Školské osnovy diskriminujú mnoho žiakov, hovoria lektorky vzťahovej a sexuálnej výchovy Radka Mikšík a Zuzana Bendíková.

Na konci novembra 2021 rezort práce zverejnil akčný plán boja proti násiliu na ženách. Ministerstvu školstva sa nepáči, že sa do neho opäť nedostala žiadna zmienka o sexuálnej výchove na školách. Pridávajú sa lektorky zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, podľa ktorých by predmet výrazne pomohol v prevencii násilia.

Mikšík a Bendíkovia vysvetľujú, že slabé vzdelávanie v oblasti sexuality doslova ohrozuje ľudské zdravie. „Nechceme sexuálnu výchovu, lebo vraj ide o témy, ktoré majú ostať doma, no čítame bulvár o súkromí cudzích ľudí, ktorí si to často neželajú,“ kritizujú spoločenský paradox.

Mýty o tom, čo sa učí na sexuálnej výchove, ste už vyvrátili vo viacerých rozhovoroch. Stále sa však stretávame so skreslený názormi. Vy dokonca preferujete názov vzťahová a sexuálna výchova. V oboch prípadoch je dôležité, že pomenovanie vzniklo zo slova sexualita, nie zo slova sex.

Tento názov nepreferujeme len v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ale zhodujú sa na ňom aj zahraniční odborníci. Oveľa lepšie vystihuje obsah predmetu.

Sex totiž pomenúva iba rôzne druhy aktivít, no sexualita je komplexné prežívanie človeka. Zahŕňa vývin jedinca, prežívanie vzťahu so svojím telom a inými ľuďmi, ale aj kultúrne normy.

Sexuálna výchova je teda z veľkej časti o interakciách. Čo charakterizuje zdravý partnerský vzťah? 

V prvom rade rovnosť. Netýka sa iba primeraného vekového a inteligenčného rozdielu partnerov. Ide najmä o rozdelenie moci a povinností. Dôležitá otázka je, či sa vo vzťahu dejú kompromisy.

Výstražným prstom nerovného vzťahu je zvyšovanie kontroly jedného partnera nad druhým. Zdravý vzťah zároveň charakterizuje aj rešpekt, bezpečie, podpora či priestor na vyjadrenie emócií a súhlasu. 

Odkiaľ mám vedieť, že práve takto má vyzerať správny vzťah?

Mala by to byť úloha vzťahovej a sexuálnej výchovy. Je potrebné, aby sa už žiaci a žiačky učili pracovať najmä so svojimi emóciami. Tie sú prvotným a najdôležitejším znakom toho, či nám niečo je alebo nie je príjemné. V spoločnosti sa však to, čo cítime, stále dostatočne nerieši. 

Niektoré skupiny ľudí argumentujú tým, že o vzťahoch a sexualite by sme sa mali naučiť v rodine. Doma však nemusíme mať dobrý príklad. V školských osnovách je momentálne predmet výchova k manželstvu a rodičovstvu. Stačí to?

Ide o prierezový predmet. To znamená, že je v rôznej miere rozložený do súvisiacich predmetov ako biológia, občianska náuka či etika. Osnovy však neobsahujú všetky témy sexualnej výchovy, sú zastarané a mladým ľuďom neposkytujú dostatočné informácie.

Tento predmet navyše už v názve doslova diskriminuje viaceré skupiny ľudí, ktorí nemôžu mať deti alebo na Slovensku nesmú uzavrieť manželstvo. Automaticky určuje hodnoty, ktoré by mal človek zdieľať. Aj tí, ktorí sa nechcú stať rodičmi, predsa môžu viesť plnohodnotný život. To by sa mali mladí ľudia naučiť na pravidelnej vzťahovej a sexuálnej výchove.

Národná linka pre ženy zažívajúce násilie evidovala 49 percentný nárast hovorov v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019. Čísla súvisia s pandémiou, ale aj s dlhodobo zlou situáciou u nás. Na konci novembra 2021 rezort práce zverejnil akčný plán boja proti násiliu na ženách. Ministerstvo školstva kritizuje, že sa do neho nedostala žiadna zmienka o sexuálnej výchove na školách. Mohla by pomôcť v prevencii rodovo podmieneného násilia?

Určite. Vedie totiž k rešpektujúcemu prístupu a zdraviu. Jednou z najdôležitejších tém, ktorým sa venuje, je súhlas. Rozoberá, čo je áno a čo nie. Primerane k veku dieťaťa učí, kto rozhoduje o našom tele, čo je to telesná integrita, ako vyjadriť, ktoré dotyky nám sú príjemné alebo nepríjemné, aj čo je legálne a nelegálne. Infromuje tiež o možnostiach podpory a pomoci.

