Po osemnástich rokoch opustil Rádio Expres, aby sa mohol venovať podcastom naplno. O tom, ako vznikla firma ZAPO a čo je najdôležitejším znakom dobrého podcastu, sme sa zhovárali s Martinom Fenčákom, producentom podcastov.

Martin Fenčák sa ku rádiu dostal už ako pätnásťročný vo svojom rodnom Prešove. V roku 2002 začal pracovať v Rádiu Expres, kde sa neskôr vypracoval cez šéfmoderátora a šéfproducenta vysielania až na programového riaditeľa. V lete 2020 sa rozhodol po osemnástich rokoch opustiť rádio, aby sa mohol naplno venovať podcastom a firme ZAPO.

Skús popísať nezainteresovanému čitateľovi, čo to ZAPO vôbec je.

ZAPO, respektíve Zábava v podcastoch, je firma, ktorá produkuje podcasty a po všetkých stránkach zaručuje servis pre podcasterov. Sme v podstate také portfólio dvadsiatich troch podcastov a chceme byť jednotkou v podcastovej zábave na Slovensku.

Kedy to celé začalo?

Ja sa podcastom ako koníčku na profesionálnej úrovni venujem od júna 2019, kedy sme s kamarátom Palom Krškom založili ZAPO. Vtedy sme sa produkcii venovali len po večeroch a cez víkendy, avšak počas minuloročného leta, sme to zobrali vážne a odišiel som z rádia, pretože som to nestíhal.

Momentálne je pod hlavičkou ZAPO 23 rôznych podcastov. O nahrávanie a produkciu sa staráte všetkým, alebo si ju niekto rieši aj sám a vy len vydávate hotový produkt?

Všetky podcasty, ktoré vychádzajú pod ZAPO, nahrávame my. Podcaster, teda človek, ktorý podcast u nás nahráva, len príde, nahrá a odchádza. O všetko ostatné sa staráme my, cez dramaturgiu, strih až po konzultácie.

ZAPO
Tím ZAPO (z ľavej strany: Hana Koblišková, Milan Lieskovský, Martin Fenčák, Pavol Krško). Zdroj: Archív M. F.

Máte vlastné štúdio?

Máme aj svoje priestory, kde nahrávame. Na začiatku, keď sme nahrávali len tri či štyri podcasty, tak sme to vedeli riešiť vo vinárni alebo na nejakom dohodnutom mieste, ktoré sa nám páčilo a malo atmosféru. Avšak po istom čase, keď nám začali pribúdať ďalšie podcasty, sa ku nám pridal tretí spoločník, môj kamarát Milan Lieskovský, ktorý má svoje vlastné štúdio. Teraz fungujeme v dvoch štúdiách.

Kto všetko momentálne tvorí producentský tím ZAPO?

Celý tím sa skladá z piatich ľudí. Milan, Pali a ja sme traja producenti a Hanka Koblišková, ktorá to predáva. Ďalej máme ešte Lukáša, ktorý bol od začiatku náš fanúšik, veril tomu projektu. Neskôr z neho vzišlo, že vie strihať, nahrávať a dokáže nám aj mnohé veci vybaviť. Tak sme mu dali šancu a teraz sme šťastní, že ho máme.

Presuňme sa k hlavnej téme nášho čísla, podcastom. Myslíš si, že tento formát dokáže byť konkurenciou pre rádio?

Ja by som to konkurenciou vôbec nenazýval, pretože podcast je od rádia diametrálne odlišný. Povedzme, že najlepšie sa dá prirovnať ku Instagramu, pretože podcaster je niečo ako influencer. Presne na základe tých istých vecí sú ľudia úspešní na Instagrame a aj v podcaste.

Ak sa rozprávame o číslach, tak pandémia podcastom skôr ublížila.

A pokiaľ ide o ľudí? Ako sa podľa teba rozhodujú, čo budú počúvať?

Podľa Spotify štatistík vieme, že napríklad 20 % ľudí obľubuje v aute počúvať aj hovorené slovo. Osobne si však myslím, že ak má človek rád podcasty a má sa rozhodnúť, či bude počúvať rádio alebo podcast, tak si skôr vyberie podcast. Pretože hovorené slovo, ak odmyslíme Braňo Závodský naživo, v rádiu nedokáže byť podcastu konkurenciou.

