Na podujatia, ktoré sa na FMK diali pod jej palcom, spomínajú stovky študentov. Keď sa naša absolventka EVA TORÁČOVÁ dostala po roku a pol v Dedolese k event marketingu, skazila jej to pandémia. V rámci opatrení sme sa online porozprávali o podujatiach na FMK, o výrobe ponožiek, ale aj o reklamnej pesničke Dedolesu, ktorá bude po prečítaní rozhovoru každému znieť v hlave.

Čo ty a škrečky? Nelezú ti v robote na nervy?

Priznám sa, lezú. (smiech) Ono to bol pre nás, ktorí sme tam dlhšie, obrovský šok. Som veľmi rada, že celá táto idea funguje, aj sa mi tá veselosť páči. Prejsť však z listovej tváre dedka k škrečkom a smajlíkom je veľký skok a nezvyk. No viem si predstaviť aj horšie veci.

Druhého Alzáka?

Napríklad. (smiech)

Vráťme sa do školských čias. Počas celého štúdia si sa angažovala v kabinete eventov. Akú udalosť si zorganizovala ako prvú?

V druhom ročníku, keď som si kabinet eventov zvolila ako predmet, sa nás tam prihlásilo príliš veľa. Pamätám si, že som sa nedostala do skupiny ľudí, ktorí mohli už reálne niečo organizovať. Ostala som v skupinke takých tých navyše, ktorí mohli projekty len teoreticky navrhovať. Mne sa však pošťastilo, že hneď druhý projekt, ktorý som teoreticky vymyslela, sa pedagógom zapáčil a dostali sme možnosť zrealizovať ho. Prvý After Easter Picnic sa tak uskutočnil hneď v letnom semestri.

Keďže ho doteraz pozná veľa študentov, asi bol úspešný.

Áno, od vtedy sa uskutočnil štyrikrát, ak nie päťkrát – každý rok na inú tému. Keďže sme sa osvedčili, na ďalší rok sme mohli organizovať halloweensky večer s názvom Jama Nightmare. Pri ňom sme si často volali na spoluprácu univerzitné divadlo THE.ART.RE, aby mohli herci stvárniť postavy strašidelného príbehu, ktorý sme vymýšľali. Nakoniec sme pridali aj tradičné vianočné podujatie – Vjamnoce s tzv. handmade trhmi či spievajúcimi detičkami z vedľajšej škôlky. Doteraz si rada pozerám zábery z každej udalosti na Facebooku  Event Squadu.

fmk studenti
Študenti na čele s Evou (dolu v strede), ktorí organizovali školské podujatia, si hovorili Event Squad. Zdroj: Archív Evy Toráčovej

Rada sa pýtam na trapasy. Stal sa ti pri podujatiach nejaký?

Áno, v prvom ročníku sme organizovali FMK Flash mob (pozn. red. zábavná, blesková akcia na verejnom mieste, napríklad tanec viacerých ľudí na stanici). So spolužiačkou sme pripravili choreografiu, naverbovali ľudí zo školy a nakoniec to aj zatancovali na vlakovej stanici. So sebou sme mali obrovské retro rádio zapojené v zásuvke, vedľa ktorej si nejaký chalan dal nabíjať mobil. V tom to začalo celé sekať. Síce sme to odtancovali a naživo to bolo ako-tak okej, nemáme z tej udalosti žiadne video, pretože to celé hudobne nesedelo. (smiech)

Chýbajú ti časy na Fakulte masmediálnej komunikácie?

Veľmi. Ja som veľmi hrdá a vďačná, že som bola na FMK. Pôvodne som preto chcela ísť aj na doktorát, len to potrebujem nejako skĺbiť s prácou. Možno sa to raz udeje, uvidíme.

Predpokladám, že v Dedolese neorganizuješ podujatia.

Donedávna nie, ak nerátam pomoc pri sadení stromov a interné teambuildingy. Po roku a pol v Dedolese som sa však konečne dostala k eventovej pozícii. Celé leto som mala byť na najväčších aj menších festivaloch a iných akciách každý víkend, ale pri mojom šťastí sa stalo to, čo sa stalo. Kvôli korone to padlo.

 

Vďaka otvorenosti v pracovnom tíme a skvelému marketingovému manažérovi som mala možnosť skúšať a hľadať sa.

Opustila si sféru event marketingu, nechcela si sa tomu venovať po škole na plný úväzok?

