Profesor Václav Macek zo Stredoeurópskeho domu fotografie v súvislosti s nástupom digitálnej techniky a internetu hovorí o postupnej likvidácii fotožurnalistiky. Nastala totiž doba, ktorá už od fotografa nevyžaduje remeselné zručnosti. Digitálny senzor fotoaparátu a čipy v počítačoch zvládnu všetku tú “alchýmiu” za nás. Ktokoľvek bez vzdelania v odbore dnes môže zhotoviť technicky kvalitnú fotografiu postačujúcu pre potreby tlače. Kompozícia a výpovedná hodnota záberu mnohokrát idú do úzadia.
Náklady novinárskej fotografie sa znížili o hodnotu spotrebovaných materiálov a rapídne klesla aj cena práce fotografa. Redakcie nemajú záujem o dlhodobejšie reportážne projekty, obrazový materiál získavajú z fotobánk a tlačových agentúr. Stavy fotografov v redakciách sú žalostne nízke, v niektorých interní fotografi už ani nie sú. A to nehovorím len o našom regióne. Denník Chicago Sun Times minulý rok prepustil všetkých svojich fotografov (medzi nimi boli i niekoľkonásobní víťazi World Press Photo) s cieľom znížiť náklady a posilniť video sekciu, ktorej budúcnosť je oproti fotožurnalistike omnoho svetlejšia. Na Slovensku je snaha kumulovať profesie – píšucim novinárom dávajú okrem textu na zodpovednosť aj zhotovenie fotografií, od fotografov sa zase okrem schopnosti kreatívne písať žiada aj ovládanie kamery a strihu.
Fotožurnalistika je dnes na tom biedne, ale nemôžem tvrdiť, že stojí na pokraji krachu. Práve naopak, sme svedkami postupnej transformácie profesionálnej novinárskej fotografie. Tú už v budúcnosti nebudú definovať témy spracované na základe zadania a financovania redakcie. Fotoreportéri už dnes pracujú na vlastných témach, ktoré sa snažia financovať cez fundraising a rôzne granty. Zo slovenských autorov takto pracuje Michal Burza, ktorý dokumentuje situáciu na Ukrajine a Tomáš Halász, ktorý v online magazíne MONO nedávno uverejnil rozsiahlu fotoreportáž z prezidentskej kampane Andreja Kisku.
Takýto spôsob prežívania fotožurnalistiky v digitálnej internetovej ére nie je ideálny, avšak výstupy z takýchto projektov sú vždy dychvyrážajúce, pútavé s potenciálom vyhrávať svetové súťaže a získavať uznanie verejnosti. Škoda len, že redakcie vidia potenciál v iných obsahoch.

Katarína Acélová