„Čo sa preberá v škole, by malo byť objektívne. Nemyslím si, že je fér, aby rodičia rozhodovali, či ich deti dostanú vekovo primerané informácie,“ hovorí Richard Ančic, ktorý organizoval workshopy sexuálnej výchovy na stredných školách.
V rozhovore sa dočítate:
- Čo všetko sexuálna výchova obsahuje
- Ktoré témy najčastejšie zaujímajú študentov na workshopoch
- Či platí, že rozhovory o sexe podnecujú deti k jeho vyhľadávaniu
- Pre koho je kniha „Rozumne zmyselne“ určená
- Aké kroky je potrebné spraviť, aby nebola sexuálna výchova tabu
- Prečo by rodičia nemali deťom zakazovať vzdelávať sa v oblasti sexuálnej výchovy
Mnohí vás poznajú ako človeka, ktorí otvorene hovorí o sexe, telesnosti a vzťahoch. Kedy ste sa rozhodli, že sa chcete venovať tejto téme?
Pravdepodobne v tretom ročníku na vysokej škole. Bol to čas kedy som zistil, že v iných krajinách chodia študenti medicíny vzdelávať žiakov z iných škôl sexuálnu výchovu. V západných krajinách je to pomerne bežné, no u nás nebolo. Práve vďaka tomu som zistil, že by sme s týmto vzdelávaním mali začať aj my na Slovensku.
Čo vlastne je sexuálna výchova? Čo všetko tento pojem zahŕňa?
Sexuálna výchova nie je len o sexe. Sex z angličtiny prekladáme aj ako pohlavie. Sexuálna výchova tak v prvom rade vznikla ako výchova proti šíreniu sexuálne prenosných infekcií. Postupne sa obohatila o viacero prvkov. Obsahuje aj témy ohľadom násilia a jeho prevencie, vzdelávania o inakosti, informuje o antikoncepcii, vzťahoch a tak ďalej. V úplných základoch ale vypovedá o tele, a to nie len aby ľudia poznali iba svoje, ale aj iné typy tiel.
Na Slovensku sa ale tento pojem stal istým „strašiakom“. Prečo myslíte, že tomu tak je?
Asi preto, lebo sa to nazýva sexuálna výchova. Ľudia, ktorí proti nej bojujú, nemajú vždy prehľad o tom, čo všetko sexuálna výchova zahŕňa a aké môžu byť jej pozitíva.
Aké boli vaše prvé workshopy? Stretávali ste sa aj s predsudkami zo strany rodičov či priamo od škôl, kde ste chceli workshopy realizovať?
Samozrejme. Mnohé školy nám na ponuku urobiť workshop ani neodpísali a čo sa týka rodičov, tí dostávali ohľadom týchto workshopov informovaný súhlas. Boli aj prípady, v ktorých rodičia nesúhlasili, aby sa ich dieťa takého workshopu zúčastnilo. Väčšina ale s nimi súhlasila, keďže sme im v listinách presne vysvetľovali, aké témy sa budú preberať a ako môže sexuálna výchova pomôcť ich deťom.
Do akej miery do toho môžu zasahovať rodičia?
S odstupom času si myslím, že informačné listiny pre rodičov bol celkom dobrý prístup. Na druhú stranu by to, čo sa preberá v škole by malo byť objektívne. Nemyslím si, že je úplne fér, aby rodičia rozhodovali o tom, či ich deti dostanú vekovo primerané informácie.
Sexuálna výchova sa môže začať už v úplnom detstve, akurát sa nerozpráva o sexe.
Práve preto si ale myslím, že je dôležité s tými rodičmi komunikovať a pracovať. To sme sa snažili dokázať aj s tou listinou. V konečnom dôsledku by ale rodičia nemali mať rozhodovacie právo. Od určitého veku, si dieťa nemôžu „nárokovať“ ako ľudskú bytosť. Deti majú právo na vzdelanie.
Kedy by sa s dieťaťom malo začať rozprávať o sexe a intimite?
Sexuálna výchova sa môže začať už v úplnom detstve, akurát sa nerozpráva o sexe. Rozpráva sa napríklad o tom, že dieťa by nemalo ukazovať niektoré častí tela na verejnosti. Toto je svojím spôsobom tiež sexuálna výchova pre malé dieťa, len to tak nenazveme. V takomto zmysle sa s tými deťmi dá vekovo primerane začať pracovať už odmala a veci sexuality sa pridávajú neskôr.