Veľmi som chcela, ale nejako aktívne som si CV-čká do eventových agentúr neposielala, maximálne som si pozrela, či nemajú akurát voľné miesta. Tiež zavážilo to, že hneď po škole som sa odsťahovala do Čiech, pretože tam moji rodičia kúpili dom. Prácu som si chcela hľadať tam, no vtedy mi zavolali z Dedolesu a ja som sa kvôli tomu vrátila naspať na Slovensko do Bratislavy.

Ako o tebe vedeli?

Písala som o Dedolese diplomovku. Moja kamarátka z FMK tam vtedy vďaka stáži dostala miesto a keď som písala prácu, párkrát som sa do firmy zastavila po informácie a zoznámila som sa s vedením. Vtedy bol marketingový tím maličký, boli asi štyria. Potom k sebe niekoho hľadali a ja som im napadla až vtedy, keď som odišla. Bolo to pre mňa dôležité rozhodnutie, vrátila som sa len kvôli tejto práci.

A urobila si dobre?

Určite.

Inak, v škole sa často hovorí, že keď pri diplomovej práci študent spolupracuje s nejakou firmou a je šikovný, je tam šanca, že si ho zapamätajú a neskôr mu ponúknu džob. Konečne som sa stretla s niekým, kto to naozaj zažil.

Tiež som bola prekvapená. Aj z toho, že veľa vecí, ktoré som navrhovala v diplomovke, sa časom aj uskutočnili.

V roku 2012 vznikol Dedoles a pomerne dlho bol malý e-shop, ktorý ľudia príliš nepoznali. Dnes extrémne rastie a pôsobí v dvadsiatich krajinách. V akom štádiu bola firma, keď si nastúpila?

Keď som prišla, firma bola na tej istej úrovni už viacero rokov. Bola to fáza, kedy si Dedoles nevyrábal svoje produkty, bol len tzv. reseller iných značiek. Vždy to ale boli značky, ktoré boli ekologické, prírodné alebo niečím výnimočné. Považujem za výhodu, že som zažila aj starý Dedoles. Vtedy nás bolo na marketingu päť a ja mám pocit, že nie som v Dedolese dva roky, ale minimálne desať.

staré logo dedoles
Logo firmy Dedoles, ktoré sa používalo do jari 2020, malo vyjadrovať kombináciu múdrosti a prírody. Zdroj: mediahub.sk

Prečo?

Pretože sa veľmi zmenil a ja som si preskákala rôznymi konceptmi, zmenami. Je to iné ako keď ľudia prišli do firmy už s novým logom. Ja som tam bola len chvíľku, keď sa rozhodlo, že ideme vyrábať vlastný produkt – ponožky. Potom to už išlo raketovou rýchlosťou. Ponožky pribúdali, vytvoril sa vlastný produktový tím, pridávali sme výrobcov až do úrovne, kedy cudzie značky úplne eliminujeme. Už tak nie sme reseller, ale výrobca.

Čo si vtedy mala v Dedolese na starosti?

Keď ma zavolali na pohovor, čo bol v podstate len priateľský pokec, prijali ma na copywriterskú pozíciu. K tomu ani nedošlo. Začala som ako marketingový asistent a keď bolo treba, robila som aj technické veci – nahadzovanie bannerov, vytváranie zľavových kódov, jednoduché kódovanie na webe. Pritom som absolútne netechnický typ a chcela som robiť kreatívnejšiu prácu. Prešla som preto k vymýšľaniu a plánovaniu newslettrových kampaní, čo mi tiež príliš nesadlo. Vďaka otvorenosti v pracovnom tíme a môjmu skvelému marketingovému manažérovi Martinovi Mrvovi som mala možnosť skúšať a hľadať sa.

Neskôr som dostala svoju prvú veľkú pozíciu a projekt – mala som na starosti influencerov. Spolupracovali sme s mikroinfluencermi, blogermi a napríklad aj s Thomasom Puskailerom či s kapelou S hudbou vesmírnou. Potom sme sa rozhodli, že budeme robiť už len bartrové alebo dobročinné spolupráce a presunulo sa to pod PR oddelenie.

A potom si začala riešiť podujatia.

Prišiel čas ísť z onlinu aj do offlinu. Keďže na to boli konečne aj peniaze a všetci vo firme vedeli, že ma bavia eventy, stala som sa event manažérkou. Od apríla som mala byť stále v teréne a zodpovedať za stánky, Dedoles zóny a rôzne sprievodné aktivity. Nuž, ostatné už poznáš, stopku nám dala korona. Prvý a poslednýkrát som na akcii so stánkom bola vo februári na Big Air v meste v Kremnici.

