Ako som sa ocitla na študentskej formule v Taliansku

Comment

Vstávať ráno pred ôsmou a byť v paddocku niekedy aj do desiatej večer. To bol náš časový harmonogram počas študentskej formuly v Taliansku. Stalo sa, že sme prišli aj neskôr a odchádzali skôr, záviselo to od náročnosti daného dňa, alebo ako naši chlapci mechanici v tíme stihli svoju prácu. Počkať, teraz sa asi čudujete, ako som sa tam dostala. Veď UCM ani FMK nemajú žiaden formulový či automobilový tím, čo je škoda. Jednoducho. Počas môjho Erasmus pobytu v Prahe, na Českej zemědelskej univerzite, som napísala chalanom, čo vedú tím, že by som chcela byť členom a pomôcť im s marketingom. Pozitívna odpoveď na seba nedala  dlho čakať. „Budeme len radi, keď prídeš.“ Tak sa začala moja cesta s CULS Racing do Parmy.

 

Vyrážame. Smer Taliansko!

 

Nebudem rozoberať prípravy pred samotným odchodom na závody. Začnem rovno dňom odchodu do Talianska. V dielni to nevyzeralo, že by sme mali niekam cestovať. Práve naopak. Ja, spolu s Maťou, druhou a poslednou ženou v tíme, sme sa na seba pozerali a rozmýšľali, či vôbec odídeme. Chalani dokončovali lakovanie, posledné detaily na krídlach a strihali nálepky na auto. Aj napriek tomu, že auto nebolo ešte v dodávke, sme vyrazili do nášho cieľa – Parma, Autodromo di Varanno Riccardo Paletti. V Parme sme strávili päť  náročných dní, spali sme menej než šesť hodín, vypotili tony potu, no na druhej strane si aj poriadne užili. Niekedy sa odložil spánok kvôli tímovej porade v meste. Veď zábava musí byť a hlavne bolo treba osláviť úspech tímu. A ako prebiehal súťažný víkend študentskej formuly? Veľmi zaujímavo. Teplota v paddocku a v jednotlivých garážach neklesala pod 40°C a o teplote v monoposte sa netreba ani zmieňovať. Veľkou výhodou bola klimatizovaná reštaurácia a motorhome Dallar, kde sme si mohli nielen oddýchnuť, ale aj vychutnať vynikajúcu taliansku kávu. Okrem toho sa tam dali perfektne nadviazať kontakty s dôležitými ľuďmi v automobilom priemysle. Človek nikdy nevie, kedy a kde stretne človeka, ktorý mu zmení celý život.

 

Prípravy môžu začať

 

