Animoterapia, liečba pomocou zvierat, je čoraz populárnejšia aj na Slovensku. Okrem tradičnej pomoci koní, psov či mačiek existujú aj menej známe formy, ako napríklad ježkoterapia. V Trnave som si ju vyskúšala vo Flek klube.
Pred dverami bojazlivo pozerám na zvonček a nedokážem sa odhodlať zazvoniť. „Však zazvoň,“ hovorí mi kamarátka, ktorú som si na túto terapiu zobrala so sebou ako morálnu podporu. Druhotným dôvodom bol jej záujem o ježkov z detstva. Zazvoniť som už nestihla, keďže dvere sa otvorili aj bez toho.
Vo dverách nás privítala mladá žena. Keď sme vošli dnu, na gauči už sedela skupina rozprávajúcich sa mladých ľudí. Žena, ktorá nám otvorila dvere, sa predstavila ako Monika. Zároveň sa spýtala, či sme u nich prvýkrát. Keďže odpoveď znela áno, vysvetlila nám, že vo Flek klube si všetci tykajú a ukázala nám pravidlá, ktoré sa v ňom dodržiavajú.
Nízkoprahové kluby pre mladých prevádzkuje občianske združenie IPčko v šiestich krajských mestách na Slovensku. Flek klub je jedným z nich a nachádza sa v Trnave na adrese Horné Bašty 2. Kluby pre mladých prinášajú nový koncept neformálnej psychologickej pomoci, v ktorom sa stretáva odbornosť, pomoc, zážitok, záujem a rozvoj.
Tehlové steny schovávajú útočisko mladých
K prvej návšteve dostávame aj prehliadku priestorov. Prekvapilo ma, aké moderné zariadenie sa skrýva za tehlovými stenami nenápadnej budovy, strácajúcej sa v radovej zástavbe. Monika nás sprevádzala aj do ďalšej miestnosti, ktorá má taktiež veľký gauč. Nad ním vedie schodisko na poschodie. Okrem sedačky sa v miestnosti nachádza občerstvovacia stanica, z ktorej si každý môže zobrať, na čo má chuť – od nachos lupienkov po chladené nápoje.
Najviac ma zaujala stena s policami, ktoré sú zaplnené spoločenskými hrami. Okrem klasických stolových hier tu nájdete aj hernú konzolu Xbox. Ďalšia miestnosť sa skrýva za sklenenou stenou, kde sídli Káčko. Ide o centrum krízovej intervencie, teda miesto, kde môžete osobne prísť a získať anonymnú, bezplatnú psychologickú pomoc a podporu.
Usadili sme sa na gauči v prázdnej miestnosti. O chvíľu sa nám predstaví Hanka, ktorá vedie ježkotereapiu. Z vedľajšej miestnosti s ňou prišla aj Zuzka, žena v strednom veku, ktorá je študentkou na Univerzite sv. Cyrila a Metoda. Pracuje ako sestra v nemocnici a psychológiu na UCM študuje externe. Vo Flek klube chce absolvovať prax. Prezrádza nám, že takéto miesto by bolo potrebné nielen pre mládež, ale aj pre dospelých.
Malé stvorenie, veľké nároky
Pred začatím ježkoterapie sme si museli umyť ruky iba čistou vodou. Ježkovia majú veľmi citlivý čuch, a tak ich môže rozhodiť aj silnejšia voňavka alebo aróma mydla. Samotná terapia sa uskutočnila na prvom poschodí klubu. Na mieste nás už čakali stoličky usporiadané do kruhu. Len čo si všetci našli miesto, mohli sme začať. Ježko však stále nebol v dohľade, ak teda nepočítame vysvietenú fotografiu na televízii.
Ježko žijúci v klube v Trnave sa volá Samko. Ide o samca ježka bielobruchého, ktorý pochádza z Afriky. Aj preto nemôže teplota v miestnosti klubu klesnúť pod 22 stupňov Celzia. Okrem nízkych teplôt sa v jeho prítomnosti nemôžu nachádzať voňavé rozprašovače alebo aromatické difuzéry, pretože by mu mohli spôsobiť zdravotné ťažkosti.
Jeden z tisíc
Onedlho som si uvedomila, že ježko sa nachádza v rukách malého dievčaťa Sárky. Dieťa sa skrývalo za bielou tabuľou, spoza ktorej som videla iba jej pohojdávajúce sa nohy. Počas prezentácie základných informácií o ježkovi sa Hanka spýtala, čo robí ježko, ktorého drží v rukách za tabuľou.
Dozvedáme sa, že ježkovia na terapiu sú špeciálne vyberaní – terapeutický je totiž len jeden z tisíca. Hanka nás potom upozornila, že ježko je živý tvor a že tiež vykonáva svoje fyziologické potreby. Vyprázdňuje sa len vtedy, keď je uvoľnený, takže ak sa na vašich rukách cíti dobre, môže sa stať aj takýto incident. Ako dodala, ak sa nám to stane, mali by sme to vnímať ako poctu, pretože to znamená, že sa na našich rukách cítil dostatočne uvoľnene.
Samko však počas dňa mal svoju vylučovaciu potrebu vykonať už viackrát, a preto by sa to vôbec nemuselo stať. Marek na to reagoval slovami: „Však niečo z neho vytlačíme.“ Hanka po jeho poznámke upozornila na ďalšie dôležité pravidlo. Zdôraznila, že ježka nemáme stláčať.
Zlatý sprievodca emóciami
Flek navštívila aj mamička s dvoma malými deťmi. O ježkoterapii sa dozvedeli počas cesty vlakom, počas ktorej stretli pani, ktorá ježkoterapiu realizuje v IPčkovom klube v inom meste. Informácia ich natoľko zaujala, že si ju prišli vyskúšať na vlastnej koži priamo do Trnavy.
