Sú dva typy ľudí, s ktorými sa v živote stretnete. Tí, čo sa na všetko okolo seba sťažujú a nič sa podľa nich nedá. A potom sú tu tí, ktorí zoberú veci do vlastných rúk a ukážu tým prvým, že ono sa to vlastne dá. Taký je aj Jakub Ptačin, dizajnér a študent posledného ročníka marketingovej komunikácie na FMK. Ak vám to meno čosi hovorí, tak tušíte správne. Jakub je zakladateľ občianskeho združenia BCKSPC, ktoré sa podpísalo pod také projekty, ako konferencia Unicamp, cykloprojekt KOLOKOLO či Design Walks, vďaka ktorému máte možnosť nahliadnuť do najlepších dizajnových štúdií. A taktiež je osobou, ktorej keď niečo vadí, nebojí sa to zmeniť a spraviť lepšie.

Keď sa zlé na dobré obráti
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Niekedy treba byť vďačný aj za to zlé, čo sa nám prihodí, pretože nikdy nevieme, ako dobre to nakoniec dopadne. Svoje o tom vie aj Jakub. „Po strednej škole som chcel ísť študovať na VŠMU a ani som si nepripúšťal možnosť, že by to nemuselo vyjsť. Prišiel som na skúšky a vyhodili ma po prvom termíne. Tak som si povedal, že to skúsim na marketingu na UK, kde boli tiež talentové skúšky, ale nezobrali ma ani tam. Išiel som to skúsiť do Nitry na UKF, no príbeh sa opakoval. Ostala mi posledná škola, FMK UCM, no neboli tam talentové skúšky a hovoril som si, že to je to najhoršie, čo sa mi mohlo stať. No po piatich rokoch čo túto školu končím, to bola asi jedna z najlepších vecí, čo sa mi prihodila. Táto škola mi dala priestor realizovať sa a vďaka tomu som mohol robiť všetky tie veci, ktoré by som počas štúdia na iných školách nestíhal. Poučil som sa, že to, čo niekedy môže vyzerať ako koniec sveta, je možno nejaký nový začiatok a treba sa na to pozerať vždy optimisticky.“

Smer Silicon Valley
Vďaka svojmu startupu mohol Jakub okúsiť život a prácu v mekke IT priemyslu, v Silicon Valley. Prvé pocity z nového prostredia nenechali na seba dlho čakať. „Je to tam drahé, sú tam strašne škaredé ženy a je tam teplo (smiech).“ Okrem práce, vymýšľania nových aplikácií a ich následnej prezentácie najlepším odborníkom sveta si Jakub spravil aj prehliadku najznámejších svetových spoločností. „Navštívili sme Adobe, Facebook, Yelp, Circle a mnohé ďalšie. Kultúra týchto firiem je úplne inde ako na Slovensku. Častým štandardom je jedlo zdarma, cykloservis či škôlka.“ Kým niektorí z nás by sa z návštevy Facebooku spamätávali možno ešte mesiac, Jakuba zaujalo niečo celkom iné. „Mali tam automaty na kancelárske potreby ako myši, klávesnice, USB kľúče. Zároveň je v areáli veľa reštaurácií a kaviarní. Mal som z toho miesta celkom dobrý pocit.“ Za najlepšie však považuje možnosť fungovať a porovnávať sa so špičkovými odborníkmi sveta. „Prídeš tam a zrazu zistíš, že nevieš vlastne nič robiť, popritom na Slovensku si môžeš myslieť, že si najväčší kráľ. Je to dobré, pretože sa tam konfrontuješ s najlepšími ľuďmi a dostaneš od nich taký feedback, ako ti tu na Slovensku nikto nedá.“


Začni robiť to, čo ťa baví
Pobyt v Silicon Valley dal Jakubovi množstvo inšpirácie a nových skúseností. A tiež aj motiváciu robiť veci trošku inak. Ako on sám hovorí, koniec koncov to malo na neho opačný vplyv. „Ja som prakticky po štyroch rokoch v práci zistil, že hoci robím prácu, ktorá ma baví, neprináša mi až toľko toho šťastia ako tie projekty, ktorým venujem oveľa menej času. Teraz by som sa už chcel venovať niečomu inému, nerobiť IT startupy, ale niečo, čo môžeš chytiť aj rukou, vnímať všetkými zmyslami, nielen na obrazovke.“ Práve to boli dôvody, prečo sa Jakub rozhodol skončiť v Sygicu a presedlať z kreslenia navigačných aplikácií na celkom inú parketu. „Chcem to naplno rozbehnúť s Poctivo a Honest Conference. Chcem teraz robiť také projekty, ktoré by samozrejme aj mali zarábať peniaze, ale hlavne chceme, aby to pozitívne vplývalo na ľudí. Možno mi za 2 mesiace dôjdu peniaze a ja sa znova zamestnám (smiech). Ale ak to neskúsim teraz, tak už možno nikdy.“