Ktoré témy najčastejšie zaujímajú žiakov na workshopoch?
Téma antikoncepcie je pre nich vždy aktuálna. Zaujíma ich napríklad, aké sú jej možnosti a či sa s ňou dá mať potešujúci sex. Samozrejme, že sa dá. Rovnako je pre nich zaujímavá aj téma queerness (LGBTI+ identita – pozn. red.) a v neposlednom rade aj problematika násilia.
Nie vždy si ale uvedomovali, aké hlboké témy tu dokážeme rozoberať. Záujem o ne prišiel väčšinou až neskôr, keď sa začalo ísť do hĺbky. Predtým si napríklad neuvedomovali, aké rozšírené môže byť násilie a že aj oni môžu byť v partnerskom vzťahu jeho obeťami, alebo aké sú tie tzv. „red flags“ (varovné signály – pozn. red.), na ktoré si majú dávať pozor.
Prečo je vlastne dôležité rozprávať o témach, ako je sex či prevencia? Obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa všetko dá dohľadať na internete.
Myslím si, že určitá vzdelávacia norma by v sexuálnej výchove mala byť. Internet neposkytuje všetko. Z veľkej miery záleží aj na tom, kde sa preklikneme a aké informácie si vyhľadávame sami. Sexuálna výchova by mala informácie adresovať objektívne a postaviť sa k nim s ohľadom na rôznorodosť ľudí.
„Sexuálna výchova, ako ju odporúča WHO, nie je nič iné, len navádzanie na to, ako si užívať sexualitu“. To tvrdila zosnulá poslankyňa Anna Záborská v rozhovore pre Refresher z roku 2021. Je to podľa vás pravda?
Nie, nie je to pravda. Sexuálna výchova hovorí, že je dôležité mať sex, ak ho človek chce, no zároveň ho mať nemusí, pokiaľ nechce. Ak sa napríklad niekto rozhodne pre sex až v manželstve, je úplne v poriadku, ak zostane verný svojim hodnotám. Aj toto sexuálna výchova zahŕňa – možnosť voľby. A ak je pre teba dôležitý príjemný sex, tak ho môžeš mať príjemne. Určite však nehovorí, že každý má mať sex s hocikým.
Čiže asi neplatí, že keď budeme s deťmi rozprávať o sexe, tak budú toho sexu chcieť viac.
Nie, neplatí to a máme na to aj výskumy. Keď sa totiž so sexuálnou výchovou v minulom storočí, v Amerike začínalo, tak sa k tomu jednotlivé krajiny postavili rôzne. Keď bolo úsilie zastaviť epidémiu AIDS, republikánske krajiny priniesli vzdelávanie na báze náboženstva a upriamili svoju pozornosť na to, aby mladí nemali sex. Viac otvorené krajiny naopak priniesli komplexnú vzťahovú a sexuálnu výchovu. No a hádajte, v ktorých krajinách tínedžeri mali potom menej sexu.
Súhlas je ako šálka čaju. Ani čaj nenútite nikoho piť a nenalievate mu ho do krku.
Bolo to v tých otvorenejších krajinách, kde tínedžeri rozumeli tomu, že sex môže byť príjemný, ale je lepšie ho mať bezpečnejšie, a dá sa prechádzať aj sexuálne prenosným infekciám aj neželenému tehotenstvu. Neskôr sa v týchto krajinách znížil počet tínedžerských tehotenstiev a klesol podiel prenosu sexuálne prenosných infekcií. A práve v tých krajinách, ktoré sexom „strašili“, tieto čísla rástli.
Často hovoríte aj o súhlase a rešpekte. Ako by ste vysvetlili pojem súhlas alebo konsent niekomu, kto ho stále vníma iba ako formalitu?
Ja si pri vysvetľovaní dopomáham videom, ktoré hovorí o tom, že súhlas je ako šálka čaju. Ani čaj nenútite nikoho piť a nenalievate mu ho do krku. Samozrejme, súhlas môže mať rôzne formy a sex dokáže dokonca aj zlepšiť. Väčšinou sa snažím vysvetľovať to tak, že to nemusí byť nič formálne. Je to proste jednoduché „páčilo by sa ti toto?“, a „viac by sa mi páčilo toto“.