Predtým, ako sa monopost vôbec dostane do hlavných nedeľných endurance pretekov, čaká ho riadna práca. Okrem toho, že s Maťou sme mali na starosti marketing a komunikáciu, prostredníctvom fotiek sme ukazovali chalanom v tíme, ako je na tom konkurencia, čo majú a nemajú iné na svojich autách. Tiež sme sa starali ešte aj o to, aby bolo čo jesť a v nutných prípadoch sme pomáhali stavať auto. Najnáročnejší deň pre celý tím bol piatok. Priznám sa, že vtedy sme všetci siahli na dno svojich síl. Keď vás komisári zo statických testov (scrouting) vyhodia dvakrát s tým, že vaša formula nie je podľa pravidiel a máte tri hodiny na úpravu, prejde vás sranda. Vtedy všetky ruky, čo boli voľné, pracovali na úpravách, zháňali sa potrebné chýbajúce časti od iných tímov, behalo na nákupy do najbližšieho železiarstva. Okrem všetkých problémov sa horúčavy držali na najvyšších stupňoch. Nevedeli sme sa dočkať studenej sprchy a oddychu. Keď sme videli, že monopost je doslova rozložený do základného rámu a dokonca ani sedačka neostala na mieste, neverili sme, že sa nám podarí dodržať časový limit. Stáli pri nás všetci svätí. A to doslova. Podarilo sa nám opraviť chyby na monoposte a poslať ho na sobotnú technickú kontrolu. Tŕpli sme každou sekundou. Celý tím sledoval hodnotenie komisárov. Boli sme ochotní sa s nimi aj pohádať, len aby nám udelili nálepku a mohli sme ísť na ďalšie časti testov (motorový, statický a váženie). Našli si jednu maličkosť. Mali sme príliš vysoko zadné krídlo a ak ho neznížime alebo nejakým iným spôsobom neopravíme, budeme ho musieť dať preč a jazdiť bez neho. Chalani už vtedy tušili, že nemáme šancu ho opraviť. Aj keď naše zadné krídlo bolo technicky najdokonalejšie a najkrajšie na celom monoposte, bolo mimo pravidiel. Krása nekrása, išlo preč. A my sme sa už modlili, aby sme prešli cez komisárov. Zaťatými nechtami do dlaní, skoro ako pri štarte VC F1, sme čakali na náš ďalší osud a zotrvanie. Skákali sme dva metre do výšky, keď nám udelili nálepku, ktorá nás oprávňovala zúčastniť sa pretekov. Toto šťastie však nemali všetci. Našli sa tímy, ktoré museli odísť, a to merali do Talianska tisícky kilometrov. Niekoľko tímov z Indie, Egypta, Turecka či Číny prišli zbytočne. Pravidlá boli neúprosné, ak nevyhovujete, končíte. Bez výnimky.

 

Na záver úspech

 

Vďaka tomu, že sme museli prerábať auto od základov, sme zmeškali dve disciplíny zo štyroch. V sobotu sa nám podarilo absolvovať autocross, kde sme sa umiestnili osemnásty z celkovo prihlásených päťdesiatjeden tímov. V nedeľu sme sa konečne mohli venovať prípravám na hlavný endurance pretek. Jazdci si študovali a prechádzali trať, my sme si chystali nervy. Dvadsaťdva kôl jazdia dvaja jazdci a musíte byť rýchlejší a lepší ako váš konkurent. A aby som nezabudla, počas toho nesmiete zhodiť ani jeden kužeľ. Ak sa vám to podarí, plus desať sekúnd k vášmu času. Jazdíte bez rozdielu použitého motora (spaľovací a elektromotor) a financií. Tak sa v jednej kategórii stretli oba typy monopostov z rozdielne financovaných tímov.

Náš rozpočet bol so všetkým cca dvadsaťpäťtisíc českých korún, čo s porovnaním s tímom z Grazu, ktorý podporoval ešte aj Red Bull, bolo ani nie jedno percento rozpočtu. Len ich motor vyšiel na niekoľko stotisíc eur. Celkový rozpočet ich tímu bol cez milión. Pekná suma na študentskú formulu. Pri finančných možnostiach sa náš tím mohol cítiť ako Sauber. No financie pri výkone motora, správnom navrhnutí, nastavení a jazdeckých schopnostiach nehrajú dôležitú úlohu. Aspoň toto sa potvrdilo. Náš Sparkle patril medzi najrýchlejšie monoposty na trati a porážal oveľa lepšie tímy z Rakúska, Nemecka či Poľska. Patrili sme k najlepším. Veľký podiel na tom majú aj naši jazdci, ktorí profesionálne jazdia rallycross a motorkáry a patria medzi elitu. Musím povedať, že nielen ja, ale aj celý tím, sme prežívali preteky neskutočne emotívne. Sledovali sme konkurenciu a veľkú obrazovku s výsledkami a časmi iných. Každému padol veľký balvan zo srdca, keď sme sa dozvedeli finálny výsledok. Piate miesto z päťdesiatjeden tímov a celkovo sme na Student Formula v Taliansku skončili devätnásty, aj napriek problémom, keď sme odjazdili len dve disciplíny (autocross a endurace).

 

Autor: Kristína Doktorová

Foto: autor

Kristína Doktorová

Related Posts

Discussion about this post