Movember
Už ma nebaví stretať všade zženštilých chlapov. Vylízané ofinky, dokonalá pleť, vyšperkovaný outfit. Kam sa podeli naozajstní muži? Jasné, že človek musí dbať o svoj zovňajšok, ale nie prehnane. Kardigány, obtiahnuté nohavice, doplnky a podobné excesy, ktorých sa dopúšťate, prenechajte na ženy.
Povedala som mu áno
Budí ma a ja ho za to pohladím. Nežiada to odo mňa, ale aj tak to spravím. Odhovára ma od plnenia povinností a neustále si vyžaduje moju pozornosť. Ja mu ju venujem. Trávime spolu celý deň a mne uniká okolitý svet pomedzi prsty. Neprekáža mi...
Lepšie je vymyslieť reklamu, ktorú budeme neznášať, než milovať
Určite už nejeden z vás zažil ten pocit, keď sa mu do hlavy votrela melódia či slogan z nejakej reklamy a pobudol tam dlhšiu dobu. Dobu, počas ktorej vás dokázal dostatočne otráviť. Áno, aj taký vplyv na nás majú niektoré reklamy. Otravný.
Ako som sa nahnevala na Slovensko (zase raz)
Slovensko vynašlo stroj času a naša krajina sa znovu dokázala ocitnúť v období pred rokom 1989. Presne v tých časoch totiž podliehali kultúrne inštitúcie kontrole zo strany straníckych orgánov. Dnes, v dobe, kedy je vraj demokracia a sloboda prejavu na vrchole, sa ocitáme znovu na...
Príjemne dopoludnie v čakárni
Budík o 5:00. Najlepšie pred autobusom, ktorým sa na polikliniku dovalí hŕstka prvých hypochondrov. Človek sa usadí v čakárni, kde o 5:30 príde na rad tak štvrtý v poradí. Ľudia netrpezlivo čakajú na časenky, ktoré sestra mala vyložiť po svojom príchode. Tak sa aj stane...
Ľudská ľahostajnosť?
Ako každý deň, aj dnes som kráčala pomedzi paneláky a čas som zabíjala prezeraním noviniek na facebooku. V periférnom videní som si všimla bezdomovca sediaceho na lavičke. V tom sa ku mne ozval: „Slečna...“ Zmocnil sa ma nepríjemný pocit, čo odo mňa môže chcieť a...
#prayforparis
V preklade „modliť sa za Paríž“. Vzhľadom k hashtagu, ktorý je použitý ako názov, by sa mala moja fotka na pravej strane odieť do farieb francúzskej trikolóry. Takto by som asi najlepšie vyjadril podporu a moju ľútosť s obeťami v Paríži. Určite to v polovici...
Je suis Plesník?
Nedávno prebehol mediálnym svetom mimoriadne „vydarený výkon“ Jána Plesníka, ktorý komentoval basketbalový zápas na verejnoprávnej RTVS. Vydarené na ňom bolo to, že Plesníkovo komentovanie bolo dosť zreteľne ovplyvňované treťou stranou, pravdepodobne alkoholovou.
Úspech rovná sa závisť
Veľakrát som už počula, že sme národ prajných ľudí. Je to skutočne tak? Veď pozrime sa na svet okolo nás bez ružových okuliarov. Hneď zistíme ten rozdiel. Najprv „prajní ľudia“ s vami oslavujú úspech a tešia sa, no akonáhle odídete, ich radostný postoj sa zmení....
Ako som sa (ne)podpísala
Technologická vyspelosť je neodškriepiteľnou devízou tejto doby, no čoraz častejšie sa presviedčam, že neustála modernizácia všetkého nerobí vždy dobrotu.
Ako sa (skutočne) robia noviny
Každému hrdému študentovi FMK sa aspoň raz za päť rokov musí do ruky dostať výtlačok už kultovej knihy popisujúci vznik novín. Nechcem mudrovať o dôležitosti danej „príručky“, ale poukázať na princípy, ktoré by súčasní dychtiví a potenciálni novinári mali ovládať len v prvom rade.
Anonym: Domáca pohoda majú prednosť pred akýmsi ,,modelom“
Ignorujem verejné diskusie o tradičnej a netradičnej rodine. Populistické žvásty niekoho s limitovaným uhlom pohľadu. Vyrastal som v ,,tradičnej,, rodine počas pokojného manželstva mojich rodičov do svojich 11 rokov. Potom sa to stalo - po 12 rokoch manželstva si otec priznal svoju skutočnú orientáciu.