Dôležité teda nie je iba naučiť sa vyjadriť súhlas či nesúhlas, ale tiež chápať, kedy hovorí iná osoba nie.

Ak niekto tvrdí, že žena, ktorá vraví áno, myslí nie a naopak, bude na základe toho konať aj pri sexuálnych aktivitách. Môžu za to rodové stereotypy, z ktorých pramení násilie.

To isté platí pri mylnom tvrdení, že muži, ktorí nezarábajú viac ako ženy, nie sú poriadni chlapi. Pre stereotyp sú potom ponižovaní. Možno sa to zdá ako maličkosť, no mnohí podobným nepravdám veria a ešte viac ľudí pre nich trpí. V tomto by sme sa ako spoločnosť mali konečne pohnúť vpred. 

sexuálna výchova
Radka a Zuzana vedú workshopy o rešpekte pre mládež, rodičov, učiteľov aj lekárov. Zdroj: Natália Zajačiková

Ktorý rodový stereotyp vám najviac lezie na nervy?

Všetky, ktoré vnímame ako normy, no zároveň ľudí ohrozujú. Najviac však výroky, ktoré neopodstatnene zhadzujú vedomosti alebo schopnosti druhých. „Čo ty môžeš vedieť o výchove detí?“ „Ako už len ty môžeš vypočítať HDP?“ Podobné poznámky majú jediný cieľ – ponížiť iného človeka.

Pre portál Občas nečas ste vysvetlili, že ak je porno pre niekoho jediným zdrojom informácií o sexe, môže sa veľmi ľahko stať, že tomuto človeku pri reálnej sexuálnej aktivite ani nenapadne pýtať si súhlas. V tom prípade ide o znásilnenie.

Áno.

Nedostatočné vzdelávanie však neodstráni potrebu mladých ľudí získavať informácie. Ak ich navyše nedostanú ani doma, začnú googliť.

Porno preto býva hlavným zdrojom ich vedomostí v tejto oblasti. Nepociťujú potrebu komunikovať pred sexuálnou aktivitou. Samozrejme, súhlas sa dá vyjadriť aj neverbálne a ak to urobia obe strany, je to v poriadku.

Dobré je, že čoraz viac mladých sa popri surfovaní na internete dostáva k zahraničným zdrojom či k rôznym účtom na sociálnych sieťach, ktoré propagujú koncept súhlasu. Podobne informujeme na Instagrame aj my.

Problém nastáva, keď sa z porna naučia, ako má vyzerať žena a ako muž. Prieskumy ukazujú, že aj profily na sociálnych sieťach, ktoré prezentujú iba vyšportované polonahé telá, negatívne vplývajú na sebavnímanie používateľov. Autentické fotografie zobrazujúce bežné nedokonalosti, ako celulitídu či jazvy, majú naopak pozitívny vplyv.

Na workshopoch učíte, ktoré fakty si v súvislosti s pornom treba uvedomovať. Čo je najpodstatnejšie? 

Porno je film. Mládeži vysvetľujeme, že pri nakrúcaní sa využíva technika a umelé nasvietenie. Vo videách vystupujú herci, ktorí prezentujú nerealistické situácie. Často vidno polohy, ktoré v skutočnosti vôbec nie sú príjemné, no na kamere vyzerajú dobre.

Okrem spomínaného súhlasu tiež zdôrazňujeme komunikáciu o antikoncepcii. Podstatou je, že naše telá majú rôzne tvary, farby, veľkosti či ochlpenie a je to úplne v poriadku. 

Rozobrali sme niekoľko zásadných problémov, ktorým by sa pravdepodobne dalo vyhnúť, ak by sme mali viac informácií. Predpokladám, že nikto nechce, aby jeho deti alebo žiaci prišli do nepríjemných situácií ohrozujúcich ich zdravie. Prečo tu potom stále máme toľko odporcov sexuálnej výchovy?

Je to kombinácia viacerých faktorov. Jedným je kultúrno-spoločenský kontext krajiny, ktorá je pomerne konzervatívna. Okrem toho okolo sexuálnej výchovy kolujú mýty a zapríčiňujú strach z nepoznaného.

Stále máme len dve predstavy jej výučby a obe sú nesprávne. Buď chceme zakazovať a viesť mladých k úplnej absencii alebo od začiatku hovoriť o všetkých detailoch. Sú to dva extrémy bez stredného prúdu. Napriek tomu, že stred máme definovaný, zatiaľ ho neprebrali silné politické hlasy, ktoré by ho dokázali spopularizovať.

Spomínaný stred navyše nie je niečo, čo ste si vymysleli v Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. 

Sú to vedecky podložené informácie, ktoré vychádzajú z medzinárodných ustanovení ľudskoprávnych organizácií. My sa riadime štandardmi UNESCO. Tie reflektujú právo na zdravý psycho-sexuálny vývin každého človeka.