Po dôslednej prednáške sme konečne uvideli hlavný bod programu – ježka Samka. Nachádzal sa v látkovej kapse, ktorá slúži na jeho prenos. Jeho nos začal pomaličky vykukovať spoza látky až svoje veľké čierne oči uprel na Hanku. Spýtala sa nás, prečo si myslíme, že práve ježko bol vybraný ako terapeutické zviera. Odpoveď je jednoduchá. Lebo je zlatý.
Počas terapie sa ježko postupne dostal do rúk väčšiny účastníkov. Zatiaľ čo on si užíval škrabkací wellness, my sme preberali naše správanie a reagovanie na stresové situácie. Dozvedela som sa, že reagujem veľmi podobne ako on.
Ako som sa zježila
Ak sa ježko cíti v ohrození, schúli sa do klbka a vystrčí pichliače. Rovnako reagujem aj ja. V stresových situáciách sa uzavriem, prestanem komunikovať a od človeka sa vzdialim vytvorením odstupu a založením rúk.
Namiesto pichliačov odvrkujem. Hanka sa ďalej spýtala, či niekto z nás ako obranný mechanizmus používa frflanie. Na to dievčatko, ktoré prišlo s mamkou, odpovedalo: „Áno, moja mama.“ Celá skupina sa na nevinnej poznámke zasmiala.
Naopak, ak sa cítim bezpečne, moje telo sa uvoľní. K blízkym ľudom sa rada nakloním alebo si opriem hlavu o ich rameno. Rovnako to má aj ježko – pri pocite bezpečia sa uvoľní a dovolí vám hladkať ho. Taktiež sa rád usalaší v rukách.
Incident, ktorý ma potešil
Samko putoval z rúk účastníkov vždy najprv do dlaní Hanky. Predtým než ho podala ďalšiemu človeku, nechala ho ovoňať mu ruky. Takto Samka vložila do rúk aj mne. Ak by som mala slovne vystihnúť pocit, ktorý som pri tom cítila, zvolila by som slovo „zlaté“. Bruškami prstov som prechádzala po pichliačoch, ktoré nepichali. Ježka som týmto spôsobom hladkala. Počas môjho rozplývania sa nad jeho rozkošnosťou som začala cítiť teplo na nohách.
Spočiatku som si myslela, že teplo ide zo samotného ježka. O chvíľu som však na nohaviciach zbadala hnedé nečistoty, čo mohlo znamenať len jedno – Samko sa v mojich rukách cítil natoľko uvoľnený, že si doslova uľavil. Hanka mi ihneď prišla na pomoc s toaletným papierom. Exkrementy sme odstránili a na nohy mi dala Samkov vak ako bariéru pred ďalším pošpinením.
Po milom incidente som mala Samka na rukách ešte chvíľu. Veľkými čiernymi očami sa na mňa pozeral, ako keby sa mi chcel ospravedlniť. Následne sa uvelebil na mojich nohách a pokračovala som v hladkaní. Ježkovia, rovnako ako ja, nemajú radi, keď ich niekto hladká po hlave, a tak som prstami prechádzala len po jeho pichliačoch.
Pomoc aj bez slov
Onedlho si Samka prevzala Hanka, ktorej som ho pomaličky podala. Malý pichľavý kamarát pokračoval v „tour de hands“, pričom diskusia v kruhu naďalej pokračovala Až teraz som sa na ňu dokázala opäť zamerať. S ježkom v rukách som nevnímala okolie a sústredila sa len naňho. Ježkovia pomáhajú ľuďom sústrediť sa na prítomný okamih, vďaka čomu sa dokážu ľahšie upokojiť a zvládnuť stres.
Ježkovia sú dobrými terapeutmi hlavne preto, pretože dokážu dobre zrkadliť emócie človeka. Náladu človeka, ktorý ho drží vycíti a jeho reakcia pomáha lepšie pochopiť, ako sa cítime my sami.
Samotní ježkovia pomáhajú aj pri krízových situáciách, ako sú napríklad hromadné autonehody alebo incidenty na školách. Samko nepracuje len jeden deň do mesiaca, kedy je vo Flek klube naplánovaná ježkoterapia. Jeho prítomnosť využívajú pri terapii s ľuďmi, v akýchkoľvek prípadoch. „Ak ľudia nezvládajú ani komunikovať, interakcia s ježkom je aspoň niečo, čo zvládnu, a dokážu tak malými krokmi postupovať,“ objasnila Hanka.
Ježko nám nastavil zrkadlo
V rámci terapie sme sa dostali aj k tomu, čo robíme keď ideme na nové miesto a musíme vyjsť z komfortnej zóny. Jeden chlapec odpovedal: „Zoberiem si niekoho blízkeho.“ Nečakala som, že jeho odpoveď presne vystihne moju situáciu – na ježkoterapiu som prišla s kamarátkou.
Po ježkoterapii sme si vzali papier, ktorý reflektuje všetky otázky, ktoré sa počas terapie riešili. Slúžia na lepšie poznanie samých seba. Okrem pošpinených nohavíc som si odniesla aj veľa informácií o ježkoch aj seba samej. Rovnako ako na ježkov chrbát nepatria jablká a hrušky, ani na moje plecia by nemali neustále doliehať povinnosti. Občas je potrebné ich zo seba striasť. Ježkoterapia je činnosť, ktorá mi na chvíľu pomohla odreagovať sa a sústrediť sa na to, ako sa cítim.
Reportáž: Pošpinil mi nohavice a bola som poctená. Ježko mi na terapii ukázal, že máme mnoho spoločného
