V preplnenom informačnom priestore čoraz častejšie narazíme na nepravdivé či zavádzajúce informácie, ktorým chýba kontext a zdroje. Na orientáciu vo výrokoch je nutné nielen kritické myslenie ale aj schopnosť overovať si informácie, v čom pomáhajú fact-checkerské organizácie.
Spoločnosť Meta sa začiatkom tohto roka nečakane rozhodla ukončiť program overovania faktov na svojich sociálnych sieťach v Spojených štátoch amerických. Kontroverzný krok vyvolal veľké množstvo otázok a obáv týkajúcich sa šírenia informácií v online priestore. Čaká nás pretlak dezinformácií? Na akom princípe fungujú tzv. “community notes“? Aký signál vysiela Donald Trump, keď opakovane šíri nepravdivé informácie? Aj tieto témy sme prebrali s analytikom a fact-checkerom Pavlom Valíkom z projektu Demagóg.sk. Hlavnou agendou projektu je fact-checking, teda overovanie faktov na základe kredibilných, konkrétnych a dostupných zdrojov.
Ako ste sa k vašej práci dostali?
Bola to zhoda okolností. Študoval som na vysokej škole a pamätal som si, že Demagóg je projekt, ktorý overuje výroky slovenských politikov. Náhodou som natrafil na príspevok, v ktorom uvádzali, že hľadajú stážistov. Aj ja som hľadal stáž, tak som to vyskúšal. Po niekoľkých mesiacoch stážovania ma oslovili na externú spoluprácu a po skončení školy som dostal ponuku stať sa súčasťou tímu ako analytik.
Predpokladám, že pracujete s množstvom dát. Čo všetko zahŕňa vaša práca?
Všetky dostupné i menej dostupné dáta. Informácie primárne overujeme z otvorených zdrojov. To znamená, že k nim má prístup v podstate každý. Okrem veľkého množstva dát a tabuliek pracujem aj s článkami a bežnými vyjadreniami dostupnými vo verejnom priestore. Prechádzam aj v úvodzovkách temné zákutia internetu, ktoré sú rodiskom hoaxov. Nachádza sa tam všeličo, aj vyhlásenia, že rakovina sa dá liečiť citrónovou vodou. Každý deň skenujeme najmä Facebook, ktorý je u nás asi najväčší zdroj dezinformácií. Následne interne vyhodnocujeme, či je daná informácia dostatočne dezinformačná, virálna a nebezpečná. Ak áno, tak začína proces overovania a písania článkov.
Hlavným výstupom je článok. Pracujete na nich každý samostatne?
Nie, máme viacstupňovú kontrolu. Najskôr nájdem informáciu, ktorú sa rozhodnem overiť a dohľadám k nej čo najviac zdrojov. Následne začnem písať článok, ktorý po mne kontrolujú a upravujú ďalší editori. Našim štandardom sú dvaja editori na jeden článok s cieľom zaistiť korektnosť. Pri fact-checkovaní výrokov politikov začíname na úrovni stážistu, potom sa na to pozrie analytik a nakoniec expertný analytik. Stážisti sú najmä študenti vysokých škôl, ale v súčasnosti máme aj stredoškolákov. Stážovala u nás už aj vysokoškolská pedagogička Sme otvorení komukoľvek, kto je šikovný.
Okrem korigovania nepravdivých výrokov, čomu sa ešte v Demagógovi venujete?
Demagóg vznikol najmä so zámerom overovať politické výroky v diskusných reláciách. Dnes sa už však venujeme aj vyjadreniam na sociálnych sieťach. Spadáme pod Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI), ktorý má ešte niekoľko ďalších projektov. Pracujeme aj na rôznych výskumných činnostiach. Aktuálne máme medzinárodnú spoluprácu s kolegami zo Srbska a Gruzínska. V rámci nej porovnávame podobné naratívy týkajúce sa protestov a výsledkom bude analytický článok. Počas roka organizujeme niekoľko desiatok workshopov. Vykonávajú ich odborníci v oblasti kritického myslenia a sú určené nielen študentom, ale aj dôchodcom, ktorí predstavujú ďalšiu ohrozenú skupinu.
Médiá sú neoddeliteľnou súčasťou štúdia na FMK, no na fakulte stále vnímame absenciu fact-checkingu vo výučbe. Prečo v učebných osnovách všeobecne chýba?
Z určitého hľadiska je odpoveď veľmi jednoduchá – nikto to do školských osnov nezaradil. Na západe k tomu pristupujú inak. Fact-checking spoločne s úvodzovkách obyčajným kritickým myslením sú jednými z najdôležitejších vecí, ktoré škola môže študentom odovzdať. Na Slovensku to však v mnohých prípadoch nerobíme.
Venujete sa hlavne politickému fact-checkingu. Niektorí politici však odmietajú chodiť do diskusií a presmerovali svoje vyjadrenia na sociálne siete. Prispôsobili ste sa tomu?
