Priznám sa, pozrela som si krátky zostrih tejto udalosti roka a zarazilo ma hneď niekoľko vecí. Podgurážený ženích, ktorý takmer nenašiel obrúčku, gumené náramky na nevestiných rukách a nechýbal ani power balance náramok. Celé to vo mne vyvolalo zvláštne pocity. Naozaj sa stačí na Slovensku raz (ok, v Martinkinom prípade dvakrát) objaviť v reality show, spraviť zo seba človeka, ktorý nemá ani najnižšiu hodnotu IQ (v prípade slečny M., pardon už pani, o predstieranie nedostatku rozumu nešlo) a okamžite byť celebritou číslo jedna? Televízie sa tešia, sledovanosť stúpa a divák nadáva, ale pozerá. Je to cieľom stratégie – ukážme ľudu hlúposť. Jasné, poviem si, nemusím to pozerať. Pustím si televíziu a tieto postavičky na mňa vykúkajú aj tam, kde by som to nečakala, o internete ani nehovoriac. Naozaj sme národ, ktorý toto zaujíma? Zabávať sa na ľuďoch, ktorí nechápu, že sú na smiech? Keby sme tak tento záujem presmerovali na niečo hodnotnejšie…
