Stará ulička neďaleko Petrovaradinu dýcha históriou.
Stará ulička neďaleko Petrovaradinu dýcha históriou.

Organizácia a realizácia tejto myšlienky bola celkom jednoduchá. Sprevádzal ma priateľ, ktorý pochádza z jednej zo slovenských dedín v Srbsku. Keďže som tu ešte nikdy nebola, mala som utvorené predstavy len z jeho rozprávania. ,,Krajina sarmy, pljeskavíc, výborného piva a rakije,takto mi ju opísal. Chcela som sa o tomto, ale aj o mnohých iných veciach presvedčiť sama a tak som sa na sedemhodinovú cestu vybrala spolu s ním. Cesta a aj samotný prechod cez hranice prebehli pokojne a pomerne rýchlo. Žiadni vyčíňajúci imigranti. Jediné čo nás znepokojovalo bol kamarát, ktorý išiel v aute pred nami a viedol nás. Trasu poznal lepšie, ale jeho rýchlosť 160 km/h bola počas sedemhodinovej cesty celkom únavná a stresujúca. Našťastie som za ním neuháňala ja, ale priateľ. Párkrát sa nám vytratil z dohľadu. Začínali sme si myslieť, že ho stretneme až v cieli. V rámci zachovania bezpečnosti som

Rýchlosť 160 km/h bola počas sedemhodinovej cesty celkom únavná a stresujúca.

nešoférovala vôbec, a tak som sedem hodín uprene pozorovala cestu a brzdila v tejto rýchlosti iba silou mysle.


Nečakané privítanie

Keď sme dorazili do slovenskej dediny Pivnica, čakali nás veľmi milí ľudia. Pohostinní, pozorní a láskaví. Rodina, susedia, všetci boli ako jedna veľká rodina. Na zahriatie som hneď po tejto ceste dostala pohárik domácej pálenej rakije. Nebolo mi všetko jedno. Unavená z dlhšej cesty a nevyspatá som vyskúšala tento domáci liek, ktorý bol síce dobrý, ale na mňa príliš silný. Nasledujúce dni prebiehalo zoznamovanie s celou rodinou a známymi. Čo mi ale najviac utkvelo v hlave, bol pokoj, ktorý z nich vyžaroval, radosť zo života a priateľskosť. To, že sa v dedine všetci poznali a boli skutočne veľmi kamarátski, bolo pre mňa niečo nové, keďže som z Trnavy. V meste nie je celkom možné udržať takéto vzťahy.

Pri týchto hodinách sa fotí zrejme každý návštevník Nového Sadu. Sú jedným z najznámejších symbolov tohto mesta.
Pri týchto hodinách sa fotí zrejme každý návštevník Nového Sadu. Sú jedným z najznámejších symbolov tohto mesta.

Ako spoznať krajinu za 4 dni

Ako to už býva u mňa zvykom, chcela som spoznať celé okolie, a tak sme sa vybrali do Nového Sadu, ktorý je vzdialený od Pivnice 50 km. Toto mesto je veľmi pútavé viacerými historickými budovami, ale asi najdôležitejšie je spomenúť Petrovaradínsku pevnosť, ktorá sa rozprestiera nad Dunajom. Kedysi tam stál hrad, ale z pôvodných stavieb sa zachovali iba podzemné chodby a hradby, ktoré slúžili ako obranné valy v bitkách proti Turkom. Sprístupnených je celkom 20 km dlhých podzemných chodieb. Údajne vedú až popod Dunaj, ale to sa zatiaľ nepodarilo potvrdiť. Keďže som tu bola iba na krátkej návšteve, nestihla som si ich obhliadnuť. Okrem pôvodných hradieb a podzemných chodieb je tu možné vidieť aj novšie stavby, v ktorých sa nachádzajú ateliéry, či už sochárov alebo maliarov.

Čo mi ale najviac utkvelo v hlave, bol pokoj, ktorý z nich vyžaroval, radosť zo života a priateľskosť.

Známu Petrovaradínsku pevnosť navrhol rakúsky princ. Jej výstavba trvala 88 rokov. Ukončená bola v roku 1780. Celá pevnosť, spolu s tunelmi, zaberá plochu 112 hektárov. Od roku 1951 je stavba chránenou kultúrnou pamiatkou. Zaujímavosťou je, že dnes sa na Petrovaradínskej pevnosti každoročne koná hudobný festival elektronickej hudby Exit. Patrí medzi 10 najznámejších hudobných festivalov na svete. Najdrahšia VIP vstupenka stojí 350 eur.

Zámky, ktoré je možné zakúpiť na Petrovaradinskej Tvrdjave, sú symbolom večnej lásky. Uzamknúť si ich tu navždy môžete aj vy.
Zámky, ktoré je možné zakúpiť na Petrovaradinskej Tvrdjave, sú symbolom večnej lásky. Uzamknúť si ich tu navždy môžete aj vy.

Komplikácie na cestách

Spiatočná cesta z Nového Sadu bola už o niečo menej príjemná než samotná obhliadka tohto mesta. Jedna vec, ktorá ma zarazila počas návštevy Srbska, bola doprava. Veľmi chaotická a podľa mňa aj dosť nebezpečná. Pruhy na cestách a semafory boli trocha nejednoznačné a miatli zrejme aj šoférov, keďže som trúbenie auta počula asi štyrikrát za minútu. Bolo mi jasné, že táto krajina sa po vojne dodnes s ekonomikou pasuje sama, a tak som to brala ako dostatočné odôvodnenie tejto situácie. Sama by som sa však každodenne v takejto doprave nechcela ocitať.