Keď sa politická komunikácia začala presúvať na sociálne siete, mali sme akútnu potrebu získať nejaký výstup, ktorý by sme overili. Prispôsobili sme sa tým, že sledujeme profily a fanúšikovské stránky jednotlivých politikov. Najkritickejšie obdobie bolo pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Viacero politikov súčasnej vládnej koalície odmietalo účasť vo väčšine diskusií. Momentálne nie je núdza o výroky, lebo politici do debát chodia. Neviem, či to súvisí s výmenami moderátorov, alebo väčšími inštitucionálnymi zmenami v mnohých televíziách.
Spoločnosť Meta prišla v januári s rozhodnutím, že ruší fact-checkerov na sociálnych sieťach v USA. Čo to v praxi znamená a aký to bude mať dopad na informačný priestor?
Boli sme v kontakte s kolegami, ktorí sa v Amerike venovali fact-checkingu pre spoločnosť Meta. V dôsledku rozhodnutia museli akútne znížiť počet ľudí, ktorí ho vykonávali. Európy sa to zatiaľ nedotklo, ale uvidíme ako sa situácia bude vyvíjať. U nás prevláda silná miera neistoty a niektoré fact-checkerské organizácie už prispôsobujú svoje budúce fungovanie.
Nevieme dokedy tu program overovania faktov bude a či sa niečo zo dňa na deň nezmení tak, ako sa to stalo v USA. Jeden z logických záverov je, že viac priestoru dostanú nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Je to nebezpečné, pretože už dnes je v informačnom priestore zmes všetkého.
Myslíte si, že podobný scenár čaká aj Európu?
Jednoznačnú odpoveď zrejme nepozná nikto. Keď sa medzi kolegami rozprávame, sú dve skupiny – pesimisti a optimisti. Druhí v poradí veria inštitúciám a štandardom, ktoré Mete nedovolia nahradiť fact-checking jednoduchými community notes. Pesimisti tvrdia, že rovnako ako v Amerike, môže sa to stať aj v Európe.
Spomenuli ste community notes, v slovenskom preklade komunitné poznámky. Čo to je a na akom princípe fungujú?
Na Slovensku nie sú veľmi známe, niektorí ich možno poznajú zo sociálnej siete X, kde slúžili ako náplasť fact-checkingu. Ide o poznámku, ktorú k príspevku napíše používateľ a na základe algoritmu sa zobrazí pod samotným príspevkom. Často ich vo voľnom čase píšu obyčajní užívatelia. Nepoznáme ich pohnútky, záujmy ani odbornosť. V tomto je ten rozdiel medzi fact-checkingom, za ktorým stoja odborníci a komunitnými poznámkami.
Svet je tak neistý, že človek musí byť opatrný pri každej informácii.
Začiatkom marca zarezonoval prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý predniesol v Kongrese. Portál tvnoviny.sk priniesol článok o klamstvách, ktoré v ňom z jeho úst zazneli. Aký signál Trump vysiela, keď pravidelne šíri nepravdivé informácie?
Z môjho fact-checkerského, ale i osobného pohľadu je ťažké hodnotiť postavu Donalda Trumpa. Je nevypočítateľný. Jeden deň niečo povie, na druhý si to pomaly ani nepamätá. Prezident najväčšej demokracie na svete sa neštíti vedome či nevedome klamať a robí to opakovane a systematicky. Začína to byť desivé. Práve preto je nesmierne dôležité si informácie overovať. Momentálne je svet tak neistý, že človek musí byť opatrný pri každej informácii.
Niektorí s overovaním môžu mať problém – buď to nevedia alebo nechcú. Čo by ste týmto ľuďom poradili?
Žijeme v obrovskom informačnom pretlaku. Ak by sme si mali overiť každú informáciu, nič iné počas dňa nerobíme. Ľudia si veľakrát nestíhajú overovať informácie a vôbec im to nezazlievam. Treba si nájsť autoritu, ktorej sa dá naozaj veriť. Môže to byť konkrétny človek alebo dôveryhodná inštitúcia. Rovnako dôležité je vzdelávať sa v kritickom myslení.
Právo na pravdivé informácie stanovuje Charta základných práv EÚ. Môžeme v súvislosti s Trampovými vyjadreniami hovoriť o jeho ohrození?
Existuje filozofická nezhoda, kde začína a končí sloboda slova a zároveň aj vami spomínané právo na pravdivé informácie. Vždy je to súboj medzi týmito hodnotami a ťažko to globálne vyhodnotiť. Napríklad v Amerike chápu slobodu slova na podstatne inej úrovni. Človek tam môže beztrestne povedať viac. V Európe sa k tomu staviame precíznejšie. Avšak nemyslím si, že môžeme hovoriť o obmedzovaní slobody slova.
Existuje podľa vás absolútna sloboda slova?
V zásade môžem povedať hocičo a nikto mi v tom nezabráni. Všetko čo povieme, má však svoje dôsledky. Absolútna sloboda slova ako taká existuje, ale nemyslím si, že existuje štát, ktorý by ju mal zavedenú. Časom sme zistili, že sú veci, ktoré síce môžeme povedať, ale musíme za ne niesť aj následky.
Rozhovor s Pavlom Valíkom si môžete vypočuť aj vo forme podcastu:
Pavol Valík z Demagóga: Šírenie nepravdivých informácií politikmi začína byť desivé
