do budúcnosti? 

V roku 2024 plánujeme spoločné turné na Morave s českou kapelou Marno. Tiež nás čaká koncert v Bratislave, ktorý sa odohrá v rámci 25. výročia od založenia kapely. Pri tejto príležitosti uvažujeme aj nad tvorbou piesne a videoklipu. Čo sa koncertu na Ukrajine týka, tak by sme si tam radi zahrali, ale zatiaľ je to len v rovine uvažovania. Uvidíme či sa to podarí, veľa bude závisieť od vývoja situácie.

LUKÁŠ FABIAN

Lukáš Fabian je spevákom punkovej kapely RozpoR. Známejší je však pod svojim pseudonymom Fabko. Po boku kapely sa prvýkrát objavil v roku 2011, kedy zastupoval chýbajúceho bubeníka. Aktívnou súčasťou skupiny je od roku 2015. S kapelou získal v roku 2019 ocenenie Roma Spirit, ktoré venovali obetiam policajnej razie v Moldave nad Bodvou. V pracovnom živote sa venuje profesii barbera, kde dokáže využiť svoje umelecké vlohy.

 
Post Views: 52