V dobe keď ste boli tínedžerom vás zastihla aj rakovina semenníkov. Ako sa podľa vás dá o tejto téme hovoriť s mladými ľuďmi tak, aby pre nich téma sexuálneho zdravia a prevencie nebola trápna?
Ja som napríklad na workshopoch nikdy nehovoril, že ma toto ochorenie postihlo. Skôr som vzdelával v zmysle „ak máš semenníky, tak si ich raz za miesiac prehmataj“. Ak tam je niečo podozrivé, je dobré ísť k lekárovi. Na tom nie je žiadna hanba. A tvoje budúce ja sa ti možno poďakuje, že to bolo zastihnuté skôr.
Počas tohto roka vám vyšla kniha s názvom Rozumne zmyselne, kde ste pozberali vaše poznatky z workshopov. Je kniha vhodná aj pre vysokoškolákov?
Myslím si, že áno. Ak si vysokoškoláci tú knihu kupujú, je to možno preto, že ide o veci, ktoré im predtým neboli dopriate. Napriek tomu, že moja kniha úplne nenahradí sexuálnu výchovu, lebo je to kontinuálne vzdelávanie, ktoré sa má začať od určitého veku, vie určite predať cenné informácie aj starším. Takže si ju môžu samozrejme čítať nielen vysokoškoláci, ale aj dospelí.
Čo vás k tvorbe vašej knihy inšpirovalo?
Najviac ma inšpirovala letná stáž v treťom ročníku, ktorá sa konala v Portugalsku. Až tam som zistil, ako dokáže byť sexuálna výchova obšírna a akým spôsobom dokáže formovať myslenie ľudí. A to nie iba tých mladých.
Plánujete ďalšie pokračovanie?
Čo sa týka ďalších kníh, uvidíme. Každá jedna kapitola z knihy by dokázala existovať ako samostatná kniha. No kto vie? Možno budem písať beletriu, možno sa vrátim k populárno-náučnému žánru. Sám neviem povedať.
Je niečo, v čom majú aj dospelí v oblasti sexuálnej výchovy stále medzery?
Určite áno. V dospelej populácii veľmi chýba napríklad pochopenie queer identity. To je tiež dôsledok toho, že sexuálna výchova a pochopenie queerness tu nikdy neboli. Absentuje pochopenie rozdielu medzi sexuálnou orientáciou a rodovou identitou, ako aj povedomie o tom, že inakosť je okej.
Aký máte pohľad na budúcnosť sexuálnej výchovy a zodpovednému pristupovaniu k tejto téme? Vidíte už teraz pokroky oproti tomu, ako keď ste s workshopmi začínali?
Toto je vec, ktorú nedokážem globálne zhodnotiť. No myslím si, že sa toho toľko nezmenilo, nakoľko na Slovensku nemáme žiadne vzdelávacie štandardy sexuálnej výchovy. No ak sú nejakí učitelia alebo učiteľky, ktorí to chcú vyučovať tak, ako sa to vyučovať má, tak im veľmi tlieskam a podporujem ich. A možno aj im by mohla moja kniha pomôcť, ak chcú študentov nasmerovať a spoločne sa o týchto témach rozprávať.
V rozhovore pre Denník N ste spomínali, že čím viac ste pri písaní knihy sledovali slovenskú realitu, tým depresívnejšie to pre vás bolo. Aké systematické kroky by podľa vás malo Slovensko zaviesť, aby sa sexuálna výchova prestala vnímať ako tabu?
Určite je potrebné vytvoriť jasné vzdelávacie štandardy, zaviesť ich do škôl a zároveň dôsledne komunikovať verejnosti, že takéto vzdelávanie vzniká. Zároveň by bolo dobré ľudí informovať o bežných mýtoch týkajúcich sa sexuálnej výchovy a oboznámiť ich s tým, čo môže priniesť a ako bude realizovaná.
Richard Ančic
Je všeobecný lekár, ktorý sa počas svojho štúdia na vysokej škole venoval tvorbe workshopov o sexuálnej výchove. Workshopy prednášal najmä pre študentov stredných škôl, no aj pre širokú verejnosť. V septembri mu vyšla kniha s názvom Rozumne zmyselne, o tele, sexe a vzťahoch. Jeho kniha je pomôckou pre učiteľov a rodičov, ktorí sa so svojimi deťmi chcú rozprávať o témach sexuality.
