Od bosoriek do Vianoc, každá noc má svoju moc

Comment
christmas-crib-figures-1905869_1920

Príbeh o malom Ježiškovi, ktorému sa prišli pokloniť traja mudrci a priniesli mu dary do strohej maštale, v ktorej sa narodil, pozná dnes väčšina sveta.

Dávno pred tým, ako začal sneh nosiť Martin na bielom koni, sa v starovekom Ríme oslavoval sviatok zvaný saturnálie. Bol to najpopulárnejší sviatok plný osláv, pitia a jedenia, kedy ľudia nepracovali, ale navzájom sa navštevovali a obdarúvali. Tento bujarý čas trval 7 dní, od 17. do 24. decembra, na počesť Saturnovi, rímskemu bohu osív a vládcovi bohov, a zahrňoval taktiež oslavu zimného slnovratu, teda vzdával hold Slnku a jeho znovuzrodeniu.

Na druhej strane, v tomto období silnela kresťanská cirkev, ktorá chcela pohanov obrátiť na vieru, a tak sa v roku 354 nášho letopočtu objavuje prvá zmienka o narodení Ježiša Krista dňa 25. decembra. A máme tu Vianoce! Kresťania od tej doby pokračujú v oslavách pôvodne patriacich Slnku, ale už v duchu pripomínania si udalosti spojenej so zázračným človekom, Spasiteľom, Synom Boha na Zemi. Príbeh o malom Ježiškovi, ktorému sa prišli pokloniť traja mudrci a priniesli mu dary do strohej maštale, v ktorej sa narodil, pozná dnes väčšina sveta. A to vďaka šíreniu kresťanstva v minulosti, ktoré neminulo ani strednú Európu.

christmas-village-1088143_1920

Aj na Slovensku sa ujali a naši starí otcovia a staré mamy v počte a rôznorodosti tradícií rozhodne nezaostali. Menia sa od kraja ku kraju, rovnako ako od dediny k dedine.

 

 

Vianoce na Slovensku

Ako sa Vianoce šírili do celého sveta, každá jeho časť si tieto sviatky trochu prispôsobila a vytvorila svoje tradície a zvyky. Aj na Slovensku sa ujali a naši starí otcovia a staré mamy v počte a rôznorodosti tradícií rozhodne nezaostali. Menia sa od kraja ku kraju, rovnako ako od dediny k dedine.

Nie len v svetovej, ale aj v slovenskej histórii vianočných sviatkov má prsty zimný slnovrat. Tento prírodný jav možno len ťažko prehliadnuť a neprehliadli ho ani naši predkovia. Tí si všimli, že dni sa záhadne skracujú a noci predlžujú, že tma prevláda nad svetlom. A tma znamená strach, magické bytosti a zlé sily, pred ktorými je potrebné sa chrániť. Ľudia, najmä na dedinách, praktizovali v tomto období rôzne ochranné úkony a večer nevychádzali z domov, ale aj predpovedali budúcnosť a veštili.

Najväčšia koncentrácia nepriaznivých síl bola predpokladaná najmä na tzv. stridžie dni. To boli dni, kedy ľud veril, že strigy chodia do domov a prinášajú nešťastie, dobytku berú mlieko, ľuďom zdravie, statkom úrodu a potom od radosti tancujú na krížnych cestách. Patrili sem: Katarína (25.11.),  Ondrej (30.11.), Barbora (4.12.), Mikuláš (6.12.), Lucia (13.12.) a Tomáš (21.12. – v súčasnom kalendári 7.3.).

Sv. Katarína – 25.11.

Deň svätej Kataríny je známy ako prvý stridží deň. Vtedy sa aj končili pastvy dobytka a pastieri chodili po dedine trúbiac a praskajúc bičmi, aby vyhnali zlé strigy, ktoré mali škodiť dobytku. Poverčiví ľudia videli v tomto období strigu v každej žene, ktorá prišla na návštevu. Veď prečo by aj chodila, ak by nebola bosorka a nechcela im priniesť pohromu? Preto bolo v tento deň (a aj po väčšinu ostatných stridžích dní) zakázané ženám chodiť na návštevy. Okrem toho, že bol 25. november prvým stridžím dňom, bol aj posledným dňom pred pôstom, a to znamenalo veľkú zábavu a tancovačku, a taktiež aj poslednú možnosť do sýta sa najesť.

advent-20725_1920

Gazdiné už od skorého rána miesili cesto na vianočné pečivo. To muselo byť na úsvite, prípadne na poludnie hotové.