 

Mám pocit, že nie som v Dedolese dva roky, ale minimálne desať.

Čo bolo s tebou, keď všetky plánované udalosti padli?

Som veľmi vďačná za to, že Dedoles je taký, aký je. Nemohla som vykonávať svoju prácu, tak som v tomto období pracovala a stále pracujem ako office manažérka. Koniec koncov, táto pozícia tu chýbala, keďže sa náš tím po kampani zväčšil o polovicu.

Keď si prišla, bolo vás päť, koľko interných ľudí má marketingový tím dnes?

Tridsať. Sedíme spolu s produktovým aj HR tímom, dokopy nás je v „kancli“ okolo päťdesiat.

Predpokladám, že social media si robíte sami. Čo posledná kampaň, spolupracovali ste pri nej aj s externými agentúrami?

Dlho sme si robili úplne všetko sami. Externú pomoc sme potrebovali vtedy, keď sme išli do telky. Využli sme napríklad mediálne agentúry a Alien studio, ktoré nám robí animácie.

Tak a teraz otázka na telo. Kto môže za to, že popevok „Dedoles“ si po zhliadnutí reklamy spievajú celý deň deti aj dospelí?

Viacero ľudí. Náš marketing s agentúrami.

V marketérskych kruhoch vyvolali škrečky a celá kampaň bujné diskusie. Rozdelilo to ľudí z marketingu na dve skupiny – buď ju milujú, alebo nenávidia. Ako to vidíš ty?

U nás na oddelení to vrelo podobne. Riešila som to aj s kamarátmi, s rodinou, so všetkými. (smiech) Čisto osobne sa mi viac páčila stará identita, ale nový koncept je proste super. Keď si to človek zoberie so všetkými súvislosťami, prečo to tak je, čo to má vyjadrovať a prečo práve veselé škrečky, tak to dáva zmysel a funguje to.

S kampaňou ste išli aj do televízie, zároveň prišlo nové logo a dizajn.

Áno. Firma prijala nového, skúseného brand manažéra Richarda Marečka, ktorý priniesol do Dedolesu novú vlnu – pozmenenú stratégiu, spolupráce s agentúrami, TV kampaň. Síce sme mali v minulosti jednu TV reklamu, no bola ešte ekologicky orientovaná a s claimom „spojený s prírodou, inšpirovaný tebou“.

pracovný tím v Dedolese
Spolužiačky a kolegyne sa stali jej najlepšími priateľkami, za čo Eva Toráčová vďačí FMK aj Desolesu. Zdroj: Archív Evy Toráčovej

Od začiatku mal Dedoles status prírodnej, ekologickej firmy. Prečo sa to zmenilo?

Rástli sme a s nami aj objem výroby. Odkedy pôsobíme vo viacerých krajinách, už sme sa nemohli profilovať až tak čisto ekologicky. Keď prišiel Richard a zároveň nová kampaň, Dedoles sme rebrandovali. Interne sme sa do toho veľmi dlho vžívali, pretože starý branding bol pre nás obrovská srdcová záležitosť. Už sme však s novým Dedolesom zžití.

Dbá firma na ekologickosť aj teraz, keď nosným produktom sú veselé ponožky?

Už sa nemôžeme označovať, že sme prírodní, no na ekológiu stále dbáme. Od interných vecí až najďalej, kam máme dosah. Poznáme sa s výrobcami, vieme, v akých podmienkach sa pracuje a výroba má všetky certifikáty. Medzi produktmi máme aj ponožky z recyklovanej bavlny a pri papierových etiketách nepoužívame žiadne plastové úchyty či háčiky. Aj pri balení v sklade sa používa buď papier, alebo iný rozložiteľný materiál.

Mňa však v košíku na e-shope zarazila jedna vec. Za možnosť ekologického balenia si musí zákazník priplatiť jedno euro. Nemali by byť udržateľné obalové materiály v ekofirme samozrejmosť?

Ja si tiež myslím. Sama neviem, je to novinka a musím preskúmať dôvod. Neviem o tom, že by sme mali aj neekologické balenia.

Dedoles podporuje viaceré neziskovky, dokonca ste organizovali dobročinnú akciu Dedoles sadí les. Naozaj ste ho vysadili?