Pátranie po histórii Slovákov v Srbsku

Po návšteve Nového Sadu som sa rozhodla lepšie spoznať aj starých rodičov môjho priateľa. Tí mi spolu s jeho rodičmi dokázali najlepšie priblížiť históriu slovenských dedín v Srbsku. Ako mi bolo povedané, Slováci začali obývať Srbsko asi pred 270 rokmi. Hlavným dôvodom bolo vytláčanie evanjelikov zo Slovenska, ktorí boli donútení sa presúvať niekde, kde ich viera nebude potláčaná. V Srbsku sa nachádza cez desať slovenských dedín. Všetky sú na severe v autonómnej oblasti Vojvodina. Slováci sú treťou najpočetnejšou národnosťou v tejto oblasti. Najviac Slovákov žije v Petrovci a v Kovačici. Medzi väčšie a známejšie slovenské dediny patrí tiež Nova Pazova. Sto kilometrov od nej leží aj spomínaná Pivnica.

Tradičné kroje pivnických Slovákov.
Tradičné kroje pivnických Slovákov.

Tradície dolnozemských Slovákov

Prví Slováci začali do Pivnice prichádzať z Myjavy. V súčasnosti býva v Pivnici asi 3337 Slovákov. Každý, koho som tu mala možnosť spoznať, ma presvedčil o tom, že Slováci v Srbsku dokázali zachovať slovenské tradície lepšie ako my sami. Každý rok sa tu koná súťaž v ľudovom speve s názvom Festival v Pivnickom Poli. Ak si myslíte, že spievajú srbské ľudové piesne, tak sa mýlite. Miestni obyvatelia poznajú všetky slovenské ľudové piesne naspamäť. Ďalšia známa súťaž, konajúca sa v susednej slovenskej dedine Hložany, je súťaž v ľudových tancoch Tancuj, tancuj. Mladší, starší, všetci sa snažia zachovať naše tradície. Verím tomu, že takmer v každej rodine by sa našiel minimálne jeden tradičný slovenský kroj. Pohostinnosť a rodinná atmosféra týchto dedín tu dodnes panuje asi preto, že ľudia sú vďační za to, že majú okolo seba aj nejakých Slovákov s rovnakými tradíciami a zvykmi. To ich robí dostatočne súdržnými. Majú väčšiu radosť z maličkostí ako my.

Najväčšie a najdôležitejšie odvetvia súčasnej výroby vo Vojvodine

Jedna z vecí, ktorá je pre ľudí v Srbsku (či už Slovákov alebo Srbov) dôležitá je ich pôda. Momentálne je poľnohospodárstvo jedným z ich najdôležitejších odvetví, ktoré pomáha

Hoci nie som milovníčkou mäsa, nedalo mi neochutnať pljeskavice.

zlepšiť ekonomickú situáciu. V okolí Pivnice je tiež veľa úrodnej pôdy. Takmer každý tu vlastní nejakú pôdu, o ktorú sa stará spolu so svojou rodinou. Obdivuhodná je schopnosť týchto rodín vypestovať a vyrobiť veľké množstvo domácich potravín, ktorými sú zásobované miestne obchody. Syry, zelenina, sója, pivo, mäso, všetko bolo veľmi chutné a vyrobené tam. Hoci nie som milovníčkou mäsa, nedalo mi neochutnať pljeskavice. Placky z mletého bravčového mäsa sú vynikajúce. Každý, kto navštívi Srbsko, ich musí povinne ochutnať. Zalizovala som sa ešte dlho potom.   

Keď prišiel čas na odchod   

Celá moja návšteva Srbska bola síce krátkym, ale veľmi príjemným pobytom. Dokonca sa mi ani domov nechcelo ísť. Atmosféra dedinky vytvárala dostatočný priestor na oddych. Pravdou bolo, že hoci som bola v cudzine, cítila som sa takmer ako na Slovensku. Ako som mala možnosť vidieť na vlastné oči, ľudia sa so všetkými problémami, ktorým v minulosti čelili, vysporiadali veľmi dobre. Teraz mi už nezostalo nič iné ako dúfať, že sa mi podarí spoznať toto miesto v budúcnosti ešte lepšie. Štyri dni mi určite na všetko nestačili.

Tradičné kroje pivnických Slovákov.
Tradičné kroje pivnických Slovákov.
Zachovalé hradby a podzemné chodby Petrovaradinskej tvrdjavi sú zaujímavým miestom pre turistov.
Zachovalé hradby a podzemné chodby Petrovaradinskej tvrdjavi sú zaujímavým miestom pre turistov.
Zachovalé hradby a podzemné chodby Petrovaradinskej tvrdjavi sú zaujímavým miestom pre turistov.
Zachovalé hradby a podzemné chodby Petrovaradinskej tvrdjavi sú zaujímavým miestom pre turistov.
Srbský národný hudobný nástroj gusle.
Srbský národný hudobný nástroj gusle.
Na rybolov lákajú obyvateľov z Vojvodiny pivničské jazerá.
Na rybolov lákajú obyvateľov z Vojvodiny pivničské jazerá.
Rímskokatolícky dóm na Námestí slobody.
Rímskokatolícky dóm na Námestí slobody.

Text a foto: Monika Dimitrovičová