Okrem spomenutých benefitov sa sexuálna výchova navyše venuje aj prevencii pohlavných chorôb a rakoviny prsníkov či semenníkov. Ide o veľmi rozšírené zdravotné problémy aj na Slovensku.

sexuálna výchova
Lektorky sa riadia medzinárodnými štandardmi UNICEF i WHO. Zdroj: Michaela Jankovičová

Skreslené názory sa vyskytujú aj medzi politikmi v parlamente. V októbrovej reportáži televízie Markíza poslanec Martin Pašek (OľaNO) povedal: „Sexuálna výchova patrí do rodiny, v žiadnom prípade nebudeme deti navádzať k tomuto.“ Ide o učebnicový príklad prístupu, ktorý jednoznačne vyvracia aj Svetová zdravotnícka organizácia. Vydala smernice na vyučovanie, ktorých sa však Slovensko zatiaľ nedrží. V ktorých krajinách je to inak? 

Vzormi sú Holandsko a Belgicko. Tieto krajiny formovali medzinárodné štandardy.  Majú skvelý vlajkový systém, ktorý pomáha pedagógom a pracovníkom s mládežou naučiť sa základné informácie o zdravom psycho-sexuálnom vývine človeka.

Na základe toho vedia, aké správanie je adekvátne pre danú vekovú kategóriu mladých ľudí a dokážu reagovať. Každý, kto príde do zamestnania v tejto oblasti absolvuje potrebné vzdelávanie.

Nepopierame, že sexuálna výchova patrí aj do rodiny. Patrí kamkoľvek, keďže zdravé vzťahy potrebujú prežívať všetci, bez ohľadu na farbu pleti či vierovyznanie. Základom by však malo byť systematické a kontinuálne vzdelávanie. 

Ako by malo vyzerať?

Sexuálna výchova by sa mala primeraným spôsobom vyskytovať už v predškolských osnovách. Štvorročné deti nebudeme učiť o antikoncepcii, ale jednoduchým spôsobom priblížime témy rešpektu a súkromia.

Napríklad sa naučia, že keď ide rodič na toaletu, netreba otvárať dvere, lebo je to jeho súkromie. So stúpajúcim vekom témy prispôsobujeme. Samé robíme workshopy pre žiakov druhého stupňa základných škôl. Pripravujeme tiež metodiky a pracovné zošity pre prvý stupeň a stredné školy.

Je potrebné vyškoliť špeciálnych lektorov alebo stačí pracovať s pedagógmi, ktorí už v školách vyučujú? 

Ideálne by bolo, aby mali budúci učitelia už na vysokoškej škole predmet o vzťahovej a sexuálnej výchove cielený na vekovú skupinu detí, s ktorou budú následne pracovať.

Boli by pripravení na to, že bude súčasťou ich profesie. Na univerzitách v Bratislave, Trnave a Košiciach podobné voliteľné predmety existujú, no na zabezpečenie kvalitného vzdelávania by mali byť povinné.

Kedy sa toho na Slovensku dočkáme?

Nevieme. Trochu naivne dúfame, že zmenu by mohla priniesť pripravovaná kurikulárna reforma základného vzdelávania.

Nebola by prekážkou náboženská výchova, ktorá je pravidelnou súčasťou vyučovania? Tam sú žiaci jednoznačne vedení k manželstvu a rodičovstvu, výchovu pod týmto názvom ste však označili za diskriminačnú.

Právo na zdravý vývin a kompletné informácie má každý bez ohľadu na vieru. Práve na vzťahovej a sexálnej výchove by sa mali ukázať spoločenské rozdiely. Pointou je vysvetliť, že je v poriadku, že jedna skupina ľudí žije iným spôsobom ako druhá. 

Naďalej však treba rešpektovať, že sexuálny život a naša intimita môže ostať súkromnou vecou do tej miery, do akej sami chceme. Tu vidno paradox našej spoločnosti. Nechceme sexuálnu výchovu, lebo vraj ide o témy, ktoré majú ostať doma, no čítame bulvár o hlbokom súkromí cudzích ľudí, ktorí si to často neželajú.

RADKA MIKŠÍK A ZUZANA BENDÍKOVÁ

Zuzana študovala Európske štúdiá v Česku, Nemecku a Dánsku, vo Viedni absolvovala sexuálnu pedagogiku. Radka vyštudovala rozhlasovú a televíznu dramaturgiu a scenáristiku v Brne, neskôr stážovala vo výbore pre rodovú rovnosť, kde sa venovala rodovej diskriminácii v učebniciach základných škôl. Obe absolvovali program Teach for Slovakia. V súčasnosti sú členkami Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, vedú workshopy, vytvárajú metodiky a edukačné materiály na výučbu vzťahovej a sexuálnej výchovy.