Sv. Ondrej – 30.11.

Ľudové povery vravia, že každý človek má osudom určeného partnera a mágiou sa dá zistiť, koho, alebo minimálne aspoň jeho meno či povolanie. Preto tento deň netrpezlivo očakávali najmä slobodné dievčatá, ktoré si takto chceli vyveštiť svojho nastávajúceho. Najznámejšou praktikou bolo liatie olova (alebo za starších čias roztopenej sviečky) do vody. Dievča rozpustilo kúsok olova na lyžičke nad ohňom a potom ho cez ucho kľúča lialo do misky s vodou. Tak už zostávalo len zistiť, aké remeslo predstavuje stuhnutý kúsok olova. Taktiež sa v tento deň varili halušky, do ktorých dievčatá poskrývali papieriky s menami chlapcov. Halušku, ktorá vyplávala v hrnci na povrch prvá, dievča otvorilo a v nej našlo meno svojho budúceho manžela.

Sv. Lucia – 13.12.

Lucia má v poverách prívlastok najväčšej zo všetkých bosoriek (čo je, samozrejme, od pravdy veľmi ďaleko). V ten deň sa ľudia báli najviac, a tomu aj zodpovedali ochranné úkony. Cesnakom sa potieralo prakticky všetko v dome vrátane členov domácnosti a dobytka. Podvečer chodili po domoch dievky v bielych spodných sukniach, zahalené bielou plachtou a so zamúčenými tvárami a s husacím krídlom vymetali pavučiny v rohoch. Tie, ktoré už boli čisté, označili cesnakovým krížom.

Taktiež sa aj v tento deň začínalo veštiť. Dievčatá si napísali 12 papierikov s menami chlapcov a každý deň až do Vianoc si vytiahli jeden. Ten, ktorý ostal, niesol meno ženícha.

walnuts-558488_1920

Ryba symbolizovala bohatstvo, pomocou jabĺk a orechov sa veštilo zdravie a smrť v rodine.

Štedrý deň – 24.12.

Štedrý deň, alebo Vilija, bol dňom plným práce. Gazdiné už od skorého rána miesili cesto na vianočné pečivo. To muselo byť na úsvite, prípadne na poludnie hotové. Pečivo malo veľký význam, najmä v oblasti zabezpečenia hospodárstva do budúceho roka. Ľudia natierali cesto na stromy, aby mali dobrú úrodu, jedli pečivo z prvého plechu pred stodolou, aby mali dostatok dobytka, a podobne. Napriek tomu, že sa v tento deň všetko krútilo okolo jedla, udržiavaný bol prísny pôst.

Večera sa mohla začať, až keď na oblohe zasvietila prvá hviezda. Vtedy sa stôl obopol uzamknutou reťazou, čo symbolizovalo súdržnosť rodiny. Gazda doniesol z hory vetvičky, pretože ihličie malo odohnať zlých duchov. Stôl bol posvätné miesto, kde každý pokrm mal svoj význam. Po prípitku (tzv. radostníku) urobil gazda každému na čelo krížik medom, aby ho ochránil od zlého. Ryba symbolizovala bohatstvo, pomocou jabĺk a orechov sa veštilo zdravie a smrť v rodine. Jedla muselo byť hojne, aby sa každý najedol dosýta, a aby ostalo aj pre koledníkov, ktorí sa vybrali vinšovať hneď po skončení večere.

6466617767_009a677c21_b

Vianočné stromčeky sa na Slovensku začali objavovať až v 19. storočí, na dedinách až pred prvou svetovou vojnou.

Vianočné stromčeky sa na Slovensku začali objavovať až v 19. storočí, na dedinách až pred prvou svetovou vojnou. Zo začiatku sa vešali zo stropu nad sviatočný stôl a až neskôr ich umiestnili na zem a ozdobili jabĺčkami, orechmi a medovníkmi.

Tradície sa časom menia, takisto ako ľudia, no nie je zlé si občas pripomenúť to, čo bývalo a nahliadnuť trochu do minulosti alebo, dievčatá, aj do budúcnosti?


 

 

Autor: Erika Vojtková
Foto: Ilustračné flickr, pixabay

Dominika Cifrová

Related Posts

Discussion about this post