Každý piaty pociťuje úzkosť. Duševné zdravie sa u študentov rapídne zhoršuje

Pandémia u študentov spôsobila mesiace strávené online vyučovaním, izoláciu od svojich blízkych a kamarátov, ale i strach z ochorenia a neistotu, čo bude zajtra. Mnohí majú pocit, že im život uteká pred očami a svoje najlepšie roky prežívajú zavretí doma.

Toto u mnohých študentov spôsobilo úzkosti a depresie. Cítiť sa v tejto dobe horšie je normálne, no depresia či úzkosť však nie je len o tom, že má niekto zlý deň. Úzkosť a depresia sa zvyčajne u človeka vyskytujú naraz, ale môže ich zažiť i osobitne.

Úzkosť je emócia sprevádzaná vnútorným nepokojom a obavami. Je to strach z nadchádzajúcich udalostí. Jej súčasťou sú nervózne správanie, únava či problémy s koncentráciou.

Naopak, depresia je duševná porucha, ktorá najčastejšie vzniká počas dospievania. Je závažnejšia a trvá dlhšie ako smútok či úzkosť. Jej príznakmi sú nízka sebaúcta, strata záujmu o rôzne činnosti, poruchy spánku, nízka energia a smútok. 

Pri študentoch sa depresia a úzkosť spája so zvýšeným stresom, problémami so spánkom, nezvládaním školy, beznádejou či osamelosťou. Tínedžeri, ktorí mali v minulosti depresiu, sú v tomto období viac ohrození. U existujúcich pacientov prišlo k zhoršeniu ich stavu. 

Tretina študentov má príznaky depresie

Odborníci z University of Amsterdam a Emma Children’s Hospital publikovali štúdiu o duševnom zdraví dospievajúcich v Holandsku. Zistili, že mladí ľudia zaznamenali nárast úzkostí počas lockdownu. Problémy s duševným zdravím hlásili najmä tí, ktorých rodičia stratili prácu alebo ak poznali niekoho, kto sa nakazil koronavírusom.

Vedci z Univerzity Komenského v Bratislave skúmali psychické zdravie svojich študentov pred a počas pandémie. Výskum ukázal, že zhoršovanie epidemiologickej situácie a následné opatrenia vlády mali negatívny efekt na psychický stav študentov. Až 72 % študentov tvrdí, že sa ich psychické zdravie pre pandémiu zhoršilo. Tretina študentov pociťuje príznaky depresie a úzkosťou trpí každý piaty. Oproti roku 2018 ide o dvojnásobný nárast.

Psychológ Michal Hajdúk, ktorý sa podieľal na výskume, sa pre denník SME vyjadril, že čím je študent mladší, tým sú depresie častejšie. Dodal tiež, že toto obdobie môže byť najťažšie práve pre prvákov, ktorí chodia už rok do školy, no nikdy nevideli svojich spolužiakov a nezažili, čo je to študentský život. 

Študentom chýba kontakt so spolužiakmi

Faktom je, že by sa tento problém snažili študenti vyriešiť sami. U mnohých však nie je dôvodom iba zlá finančná situácia, ale skôr stigma v našej spoločnosti voči ľuďom navštevujúcim psychológa či psychiatra, a teda ich obava z toho, čo by si o nich mysleli iní.

Ak sa však človek i napriek týmto okolnostiam rozhodne vyhľadať odbornú pomoc, môže sa stať, že ju nedostane. Na Slovensku je nedostatok psychiatrov a psychológov, najmä tých detských. Podľa Lucie Grajcarovej, autorky správy o duševnom zdraví, je najhoršia situácia v Prešovskom a Trnavskom kraji – napríklad v Prešove je len jedna ambulancia detskej psychiatrie na celý kraj.

Okrem absencií sociálneho kontaktu medzi najviac spomínané problémy patrí chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím, ako aj náročná organizácia aktivít či práca mimo obvyklého pracovného času. 21,3 % študentov zo spomínaného výskumu priznalo aj nadmerné užívanie alkoholu.

Včasná psychologická pomoc môže mať zásadný preventívny charakter

Bezplatnou a možno rovnako efektívnou alternatívou môže byť napríklad Linka dôvery Nezábudka, pri ktorej je samozrejmosťou anonymita a pomoc od vyškolených odborníkov pri riešení akýchkoľvek problémov spojených s duševným zdravím.

Ako posledné by sme radi spomenuli občianske združenie IPčko, ktoré svoju pomoc poskytuje prostredníctvom chatu a emailu. Kvôli pandémií sa terapeutické sedenia presunuli aj do psychologického laboratória virtuálnej reality, aby ľudia nezostali bez pomoci. Majú i vlastný podcast a nedávno vyšla epizóda týkajúca sa práve depresií a úzkostí.

View this post on Instagram

A post shared by IPčko (@ipcko)

Na rozdiel od samotného koronavírusu následky pandémie na psychické zdravie vakcináciou nezmiznú. Už teraz je jasné, že po pandémii bude situácia ohľadom duševného zdravia na Slovensku oveľa horšia ako teraz. Nie je toto dostatočne dobrý dôvod na to, aby sa s tým začalo niečo robiť?