Každý knihomoľ miluje ten pocit, keď sa nachádza v kníhkupectve alebo knižnici. Prechádza sa medzi knihami a nevie, ktorú si zobrať so sebou, lebo najradšej by ich mal všetky. Vôňa novej knihy je pre neho doslova tá najkrajšia. Avšak uvedomil si niekto z nás, koľko tvrdej práce je za tým? Koľko prebdených nocí, vypitých káv a vyškrtnutých strán je za knihou? Aké ťažké je nájsť a uspieť vo vydavateľstve? Ak nie, tak si prečítajte tento článok a každú knihu si budete ceniť viac.

        Napísať knihu je doslova tá najľahšia časť celého procesu. Inšpiráciu či nápad nájdete kdekoľvek okolo seba. Keď cestujete v autobuse, počúvate rozhovor prísediacich vo vlaku alebo sa len chcete vypísať z udalosti, ktorá sa stala vám alebo v rodine. Mne sa nápad na knihu zrodil pri pozeraní pretekov F1 v televízii, keď komentátori diskutovali o ženských jazdkyniach. To bol prvý „chrobák“ v hlave. Druhý prišiel pri zadaní na seminárnu prácu z autorského literárneho praktika – napísať poviedku. Povedala som si, čo keby som napísala poviedku o F1 z pohľadu ženy, z pohľadu ženskej jazdkyne? Nápad bol a písanie išlo skoro samé. Až tak, že z poviedky sa stala kniha. Predchádzalo tomu však ročné ťukanie do klávesov, vyberanie si z množstva nápadov, vytváranie dejových zvratov a niekedy prekonávanie lenivosti. (Múze tiež bolo jedno, či je ráno, som v škole, práci, alebo zaspávam.)

“Po dopísaní som si nechcela nechať príbeh len pre seba v počítači a sem-tam si ho prečítať.”

        Po dopísaní som si nechcela nechať príbeh len pre seba v počítači a sem-tam si ho prečítať. Chcela som sa s ním podeliť aj s ostatnými. Prečo si nechávať v šuplíku niečo, čo má 245 A4 strán? Začala som teda hľadať na internete, kde môžem publikovať a zároveň dostať aj nejakú spätnú väzbu od čitateľov. Ako väčšina mladých, začínajúcich autorov som skúsila stránku mámtalent.sk. Niekde v kútiku duše som dúfala, že by si ma všimol niekto z vydavateľstva Ikar a chcel by knižne vydať môj nápad. Mamtalent.sk zastrešuje Ikar a populárne, najčítanejšie príbehy raz za čas vydá. Našla som pár kníh, ktoré takto vyšli. Pomáha tak mladým autorom začať spisovateľskú dráhu. Aj napriek tomu, že som príbeh zdieľala na Facebooku a vytvorila som mu aj banner na ich stránke, návštevnosť môjho príbehu bola nízka. Myslela som, že ich kniha zaujme. Nie je to žiaden tuctový príbeh o láske, je to príbeh z prostredia motoršportu! No opak bol pravdou. Čo pre moje ambície bolo viac ako zlé, bolo to katastrofálne. POZOR, navyše mámtalent.sk má podmienku, že ak uverejníte príbeh, rok ho nemôžete ponúknuť nikomu inému! No ak ho stiahnete, môžete s ním narábať, ako chcete. Presne to som aj spravila a začala som vyhľadávať vydavateľstvá. Zo začiatku som nechcela veľké a známe vydavateľstvá ako Slovart, Tatran a podobné, lebo som vedela, že nebudem mať veľkú šancu uspieť. Pretože veľa takých, ako som ja, tam posiela denne svoje práce a žiada ich o vydanie. Radšej som oslovovala menšie a lokálne. Počas môjho hľadania som dokonca publikovala príbeh na Deviantart.com. Irónia je, že som tam mala väčšiu návštevnosť ako na mamtalent.sk! Čo si myslíte, ako som pochodila s vydavateľstvami? Mnohé z nich mi ani neodpovedali na email a tí, čo našli snahu mi odpísať, ich odpoveď bola rovnaká. Prepáčte, slečna, ale nemáme pre vás pozitívnu odpoveď. Koncept vášho príbehu nezapadá do nášho portfólia alebo nie je zaujímavý pre našich čitateľov. Pri týchto slovách som doslova začínala pochybovať o sebe, ale hlavne o príbehu. Veď čo na príbehu odohrávajúcom sa v prostredí F1 nemôže byť zaujímavé? Strategické boje tímov o víťazstvo, dych berúce súboje jazdcov a špionáž. Čo na tom nie je lákavé? Asi to, že tomu nedali šancu a odpísali to hneď na začiatku. Veď sami dobre vieme, aké typy knižiek momentálne ľudia radi čítajú. Na pár dní som doslova zavrhla môj sen o vydaní knižky a nechcela som ani počuť o vydavateľstvách, knihách a aké ľahké je stať sa spisovateľom.

