Prvé stretnutia s knihou dokážu ovplyvniť, či sa z nás stanú knihomoli, alebo len príležitostní čitatelia. V ankete sa študenti podelili o svoje spomienky na ich detské knižné srdcovky a prezradili, aký je dnes ich vzťah ku knihám.
Téma čítania nadobúda osobitný význam aj v súvislosti s aktuálne prebiehajúcim mesiacom knihy, ktorým je marec. Tradícia jeho slávenia siaha na Slovensku aj v Česku až do roku 1955 a dodnes pripomína význam literatúry, vzdelávania a čitateľskej kultúry.
Výskumy ukazujú, že častejšie čítanie v detstve je spojená s vyšším počtom prečítaných kníh v dospelosti. Napríklad štúdia zameraná na študentov odhalila, že respondenti, ktorým rodičia čítali častejšie, dnes čítajú viac kníh. Rovnako bolo preukázané, že vzdelanie matky a predškolská dochádzka majú pozitívny vplyv na čitateľské návyky v dospelosti. Napriek tomu však situácia na Slovensku nie je optimistická – podľa posledného prieskumu klesol podiel reálnych čitateľov z 53 % v roku 2024 na 46 % v roku 2025, priemer prečítaných kníh sa znížil zo štyroch na tri ročne a narástol počet ojedinelých čitateľov z 11 % na 17 %.
V ankete sme sa pýtali:
- Ktorá detská kniha alebo knižná séria bola tvoja srdcovka?
- Ako ovplyvnili tvoji rodičia a blízki tvoj vzťah ku knihám?
- Máš nejaký čitateľský zvyk z detstva, ktorý ti zostal dodnes?
- Čo ti dnes najviac bráni čítať viac, ako čítaš?
- Čo by ti pomohlo zaradiť čítanie medzi tvoje každodenné aktivity?
- Považuješ sa za príležitostného čitateľa alebo skôr knihomoľa?
Eliška, 19
Pamätám si, že keď som bola malá, stará mama mi čítala poviedky so slovanskou tematikou. Nepamätám si, ako sa presne tá kniha volala, ale boli to také rozprávkové príbehy.
Aj keď moja mamka knihy číta, môj vzťah k nim to nijako neovplyvnilo. No keď ju vidím niečo čítať, poviem si, že aj ja by som s tým mohla začať, ale pri tom sa to väčšinou končí.
Nemám žiadny čitateľský zvyk z detstva. Nikdy som veľmi nečítala, ale chodila som do knižnice. Teraz už nechodím, ale keďže väčšinu času trávim v Trnave, chcela by som ju opäť začať navštevovať práve v tomto meste.
V čítaní mi dnes najviac bráni prokrastinácia. Často si radšej vyberiem scrollovanie TikToku ako čítanie, a veľakrát sa mi už stalo, že som pri knihe zaspala. Pomohlo by mi asi obmedzenie sociálnych sietí. Nemám zatiaľ ani obľúbený žáner, takže keby som si nejaký našla, možno by ma to bavilo viac a čítala by som častejšie.
Skôr by som chcela byť aspoň príležitostnou čitateľkou, ale momentálne vlastne nie som žiadna.
Alexandra, 20
Ako malá som knihy veľmi nečítala, ale taká srdcovka, ktorú som spoznala skrz školu, bol Malý princ.
Moji rodičia ma asi nijako neovplyvnili, keďže sami knihy nečítali. Ja som skôr začala čítať sama od seba, keď som mala približne štrnásť rokov. Najprv to boli e-knihy, ďalej som čítala cez aplikáciu Wattpad, čo ma postupne priviedlo k čítaniu klasických kníh.
Z detstva mi nezostal žiadny čitateľský zvyk. Dnes mi v pravidelnom čítaní najviac bráni to, že nemám toľko času ako na strednej škole. A už je pre mňa aj náročnejšie vybrať si nejaký žáner alebo teda konkrétne knihy.
Už aj momentálne často čítam, každý druhý deň si aspoň otvorím knihu a prečítam si zopár strán, ale aby som zaradila čítanie do každodenných aktivít, musela by to byť kniha, ktorá ma naozaj zaujme. Musela by byť naozaj napínavá, taká, od ktorej by som sa nevedela odtrhnúť.
Považujem sa skôr za príležitostnú čitateľku. Niekedy za mesiac prečítam aj tri knihy, ale bývajú obdobia, napríklad pol roka, kedy neprečítam žiadnu.
Rudolf, 21
Detskou knihou, ktorá bola mojou srdcovkou, sú pravdepodobne Časodejovia. Bola to jedna z prvých väčších sérií, do ktorej som sa vyslovene ponoril, keď som mal asi 12 alebo 13 rokov. Pred rokom som si všetkých šesť kníh prečítal znova a musím povedať, že stále majú svoje čaro.
Rodičia môj vzťah ku knihám nijako výrazne neovplyvnili. Mamina síce veľmi tlačila na to, aby som čítal, ale myslím, že takú tu prvotnú iniciatívu som prevzal sám. Z nejakej vlastnej vnútornej motivácie, napríklad túžby zvýšiť si slovnú zásobu a podobne.
Chvalabohu mi z detstva nezostal žiadny čitateľský zvyk, keďže môj spôsob čítania bol veľmi pomalý, čo sa časom našťastie zmenilo.
Dnes mi najviac bráni čítať to, že som veľký multitasker. Občas sa mi stane, že začnem čítať knihu a z ničoho nič si poviem, že by som si pozrel seriál, sociálne siete alebo by som si zahral hru. To je asi môj taký najväčší problém, také moje ADHD.
Aby som zaradil čítanie medzi každodenné aktivity, pravdepodobne by mi pomohla vnútorná sebareflexia a stanovenie si systému. Napríklad vyhradiť si hodinku alebo dve na čítanie a nenechať sa ničím rušiť, telefónom ani ničím iným. Jednoducho si nájsť nejakú rutinu.
Nepovažujem sa za knihomoľa. Momentálne som síce ponorený do veľmi dlhej série kníh, ale skôr sa považujem za bežného, príležitostného čitateľa.
Margaréta, 19
Mojou najobľúbenejšou detskou knihou, alebo teda sériou, bol Denník odvážneho bojka.
Moji rodičia začali čítať trošku v neskoršom veku, kedy som už ja dávno čítala, takže ma veľmi neovplyvnili. Skôr to bola asi krstná mama, ktorá mi kupovala také intelektuálne knihy, aby som sa vzdelávala o politike a ďalšie iné.
Čo sa týka čitateľského zvyku z detstva, ktorý mi zostal dodnes, tak je to asi to, že pri každej knihe zaspím. Dnes mi teda najviac bráni čítať asi únava a vyťaženosť, možno psychická.
Problém nevidím v tom, že by som nečítala, skôr mám nejakú mentálnu brzdu, ktorá mi hovorí, že na to čas nemám, aj keď ho reálne mám. Takže by mi trošku pomohlo také uvedomenie si, že ten čas naozaj mám. Napríklad namiesto hrania sa na telefóne vo vlaku by som si mohla zobrať knihu. Problémom je aj určitá závislosť na mobile.
Určite sa skôr považujem za príležitostného čitateľa.
Zdroj fotografií: Katarína Gulová