Čo je podľa teba najdôležitejším znakom dobrého podcastu?

Kompetencia, to je alfa a omega. Je to prvý predpoklad, že podcast uspeje. Ak by ku nám prišiel hociktorý moderátor z rádia, pokojne aj Sajfa, že chce nahrávať podcast, ale nie je v danej téme tak doma, nepôjdeme ho nahrávať.

A čo potom podcasty, ktoré sú skôr o charizme moderátorov?

To je druhá strana veci. Človek môže mať kompetenciu, ale ak nemá dar storytellingu, nie je zábavný, nemá charizmu a nevie si získať poslucháča atmosférou, nemá to zmysel. Toto všetko má Lužifčák, práve preto na začiatku nasadili latku tak vysoko a stále si ju držia. Navyše ľudia ako Kubo Lužina sa nerodia každý deň. Ich chémia s Gabom alebo s Joe Trendym v jeho druhom podcaste sa vyvíjala roky.

Producent ZAPO Martin Fenčák. Zdroj: Archív M. F.

Pocitovo by sme vedeli povedať, že podcasty zažili najväčší boom počas pandémie. Vieš nám povedať podľa vašich štatistík či tomu bolo naozaj tak?

Áno, aj nie. Je pravda, že mnohí ľudia podcasty objavili a mnohí ľudia ich aj začali robiť, pretože na to mali čas. Ale ak sa rozprávame o číslach, tak pandémia podcastom skôr ublížila.

Prečo?

Pretože podcastom najviac vyhovuje bežný režim. Keď ľudia chodia do práce a do školy, chodia von behávať, kočíkovať, keď cestujú. Počas všetkých týchto činností väčšinou počúvajú podcast. Keď však prišli voľné dni, karanténa, či lockdown, tak sme zistili, že tento režim vôbec neprospieva podcastom, respektíve ničomu, čo je len audio.

Napríklad konkrétne podcasty, ktoré majú viac mužské publikum, mali pokles čísiel na úrovni nejakých pätnástich percent.

Do akej miery ovplyvnila pandémia vaše podcasty?

Už na začiatku prvej vlny sme mali rozbehnutých niekoľko úspešných projektov, ako napríklad jauuu, PS: to bolelo s Peťou a Evelyn alebo Boris a Brambor s Majom a Borisom. Vtedy sme videli prvýkrát, ako ten režim neprospieva podcastom. Napríklad konkrétne podcasty, ktoré majú viac mužské publikum, mali pokles čísiel na úrovni nejakých pätnástich percent.

A vaše fungovanie v prípade produkcie?

Najhoršia vec, ktorá sa nám stala, bolo to, že nám zatvorili reštaurácie, krčmy, vinárne, kde sme tie podcasty nahrávali. My sme vlastne do toho celého išli s tým, že nechceme mať profesionálne štúdio, pretože sme ho mali už plné zuby z rádia. Čiže z tohto pohľadu nám pandémia veľmi skomplikovala situáciu.

Kde ste potom hľadali východiská?

Tak ako každý, museli sme prejsť do online priestoru. Ale veľa sme sa naučili. Napríklad nahrávať podcasty na diaľku. Nakúpili sme mikrofóny a dnes vieme urobiť relatívne kvalitnú nahrávku aj spojením ľudí cez zoom. Čiže ja si myslím, že to v tom čase bolo komplikované pre všetkých. Ale ako vravím, naučili sme sa a taktiež sme zistili, že ovládame veci, o ktorých sme vtedy nemali ani potuchy.

Na záver by ma zaujímala ešte jedna vec. Máš nejakú tému podcastu, ktorá ti na Slovensku chýba?

Tak to asi sklamem, nechýba. Keď sme začínali, medzi naše méty a sny, ktoré sme si chceli splniť, patril vzťahový podcast, pretože som vtedy veľa počúval Call Her Daddy. Preto sme sa dali dokopy s Evelyn, keďže sme vedeli, že chce robiť niečo vzťahové. Tento nápad som mal v šuplíku aj s hotovými témami. Druhý náš sen bol mať true crime podcast a to sa nám podarilo s Vražedným psyché.