Vytvorili sme dedolesné drobné, aby sme celoročne zbierali peniaze na sadenie. Minulý rok sme to celé zorganizovali a aj sme tam tie stromy fyzicky sadili. Bolo to verejné sadenie lesov, mohol prísť hocikto, pričom tam vystupoval aj Thomas Puskailer, Veronika Strapková a S hudbou vesmírnou. Na Roháčoch bolo veľmi zlé počasie, no napriek tomu prišlo dosť ľudí a vysadili sme 50 000 stromov, aj keď pršalo, snežilo. Ako hovorí majiteľ a zakladateľ Jaro Chrapko – čím viac budeme prosperovať, tým je väčšia možnosť pomáhať. A ja s ním súhlasím.

Pred dvomi rokmi sme o HR oddelení v Dedolese ani nesnívali a teraz toho majú vyše hlavy.

Veselé dizajny sa navrhujú na Slovensku. Robia na nich interní zamestnanci alebo externí dizajnéri?

Navrhujú ich dizajnéri v našom produktovom tíme, je ich asi osem. Máme však aj otvorenú výzvu, kde sa do návrhov môže zapojiť ktokoľvek. Zákazníkom dávame pravidelne možnosť vybrať, ktoré dizajny pôjdu do výroby. Ako som ale povedala, veľké gro je od našich interných, veľmi šikovných ľudí.

Kde sa potom ponožky a iné kúsky šijú?

Turecko, Čína a Taliansko. Žiaľ, v takom veľkom objeme a vysokej farebnosti sa to inde nedá. Výroba na Slovensku je určite vízia do budúcnosti, boli by sme radi, keby sme mohli.

Dedoles má už niekoľko predajných kioskov v obchodných centrách vo viacerých mestách na Slovensku. Uvažuje sa aj o klasickej kamennej predajni či showroome?

V online využívame takmer všetko, čo sa dá. V offline sme chceli skúsiť kiosky. Nakoniec tvoria pomerne veľkú časť z obratu, preto sme otvorili viaceré. Nie som úplne oprávnená sa k tomu vyjadriť, ale myslím si, že časom bude aj kamenná predajňa.

Posledné týždne na mňa cieli náborová kampaň, vraj hľadáte viacero ľudí do tímu. Čím to je, že stále hľadáte zamestnancov?

Mohlo by sa zdať, že sa u nás rýchlo striedajú ľudia, no nie je to tak. Jednoducho extrémne rastieme. Ako terajšia office manažérka to zažívam z prvej ruky. Len za posledný týždeň prišlo päť nových ľudí a naplánované sú ďalšie pohovory.

dedoles tím
Na stretnutí pracovného tímu sedí naša absolventka medzi majiteľom Jaroslavom Chrapkom a marketingovým manažérom Martinom Mrvom. Zdroj: Archív Evy Toráčovej

Našlo by sa tam niečo pre študentov z FMK? Prijímate aj stážistov?

Ja by som chcela, aby sme viac využívali stážistov. Väčšinou ten človek u nás zostane. Dokonca niektorí ľudia z firmy sú ešte študenti. Aktívne nevypisujeme ponuky, ale keď nám študent napíše, tak ho normálne zaradíme do výberového konania. Teraz nebol na to čas, keďže HR oddelenie hľadalo ľudí primárne na full-time. To je tiež sranda. Pred dvomi rokmi sme o HR oddelení ani nesnívali a teraz toho majú vyše hlavy.

 

Prejsť však z listovej tváre dedka k škrečkom a smajlíkom je veľký skok a nezvyk. No viem si predstaviť aj horšie veci.

Takže, ak to bude čítať nejaký študent, ktorý by mal záujem, tak má šancu.

Určite áno, stačí napísať.

Mimochodom, máš v tíme ešte niekoho z FMK?

Minimálne na marketingu je ich desať.

Otázka na záver. Koľko párov veselých ponožiek máš doma?

Och, neskutočne veľa. Keď som sa naposledy sťahovala, v jednej obrovskej škatuli boli len ponožky. Aj teraz mám na sebe nové, drakulovské. (smiech) Zaujímavé je, že som predtým nikdy nenosila farebné ponožky. Teraz mám len tie naše a občas kombinujem aj dva rozdielne dizajny.

Eva Toráčová (28)
Pochádza z Častej ležiacej kúsok od Trnavy, čo o nej prezrádza aj mierny prízvuk. Titul z marketingu na FMK získala v roku 2018, hneď na to ju prijali do Dedolesu, kde pracuje doteraz. Počas štúdia sa výrazne angažovala v kabinete eventov, brigádovala v PR agentúre Neuropea či na marketingovom oddelení v Zľavomate. Varenie, punk, metal, veľa koncertov a keď sa podarí, aj sedem festivalov za rok – tak sa dajú zhrnúť jej najväčšie koníčky.