“Je to veľká zodpovednosť nielen voči knihe, ale aj ľudom, ktorí mi pomáhajú. Ale napriek viac ako ročnému snaženiu neľutujem ani jeden krok, ktorý som spravila.”

Stále tu však bola túžba mať vlastnú knihu. Do Stratiť no Vyhrať (názov príbehu) som vložila veľa energie, námahy a v niektorých častiach som sa doslova vypísala z emócií a zlých dní. Bolo by odo mňa sebecké a nezodpovedné nechať si to len pre seba. Povedala som si, že ak nenájdem do konca tohto roku vydavateľa, vydám si ju sama! Je to však finančne veľmi náročné. Znamenalo by to rozbiť prasiatko a ísť do veľkého rizika. Preto som znovu rozhodila „siete“ a začala vyhľadávať nové možnosti – ebooky. Tým, čo sa podarilo vydať ebook, povedali, že je to oveľa jednoduchšie a ľahšie. Pretože vydavatelia, tvorcovia ebooku nemajú také prísne podmienky, ani náklady. Navyše, ich cieľová skupina nie je úzko špecializovaná. Ani tu som však nebola úspešná. Bolo niekoľko stretnutí a rozhovorov, ale vždy som v tom našla nejakú chybičku krásy. Niečo by bránilo mne ako autorovi alebo knihe. Tak som to nechala tak. Ďalšia zakopaná šanca o vydanie.

        Potom som však náhodne objavila stránku pre amatérskych spisovateľov – amaterskepribehy.sk. Zo začiatku som pre nich spravila stratégiu pre Facebook a Instagram a potom som nabrala sily na oslovenie spolupráce. Ja aj Sima (zodpovedná za amaterskepribehy.sk) sme boli nadšené zo spolupráce. Dočkala som sa dokonca aj spätných reakcií, ktoré boli pozitívne! Čo ma veľmi potešilo. Postupne, ako sme zverejňovali príbeh, som rozbiehala facebookovú stránku pre Stratiť no Vyhrať. Zdieľala som tu nielen príbehy, ale aj rozšírené informácie z príbehu, ankety, zaujímavosti a podobne. Keď mi moja „nadriadená“ Sima poslala, že cez leto nebude stránka amatérskych príbehov moc aktívna, lebo sa bude venovať vydaniu knihy, moja zvedavosť mi nedala a hneď som začala zisťovať informácie. Od nej som sa dostala k mojej úžasnej vydavateľke Denise a jej novovznikajúcemu vydavateľstvu Art Floyd.

“Až som sa dostala k mojej úžasnej vydavateľke Denise a jej novovznikajúcemu vydavateľstvu Artfloyd.”

        Keď sme sa dohodli na termíne stretnutia ohľadom vydania knihy, tak som bola nadšená ako malé dieťa pod vianočným stromčekom. Nevedela som sa dočkať, kedy bude ten deň a všetko preberieme. Po našom stretnutí sa celý proces vydania knihy naplno rozbehol. Dohadovali sme, kedy pošle upravené časti, ako a či budeme naďalej publikovať aj na webe, termíny vydania knihy a podobne. Editácia a korektúra textu, tvorba mediálnej a komunikačnej stratégie – z každej tejto činnosti sa veľmi teším. Viem, že termín vydania je blízko a konečne sa splní môj sen – vydať knihu. Priznám sa, že som z toho veľmi nervózna. Je to veľká zodpovednosť nielen voči knihe, ale aj ľudom, ktorí mi pomáhajú. Ale napriek viac ako ročnému snaženiu neľutujem ani jeden krok, ktorý som spravila.


Prológ k príbehu a viac informácií nájdeš:

 https://www.facebook.com/stratitnovyhrat/

https://amaterskepribehy.wordpress.com/2016/02/16/stratit-no-vyhrat-prolog/


Autor. Kristína Doktorová

Fotografia. Dominika Čapkovičová