Synonymom pre mnohých zástancov tradičnej rodiny je aj slovo normálna, no za celý svoj život som ešte jakživ nevidela normálnu rodinu. Napríklad moji susedia. Každú nedeľu v kostole spínajú ruky v predných radoch, no počas obeda už po sebe hádžu vidličky či iné rezné zbrane.

Autobus, obedy, káva z automatu, párty a potom taxík domov. No dobre, niekedy aj knihy a tlač materiálov. To všetko je bežná súčasť mesačných výdavkov pre každého z nás. Je pravda, že študenti majú hlboko do vrecka, aj keď u nás vysokoškolské štúdium spoplatnené nie je? Podľa ankety, ktorú vykonal časopis atteliér, vyjde denného študenta mesiac na výške zhruba 200 eur a za 2 semestre to činí 2 000 eur. Oproti externistom je to oveľa viac. Neoplatí sa po finančnej stránke ísť na externé a pracovať popri škole?

.túto otázku si kladiem, odkedy som sa začala o novinársku fotografiu intenzívne zaujímať. V rámci svojho výskumu k dizertačnej práci som zrealizovala množstvo rozhovorov s teoretikmi fotografie, kurátormi, pracovníkmi médií i s fotografmi samotnými. Počas nich vždy dostala priestor aj problematika budúcnosti fotografickej novinárčiny.

Počas pekelne teplého leta v roku 2012 sa televízne a novinové titulky začali sústrediť okolo jedného človeka, ktorý bol dovtedy veľkej časti verejnosti takmer neznámy. Trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka začiatkom júla odvolali bez udania dôvodu, čo na slovenskú katolícku cirkev vrhlo dosiaľ nevídanú pozornosť. Okolo Bezáka sa vzápätí spustila mohutná kampaň, ktorú by mu nejedna slovenská celebrita mohla závidieť.

Z obrazovky sa na nás opäť valí hŕba talentov. Markíza a Jojka spustila svoje konkurenčné projekty. Oba česko-slovenské. Na Markíze známy Hlas s novými tvárami. Na Jojke nový X Factor. Pamätáte si, kto minulý rok vyhral Hlas Československa?

Pár rokov dozadu sme sa ráno zobudili, vykonali sme hygienické potreby, najedli sa a smelo vykročili do práce alebo do školy. Teraz sa ráno zobudíme ešte rozospatí a s prilepenými očami nahmatáme smartfón, klikneme na známu aplikáciu facebook s nádejou, že nám pribudli nejaké tie „lajky“ do života, skontrolujeme nástenku, odpíšeme na správy a až potom sa konečne dostaneme z postele.

Dvaja ľudia sú v kaviarni. Týždeň sa nevideli. Muž jednou rukou objíma ženu a druhou mobilný telefón. Veď predsa má právo na to zistiť, ako skončil posledný športový prenos, či nie?!

Čo neviem? Je toho tak veľa, že to ani neviem pomenovať. Určite je viac toho, čo neviem, ako toho, čo viem. Neviem, možno som sám, ale myslím, že je nás skôr viac. Je nás asi toľko, koľko toho nevieme. Niekedy sa zdá, že vieme všetci všetko.

Sviatok všetkých svätých, Vianoce či Veľká Noc sa v rôznych krajinách sveta oslavujú inak. Je to zapríčinené rozličným historickým a kultúrnym vývojom. Je však dôležité si tieto odlišnosti chrániť alebo je dobré sa trocha „inšpirovať“?

Občianska žurnalistika je budúcnosť. Svet tento fakt pochopil a postupne ho nasleduje aj Slovensko, no nie som si istá či každý rozumie tomu, čo to vlastne občianska žurnalistika je. Ja som v tejto otázke trochu skeptická.

Možno ste nevedeli, ale časopis, ktorý držíte v ruke, 15. novembra oslávil svoje desiate narodeniny. Áno, dobre vidíte. Je to už desať rokov, čo študenti našej univerzity prenášajú svoje myšlienky a názory na papier aj vďaka čomu sa naša škola môže pochváliť množstvom odborníkov v maličkom svete slovenskej žurnalistiky.