Poctivá konferencia a iné výrobky
Poctivo je slovo, ktoré sa v súvislosti s Jakubom skloňuje asi najčastejšie. A keď nie to, tak rozhodne jeho anglický ekvivalent. Každý projekt, za ktorým stojí Jakub spolu s BCKSPC, sa snaží spraviť veci lepšie a krajšie. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. „Poctivo by malo inteligentným a pekným spôsobom prezentovať slovenské výrobky a šikovných ľudí. Nejde len o predaj výrobkov, ale aj o organizovanie workshopov o tom, ako ľudia majú začať podnikať, keďže to nie je vždy len o on-line startupoch.“ A že sa dá spraviť aj poctivá konferencia? Ak sa vám podarí zohnať rečníkov z rôznych kútov sveta, tak rozhodne áno. „Chceme z toho spraviť top konferenciu, na ktorú pozveme top ľudí zo sveta, ktorých bežne človek nemá šancu si vypočuť. Mladí ľudia by sa mali stretávať a porovnávať s odborníkmi zo sveta, ktorí ich dokážu posunúť dopredu.“ No už teraz je jasné, že výťažok z konferencie sa bude investovať ďalej. „Máme taký nápad, že by sme za výnos z konferencie postavili nemocnicu v Afrike. Viem, možno to znie šialene, ale ak na tom niečo zarobíme, chceme to investovať do niečoho, čo môže ostatným pomôcť.“

To sa nedá? To sa dá!
Alebo ako sa z obyčajného slovného spojenia stane celkom úspešný projekt. Cieľom iniciatívy To sa nedá je zmeniť dizajn a funkčnosť štátnych webov, jednoducho ich vylepšiť pre bežného užívateľa. Nápad sa zrodil práve v Amerike, a keďže Jakub je hlavne webový dizajnér, nebolo nad čím premýšľať. „ Nie je to žiadny svetoborný projekt, ale je zaujímavé, akú vlnu reakcií to vyvolalo, normálne sa začali niektoré veci zlepšovať. A tiež nám všetci na začiatku vraveli, že to sa nedá, to nikdy nebude fungovať, preto sme tak nazvali náš projekt. Teraz chodievame po rôznych stretnutiach a vidíme, že sa to hýbe pozitívnym smerom.“ Spraviť z „to sa nedá“ niečo, „čo sa dá“, sa netýka len štátnych webov. Jakub a partia okolo neho sa to rozhodli poňať aj v inom zmysle. „Máme pocit, že na nás niektoré oznamy príliš kričia a dajú sa spraviť krajšie. Pokúsili sme sa ich prekresliť a plánujeme ich umiestniť na náš web.“ Ak čoskoro na ulici alebo v čakárni u zubára nájdete namiesto nápisu „Neklopať!“ niečo oveľa veselšie a prívetivejšie, viete, koho za tým hľadať.

Posledný Unicamp?
Túto otázku si po minulom ročníku kládli mnohí. A keďže to zaujímalo aj nás, spýtali sme sa to Jakuba na rovinu. „Verím, že pri niektorých veciach treba vedieť, kedy prestať. Druhá vec je, že to nebolo ekonomicky trvalo udržateľné a jednoducho nás prestalo baviť chodiť po sponzoroch. Zároveň nás mrzelo, že študenti, ktorí lístok dostali zdarma ani neprišli. Nenadstavili sme to od začiatku tak, aby to bolo udržateľné, to bola chyba. Ale podľa mňa je to krajšie v tom, že keď niečo skončí, môže začať niečo iné, zaujímavejšie. Niekto to môže vymyslieť lepšie a posunie sa to na úplne iný level.“ Jakubova šikovnosť a pracovitosť neunikli ani pozornosti fakulty, ktorá mu tento rok odovzdala ocenenie Granátové jablko, ktoré sa každoročne udeľuje tým najlepším študentom. „V prvom rade si myslím, že toto ocenenie by si zaslúžil každý od nás z BCKSPC, pretože tie projekty robíme všetci spolu. Ale je super, že takto oceňujú študentov a že sa to vôbec robí. Určite to človeka aj vnútorne motivuje, aby aj naďalej pracoval na svojich projektoch.“ No ako sám hovorí, v prvom rade by chcel dokončiť školu a potom možno skúsiť aj doktorandské štúdium.